KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica18. 1. 2016plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/109/2015 z 18. 1. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. januára 2016, sp. zn. 5To/109/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6714010828.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/109/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010828
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714010828.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaného T.. B. B. a Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T 184/2014 z 27.04.2015, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T
184/2014 z 27.04.2015 vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný T.. B. B. povinný nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočka
Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, z titulu náhrady škody sumu 539,23 Eur.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T.. B. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T.. B. B. uznaný vinným zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák., ktoré spáchal tak, že:

dňa 26.01.2014 v čase okolo 05.25 hod. v meste, Zvolen, okr. Zvolen, na Ul. Štúrovej pred budovou
kaviarne „Seven caffe“ fyzicky napadol B. A., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že tohto zozadu udrel
do pravej strany tvárovej časti hlavy v oblasti nosa a sánky, následkom čoho spadol na zem, čím B.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., C. XX, spôsobil zranenia, a to dvojitú zlomeninu sánky v uhloch
s minimálnym posunom, pomliaždenie v oblasti bočnej steny očnice vpravo s povrchovými odreninami
pomliaždenia a povrchovú odreninu nosa, pričom zlomenina sánky si vyžiadala chirurgický zákrok, ktoré
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 9 týždňov.

O trestoch a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 155 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods. 1, § 46
Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.



Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937
874, vo výške 219,66 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02
Bratislava, vo výške 114,73 Eur a B. A., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., C. XX, vo výške 2.495,50
Eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania (predovšetkým výpovede
obžalovaného T.. B. B., svedkov B. A., B. A., B. Q., T.. E. O., P. P. a znalecké dokazovanie v odbore
chirurgie znalcom M.. M. A.) vyplynulo, že medzi obhajobou obžalovaného a obžalobou nevznikol rozpor
v tom, že by bol obžalovaný fyzicky napadol v rozhodnom čase poškodeného B. A., avšak rozchádzali
sa iba v tom, že podľa obhajoby obžalovaný poškodenému nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví, kdežto
podľa obžaloby mu takéto ublíženie na zdraví spôsobil.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dôkaznú situáciu z hľadiska skutkových zistení a ich
právneho posúdenia vyhodnotil nasledovne: „Znalec v znaleckom posudku uviedol, že skutočný čas
obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného trval od 26.01.2014 do 05.03.2014, spolu 38 dní,
keď 26.02.2014 boli poškodenému odstránené fixačné dlahy, a trvalo ešte týždeň, kým bol schopný
začať jesť tuhšiu potravu a otvoriť ústa viac ako na jeden prst (teda jeden týždeň od vybratia dláh je
05.03.2014). Poškodený vo svojej výpovedi ale uviedol, že po mesiaci mu drôty zo sánky dali preč,
ďalší mesiac jedol len kaše, nemohol poriadne žuť, minimálne pol roka ešte nemohol plnohodnotne
otvoriť ani zatvoriť ústa. Po prečítaní tejto časti výpovede poškodeného aj samotný znalec uviedol,
že to mohlo byť tak, ako to uviedol poškodený. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na časť výpovede
znalca, v ktorej uviedol, že obhajca obžalovaného sa ho na polícii spýtal, či by nebolo možné údaj o
dva dni skrátiť, pretože obžalovaný sa chce dohodnúť, na čo mu znalec uviedol, že ak sa teda chcú
dohodnúť, tak je to možné. Z uvedeného je potom zjavné, že zrejme aj obhajoba si bola vedomá toho,
že v tomto prípade ide o ťažké ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák., keď
žiadala znalca o úpravu údajov v znaleckom posudku. Zo samotného charakteru zranenie, ku ktorému
došlo tak silným úderom zo strany obžalovaného, že primárna fraktúra sánky, bola tlakom nasledovaná
sekundárnou fraktúrou sánky, kedy mal poškodený zdrôtované horné aj dolné zuby k sebe a vôbec
nemohol otvoriť ústa, po čase mohol prijímať len tekutú stravu, mesiac od vybratia dláh jedol len kaše,
je úplne evidentné, že u poškodeného jednoznačne išlo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, teda viac
ako 42 dní, počas ktorých bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob jeho života. Podľa názoru súdu je
možné zhodnúť sa na tvrdení, že k obvyklému spôsobu života poškodeného zrejme nepatrilo požívanie
výlučne tekutej stravy, po čase kašovitej, ako aj nemožnosť plnohodnotne otvárať ústa a vykonávať
zubnú hygienu. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Trestný poriadok je postavený
na zásade voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je upravená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej súd
hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Pri posudzovaní z právneho
hľadiska, či došlo u poškodeného k ťažkej ujme na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák.
teda nie je možné vychádzať výlučne len zo znaleckého posudku, ale je potrebné prihliadnuť aj na iné, v
tomto konaní vykonané dôkazy. Po ich náležitom vyhodnotení potom súd jednoznačne dospel k záveru,
že v tomto prípade boli kumulatívne naplnené všetky zákonné pojmové znaky ťažkej ujmy na zdraví
v zmysle uvedených ustanovení Trestného zákona, súd sa priklonil k záveru znalca, podľa ktorého je
celková doba liečenia 8 až 9 týždňov, preto skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku právne
kvalifikoval zhodne s podanou obžalobou, teda ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.“.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd prihliadol najmä na to, že: pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je vyrovnaný (obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život,
resp. spáchal viac trestných činov); u obžalovaného išlo o skratové konanie, ktoré neskôr úprimne
oľutoval a poškodenému sa ospravedlnil; trest ukladaný obžalovanému v rámci aplikovateľnej trestnej
sadzby (vo výmere 4 až 10 rokov odňatia slobody) by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a
preto treba aplikovať mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák.; primeraným
trestným postihom je trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 3 rokov, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň aj s uložením probačného dohľadu
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.



