Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010339 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010339.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 24. augusta 2016, prejednal odvolanie obžalovaného H. S., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18.04.2016 sp.zn. 3T/55/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. S. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. S. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s F. I., nar. XX.XX.XXXX s cieľom získať majetkový prospech zabezpečil F. I. v podvodnom úmysle objednávku na prepravu tovaru - obuvi od výrobcu RIEKER SCHUH AG, Stockwiesenstrasse 1, 8240 Thayngen, Švajčiarsko pre odberateľa RIEKER Wostok, s.r.o. Moskva, dňa 22.07.2003 uzatvoril v obci Kriváň zmluvu o preprave s dopravcom Z. H., od ktorého si prenajal nákladné motorové vozidlo - ťahač značky Volvo štátnej poznávacej značky L. XX-XX s návesom štátnej poznávacej značky L. XX-XX, súčasne uhradil dňa 21.07.2003 sumu 2000 amerických dolárov na účet Združenia ČESMAD Slovakia číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y., a.s., čo bola podmienka vykonania prepravy. Následne na žiadosť F. I. prevzal Z. H. dňa 30.07.2003 tovar v Nemecku, previezol ho do mesta Detva, kde celý kamión s tovarom a dokladom CARNET TIR číslo B a medzinárodným nákladným listom číslo N odovzdal F. I. a ten X. I., ktorý mal tovar doručiť do Moskvy. X. I. tovar do Moskvy nedoručil a ani s ním nevstúpil na územie Ruskej federácie, ale podľa pokynu H. S. na území Ukrajiny zatelefonoval na predvolené telefónne číslo v mobilnom telefóne, ktorý mu odovzdala H. S.. Cez telefón sa skontaktoval s neznámou osobou, ktorej odovzdal tovar na území Ukrajiny, pričom po návrate na územie Slovenskej republiky predložil nepravdivé doklady o dodaní tovaru do miesta určenia - do colného skladu OOO Kandit, Korovjinskoe Chaussee 35A Moskva, ktoré dostal od neznámych osôb v Ukrajine a súčasne Z. H. oznámil, že tovar bol riadne a včas odovzdaný na určenom mieste. Za odovzdanie tovaru obdržali F. I. a H. S. doposiaľ nezistenú sumu v amerických dolároch, ktorú si rozdelili, čím spôsobil H. S. spoločnosti RIEKER SCHUH AG, Stockwiesenstrasse 1, 8240 Thayngen, Švajčiarsko, škodu vo výške 144.295,- Eur, ktorá však bola nahradená poisťovňou Zurich Versicherung (Deutschland), Riaditeľstvo Frankfurt so sídlom Solmsstrasse - 27 - 37,60252 Frankfurt nad Mohanom vo výške 95 210,29 Eur a špedičnou spoločnosťou Autotrust, s.r.o., Lesnoj pr. 63, Petrohrad, Ruská federácia vo výške 49.084,71 Eur. Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený s tým, že podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na päť rokov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obhajca obžalovaného v konaní proti ušlému za obžalovaného odvolanie, ktorým sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. V dôvodovej časti poukazuje na výpovede svedkov, pričom podľa jeho názoru ide o rozporné výpovede, podliehajúce povinnej konfrontácii aj medzi sebou navzájom. Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu po podaní obžaloby, naďalej aj po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní pretrvávajú pochybnosti o vine obžalovaného, jeho vina nebola jednoznačne preukázaná, zvlášť nie úmyselné zavinenie v tejto trestnej veci, a tak sa mala uplatniť zásada ,,in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Nedopustil sa teda žiadneho protiprávneho konania, nikdy nebol trestne stíhaný a odsúdený, doteraz žil riadny život, nikoho neuviedol do omylu a nevyužil žiadny a nikoho omyl, s protiprávnym konaním nemá nič spoločné, vždy žil čestne a ctil si zákony Slovenskej republiky. Takáto dôkazná situácia má byť podkladom pre postup podľa § 285 písm. c) Tr. por., teda pre jeho oslobodenie spod obžaloby v celom rozsahu. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa ako aj orgány činné v prípravnom konaní konali proti obžalovanému v konaní proti ušlému v zmysle ust. § 358 Tr. por. a nasledujúcich, keďže obžalovaný je v pátraní polície od roku 2010 a doposiaľ sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, zrejme sa vzdialil a ukrýva sa mimo územia Slovenskej republiky, aby sa tak vyhol trestnému konaniu v predmetnej veci, prípadne v iných trestných veciach. Z doteraz vykonaného dokazovania je možné jednoznačne vyvodiť záver v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako to ustálil súd prvého stupňa, keď vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne, a to v súlade s požiadavkou náležitostí odôvodnenia rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por., po predchádzajúcom hodnotení dôkazov a aj pri rozhodovaní podľa § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, vychádzajúceho z vykonaného dokazovania. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, odvolací súd si ich osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosti a dôkaznú situáciu z hľadiska presvedčivosti výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, hlavne pokiaľ ide o výpovede X. I., F. I., prípadne Z. H., ale tiež listinných dôkazov a oznámení zo zahraničia, hlavne z územia Švajčiarska, Spolkovej republiky Nemecko, Ukrajiny a Ruska, z ktorých dôkazov spolu s ďalšími listinnými dôkazmi možno ustáliť, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a správne potom jeho konanie bolo aj kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pričom tohto skutku sa dopustil spolupáchateľstva s ďalšou osobou v zmysle § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006. Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd tento tiež považuje za zákonný, za použitia príslušných ustanovení § 23 a § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, keď vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie o druhu a výmer trestu tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a v konečnom dôsledku na prospech obžalovaného plynutie času od spáchania predmetnej trestnej činnosti podradil aj požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takto bol obžalovanému uložený relatívne mierny výchovný trest na slobode, pričom mu bola určená dlhšia skúšobná doba, počas ktorej bude hroziť nariadenie výkonu trestu odňatia slobody pre prípad, že by sa dopustil ďalšieho protizákonného konania a neviedol by riadny život, a to po dobu piatich rokov, s prihliadnutím aj na charakter trestnej činnosti a jeho následky. Z týchto dôvodov teda odvolací súd považuje napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za zákonný a odvolanie obžalovaného prostredníctvom jeho obhajcu ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.