KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica14. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/13/2016 z 14. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. júna 2016, sp. zn. 3CoE/13/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715205324.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205324.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
J. H. č. XXXX/XX, XXX XX L., vedenej pod sp. zn. EX 834/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 933,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 9Er/45/2015-44 zo dňa 01.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné
konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/1213/1339 zo dňa 25.04.2014. Súd prvého stupňa vychádzal
zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,
na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou,
preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, nebola dohodnutá platne. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva
na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je
podľa ust. § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, na základe
ktorej v danej veci vznikol exekučný titul nebola dohodnutá platne a exekučný titul nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, a to podaním doručeným súdu
dňa 26.10.2015 a následne jeho doplnením doručeným súdu dňa 18.02.2016. Veľmi obšírne, vo
viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval svoje výhrady voči uzneseniu
okresného súdu. Namietal, že súd sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s rozhodnutím vo veci samej,
a to najmä s poukazom na skutočnosť, že výroková časť uznesenia vychádza z iného právneho
vzťahu ako právny vzťah uvedený v odôvodnení rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie je tak vo svojom
odôvodnení nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods.



2/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá teda
žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd.
Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 ods. 2/ O. s. p. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť-
navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res iudicata“.
Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že oprávnený
postupoval v súlade § 93b ods. 1/ zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku
a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa oprávneného tiež došlo k
porušeniu zákazu retroaktivity, keď súd na vec aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení pred účinnosťou tohto znenia. V rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery, ktoré
sú v ňom uvedené. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý
majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Poukázal na to, že v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný sená, pričom jedného člena
senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena
senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým
vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú
úroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez
účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak
exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva
iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd
v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom
rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj
súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a
v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie
je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské
doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-
a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného dochádza k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Naviac exekučný súd povinného na základe jeho postavenie
neprimerane zvýhodňuje. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal tiež na to,
že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v
Bratislave, sp. zn. IA-C/1213/1340 zo dňa 25.04.2014, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 933,92 Eur s príslušenstvom. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 26.05.2011. Na vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok sa potom oprávnený odvoláva aj v podanom
vyjadrení zo dňa 10.07.2015 a následne aj v podanom odvolaní.

Zo spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený
predložil exekučný titul- rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-
C/1213/1339 zo dňa 25.04.2014, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu
vo výške 919,72 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený
a povinný uzavreli dňa 30.11.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.

Z vyššie uvedeného je tak zrejmý rozpor medzi návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a
predloženým exekučným titulom, keďže exekučný titul sa týka nároku oprávneného voči povinnému
vyplývajúcemu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 30.11.2010 a nie zo zmluvy č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 26.05.2011, na ktorú sa oprávnený odvoláva v návrhu na vykonanie exekúcie, a ktorú aj
k k návrhu na vykonanie exekúcie priložil. Okresný súd tak vo veci posudzoval oprávneným nesprávne
predložený exekučný titul, ktorý sa síce týka tých istých účastníkov konania, avšak vyplývajúci z iného
právneho vzťahu medzi nimi. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa od oprávneného vyžiada exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/1213/1340 zo dňa 25.04.2014 a až následne vo veci opätovne rozhodne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9Er/45/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6715205324

  1. 14. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/13/2016 z 14. 6. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 14. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/13/2016 z 14. 6. 2016
  3. 9. 10. 2019Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9Er/45/2015 z 9. 10. 2019