Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/151/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209663 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715209663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35886013, právne zastúpeného Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47232773, proti žalovanej O. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XXXX/XX, XXX XX V. (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou X. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen), o zaplatenie 218,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/238/2015-34 zo dňa 15. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 34,50 Eur zamietol (časť druhého výroku) a v súvisiacom výroku o trovách konania (časť prvého výroku), p o t v r d z u j e. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 12. 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 184,43 Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 107,65 Eur od 24. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 70,78 Eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 6,- Eur od 26. 09. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 57,82 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok).V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 18. 05. 2012, v zmysle ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala za uvedené služby a riadne a na čas platiť. Z celkovej dlžnej sumy vyfakturovanej za obdobie máj až september 2012 žalovaná uhradila zálohu 10,- Eur, ktorá bola započítaná na faktúru č. XXXXXXXXXX, preto jej zostalo uhradiť sumu 44,50 Eur. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní ex offo prihliadol na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „ZoS“), pretože sa jedná o spotrebiteľský záväzok (žalovaná má postavenie spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu má postavenie dodávateľa). Podľa názoru okresného súdu žalobca mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlžnej čiastky z faktúry č. XXXXXXXXXX dňom nasledujúcom po splatnosti a trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) uplynula dňom 22. 06. 2015. Žaloba bola doručená okresnému súdu až dňa 06. 07. 2015, preto v tejto časti nárok ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšku považoval okresný súd žalobu žalobcu za dôvodnú a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 184,43 Eur vrátane príslušenstva odo dňa splatnosti jednotlivých dlžných čiastok. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 NV č. 87/1995 Z.z. v zákonom prípustnej maximálnej výške. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal úspech čiastočný priznal pomernú časť náhrady trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 218,93 Eur. Úspešný bol v sume 184,43 Eur, čo predstavuje 84,24% úspech. Neúspešný bol v čiastke 34,50 € (po odpočítaní zálohy 10,- Eur), čo v percentuálnom prepočte predstavuje 15,76%. Potom pomer úspechu k neúspechu okresný súd vyčíslil na 68,48% (84,24% - 15,76%). Trovy konania požadoval žalobca priznať za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur (vrátane DPH). Pretože pomer úspechu k neúspechu predstavoval 68,48%, potom trovy konania, ktoré okresný súd žalobcovi priznal, boli v sume 57,82 Eur. 2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do časti výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie 34,50 Eur (časť druhého výroku), žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalovaná neuhrádzala faktúry riadne a včas, preto jeho právny predchodca ku dňu 05. 09. 2012 odstúpil od Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX písomným podaním zo dňa 06. 08. 2012. Zároveň žalovanej určil dodatočnú lehotu na plnenie do 29. 08. 2012. Pretože právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 05. 09. 2012, premlčacia lehota začala plynúť dňa 06. 09. 2012 a jeho právo s premlčalo dňa 06. 09. 2015. Žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 06. 07. 2015, preto nepovažoval žalovaný nárok za premlčaný. Zároveň požiadal, aby odvolací súd konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15C/238/2015 prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR pod sp. zn. RVP 12672/2015 a neaplikoval ustanovenie § 5b ZoS. Uviedol, že právna úprava platná v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Podľa jeho názoru zákonodarca prijatím ustanovenia § 5b ZoS porušil Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu, a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08. 09. 2015, ktorý podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 05. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) a v súvisiacom výroku o trovách konania (časť prvého výroku) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov: 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. 9. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 10. Žalobca v odvolaní v podstate namietal ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, nemožnosť jeho aplikácie na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti, ako aj súdmi aplikovanú ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd, ktorý je viazaný v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi odvolania, sa obmedzil len na preskúmanie žalobcom uvádzaných odvolacích námietok, ako aj na preskúmanie, či v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatuje, že existenciu takýchto vád nezistil. 11. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. 12. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. 13. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 14. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“. 15. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ 16. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak považuje postup súdu prvej inštancie, keď ex offo prihliadol na premlčanie v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, za správny. 17. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP (do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 18. Je nesporné, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP). Žalobca si uplatnil v žalobe (č.l.1-2) nároky z jednotlivých faktúr od ich termínu splatnosti určených v tej - ktorej faktúre. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 22. 06. 2012 (ďalej aj „predmetná faktúra“) si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 34, 50 Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 34,50 Eur od 23. 06. 2012 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov povinnosťou súdu bolo vysporiadať sa so žalobným návrhom (vrátane žalobného petitu) a to tým, či vznikol žalobcovi okrem iných i nárok na zaplatenie istiny vo výške 34,50 Eur, či suma 34,50 Eur bola splatná dňom 22. 06. 2012, resp. vznikol žalobcovi nárok na príslušenstvo pohľadávky z tejto sumy od 23. 06. 2012. Ďalej povinnosťou okresného súdu bolo ex offo skúmať eventuálne premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky (§ 5b ZoS). 19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď zamietol žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie sumy 34,50 Eur s odkazom na faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 08. 06. 2012 splatnej dňa 22. 06. 2012 (č.l. 10 spisu) z titulu uplynutia trojročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 101 OZ. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že k márnemu uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie práva z predmetnej faktúry došlo dňa 22. 06. 2015, pretože žaloba bola okresnému súdu doručená až dňa 06. 07. 2015. 20. K odvolacím argumentom žalobcu ohľadne odstúpenia od Zmluvy o pripojení ku dňu 05. 09. 2012 a zároveň k uplynutiu trojročnej premlčacej doby na uplatnenie jeho práva ku dňu 06. 09. 2015 odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že úprava následkov odstúpenia od zmluvy je upravená v tretej hlave VI. časti Občianskeho zákonníka, ktorá má názov bezdôvodné obohatenie. Zo systematického výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné považovať záväzok, ktorý vznikol žalovanému zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi, za bezdôvodné obohatenie. Pri odstúpení od zmluvy plynutie premlčacích dôb aj dĺžka premlčacej doby sa riadi ustanovením § 107 OZ. Odvolací súd dodáva, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v ustanovení § 107 OZ ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je ustanovený odlišne a odlišný a od seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Subjektívna doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. 21. Subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia nepochybne začne plynúť odstúpením od zmluvy. Po eventuálnom účinnom odstúpení od zmluvy si žalobca mohol po prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy od žalovanej, čo je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej doby. Žalobca v odvolaní tvrdil, že odstúpenie od Zmluvy o pripojení nadobudlo účinnosť dňa 05. 09. 2012. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce platné a účinné odstúpenie od Zmluvy o pripojení (Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.; doručenie odstúpenia žalovanej, pretože ani z označenia doručenky podpísanej žalovanou dňa 16. 08. 2012 nevyplýva, že obsahom zásielky malo byť odstúpenie od Zmluvy o pripojení). 22. V prípade, ak by došlo k účinnému odstúpeniu od Zmluvy o pripojení ku dňu 05. 09. 2012 (vychádzajúc z tvrdení žalobcu), účinné odstúpenie by nepochybne spôsobilo začatie plynutia dvojročnej subjektívnej doby na uplatnenie bezdôvodného obohatenia a uplynutie subjektívnej doby na uplatnenie nároku najneskoršie dňom 05. 09. 2014. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že i v prípade, ak by si žalobca uplatňoval svoj nárok na základe platného a účinného odstúpenia od Zmluvy o pripojení, žaloba podaná dňa 06. 07. 2015 by bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. 23. Pretože odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa už uvedeného § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) ako vecne správny potvrdil a to aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (časť prvého výroku), ktorý v zmysle aplikovanej zásady pomeru úspechu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (§ 255 ods. 2 CSP) považuje taktiež za správny. Odvolací súd konštatuje, že o náhrade trov konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (aplikáciu právneho predpisu, vyplýva z neho postup prvoinštančného súdu, na základe ktorého zistil pomer úspechu na strane žalobcu, vyjadril sa k účelnosti uplatnených trov konania, uviedol, za ktoré úkony právnej služby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby). 24. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu mu priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nedospel k záveru, že v danej veci rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť podľa § 162 ods. 1 CSP, odvolací súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešná žalovaná, táto si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trov odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu jej náhradu nepriznáva. 25. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (časť prvého výroku, časť druhého výroku) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).