Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/232/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210732 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu v I. rade G. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR a žalobcu v II. rade W.. D. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom F. Y. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej S. N., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Y. XXXX/XX, XXX XX X., prechodne bytom G. XX, XXX XX X., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/110/2014-61 zo dňa 26. 11. 2014, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh p o t v r d z u j e . II. Vo výroku, ktorým žalobcovi v I. rade a žalobcovi v II. rade uložil nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 248,82 €, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi žalovanej JUDr. Jánovi Vinarčíkovi, mení tak, že žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. III. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Navrhovateľovi (žalobcovi) v I. rade a navrhovateľovi (žalobcovi) v II. rade uložil povinnosť nahradiť odporkyni (žalovanej) trovy konania vo výške 248,82 €, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, spoločne a nerozdielne advokátovi odporkyne (žalovanej) JUDr. Jánovi Vinarčíkovi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia (žalobcovia), žiadali určiť voči odporkyni (žalovanej), že navrhovateľ v I. rade (žalobca I.) a navrhovateľ v II. rade (žalobca II.) sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele C-KN č.XXX spolu s pozemkami parc. C-KN č.XXX zastavaná plocha o výmere 387 m2 a parc.č. C-KN č.XXX záhrady o výmere 323 m2, nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade vo X., odbor katastra, obec X., katastrálne územie C., zapísaných na LV č. XXX, a to navrhovateľ v I. rade (žalobca I.) o výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k celku a navrhovateľ v II. rade (žalobca II.) o výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k celku. Zároveň žiadali, aby súd odporkyňu (žalovanú) zaviazal zaplatiť navrhovateľom (žalobcom) náhradu trov konania. 3. Svoj návrh zdôvodnili tým, že navrhovateľ v I. rade na základe Osvedčenia o dedičstve D1077/98, Dnot 176/98 zo dňa 23.9.1998 sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku k nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade vo X., odbor katastra, obec X., k.ú. C. zapísanej na LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele C-KN č.XXX spolu s pozemkami parcela C-KN č.XXX zastavaná plocha o výmere 387 m2 a parcely C-KN č.XXX záhrada o výmere 323 m2. Na základe Osvedčenia o dedičstve D 884/98, Dnot 131/98 zo dňa l9.10.1998 sa navrhovateľ v I.rade stal vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku predmetných nehnuteľností. Na základe darovacej zmluvy zo dňa l5.3.1999 navrhovateľ v I.rade ako výlučný vlastník daroval spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam do podielového spoluvlastníctva navrhovateľovi v I.rade ako svojmu synovi vo výške spoluvlastníckeho podielu 3- iny a odporkyni ako svojej neveste vo výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 30.4.1999 pod č. V 659/1999. Pred uzavretím vyššie uvedenej darovacej zmluvy dňa l8.l.1999 vyplatila odporkyňa navrhovateľovi v I.rade sumu 200.000 Sk, ktorú fyzicky prevzal navrhovateľ v II.rade a to ako zálohu na kúpu 1-ice spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu. Pri dohode o výške kúpnej ceny vychádzali zo znaleckého posudku č.183/1998 znalca I. K. zo dňa 6.9.1998, ktorá predstavovala celkom sumu 347.110 € ( polovica znaleckej ceny). Z potvrdenia vyplýva, že po doplatení sumy 147.110 Sk sa odporkyňa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo výške 1-ice. Keďže dohodnutú kúpnu cenu odporkyňa nevyplatila v celej výške, navrhovateľ v I.rade jej previedol spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny. Dňa l8.1.2002 navrhovateľ v II.rade ako podielový spoluvlastník vo výške spoluvlastníckeho podielu 3-iny k celku k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou previedol l/4-inu zo svojho spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu, keďže odporkyňa mu vyplatila sumu 147.110 Sk. