Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/388/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205157 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205157.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému H. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXX/XX, XXX XX W. J., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01, Banská Bystrica (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1301,92 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/52/2014-58 zo dňa 30. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nepriznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 30. 11. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok a tretí výrok). 1. 2. O trovách konania žalovaného rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) s tým, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, žiadne trovy mu však v konaní nevznikli ani si žiadne neuplatnil, a preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. 1. 3. Prvoinštančný súd súčasne vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva z toho dôvodu, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelné, nakoľko právne zastúpenie vedľajšieho účastníka podľa jeho názoru nebolo nutné. Konštatoval, že išlo o štandardný spor týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom mal byť vedľajší účastník na strane žalobcu spôsobilý hájiť práva spotrebiteľa aj bez nutnosti využitia právnej pomoci. Vedľajší účastník na strane žalovaného namietal len skutočnosti (absenciu povinných náležitostí zmluvy a premlčanie nároku žalobcu), na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (tretí výrok) podal (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že v konaní neexistuje dôvod, aby neboli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania, nakoľko vedľajší účastník k návrhu na vydanie platobného rozkazu podal kvalifikované vyjadrenie, ktoré nebolo formulárové a neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach. Boli v ňom uvádzané len skutočnosti na základe ktorých došlo k zamietnutiu návrhu. Tvrdenie súdu o tom, že by na neprijateľné podmienky a premlčanie prihliadol aj bez pomoci vedľajšieho účastníka z úradnej povinnosti považoval za hypotetické, keďže v mnohých konaniach vedených na súde prvej inštancie nebolo na neprijateľné podmienky prihliadnuté, čo motivuje aj naďalej žalobcov žalovať nedôvodné nároky. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov právneho zastúpenia. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je v súlade so zákonom a aj rozhodovacou praxou súdov. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené a úkony pri ktorých sa dal zastupovať mohol vykonať aj sám na základe šablónovitých podaní, aké boli predložené aj v predmetnom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/5/2013. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 15. 01. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. 7. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 04. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1301,92 Eur s príslušenstvom. Dňa 27. 11. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. 8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX). 9. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 10. Ako už bolo uvedené, oznámením doručeným prvoinštančnému súdu dňa 27. 11. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici na stranu žalovaného. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 06. 2015 vedľajší účastník na strane žalovaného namietal, že ročná úroková sadzba úveru presahuje štandardnú výšku viac ako päťnásobne, taktiež poukázal na skutočnosť, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a vzniesol i námietku premlčania. Okresný súd rozsudkom zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala povinné náležitosti a v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch [§ 11 ods. 1 písm. a)] prvoinštančný súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobca nemal voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného a nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1500 Eur a žalovaný mu uhradil sumu vo výške 2073,62 Eur, teda viac ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté, zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu. 11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd na rozhodovanie o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa vedľajší účastník zúčastňoval na konaní popri žalovanom. Nemal však priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní bola závislá od žalovaného, ktorému pomáhal v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc žalovanému - spotrebiteľovi pri ochrane jeho spotrebiteľských práv). Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňovalo, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chcela svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník mal rovnaké procesné práva a povinnosti ako žalovaný, na strane ktorého vystupoval, teda ktorého v konaní podporoval, s čím bola spojená aj úplná zodpovednosť za výsledok konania v procesnej rovine, premietnutá do náhrady trov konania. Prvoinštančný súd teda správne ustálil, že žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mal plný úspech aj vedľajší účastník na strane žalovaného. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne ustálil neúčelnosť trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto mu náhradu trov konania nepriznal, pričom prvoinštančný súd prihliadol pri svojom rozhodovaní na podávanie „šablonovitých“ vyjadrení vedľajším účastníkom a na obsah jeho vyjadrenia k žalobe. Žalovaný však (tak ako i iní spotrebitelia, voči ktorým žalobca podával žaloby) mal právo, aby mu právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv procesnými úkonmi pomohla v konaní. 13. Z uvedeného vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a jeho vystupovanie v ňom nebolo bezúčelné. Vedľajší účastník sa meritórne vyjadril k žalobe až po tom, ako mu bola doručená spolu s prílohami. Jeho vyjadrenie bolo konkrétne, urobené s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci a jeho vypracovaniu nevyhnutne muselo predchádzať oboznámenie sa s vecou a jej skutkové a právne posúdenie. V prípade ak vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril i právny názor k iným skutočnostiam, ktoré boli pre rozhodnutie prvoinštančného súdu právne irelevantné, táto okolnosť nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že na strane Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) išlo o neúčelne vynaložené trovy. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (tretí výrok) zrušiť [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 15. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu. 16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).