Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209616 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715209616.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: S.. I. Y. P.E.M.A.X, IČO: 11 984 112 s miestom podnikania v Nitre, Brezová 10, zastúpený JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom so sídlom v Nitre, Podzámska 18, 949 01 Nitra, proti povinnému: S.. J. Y. - XANTO, Stavby, reskonštrukcie, design, IČO: 33 304 904, s miestom podnikania vo Zvolene, A. Hlinku 2568/33, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.030,95 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2235/2015 súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/329/2015-36 zo dňa 26. februára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/329/2015-36 zo dňa 26. februára 2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 10Er/329/2015-36 zo dňa 26. februára 2016 vo výroku I. námietky povinného proti exekúcii zamietol, vo výroku II. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol a vo výroku III. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že druhotná platobná neschopnosť nepredstavuje podstatný dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii, keďže tá nie je nijako časovo obmedzená a možno ňou postihnúť nielen samotný majetok povinného, ale aj jeho budúce prírastky v majetkovej sfére. Exekučný súd uviedol, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti hmotného alebo aj procesného práva, ktorých charakteristickým znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že platobná neschopnosť povinného trvala už počas obdobia pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd ďalej vykonaným dokazovaním nemal za preukázanú existenciu závažných a výnimočných okolností t. j. dočasnosť resp. prechodnosť nepriaznivej sociálnej a finančnej situácie povinného, ktoré by odôvodňovali povolenie odkladu exekúcie. Súd rovnako nevyhovel návrhu na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť z dôvodu nesúhlasu záložného veriteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že súhlas záložného veriteľa s vedením exekúcie je možný iba vo vzťahu ku konkrétnej veci alebo právu patriacemu pod záloh, pričom povinný v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že exekvovaný majetok spadá pod predmetný záloh, resp. s vedením exekúcie na takýto majetok nesúhlasí záložný veriteľ. Navyše takáto zmluva o zriadení záložného práva, definujúca záloh ako všetky veci, práva a majetkové hodnoty patriace záložcovi v čase uzatvorenia zmluvy, prípadne ich nadobudne v budúcnosti, by bola neplatná z dôvodu neurčitého vymedzenia zálohu. Exekučný súd tiež poukázal na účel uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy (uzavretej s blízkou osobou), ktorým bol zjavne záujem povinného na zabezpečení nevymáhateľnosti judikovaných pohľadávok veriteľov záložcu, čo by v konečnom dôsledku malo za následok neplatnosť zmluvy pre jej odpor s dobrými mravmi. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinný v odvolaní namietal, že súdny exekútor mieni postihnúť majetok patriaci do zálohu, pričom poukázal na Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20. júla 2015. Poukázal na ust. § 151h ods. 6 zákona č. 40/1964 Z. z. (ďalej len „OZ“) a § 61a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), kedy súhlas prednostného záložného veriteľa je obligatórnou podmienkou vedenia exekúcie na záloh. Hodnotenie rozsahu exekúcie vyplývajúce z týchto ustanovení zákona súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva a posilňuje ochranu záložného veriteľa. Súčasťou ochrany je súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh, ktorý je potrebné považovať aj za primárny predpoklad úspešného začatia a vedenia exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu, napr. sp. zn. III ÚS 20/08, ktorý judikoval, že schválením príklepu bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa s vedením exekúcie na záloh, je porušené právo záložného veriteľa na súdnu a inú právnu ochranu, pretože na vedenie exekúcie na záloh je potrebný aj jeho predchádzajúci súhlas. Povinný má za to, že záložný veriteľ neudelil súhlas s vedením exekúcie na záloh a teda ak záložný veriteľ nesúhlasí so súdnou exekúciu, nemožno ju viesť. Exekučný súd nesmie vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekútor so žiadosťou o vydanie poverenia nepredloží aj súhlas záložného veriteľa. Ak by napriek nedostatku súhlasu záložného veriteľa došlo k vydaniu poverenia, aj v takom prípade by nedostatok súhlasu viedol k zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť. 3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. 7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 53 Exekučného poriadku exekučný príkaz musí obsahovať označenie a) exekútora, ktorý ho vydal, b) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) oprávneného a povinného, d) toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, e) vymáhaného nároku, f) spôsobu vykonanie exekúcie. 9. Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. 10. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej pohľadávky. 11. Podľa § 151h ods. 6 OZ konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. 12. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený sa v konaní začatom na jeho návrh, doručený súdnemu exekútorovi dňa 24. júna 2015, domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 2.030,95 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu- Uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/19/2014-59, vydaného dňa 20. novembra 2014, ktorým bol uzatvorený súdny zmier medzi oprávneným a povinným. Uvedené uznesenie oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 22. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa 29. decembra 2014. 13. Odvolací súd ďalej zistil, že exekučný súd vydal dňa 09. júla 2015 v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 2232/2015 proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti - pohľadávky oprávneného vo výške 2.030,95 Eur s prísl. Dňa 20. júla 2015 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému povinný podal v zákonom stanovenej lehote podanie posúdené exekučným súdom ako námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. 14. Z priloženého spisu má odvolací súd zato, že súdny exekútor ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nevydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného tiež nie je možné jednoznačne vyvodiť, že súdny exekútor mieni postihnúť majetok, ktorý je predmetom záložného práva (zálohu). Odvolací súd podotýka, že v tomto štádiu konania ešte nie je zrejmé, akým spôsobom bude súdny exekútor vykonávať samotnú exekúciu a či bude exekučným príkazom postihnutý majetok povinného, ktorý je predmetom záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, v zmysle ktorého, jedným zo základných predpokladov na zastavenie predmetnej exekúcie je preukázanie skutočnosti, že súdny exekútor mieni postihnúť majetok, ktorý je predmetom záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva. Z Upovedomenia o začatí exekúcie však nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že súdny exekútor mieni práve takýto majetok v budúcnosti postihnúť. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP dopĺňa, že Upovedomenie o začatí exekúcie je spravidla prvým úkonom, ktorým sa povinný dozvedá o prebiehajúcej exekúcii proti nemu. Exekučný poriadok povinnému umožňuje, aby u exekútora vzniesol námietky proti exekúcii v lehote a postupom podľa § 50 Exekučného poriadku, v ktorom o. i. môže exekútorovi oznámiť dôvody pre zastavenie tejto exekúcie, v prípade, ak existujú. Ak námietky nie sú podané v zákonnej lehote alebo ak exekučný súd doručí exekútorovi právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach (v tomto prípade rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii, proti ktorému odvolanie nie je prípustné), súdny exekútor vydá exekučný príkaz, z ktorého musí byť zrejmé, ktorým zo spôsobov ustanovených Exekučným poriadkom (§63 ods. 1 Exekučného poriadku) bude vykonávať exekúciu. Exekútor pred vydaním exekučného príkazu môže vyzvať oprávneného, aby uviedol akým spôsobom má vykonať exekúciu, prípadne aby označil skutočnosti podstatné pre určenie spôsobu vykonania exekúcie. Môže zároveň predvolať povinného a vyzvať ho na podanie vyhlásenia o svojom majetku. Pokiaľ však exekučný príkaz nebol vydaný, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre jej neprípustnosť. Povinný ani nepreukázal a ani netvrdil, že by súdny exekútor v prebiehajúcej exekúcii mienil postihnúť nejakú konkrétnu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá patrí povinnému a súčasne je zálohom na základe uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva, v dôsledku čoho by sa pre vedenie exekučného konania vyžadoval súhlas záložného veriteľa s exekúciou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nie je úlohou exekučného súdu zisťovať majetkové pomery povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že práve súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Je teda úlohou súdneho exekútora, aby postupom podľa Exekučného poriadku zistil, aký má povinný majetok a či tento podlieha exekúcii, resp. či nie je vylúčený z exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor po vykonaní podrobného šetrenia zistí, že majetok povinného je predmetom záložného práva, pričom záložný veriteľ nedal súhlas s exekúciou a neexistuje žiadny iný majetok podliehajúci exekúcii, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekučnému súdu. V prípade, ak by súdny exekútor zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, spolu s podkladmi potrebnými pre vydanie rozhodnutia predloží exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie. 17. Pokiaľ povinný v odvolaní poukazuje na skoršie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 20/08, sp. zn. ÚS 20/05 a sp. zn. Pl. ÚS 11/09, odvolací súd uvádza, že tieto sa vzťahujú výlučne na nemožnosť zriadenia exekučného záložného práva na konkrétnu nehnuteľnosť bez súhlasu záložného veriteľa. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že v tomto štádiu exekučného konania nie je zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. 19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky povinného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) 21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).