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 6.5.2002 pod č. V 117/2002. Navrhovateľ v I.rade v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen č.k. 15C 196/2011, v ktorom sa domáhal od odporkyne vrátenia daru uviedol, že finančné prostriedky mu odporkyňou vyplatené boli a prevod spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu bol podmienený zaplatením kúpnej ceny. Súd žalobu o vrátenie daru zamietol z dôvodov, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, čo má za následok, že navrhovateľ v I.rade sa nemôže s prihliadnutím na túto skutočnosť s úspechom domáhať vrátania daru. Konajúci súd neplatnosť darovacej zmluvy posudzoval podľa ustanovenia § 37 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti a z dôvodu obchádzania daňových zákonov. Vedomosť odporkyne o simulovanom právnom úkone, ktorým darovacími zmluvami sa zastieral právny úkon kúpnej zmluvy bola daná od počiatku, čo vyplýva nielen zo súdnych konaní vedených pod sp.zn. 9C 139/2010, ale tiež, aj z listu zo dňa l4.3.2010 adresovaného navrhovateľovi v II.rade, v ktorom odporkyňa potvrdila, že darovacie zmluvy boli len formálne a že polovicu domu s pozemkom si fakticky len kúpila. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený vážne) je absolútne neplatný. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti ( § 4la ods.2 veta prvá OZ). Podmienkou je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999 a darovacia zmluva zo dňa l8.l.2002 nemajú náležitosti iného právneho úkonu, ktorý by mohol byť platný, napríklad zmluvy kúpnej pre nedostatok písomnej formy. Išlo o simulovaný dvojstranný právny úkon, ktorým zmluvné strany len predstierali uzatvorenie darovacej zmluvy, pretože v skutočnosti mali záujem o odplatný prevod vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80c O.s.p. preukazovali tým, že postavenie navrhovateľa v I.rade a navrhovateľa v II.rade bez určenia navrhovaného výroku by bolo neisté, keďže odporkyňa je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu v tejto otázke je okrem iného aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností s tým, že bez takéhoto určenia súdu sa navrhovatelia nemôžu domáhať na príslušnom katastri nehnuteľností zmeny v osobe vlastníka ( napr. rozsudok NS SR zo 6.l2.2012, sp.zn.5Cdo 31/ 2011). 4. Odporkyňa uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko aj z vyjadrenia samotných navrhovateľov v žalobnom návrhu vyplýva vôľa zmluvných strán uskutočniť prevod nehnuteľností, ktorý je nespochybniteľný. Poukázala na rozhodnutie súdu sp.zn.15C 196/2011 zo dňa 6.l2.2012 s tým, že účastníci neuzavreli darovaciu zmluvu, išlo o zastretý právny úkon, ale účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, za ktorý si ona riadne zaplatila kúpnu cenu. Cena a výška podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku. Darovacia zmluva je pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. V danom prípade išlo o tzv. dissimulovaný, zastretý právny úkon vyznačujúci sa tým, že obsahuje spoločnú vedomú nezhodu vôle a prejavu zmluvných strán, čo sa prejavuje pri dvojstrannom právnom úkone akým je zmluva tak, že obidve strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú, pričom v danej veci týmto dissimulovaným právnym úkonom bola kúpna zmluva. Navrhovatelia aj odporkyňa v danom prípade simulovali darovacie zmluvy. V skutočnosti však mali na mysli kúpne zmluvy, nakoľko finančné prostriedky za predmet prevodu vyplatené boli, prevod bol podmienený v obidvoch prípadoch zaplatením kúpnej ceny a prevzatie finančných prostriedkov navrhovatelia aj potvrdili. Prijatím finančných prostriedkov si účastníci konania určili kúpnu cenu za nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj samotné vyhlásenie na darovacej zmluve v bode IV. Dôvodom takéhoto konania bolo obchádzanie daňových zákonov. Dôkazmi vykonanými na súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen, č.k. l5C 196/2011, na ktorý sa žalobný návrh odvoláva bolo preukázané, že pri prevode nehnuteľností sa jednalo o zakrytý právny úkon, ktorý vyjadroval slobodnú, vážnu a neomylnú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, a taktiež boli splnené všetky náležitosti dissimulovaného právneho úkonu, t.j. kúpnej ceny tým, že cena za prevod nehnuteľností bola riadne dohodnutá a vyplatená. Navrhovateľka má zato, že predmetná žaloba je vyslovene účelová a špekulatívna v snahe uspokojiť záujem navrhovateľov o nehnuteľnosť a tým sa bezdôvodne obohatiť a navyše nemá právne, ani morálne opodstatnenie. Na záver uviedla, že