Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/967/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212422 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714212422.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu H. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., O. XX, t.č. bytom N. U. O., B., Z. M., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 648,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 134/2014-137 zo dňa 14.05.2015 do výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku obsahujúcom povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania p o t v r d z u j e . V časti výroku, ktorou bolo rozhodnuté o výške trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotýka. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 648,18 Eur spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.04.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 612,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 38,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluvu o uzavretom spotrebiteľskom úvere bolo treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov a pokiaľ žalobca plnil žalovanému viac, tak vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ, ktoré je povinný vrátiť. Uvedenú istinu vo výške 648,18 Eur priznal spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z dôvodu, že žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Z podaného odvolania žalovaného v spojení aj s jeho upresnením zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že odvolanie žalovaného smeruje len proti časti výroku o náhrade trov konania, ktorou boli priznané žalobcovi trovy vo výške 612,87 Eur. V napadnutom výroku žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, prípadne tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní, tak ako to vyplýva z jeho obsahu, namietal však výšku priznaných trov právneho zastúpenia na strane právneho zástupcu žalobcu. Bol toho názoru, že právnemu zástupcovi žalobcu neprináleží náhrada za stratu času v prípade zastúpenia právneho zástupcu advokátskym koncipientom a tiež, že nemá nárok na trovy právneho zastúpenia spojené s účasťou na pojednávaní 31.03.2015 z dôvodu, že toto pojednávanie bolo odročené. Okrem toho pri 3 právnych úkonoch, ktoré boli vykonané v roku 2014, bol nesprávne priznaný právnemu zástupcovi režijný paušál. Mal tiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné aj pri výpočte uplatnenej sumy cestovného. Vzhľadom na uvedené teda neuznával žalovaný výšku priznaných trov právnemu zástupcovi žalobcu. 3. Vyjadrenie zo strany žalobcu na odvolanie žalovaného podané nebolo. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v napadnutom výroku o trovách konania čiastočne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a čiastočne v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. a) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p. ako nový procesný predpis. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z vyššie uvedených prechodných ustanovení vyplýva okamžitá aplikabilita procesnoprávnych noriem na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. 6. V danej veci je nesporné, že konanie v nej začalo do 30.06.2016, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 14.05.2016 pod č. k. 15C 134/2014-137, pričom aj opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku o trovách konania bol podaný dňa 06.07.2015. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len vo výroku o trovách konania, musel krajský súd posúdiť z hľadiska novej právnej úpravy, či v danom prípade nedošlo k zmene rozsahu jeho oprávnenia konať a rozhodovať na základe nového procesného predpisu. 7. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 8. Z ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p. vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania tak obsahovalo rozhodnutie nielen o základe nároku na náhradu trov konania, ale aj rozhodnutie o výške trov konania. Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP v § 262 však má už zmenenú právnu úpravu. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z vyššie uvedenej úpravy vyplýva, že súd prvej inštancie rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu podľa zásad o náhrade trov konania. O výške trov konania však rozhoduje vyšší súdny úradník samostatným uznesením, avšak proti rozhodnutiu súdneho úradníka je prípustná sťažnosť podľa § 243 CSP. 9. Z obsahu spisu je nesporné, že podaným odvolaním zo strany žalovaného bola vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, namietaná výška priznaných trov konania. Odvolanie zo strany žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku o trovách konania bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktoré v rámci podaného odvolania umožňovalo napadnúť výrok o náhrade trov konania jednak čo do základu, čím bola súčasne namietnutá v rámci takto podaného odvolania aj výška priznaných trov konania alebo samostatne mohol namietať aj výšku priznaných trov konania. 10. V danej veci pokiaľ žalovaný aj keď v podanom odvolaní namietol len výšku priznaných trov konania, bolo treba mať za to, že bol napadnutý výrok o trovách konania ako celok tak, ako to umožňoval predchádzajúci procesný predpis. Keďže účinky podaného odvolania zo strany žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostali zachované, tak z hľadiska podaného odvolania žalovaného v súlade s článkom 2 ods. 1, 2 a článkom 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP mohol v danom prípade z hľadiska právnej istoty krajský súd, ktorý rozhodoval už za účinnosti nového procesného predpisu, posúdiť napadnutý výrok o trovách konania ako celok. Ust. § 262 ods. 1, 2 CSP však vymedzilo okruh právomoci odvolacieho súdu, teda to, o čom mohol v čase svojho rozhodovania krajský súd, ako súd odvolací, rozhodovať. 11. Z hľadiska zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. ako použitého procesného predpisu, podaným odvolaním do výroku o náhrade trov konania bol dotknutý celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v časti výroku o trovách konania mal povahu uznesenia. Ak krajský súd mohol preskúmať uvedený napadnutý výrok, tak vzhľadom na ust. § 357 písm. m) CSP mohol v rámci odvolacieho konania posúdiť len základ nároku na náhradu trov konania v rámci napadnutého výroku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. totiž vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Je teda zrejmé, že ust. § 255 ods. 1 CSP takisto ako ust. § 142 ods. 1 O.s.p. preberá zásadu úplného úspechu vo veci. To, že žalobca mal plný úspech vo veci, je v danej veci nespochybniteľné, pretože žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto mu z hľadiska úspechu vo veci patrila náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ako aj v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Táto okolnosť nebola spochybňovaná ani zo strany žalovaného a k tomuto záveru správne došiel aj súd prvej inštancie. 12. Keďže námietky zo strany žalovaného v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania smerovali proti výške priznaných trov právneho zastúpenia, tak s ohľadom na nové znenie v § 262 ods. 2 CSP nemohol už krajský súd o výške trov konania rozhodovať, pretože k tomu nebola splnená vzhľadom na znenie § 262 ods. 2 CSP procesná podmienka. 13. S ohľadom na ustanovenia článkov 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., bolo potrebné z hľadiska právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu, že ich vec bude spravodlivo posúdená, rozhodnúť tak, že v časti výroku, ktorou bolo rozhodnuté o výške trov právneho zastúpenia, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. V časti výroku o priznaní základu nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nesporne správne, a preto v tejto časti bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie s ohľadom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 14. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP, pričom sa bude zaoberať námietkami zo strany žalovaného, ktoré boli v podanom odvolaní podané do výšky trov právneho zastúpenia. Ostatných nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotkol. 15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).