Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/231/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207075 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207075.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 837,23 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 14594/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/313/2014-36 zo dňa 10.06.2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 05715/13 zo dňa 02.08.2013. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 28.06.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 300,00 eur, ktorý mal byť splatený zvýšený o príslušný poplatok v 12 mesačných splátkach po 49,- eur. Záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere bol zabezpečený blankozmenkou vystavenou dňa 28.06.2011 dlžníkom (povinným) v prospech veriteľa (oprávneného) s právom jej vyplnenia oprávneným podľa dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v tomto bode úverových podmienok.
Keďže dlžník neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, veriteľ podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý právomoc vec prejednať a rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere.
Okresný súd posúdil zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvy spotrebiteľské, a to predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalaj len „Občiansky zákonník“), účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval normy spotrebiteľského práva. K spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere uviedol, že podstatnou z hľadiska vyslovenia uvedeného záveru je tá skutočnosť, že spotrebiteľom je osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti. Podľa Obchodného registra je obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytovateľom úverov z vlastných zdrojov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že právnom vzťahu na základe zmluvy o úvere je v postavení dodávateľa. Pokiaľ ide o postavenie povinného, súd nemal pochybnosť, že by v rámci zmluvného vzťahu konal v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ho súd posúdil ako spotrebiteľa a priznal mu právnu ochranu, ktorá mu ako spotrebiteľovi podľa právnych noriem prináleží.
Okresný súd konštatoval svoju právomoc posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže tento postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale za postup súdu v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rámci jeho prieskumnej právomoci. Exekučný súd preskúmava či ustanovenia takejto dohody nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve a či zmluvné dojednania účastníkov zmluvného vzťahu boli, resp. neboli dojednané individuálne, v ktorom prípade by boli vylúčené z obsahového prieskumu v tom zmysle, či ide o neprijateľné zmluvné podmienky.
Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá na samostatnej listine, pričom táto skutočnosť sama o sebe ešte nepreukazuje, že jednotlivé ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli individuálne dojednané. Rozhodujúcou nie je forma rozhodcovskej zmluvy, ale proces jej kreovania, resp. vzniku dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa vzťahuje aj na ustanovenia štandardnej formulárovej zmluvy, s ktorými spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Návrh rozhodcovskej zmluvy bol spotrebiteľovi predložený v štandardnej formulárovej podobe, pozostávajúcej z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré dlžník nemal možnosť ovplyvniť, vrátane možnosti ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. I bode 1 vopred predurčený, ako aj pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Tento bol veriteľom vymedzený ako predmet rozhodcovskej zmluvy v čl. II bode 1. Tieto ustanovenia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za individuálne dojednané a samotnou skutočnosťou, že oprávnený predložil dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu vo forme osobitne uzavretej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale aj čl. 3 ods. 2 veta tretia smernice 93/13/EHS, vo vzťahu ku ktorému predstavuje § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka transpozičné ustanovenie.
Alternatíva vyplývajúca z čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej je možné spor medzi účastníkmi exekučného konania riešiť aj pred súdom všeobecným, je len formálna a nedochádza k jej reálnemu naplneniu, keďže je zrejmé, že v prípade, ak dodávateľ už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, spotrebiteľ už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecnom súde. Zároveň s poukazom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov je to práve veriteľ z úverového vzťahu, ktorý sa ocitá v procesnej pozícií žalujúcej zmluvnej strany domáhajúcej sa plnenia, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že oprávnený predkladá svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti pred ten istý rozhodcovský súd, zriadený podnikateľským subjektom - obchodnou spoločnosťou, založenou za účelom zisku, ktorá skutočnosť vzbudzuje dôvodnú obavu o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd vo vzťahu k rozsudku rozhodcovského súdu nepreskúmaval vecné a skutkové závery rozhodcovského súdu.
Na základe uvedeného okresný súd vyslovil záver o neprijateľnom charaktere dojednaní v čl. I. bode 1 a čl. II. bode 1 rozhodcovskej zmluvy, ktoré svojimi dôsledkami napĺňajú kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere ( § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka). Nie je preto možné konštatovať, že okresný súd vyvodil neprijateľnosť uvedených ustanovení zmluvy na základe právnych a skutkových záverov rozhodcovského súdu, ale táto neprijateľnosť je daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spôsobuje už aj len dojednanie, že dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ mohol ovplyvniť výber rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.
Keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. ods. 1 a čl. II. ods. 1 súd vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a z hľadiska podstatných náležitostí rozhodcovskej zmluvy nevyhnutné pre jej platnosť, rozhodcovský rozsudok nenadobudol formálnu ani materiálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Okresný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2, § 219 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov napadnutého rozhodnutia. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 05715/13 zo dňa 02.08.2013. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 28.06.2011. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.
Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, tak ako to konštatoval okresný súd, vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V
prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.
Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 28.06.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd.
Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy interpretoval a následne aplikoval vnútroštátne ako aj európske normy spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, že rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Ako uviedol okresný súd, skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode 1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu
či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.