pokiaľ berie do úvahy, že k prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom žalobného návrhu došlo v prvom rade vkladom vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, kde vklad bol povolený dňa 30.4.1999 pod č. V 659/1999 a v druhom rade vkladom vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, kde vklad bol povolený dňa 6.5.2002 pod č. V 117/2002, pričom ako vyplýva zo žalobného návrhu, čo nerozporuje ani odporkyňa právnym titulom prevodu bol dissimulovaný právny úkon, okrem hore uvádzaných náležitostí je nesporné, že akékoľvek námietky týkajúce sa predmetného prevodu sú v súčasnosti premlčané, z ktorého dôvodu z právnej opatrnosti vzniesla voči právu navrhovateľov v I. a II.rade námietku premlčania, pretože toto právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobný návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 5. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2014, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania ako aj ich právni zástupcovia, vykonal dokazovanie, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol podľa § 80 písm. c), § l00 ods.1, 2 , § 37 ods.1, § 39, § 40 ods.1, § 41a ods.2 Občianskeho zákonníka. 6. Na základe skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd prvej inštancie k názoru, že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodný. 7. Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v tam uvedených spoluvlastníckych podieloch v pomere k celku. Jednalo sa teda o určovaciu žalobu, v rámci ktorej jej povinnosťou navrhovateľa preukázať, či má naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd sa zaoberal skúmaním otázky naliehavosti právneho záujmu navrhovateľov na danom určení, pričom ustálil, že naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľov bol preukázaný, nakoľko navrhovatelia tvrdili, že odporkyňa, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako podielová spoluvlastníčka na predmetných nehnuteľnostiach v LV, tieto svoje spoluvlastnícke podiely nadobudla na základe absolútne neplatných právnych úkonov od navrhovateľov, a preto mali navrhovatelia zato, že k prevodu vlastníckych práv na odporkyňu nemohlo dôjsť a navrhovateľ v I.rade ako i navrhovateľ v II.rade sú v príslušných spoluvlastníckych podieloch stále vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že určovacou žalobou sa navrhovatelia snažili dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom v takom prípade je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že bez požadovaného určenia by bolo právo navrhovateľov ohrozené, resp. by ich postavenie bolo neisté, keď bez požadovaného určenia súdu by sa navrhovatelia nemohli domáhať na príslušnom katastri zmeny v osobe vlastníka (rozsudok NS SR zo dňa 6.l2.2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011). 8. Odporkyňa vzniesla v podanom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu námietku premlčania s poukazom nato, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo na základe darovacích zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.4.1999, resp. dňa 6.5.2002, čiže s poukazom nato, že právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty vzniesla z opatrnosti voči právu navrhovateľov námietku premlčania. Súd si však tento právny názor odporkyne ohľadne námietky premlčania neosvojil, keďže tak ako bolo už vyššie uvedené, navrhovatelia sa domáhali určenia svojho vlastníckeho práva v rozsahu uvedených spoluvlastníckych podieloch z dôvodu, že odporkyňa nadobudla tieto svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na základe absolútne neplatných právnych úkonov. Súd teda poukazuje nato, že premlčaniu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka podliehajú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, v spojení s dôsledkami súvisiacimi s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorá je v zásade časovo neobmedzená na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pri ktorej sa právo jej dovolať premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. 