Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215194 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215194.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov 1/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Y. G., občana SR, 2/ Y.. C.. C. T., N.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Y. G., občana SR, proti žalovanej U.. W. L., sudkyni Okresného súdu Zvolen, J. Kozačeka 19, 960 68 Zvolen, o podaní označenom ako Žaloba z dôvodu rodovej diskriminácie otca detí pri úprave styku s maloletými deťmi (porušenie zásad o rovnakom zaobchádzaní/antidiskriminačná žaloba), na odvolanie žalobcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. 05. 2016, č. k.: 10C/366/2015 - 105, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd podanie zo dňa 28. 10. 2015 a doplnené podanie zo dňa 20. 04. 2016 odmietol, p o t v r d z u j e. II. Uznesenie vo výroku o trovách konania z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením podanie zo dňa 28.10.2015 doručené súdu dňa 29.10.2015 a doplnené podanie zo dňa 20.04.2016 doručené súdu dňa 25.04.2016 odmietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 29.10.2015 žalobca v 1.rade C. T. a žalobca v 2.rade Y.. C.. C. T., N.. doručili žalobu z dôvodu rodovej diskriminácie otca detí pri úprave styku s maloletými deťmi (porušenie zásad o rovnakom zaobchádzaní/ antidiskriminačná žaloba), ktorá bola podľa obsahu a výroku pôvodne vyhodnotená ako námietka zaujatosti voči žalovanej, až následne bola na základe usmernenia žalobcu zapísaná ako samostatný návrh, ktorý však neobsahoval všetky podstatné náležitosti, preto súd v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcov na odstránenie vád podania. Uznesenie prevzali dňa 07.04.2016. Dňa 25.04.2016 doručili žalobcovia súdu podanie označené ako - Vyjadrenie k dokumentu Uznesenie /výzva na doplnenie návrhu, Doplnenie návrhu /žaloby zo dňa 20.04.2016. 3. V tomto podaní žalobcovia podrobne uviedli svoje pripomienky a doplnenia k jednotlivým bodom uznesenia; najmä zdôraznili nezákonnosť konajúceho sudcu Mgr. Dalibora Miľana, prieťahy v konaní, nekompetentnosť súdu a jeho zamestnancov... Žalobcovia boli presvedčení o tom, že ich podanie spĺňalo všetky náležitosti, určené podľa § 42 ods. 3 O.s.p., a to ktorému súdu je určené - Okresný súd Zvolen, kto ho robí - C. T. + Y.. C.. C. T. CSc., ktorej veci sa týka - Žaloba z dôvodu rodovej diskriminácie..., čo sleduje: Vylúčenie Mgr. Jombíkovej z dôvodu preukázanej rodovej diskriminácie z pojednávania a rozhodovania vo všetkých konaniach prebiehajúcich OS Zvolen, týkajúcich sa maloletých detí C. a R. T., podanie je datované dňom 28.10.2015, je podpísané a je predložené v 3 rovnopisoch. Žalobcovia doplnili k žalobe prílohy. V podaní ďalej uviedli, že z ich návrhu je zrejmé, že žalujú U.. L., ako fyzickú osobu, nepodnikateľa a že nie je žalovaná z titulu svojej funkcie. Žalobcovia vo svojom podaní na strane 5 tiež uviedli, že nakoľko na základe predložených dôkazov je dôvodný predpoklad pokračovania rodovej diskriminácie zo strany sudkyne U.. L. a tento protiprávny stav možno napraviť iba tak, že žalovaná bude vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo všetkých konaniach, týkajúcich sa maloletých detí C. a R. T., žiadajú, aby súd po preskúmaní predložených dôkazov vyniesol rozsudok: U.. W. Jombíková, sudkyňa Okresného súdu Zvolen, sa z dôvodu preukázanej rodovej diskriminácie vylučuje z prejednávania a rozhodovania vo všetkých konaniach, prebiehajúcich na Okresnom súde Zvolen, týkajúcich sa maloletých detí C. a R. T..“. Žalobcovia mali za to, že takto formulovaný výrok jednoznačne spĺňa aj § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. 