Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010304 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010304.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného X. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2016, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 01.02.2016, sp.zn. 3T/48/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 01.02.2016 sp.zn. 3T/48/2015 bol obžalovaný X. C. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2015 v čase okolo 07.00 h vo Zvolene na Ul. Tulskej, okres Zvolen neďaleko zastávky MHD po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol F. K., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho strčil na zem a niekoľkokrát ho kopol nohou do oblasti tváre, následne ho priľahol a niekoľkokrát ho udrel päsťou do oblasti tváre, čím F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z. XX, spôsobil zranenia, a to otras mozgu, opuch tváre a hematómy v okolí očí, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní. Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 a § 49 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 834,61 Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného F. K., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom I., Z. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný X. C., v ktorom uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Podľa jeho názoru poškodený bol v uvedený deň dosť opitý, agresívny a strácal nad sebou kontrolu a niekoľkokrát ho napadol, a preto on na priamo hroziaci útok zvolil nutnú obranu a poškodenému spôsobil zranenia, ktoré boli primerané charakteru a nebezpečnosti útoku. Dodal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nie je správne a zákonné, lebo on sa nedopustil trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví. Odvolací súd konal v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na to boli splnené podmienky v zmysle Trestného poriadku. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie dostavil až v priebehu porady odvolacieho senátu. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného X. C. podaná. Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne, logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol presvedčivým spôsobom skutočnosti, ktoré vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Súčasne aj objektívne rozviedol, z akých dôvodov a prečo obžalovaného uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž súd prvého stupňa analyzuje dôkaznú situáciu a vyjadril aj úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu. K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd však považuje za potrebné uviesť nasledovné: V prvom rade odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate opakovaním jeho prednesov, uskutočnených či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní. Týka sa to predovšetkým jeho tvrdenia, že to bol práve poškodený F. K., zo strany ktorého on bol napadnutý a on sa v podstate len bránil jeho útokom. Pripustil však, že došlo k fyzickému stretu medzi ním a poškodeným. Sám utŕžil aj nejaké zranenia, avšak tieto zranenia neboli takého charakteru, na základe ktorých by bolo potrebné z jeho strany vyhľadať lekárske ošetrenie. Vyslovil presvedčenie, že v jeho prípade išlo o nutnú obranu, a preto zranenia, ktoré boli spôsobené z jeho strany poškodenému, boli v podstate dôsledkom jeho obranného správania. Tak, ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd námietkam, resp. obrane obžalovaného neuveril. Z obsahu výpovede poškodeného jednoznačne vyplynulo, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho v inkriminovaný deň pri čerpacej stanici Shell dňa 01.01.2015 v čase okolo 07.00 hod. napadol, a to z dôvodu, že mu odmietol dať cigaretu. Podrobne popísal, ako ho obžalovaný napadol, teda, že ho strčil zozadu a pri páde na zem ho dvakrát kopol do oblasti tváre. Aj keď sa mu podarilo vstať a začal sa brániť, obžalovaný svoj útok stupňoval, opätovne ho udrel, skopol na zem a päsťami ho niekoľkokrát udrel do oblasti tváre. Pripustil, že pri tomto útoku sa bránil a mohol aj určitým spôsobom spôsobiť drobné poranenie útočníkovi. Skutočnosť, že poškodený bol v inkriminovanom čase napadnutý, potvrdil aj pribratý znalec F.. P. U., ktorý v znaleckom posudku vypracovanom pod číslom 30/2014 podrobne uviedol, aké zranenia poškodený utrpel a dodal, že išlo o viacpočetné pomliaždeniny tváre s podkožnými podliatinami, opuchmi a odreninami kože (okolo očnicovej oblasti, viečka, obočia, nos) a podkrvácanie z neho a odrenina kože na ľavom líci pri nose a taktiež otras mozgu ľahkého stupňa, ktorý bol spôsobený opakovaným zasiahnutím hlavy údermi pästí. Znalec pripustil, že verzia vzniku zranenia a priebehu konfliktu zo strany poškodeného je reálna, pričom tvár poškodeného niesla jednoznačne známky pôsobenia brachiálneho násilia a zranenia vznikli v dôsledku úmyselného konania cudzej osoby bez samopádu poškodeného. Okrem znaleckého posudku zranenie poškodeného bližšie špecifikoval aj neurológ F.. Z., ktorý popísal početné podkožné krvné podliatiny a opuchy na tele poškodeného. Dĺžka práceneschopnosti bola stanovená u poškodeného na 21 dní. Z ust. § 25 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia nejde o nutnú obranu a ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä, jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam, vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Za danej dôkaznej situácie ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný X. C. na mieste verejnosti prístupnom, a to vo Zvolene, na ulici Tulskej, neďaleko zastávky MHD, sa dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného F. K. a úmyselne mu ublížil na zdraví, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania uvádzal, že z jeho strany išlo o nutnú obranu, tak odvolací súd zdôrazňuje, že jeho tvrdenie je len účelové so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Túto skutočnosť potvrdzuje aj spôsob útoku zo strany obžalovaného voči poškodenému, ktorého rozsah zranenia v nijakom prípade nenasvedčuje tomu, že by sa v danom prípade malo jednať o nutnú obranu. Aj keby išlo zo strany poškodeného o vyprovokovanie, podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade išlo o zjavne neprimeranú obranu, ktorá nie je v súlade s ust. § 25 Tr. zák. Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil všetky skutočnosti, rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4 predmetného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trest zodpovedá ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. a podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade u obžalovaného potrebný, berúc v úvahu aj jeho kriminálnu minulosť a len vykonaním nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaného v budúcnosti odradí od toho, aby sa vyvaroval páchaniu protispoločenskej činnosti. Uvedený trest tiež zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami súd prvého stupňa bral do úvahy spôsob spáchania skutku, motív, spôsobený následok, ako i osobu obžalovaného, keď zistil u neho dve priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák., pričom poľahčujúce okolnosti u neho zistené neboli. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a to trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/168/2013 zo dňa 18.12.2013, kedy skúšobná doba mu plynula do 14.01.2015, pričom tohto skutku sa dopustil dňa 01.01.2015. Celkove bol obžalovaný X. C. trikrát súdom trestaný aj za násilnú trestnú činnosť. Keďže aj výroky prvostupňového súdu, týkajúce sa náhrady škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. boli správne a zákonné, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.