9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že tak darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999, ktorej vklad bol povolený pod č. V 659/99, ako i darovacia zmluva zo dňa l8.1.2002, ktorej vklad bol povolený pod č. V 117/2002 sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne úkony, čiže úkony simulované, keďže tu absentovala vôľa účastníkov týchto úkonov, keď podstatou darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. V súdenej veci má súd zato, že došlo k platnému uzavretiu kúpnych zmlúv,(u darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1999 v časti medzi navrhovateľom v I.rade a odporkyňou), nakoľko predmetom plnenia predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho práva v určených spoluvlastníckych podieloch k pomere celku k predmetným nehnuteľnostiam, a teda má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli splnené všetky jeho podstatné náležitosti, t.j. dohoda o predmete plnenia-špecifikácia nehnuteľností a určenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý bol predmetom prevodu, ako i dohoda o výške kúpnej ceny. Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z obidvoch predmetných darovacích zmlúv, z potvrdenia zo dňa 18.1.1999 a v neposlednom rade tieto skutočnosti potvrdili v podstate zhodne všetci účastníci konania pri svojich výsluchoch pred súdom na pojednávaní, a tiež sú zrejmé zo samotného žalobného návrhu podaného navrhovateľmi. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že dohoda o kúpnych cenách nebola dojednaná písomne, a preto právne úkony kúpnych zmlúv nie sú perfektné a sú tiež neplatné, súd zastáva názor, že takýto výklad ustanovenia § 41a ods.2 OZ by bol príliš formalistický a v zásade nikdy by nemohlo dôjsť k naplneniu jeho obsahu, keďže je zrejmé, že pokiaľ chceli zmluvné strany zastierať kúpnu zmluvu darovacou zmluvou, nemohli do jej textu priamo poňať dohodu o výške kúpnej ceny, avšak tak z uvedeného písomného potvrdenia zo dňa l8.1.1999, ako i z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby odporkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel l/2-ica v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach po zaplatení sumy 347.110 Sk, čo predstavovalo polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle tam citovaného zn. posudku, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené, pričom kúpna zmluva bola dojednaná a aj vyplatená. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že navrhovatelia svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v požadovaných podieloch voči odporkyni nepreukázali. 11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § l42 ods.1 99/1963Zb. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, odporkyňa má nárok na náhradu trov konania v zásade v plnej výške. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd prvej inštancie zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu, teda základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2014 predstavovala sumu 6l,87 € v súlade s § 11 ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ vyhláška“). Súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, 2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.9.2014 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, 3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 26.11.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, spolu tak súd priznal odporkyni náhradu trov konania z titulu úkonov právnej služby a režijného paušálu v celkovej výške 209,73 €. Taktiež súd odporcovi priznal náhradu cestovného v ním uplatnenej výške l2,29 €, hoci právny zástupca odporkyne nedoložil ako prílohu technický preukaz k predmetnému motorovému vozidlu, z ktorého by bolo možné právnym zástupcom odporkyne tvrdené údaje overiť, a taktiež priznal odporkyni náhradu trov konania z titulu náhrady straty času v zmysle § l7 ods.1 vyhlášky, avšak len vo výške 26,80 € za dve začaté polhodiny á= l3,40 € za cestu na pojednávanie Banská Bystrica -Zvolen a späť. Spolu tak súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 248,82 €. 12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporkyne, že hodnota jedného úkonu právnej služby je 579,25 €, keď mal zato, že sa jednalo o určovaciu žalobu, pri ktorej by sa malo vychádzať z hodnoty neurčitej, teda že hodnotu veci, resp. práva nie je možné v peniazoch vyjadriť, analogicky aj s odkazom na prílohu sadzobník a súdnych poplatkov, časť I, položka 1 písm.b), v zmysle ktorého sa z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vyberá poplatok vo výške 99,50 €, čiže je stanovená sadzba v tom zmysle, že nie je možné predmet konania oceniť peniazmi. “ 13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, a v súlade s § 60 CSP stranami v civilnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd prejednáva vec po 30. 