Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/840/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200077 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200077.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu G.. G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Ľ. X. XXX/X, XXX XX W., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/1/2014-81 zo dňa 24. 03. 2015, r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 03907/13 zo dňa 19. 11. 2013 na tom skutkovom a právnom základe, že právomoc rozhodcovského súdu konať o žalobe žalovaného v rozhodcovskom konaní nebola platne založená rozhodcovskou doložkou k zmluve zo dňa 19. 05. 2010. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanom prípade zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili dňa 19. 05. 2010, samotná v texte rozhodcovskú doložku neobsahuje. V konaní nebolo preukázané, že by bola k zmluve o úvere uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva. Zmluva o úvere sa odvoláva na všeobecné podmienky poskytnutia úveru na zadnej strane, keď však z listín, ktoré sú súčasťou spisu nevyplýva, že zmluva o úvere na zadnej strane obsahuje všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Takáto listina nebola v súdnom konaní predložená ani žalobcom, ani žalovaným. Zo spisu rozhodcovského súdu okresnému súdu vyplynulo, že zmluva o úvere sa odvoláva na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú vyhotovené na samostatnom liste vo forme formulárového tlačiva, ktoré nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané, keď v čl. 14 týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru mala byť stranami zmluvy o úvere dojednaná ,,rozhodcovská doložka“ podľa zákona č. 244/2002 Z. z.. Znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, je uvedené len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré nie sú stranami zmluvy o úvere podpísané. Okresný súd poukázal na to, že pri každej forme rozhodcovskej zmluvy, či už je formulovaná ako samostatná rozhodcovská zmluva, alebo ako rozhodcovská doložka, je potrebné dodržať písomnú formu, keď v prípade jej nedodržania zákon spája takýto úkon s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskej doložky. Uvedené vyplýva z §-u 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31. 12. 2014 (ďalej v texte ,,zákon č. 244/2002 Z. z.“). V kontexte ochrany práv spotrebiteľa nestačí, ak žalovaný rozhodcovskú doložku upravil len vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva o úvere odkazuje, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11. 11. 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011. Naviac okresný súd k rozhodcovskej doložke uviedol, že ak by aj z hľadiska formy rozhodcovská doložka v danom prípade bola uzatvorená platne, i tak z uzatvorenej rozhodcovskej doložky nevyplývajú žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, nakoľko bola predložená vo forme všeobecných podmienok poskytnutia úveru na formulárovom tlačive, keď je zrejmé, že takéto všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú žalovaným ako dodávateľom predkladané hromadnému počtu spotrebiteľov, o čom svedčí, že nemohlo ísť o dojednanie individuálne. Neobstojí podľa neho preto ani tvrdenie žalovaného, že ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že znením tejto doložky, ak by aj bola platná, boli porušené i všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. 2. K charakteru zmluvy o úvere okresný súd vyslovil právny záver, že ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte ,,zákon č. 129/2010“). 3. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne z hľadiska požiadavky na písomnú formu, žalobca dôvodne v konaní popieral platnosť rozhodcovskej doložky a dôvodne podal i žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca uplatnil žalobu na súde z dôvodu uvedeného v §-e 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. opodstatnene, v zákonnej lehote, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 4. Na záver okresný súd uviedol, že ani námietku prekážky veci rozhodnutej vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú, ak v prejednávanom prípade ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalovaný v súdnom konaní ničím nedokladoval, že by o takejto žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na základe danej zmluvy o úvere bolo už právoplatne rozhodnuté. V rozhodcovskom konaní išlo o konanie o plnenie, v predmetnej veci ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda nejde o totožné veci, ktoré by zakladali prekážku veci právoplatne rozsúdenej. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 ( ďalej v texte „O. s. p.“ ), teda podľa úspechu v konaní. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o ochranu práv na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd, alebo priamo na rozhodcovský orgán. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Spotrebiteľ má napriek tomu možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho spotrebiteľských práv, alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Prípustnosť rozhodcovského konania podľa neho vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálnej účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských sporoch bola priznaná aj rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02. 03. 2001 sp. zn. 12Cmo 13/2010. Medzi stranami bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera oddelene od samostatnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor so zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluva sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Na záver vyslovil názor, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, prípadne žalobu zamietol ako nedôvodnú. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v odvolaní nesúhlasí a trvá v plnom rozsahu na rozhodnutí Okresného súdu Zvolen. 8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 24. 03. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 24. 09. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol poručením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). 11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. 