Okresný súd zároveň zaviazal obžalovaného k úhrade škody poškodeným stranám, tak ako si ju oni
podľa názoru okresného súdu uplatnili.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný T.. B. B. a poškodená Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (alebo aby vo veci
po zrušení rozsudku prvostupňového súdu rozhodol odvolací súd sám).

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: znalec v odbore chirurgie v znaleckom posudku v prípravnom
konaní uviedol viaceré skutočnosti, ktoré zodpovedali obhajobe (u poškodeného neboli ohrozené životne
dôležité orgány, nebola mu spôsobená ťažká ujma na zdraví, doba práceneschopnosti poškodeného
bola stanovená v rozsahu 6 až 7 týždňov a doba, po ktorú bol poškodený obmedzený vo vedení
obvyklého spôsobu života bola 38 dní); v konaní nebolo preukázané, že by poškodený bol závažne
obmedzený vo vedení obvyklého spôsobu života po dobu presahujúcu 42 dní (obhajoba nespochybňuje,
že poškodený bol obmedzený vo vedení obvyklého spôsobu života aj po dobu presahujúcu 42 dní,
avšak už menej závažným spôsobom); pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že doba
liečenia a trvania práceneschopnosti u poškodeného bola 9 týždňov (63 dní), toto z dokazovania vyvodiť
možné nie je; obžalovaný doposiaľ nespáchal žiaden trestný čin, žiaden priestupok, viedol riadny život,
v predmetnom jeho protiprávnom konaní ide o ojedinelé vybočenie, čo všetko svedčí aj v prospech
nižšieho trestu.

Poškodená strana - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vo svojom odvolaní uviedla, že ešte v
prípravnom konaní si ako náhradu škody uplatnila nielen vzniknutú výplatu náhrady príjmu poškodenému
vo výške 114,73 Eur, ale aj škodu vzniknutú výplatou nemocenských dávok poškodenému vo výške
424,50 Eur. Požiadala preto, aby súd zaviazal obžalovaného nahradiť jej celú vzniknutú škodu v úhrne
v sume 539,23 Eur.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že napadnutý rozsudok je v
zásade správny, nápravu však treba vykonať v otázke úhrady škody poškodenej Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava.

Znalec v odbore chirurgie M.. M. A. v znaleckom posudku v prípravnom konaní okrem iného uviedol:
„V priemere platí, pri nekomplikovanej zlomenine sánky doba nevyhnutnej práceneschopnosti 6 až 7
týždňov a celková doba liečenia 8 až 9 týždňov“.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne uviedol,
akým spôsobom sa dopracoval k záveru, že zranenie, ktoré spôsobil obžalovaný poškodenému B. A., ho
závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu 9 týždňov, čo po právnej stránke predstavuje
poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas a teda ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák.

Keďže obžalovaný poškodenému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom zároveň sa na mieste
verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že poškodeného napadol, takéto jeho konanie po právnej
stránke predstavuje súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, písm. a) Tr. zák.
Keďže odvolanie bolo podané z hľadiska viny a trestu iba v prospech obžalovaného T.. B. B., niet
dôvodu uvažovať o možnom sprísnení trestu, ktorý mu bol uložený. Vzhľadom predovšetkým na vážne
zranenie, ktoré spôsobil obžalovaný poškodenému v podstate bezdôvodne, odvolací súd nevidí dôvod,
aby zmierňoval trest, ktorý bol obžalovanému okresným súdom uložený.

Odvolací súd však musel dať za pravdu poškodenej strane - Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava,
pretože táto si skutočne v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej
sume 539,23 Eur (viď napr. č. l. 83 - 91, 218 - 219 a 234). Pokiaľ okresný súd zaviazal obžalovaného
k úhrade škody tejto poškodenej strany iba vo výške 114,73 Eur, takéto rozhodnutie bolo v rozpore so
zákonom. Krajský súd preto po zrušení výroku o náhrade škody týkajúceho sa Sociálnej poisťovne,



pobočka Bratislava, rozhodol tak, že v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k úhrade
škody v sume 539,23 Eur.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, že do napadnutého rozsudku zasiahol
iba v časti týkajúcej sa uplatnenej škody zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, pričom v
ostatných častiach ponechal napadnutý rozsudok nedotknutý a zároveň potom odvolanie obžalovaného
T.. B. B. zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6714010828

  1. 27. 4. 2015Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/184/2014 z 27. 4. 2015zrušené
  2. 18. 1. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/109/2015 z 18. 1. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 18. 1. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/109/2015 z 18. 1. 2016