06. 2016 v ďalšom bude označovať navrhovateľov ako žalobcov a odporkyňu ako žalovanú. 14. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podali proti rozsudku odvolanie žalobcovia, žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne a žalobcom prizná náhradu trov konania, odvolanie podali v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP. 15. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu žalobcov v plnom rozsahu vyhovel, zároveň im priznal náhradu trov konania spolu vo výške 301,83 € prvostupňového konania a odvolacieho konania vo výške 83, 89 €. Uviedli, že darovacie zmluvy zo dňa 15. 03. 1999 a zo dňa 18. januára 2002 správne prvostupňový súd posúdil ako neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne úkony, čiže úkony simulované, keďže absentovala vážnosť vôle účastníkov týchto úkonov, keď podstatou darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že došlo k platnému uzavretiu kúpnych zmlúv, nakoľko predmetom plnenia predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho práva v určených spoluvlastníckych podieloch, a teda má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli splnené všetky jeho podstatné náležitosti. S týmto názorom nemožno súhlasiť, keďže neboli splnené všetky podstatné náležitosti právneho úkonu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, a to dohoda o kúpnej cene a písomná forma. Pri zmluve označenej ako „Darovacia zmluva“ zo dňa 15. 03. 1999 absentovala dohoda o výške kúpnej ceny. Zmluva síce obsahovala hodnotu prevodu podľa znaleckého posudku, ktorá bola znalecky určená vo výške 173.560,-Sk, avšak táto cena za spoluvlastnícky podiel nezodpovedala skutočnej vôli účastníkov zmluvného vzťahu, keďže žalovaná reálne vyplatila žalobcovi v I. rade kúpnu cenu 200.000,- Sk, na základe ktorej skutočnosti došlo k podpisu zmluvy. Pri zmluve označenej ako „Darovacia zmluva“ zo dňa 18. januára 2002 rovnako absentuje dohoda o výške kúpnej ceny, hodnota predmetu zmluvy bola určená vo výške 154 347,50 Sk, avšak pre účely daňové, nešlo o dohodnutú kúpnu cenu, nezodpovedala zhodnej vôli účastníkov v otázke výšky kúpnej ceny. Pokiaľ zastretý právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, nemá potrebné náležitosti, je aj tento právny úkon neplatný pre nedostatok písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je kúpna cena, ktorá musí zodpovedať zhodnej vôli účastníkov a musí byť dohodnutá písomne. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že práve žalobcovia určili, že prevod spoluvlastníckeho podielu môže byť len formou darovacej zmluvy, ide o účelové tvrdenie žalovanej v predchádzajúcich súdnych konaniach, keď tvrdila, že darovaciu zmluvu zvolili vzhľadom na nižší poplatok ako pri kúpnej zmluve. Darovacie zmluvy sú neplatné pre nedostatok vôle účastníkov takéto zmluvy uzavrieť, pretože ich vôli zodpovedalo uzavretie kúpnych zmlúv, ktoré mali byť zastreté darovacími zmluvami. Keďže však kúpne zmluvy, pre rozpor so zákonom spočívajúcim v nedostatku písomnej formy sú neplatné, nemohla sa žalovaná stať vlastníkom predmetných nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1513/2007 zo dňa 5. februára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo 178/2010 zo dňa 28. septembra 2010) . Ak by malo dôjsť k platne uzatvoreným dissimulovaným právnym úkonom, t.j. k platne uzatvoreným kúpnym zmluvám, prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv bola v manželskom zväzku so žalovaným v II. rade, a preto nadobudnuté spoluvlastnícke podiely by nemohla nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, ale do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 16. Žalobcovia namietal tiež skutočnosť, že súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a to aj napriek tomu, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v prípade, že klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie, má byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky. Tiež namietali priznanie náhrady cestovného vo výške 12,29 €, hoci právny zástupca žalovanej nedoložil ako prílohu technický preukaz k motorovému vozidlu a nedajú sa tieto údaje overiť, keďže ich žalovaná nepreukázala, tieto jej súd nemal priznať. 