Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200834 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200834.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloletého Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov V. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., U. XX, toho času A., I. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, Advokátska kancelária Lieskovec, Osloboditeľov 2585/5, a Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. U. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/24/2015-101 zo dňa 15. 03. 2016, r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletého prispievať na maloletého Y. L. zvýšeným výživným vo výške 90 € mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2015 do 01. 01. 2016 a od 01. 01. 2016 vo výške 60 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň nedoplatok na výživnom za obdobie február až december 2015 vo výške 330 € povolil otcovi splácať v 25,50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Súd skonštatoval, že predmetným rozsudkom dochádza k zmene rozsudku OS Zvolen č. k. 16C/39/2009-68 zo dňa 28. 09. 2009 v spojení s uznesením OS Zvolen 16C/39/2009-71 zo dňa 20. 10. 2009 v časti o výške výživného. V prevyšujúcej časti okresný súd ponechal rozsudok nezmenený a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd za preukázané, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného boli splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia, nakoľko od poslednej úpravy výšky výživného bolo dieťa staršie o viac ako šesť rokov, zvýšili sa náklady spojené s jeho výživou, ako aj návštevou školy. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, nakoľko jeho príjem vzrástol v priemere o 76,17 €, a aj na strane matky, nakoľko jej príjem bol len z dohody o vykonaní práce, navyše od novembra 2014 do mája 2015 poberala dávku v nezamestnanosti v priemere 540,58 €, na dohodu mala príjem 38,59 €, pričom od januára 2016 uzavrela riadny pracovný pomer s príjmom podľa priložených listinných dôkazov, t. j. výplatnej pásky, vo výške 388,27 €. Súd na základe zisteného skutkového stavu určil výživné diferencovane, a to od 01. 02. 2015 do 01. 01. 2016, pričom vychádzal z príjmov otca u zamestnávateľa, nakoľko v tom čase bolo v jeho možnostiach a schopnostiach takéto výživné uhrádzať s prihliadnutím k tomu, že okrem bežného výživného sa nepodieľal inou formou na výžive a výchove maloletého. Od 01. 01. 2016 súd ponechal výživné vo výške 60 € mesačne, nakoľko v súčasnej dobe je jeho príjmom len dávka v nezamestnanosti, takže by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať vyššie výživné, pričom súd vychádzal aj zo správy od zamestnávateľa o ukončená pracovného pomeru otca. Taktiež súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj keď matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, v súčasnej dobe má stály príjem, pričom sa nezvýšili výdavky na maloletého v takej miere, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného ponechať, príp. zvýšiť. 3. O nedoplatku na výživnom okresný súd rozhodol podľa ust. § 160 ods. 1 OSP, o zvýšení výživného potom rozhodol podľa ust. § 62 ods. 2 a § 78 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. 4. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej odvolacej lehote odvolanie matka maloletého z dôvodov udaných v § 221 ods. 1 písm. c), d), e) OSP. nesúhlasila s hodnotením súdu, že nevydokladovala odôvodnené výdavky, ktoré by odôvodnili potrebu zvýšenia výživného, maloletý začal až posledné dva mesiace chodiť do školskej jedálne, teda, z objektívnych dôvodov nebolo možné vydokladovať takéto výdavky. Maloletý sa nezúčastňuje žiadnej školskej aktivity z dôvodu, že matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Tvrdila, že u maloletého Y. sa prejavila nadmerná chuť do jedla a poukázala na to, že deti s ADHD syndrómom, ktoré užívajú stimulujúce lieky, sú doslova závislé od jedla. Podľa tvrdenia matky uhrádza výdavky na bývanie vo výške 183 €, ktoré za ňu doteraz hradila jej matka a príjem pre rodinu jej zostane 384 €. Z toho musí hradiť stravu pre tri osoby, čo nestačí. Namietala aj nesprávne vyhodnotenie dohody o ukončení práce otca maloletého. Tvrdila, že otec pracuje ako mechanik, každý mechanik má svoju knižku mechanika a musí si dopĺňať svoju kvalifikáciu z dôvodu technického vývoja. Túto povinnosť si otec dieťaťa napriek opakovaným výzvam zamestnávateľa neplnil, a preto sa nemohol ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ otca nechcel otcovi dieťaťa uškodiť, a preto neuviedol na výzvu súdu celú pravdu. Otec dieťaťa je spoluvlastníkom bytu, o dieťa sa nezaujíma, neprispieva mu na nič. Svojou vlastnou nezodpovednosťou spôsobil ukončenie zamestnania, klamal o svojich pomeroch, preto rozhodnutie okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a vyhovieť návrhu matky. 5. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia na pojednávaní, kedy odporučil návrhu matky vyhovieť, pretože je v záujme maloletého dieťaťa výživné zvýšiť. Výživné bolo naposledy upravené v roku 2009, sám otec na poslednom pojednávaní 15. 03. 2016 uviedol, že na túto dobu, teda, aj po 01. 01. 2016 je ochotný prispievať sumou 80 €. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal neviazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. Z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“) a uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 7. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa ust. § 111 písm. c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v ďalšom poukazuje. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v súdenej veci nebolo pochýb o tom, že došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov, v dôsledku ktorej bolo nutné upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vzhľadom k tomu, že u účastníkov sa jedná u podstatnú zmenu pomerov. Okresný súd správne prihliadol k tomu, že vo veci je nutné diferencovane rozhodnúť o zvýšení výživného za obdobie od 01. 02. 2015 do 01. 01. 2016. Skutočnosť, ktorú namietala matka, a to, že otec maloletého sám zapríčinil rozviazanie pracovného pomeru so svojím zamestnávateľom, v konaní preukázaná nebola, z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca, ktoré sa nachádza v spise, takáto skutočnosť nevyplýva. I keď k ukončeniu pracovného pomeru s otcom maloletého došlo dňa 31. 12. 2015 po vzájomnej dohode, táto bola iniciovaná zo strany zamestnávateľa vzhľadom k zvýšeným nárokom na odbornú spôsobilosť otca, ktorá bola vyžadovaná pre výkon jeho práce, a ktorú menovaný nespĺňal. Otec mal priznanú dávku v nezamestnanosti od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2016 vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 13,780 €, čo je v priemere za 30 dní 206,70 €. Aj keď otec maloletého na pojednávaní 15. 03. 2016 uviedol, že ,,na túto dobu“ (teda aj po 01. 01. 2016) je ochotný prispievať na výživné pre maloletého sumou 80 €, podľa § 60 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. I keď otec dieťaťa súhlasil s výživným vo výške 80 € od 01. 01. 2016, zrejme nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, vzhľadom aj na jeho majetkové pomery výživné v uvedenej výške platiť. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie okresného súdu o povinnosti otca platiť výživné na maloletého po 01. 01. 2016 vo výške 60 € mesačne, teda, vo výške pôvodne určeného výživného, správne. 13. Odvolací súd podotýka, že bolo by v záujme maloletého dieťaťa zvýšiť výživné aj vo väčšom rozsahu, než rozhodol okresný súd, vyhovieť však takejto požiadavke nie je možné, pokiaľ to neumožňujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Otec dieťaťa je v súčasnosti od 01. 01. 2016 nezamestnaný, bez možnosti stáleho bývania, býval v ubytovniach, v penziónoch a podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní okresného súdu sa zdržiava u priateľky vo XX. Podľa, ktorej presnú adresu ani nevedel uviesť, lebo tam býval asi týždeň. 14. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to aj vo výroku o nedoplatku na výživnom a vo výroku o náhrade trov konania. 15. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v súdenej veci návrh na náhradu trov odvolacieho konania podaný nebol, o ich náhrade odvolací súd nerozhodoval. 17. Podľa ust. § 62 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone. 18. Podľa ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu. 19. Podľa ust. § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. 20. Podľa ust. § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti. 21. Rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).