12. Odvolacím dôvodom žalovaného bolo jeho tvrdenie, že predmetná rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi stranami sporu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda nie je v rozpore s ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a nejde teda v danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne tvrdil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je individuálne dojednaná zmluvná podmienka, ktorá v zmysle §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. 13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 19. 11. 2013 na základe toho, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať o žalobe žalovaného v rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovská zmluva (doložka) je absolútne neplatná v zmysle aplikácie ust. §-u 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., teda, ak nebola dodržaná jej písomná forma. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Písomná forma je teda zachovaná v tom prípade, ak prejav vôle, obsahom ktorej má byť dohoda strán o riešení sporov rozhodcovským konaním, je podpísaný týmito zmluvnými stranami, a to či už na jednej listine, alebo aj v prípade, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu podľa §-u 46 Občianskeho zákonníka. Nepostačuje, ak žalovaný rozhodcovskú doložku upravil len vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva o úvere odkazuje, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané, a ktoré nie sú jej súčasťou. Aj odvolací súd uzatvára, že pri každej forme rozhodcovskej zmluvy, či už ide o samostatnú rozhodcovskú zmluvu, alebo rozhodcovskú doložku, je potrebné dodržať jej písomnú formu, keď v prípade jej nedodržania zákon spája takýto úkon s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy (doložky). 14. Tvrdenie žalovaného, že medzi stranami bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere, a teda že ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nie je pravdivé. Už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 11 výslovne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by bola k zmluve o úvere uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva. Takáto listina nebola v súdnom konaní predložená ani žalobcom ani žalovaným a zo spisu rozhodcovského súdu vyplynulo, že zmluva o úvere sa odvoláva len na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú síce vyhotovené na samostatnom liste vo forme formulárového tlačiva, avšak nejde o osobitne dojednanú zmluvu, ktorá by bola účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaná. Výslovne tiež okresný súd konštatoval, že v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného, že ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, ak bola upravená len vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že keďže dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky nie je platné pre nedostatok písomnej formy, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi obrany žalovaného, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 216/2012, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 119/03. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru v prejednávanej veci boli súdu prvej inštancie predložené Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., vo fotokópii na č. l. 65 spisu, bez uvedenia dátumu ich platnosti, či podpisu zmluvných strán. Nie je zrejmé, či vôbec v tom čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, boli platné a či ide o všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere na jej prvej strane. V zmluve o úvere žalobca prehlásil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ale z nej nevyplýva, že by všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli jej súčasťou. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj v konaní predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli priamo vzťahujúcimi sa k zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 19. 05. 2010, potom ani rozhodcovská doložka v nich dohodnutá nemôže byť len ich súčasťou, musela by však byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Ani uvedené rozhodcovská doložka, prípadne uzavretá v rámci všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré netvoria súčasť zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, nespĺňa, teda nespĺňa písomnú formu v zmysle §-u 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatná, preto nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu konať o žalobe žalovaného v rozhodcovskom konaní a žalobca uplatnil žalobu na súde z dôvodu §-u 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. v zákonnej lehote opodstatnene. 16. Žalovaný však v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní, nespochybnil právny záver okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu nedodržania jej písomnej formy a k tomuto právnemu záveru neuviedol v odvolaní žiadne skutkové ani právne závery. V odvolaní neuvádza žalovaný ani žiadne nové skutočnosti či dôvody, ktoré by boli významné a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by odvolací súd mal povinnosť rozhodnutie okresného súdu zmeniť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere a že dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z rozhodcovskej doložky ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). 18. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie sú dané dôvody, odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 12Co/344/2014-41 zo dňa 23. 10. 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/1/2014-13 zo dňa 04. 02. 2014, ktorým okresný súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 19. 11. 2013 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda už v týchto rozhodnutiach sa tak okresný, ako i odvolací súd vysporiadal s otázkou odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolanie žalovaného nedôvodné, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 20. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že odvolaním nebolo rozhodnutie o náhrade trov konania spochybnené, či napadnuté, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §-u 296 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalobcu (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací sú rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).