17. Žalobcovia navrhli v prípade, že súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, aby odvolací súd v súlade s ust. § 238 ods. 3 OSP vo výroku o potvrdení napadnutého rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v otázke, či pri simulovanej písomnej darovacej zmluve na nehnuteľnosť, ktorou účastníci chceli zastrieť jej predaj, je táto dissimulovaná kúpna zmluva platná. 18. V súlade s § 204 OSP účinného do 30. 06. 2016 podala proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania odvolanie žalovaná. Navrhla zmeniť výrok rozhodnutia v časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca v I. rade a v II. rade sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1 814,36 € predstavujúcich trovy právneho zastúpenia z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trovy konania boli vyčíslené na základe jednoznačne určenej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, t. j. za polovicu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, a to zo sumy vo výške 79 500 € podľa znaleckého posudku č. 19/2011 súdom ustanoveného znalca W.. S. B., v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod číslom konania 9C 139/2010 vo veci návrhu na zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci. Trovy právneho zastúpenia by mali byť priznané v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., preto žiadala priznať trovy vo výške 1 814,36 €. 19. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že prvostupňový súd správne postupoval, keď účastníkovi úspešnému v konaní, ako fyzickej osoby v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, priznal náhradu trov podľa § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak po správnosti nie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Hodnotu predmetu sporu nie je možné vyčísliť. Žalovaná vychádza z hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku spred 4 rokov, a teda, hodnota predmetu sporu v prvostupňovom konaní nebola určitá a vzhľadom na typ tohto konania nebol dôvod, aby bola skúmaná. Ďalej poukázal na to, že odvolanie bolo podpísané koncipientkou a z odvolania nevyplýva, že by jej bolo právnym zástupcom žalovanej udelené poverenie na zastupovanie od advokáta na jednotlivý úkon, t. j. na úkon podania odvolania proti rozsudku, preto navrhol odvolanie odmietnuť. 20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla odvolanie žalobcov v I. a II. rade proti rozsudku v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že účastníci neuzavreli darovaciu zmluvu, ale kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, za ktorý žalovaná riadne zaplatila kúpnu cenu v zmysle znaleckého posudku zo dňa 06. 09. 1998. Cena a výška podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľnosti. Krajský súd v konaní č. k. 14Co 94/2013- 132 zo dňa 01. 04. 2014 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 196/2011 zo dňa 06. 12. 2012, z ktorého táto skutočnosť vyplývala. Vychádzal z toho, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a potom sa nemôže žalobca s úspechom domáhať vrátenia daru v zmysle ust. § 630 OZ. Boli splnené všetky náležitosti dissimulovaného právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy tým, že cena za prevod nehnuteľnosti bola riadne dohodnutá a vyplatená. Splnením náležitosti dissimulovaného právneho úkonu sa myslí predovšetkým sloboda, vážnosť a neomylnosť vôle účastníkov zmluvného vzťahu, a nie jeho písomná forma, nakoľko v takom prípade, by terminus technicus negotium dissimulatum, recipovaný do kontinentálneho právneho systému, ktorého je právny poriadok Slovenskej republiky integrálnou súčasťou, z rímsko - právnej tradície, nebol v teoreticko - právnej rovine vôbec možný. Finančné prostriedky za prevod vyplatené boli, čo potvrdili aj žalobcovia. Prijatím týchto prostriedkov určili aj kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Ak účastníci chceli zastierať kúpnu zmluvu darovacou zmluvou, nemohli do jej textu priamo poňať dohodu o výške kúpnej ceny, avšak tak z písomného potvrdenia zo dňa 18. januára 1999, ako aj z výsluchu účastníkov, jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 1 v pomere k celku po zaplatení sumy 347.110,-Sk, čo predstavovalo 1 hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle vypracovaného znaleckého posudku. Žalobcovia poukazujú na rozhodnutia najvyššieho súdu, v daných prípadoch sa však jednalo o právne a skutkovo iné prípady. Pokiaľ žalovaná nadobúdala predmetné nehnuteľnosti, kúpnu cenu uhradila z finančných prostriedkov, ktoré jej boli darované jej rodičmi, čo konštatoval aj okresný súd a nebolo to medzi účastníkmi sporné. V danom prípade bol prejav vôle nielen zrozumiteľný a určitý, ale aj slobodný, vážny a bez omylu. Pokiaľ by sa v danom prípade nezobrala do úvahy v teoreticko - právnom slova zmysle vôľa, prejav vôle a jej náležitosti, ako obligatórne náležitosti právneho úkonu, tak by došlo k rozporu s dobrými mravmi, čo sa definuje ako konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi právneho vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody. 21. K námietke žalobcov v odvolaní, že advokátska koncipientka JUDr. Martina Rejdovianová nemá substitučné poverenia, poukázala žalovaná na to, že substitučné poverenie advokátskej koncipientky bolo udelené právnym zástupcom žalovanej s výslovným súhlasom žalovanej, a to na celé konanie v danej veci, to znamená aj v odvolacom konaní, poverenie je v origináli doložené do súdneho spisu. 22. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný. 23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby (návrhu) potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania rozhodnutie v súlade s § 388 CSP a rozhodnutie zmenil. 24. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie v časti, ktorou žalobu zamietol nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 26. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v časti ktorou žalobu zamietol. V tejto časti rozhodnutia nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozhodnutí súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré súd zamietol žalobu, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 28. Odvolanie žalobcov nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 29. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva: Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi je posúdenie platnosti disimulovaných právnych úkonov. 30. Z teórie práva je zrejmé, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). 31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právne úkony účastníkov, tak darovacia zmluva zo dňa l5. 03. 1999, ktorej vklad bol povolený pod č. V 659/99, ako i darovacia zmluva zo dňa l8. 01. 2002, ktorej vklad bol povolený pod č. V 117/2002 sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne úkony, čiže úkony simulované, keďže absentovala vôľa účastníkov týchto úkonov previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú bezodplatne. Návrh na určenie vlastníckeho práva bol podaný dňa 23. 07. 2014. 32. V súdenej veci súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne vec právne posúdil, a uzavrel, že došlo k platnému uzavretiu kúpnych zmlúv, nakoľko predmetom plnenia predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho práva v určených spoluvlastníckych podieloch k pomere celku k predmetným nehnuteľnostiam, a teda má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli splnené všetky podstatné náležitosti, t.j. dohoda o predmete plnenia-špecifikácia nehnuteľností, určenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, ako i dohoda o výške kúpnej ceny. Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z obidvoch predmetných „darovacích zmlúv“, z písomného potvrdenia zo dňa 18. 01. 1999 a v neposlednom rade tieto skutočnosti potvrdili v podstate zhodne všetci účastníci konania pri svojich výsluchoch pred súdom na pojednávaní, a tiež sú zrejmé zo samotného žalobného návrhu. 33. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že dohoda o kúpnych cenách nebola dojednaná písomne, odvolací súd v zhode zo závermi súdu prvej inštancie má za to, že písomne uzatvorené zmluvy spolu s písomným potvrdením zo dňa 18. 01. 1999 jednoznačne preukazujú dohodu o predmete ako aj dohodnutej cene. Cena podielu vo výške 1 bola dohodnutá vo výške 347 110,- Sk a účastníci dohodli, že ak žalovaná uhradí sumu 347 110,- Sk nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 1. Dohodnutá výška ceny vychádzala zo znaleckého posudku č. 183/1998 znalca Jána Drozdíka zo 06. 09. 1998. Z prednesov žalobcov vyplýva, že v súlade s písomnou dohodou z 18. 01. 1999 (ktorou bola dohodnutá cena) následne aj konali, a potom čo žalovaná uhradila dohodnutú kúpnu cenu v častiach bol na ňu prevedený podiel žalobcom 1 (ako vyplýva z prednesu žalobcu 1 (čl. 52 spisu) a prednesu žalobcu 2 (čl. 52 spisu), ktorý uviedol, keď bývalá manželka priniesla ďalšie finančné prostriedky, tak som zase ja jej na základe toho previedol ďalšiu 1 k nehnuteľnostiam. Z uvedeného písomného potvrdenia zo dňa l8. 01. 1999, ako i z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel l/2-ica v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach po zaplatení sumy 347 110 Sk, čo predstavovalo polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle citovaného zn. posudku, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené, pričom kúpna cena bola písomne dojednaná a aj vyplatená. 34. Žalobcovia namietali v odvolaní, že žalovaná nadobudla podiel na nehnuteľnostiach za trvania manželstva, a teda mohla nadobudnúť spoluvlastnícke podiely len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré boli nadobudnuté niektorým z manželov z prostriedkov, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve - v tomto prípade ide totiž len o transformáciu výlučného majetku. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že prostriedky, ktoré žalovaná použila na úhradu kúpnej ceny boli v jej výlučnom vlastníctve (prostriedky získala darom od jej rodičov). 35. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver. 36. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že vzhľadom na zásadnú zmenu procesného predpisu, na základe, ktorého došlo k zmene prípustnosti dovolania, keď je úplné nová právna úprava, nie je už dôvod (bolo by aj bez účinkov) v súlade s § 470 ods. 1 CSP rozhodovať odvolacím súdom o prípustnosti dovolania, tak ako to navrhli žalobcovia v odvolaní podanom do 30. 06. 2016. 37. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania v súlade s 388 CSP. Odvolanie do výroku o trovách konania podali žalobcovia aj žalovaná. 38. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v odvolaní, že nie je zrejmé, či advokátskej koncipientke právneho zástupcu žalovanej JUDr. Martine Rejdovianovej, ktorá podala odvolanie do trov konania, bolo právnym zástupcom žalovanej udelené poverenie na zastúpenie na úkon podania odvolania proti rozsudku, odvolací súd poukazuje, že substitučné poverenie advokátskej koncipientky (ktoré je v origináli doložené do súdneho spisu) bolo udelené právnym zástupcom žalovanej s výslovným súhlasom žalovanej, a to na celé konanie v danej veci (vrátane odvolacieho konania). 39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). 40. Správne súd prvej inštancie posúdil nárok na náhradu trov konania podľa plného úspechu žalovanej vo veci v súlade s § podľa § 142 ods.1 OSP a žalovanej priznal náhradu trov konania. V zásade účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí plná náhrada účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd vzhľadom k plnému úspechu žalovanej v prvoinštančnom konaní rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, avšak vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016 už nemohol rozhodnúť o výške náhrady (rozhodnutie pokiaľ ide o výšku trov odvolací súd nepotvrdil z dôvodov uvedených v bode 41). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie, tak že prizná žalovanej plnú výšku účelne vynaložených a preukázaných trov, ktoré jej vznikli v prvoinštančnom konaní. 41. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v časti náhrady trov konania, pokiaľ rozhodol o ich výške, neuviedol na základe akej právnej úvahy rozhodol, na základe akých skutkových zistení rozhodol o výške náhrady trov konania žalovanej - náhrade za cestovné, tiež neuviedol, na základe akej úvahy priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 pís. a / vyhl. 655/2004 Z. z., a nie podľa § 11 ods. 1 pís. c) vyhl. 655/2004 Z. z. (odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012). Keďže súd prvej inštancie rozhodnutie o výške náhrady trov riadne neodôvodnil odvolací súd ho nemohol potvrdiť. 42. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o výške trov konania prvej inštnacie. V odôvodnení súdneho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. 43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný vo vzťahu k prvému výroku, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku, úspešný bol v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, avšak ide o úspech len v nepatrnej časti. V odvolacom konaní bola neúspešná žalovaná len v nepatrnej časti, preto vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).