4. Žalobcovia uviedli, že v konaní 5P/27/2015 požiadali, aby z dôvodu rozhodnutia súdu o antidiskriminačnej žalobe bolo konanie 5P/27/2015 odročené, pretože možno mať pochybnosti o nezaujatosti U.. L. a vyslovili, že nesúhlasia, aby bolo konanie odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti otca s tým, že termín pojednávania bude určený písomne. Dňa 16.12.2015 bolo žalobcovi doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17NcC/43/2015-802 zo dňa 26.11.2015 kde odvolací súd rozhodol tak, že U.. L. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci 5P/27/2015. 5. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 103 O.s.p., § 43 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Konštatoval, že návrh na začatie konania musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti. Súd podľa § 43 ods. 2 prvá veta O.s.p, odmietol podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. 6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na to, že žalobcov v uznesení, podľa § 43 ods. 1 O.s.p., zrozumiteľne upozornil na nesprávne formulovaný výrok, ktorý nie je v súlade s podmienkami stanovenými v antidiskriminačnom zákone, kde v § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona upravuje, čoho sa môže navrhovateľ na ochranu svojho práva domáhať ... citácia: „Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia sa nedomáhali ani jednej alternatívy v zákone upravenej. 7. Dospel k záveru, že aj keď zákon uvádza len explicitne, čoho je možné sa domáhať, podľa názoru súdu žalobcami formulovaný výrok súdneho rozhodnutia nespĺňa charakter antidiskriminačnej žaloby, ale má charakter námietky zaujatosti a návrhu na vylúčenie sudcu z prejednávania pridelenej veci v zmysle § 14 až § 16 O.s.p.. S poukazom na uvedené skutočnosti a z dôvodu, že žalobcovia neodstránili základný nedostatok návrhu, a to znenie výroku, tak aby bol tento jasný, zrejmý, vykonateľný a v súlade so zákonom, súd podanie žalobcov zo dňa 28.10.2015, doplnené dňa 20.04.2016 odmietol. 8. O trovách konania súd rozhodol analogicky v súlade so zákonným ustanovením § 146 ods.1, písm. c) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 9. Proti uzneseniu sa odvolal žalobca 1/. Žiadal, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen ako nedôvodné. Zároveň poukázal na to, že podáva námietku zaujatosti voči Mgr. Miľanovi a všetci ostatní sudcovia Okresného súdu Zvolen podali vyhlásenie o svojej zaujatosti, žiadal prenesenie konania na Okresný súd Žiar nad Hronom. 10. O bodoch 1 až 13 uviedol stručný prehľad relevantných udalostí, súvisiacich dokumentov. V bode 14 odvolania namietal, že celé uznesenie má rozsah 2,5 strany formátu A4. Polovica strany je výroková časť. V časti Odôvodnenie stručne, bez akéhokoľvek vlastného komentára účelovo selektívne uvádza Mgr. Miľan niektoré ich všeobecné vyjadrenia. V časti 2 sa venuje obsiahlemu a podrobnému doplneniu pôvodného podania, pričom podotkol, že tento dokument - príloha 11, má rozsah 11 strán!!!, pričom ich vyjadrenia absolútne odignoroval. Zhodnotenie, že v prevažnej miere sa venovali hodnotiacim úsudkom schopnosti a neschopnosti sudcov, ich osočovaniu, výkladom zákonných ustanovení a právnej teórii bez uvedenia akéhokoľvek príkladu pokladali jednoznačne za absolútne demagogické a prejav arogancie moci. V časti 3 bez dôkazov súd konštatuje, že aj napriek uvedenému (????) dospel k názoru, že žalobcami formulovaný výrok (????) nemožno považovať za výrok zodpovedajúci charakteru ich pôvodného podania a danej právnej úpravy (§ 9 ods. 2 zákona číslo 365/2004 Z. z., ale za „inak“ modifikovanú“ námietku zaujatosti sudkyne Mgr. L.... Sudca neuvádza, na základe akého právne relevantného dôkazu dospel k uvedenému názoru. Poukázal na názor, že súdy majú rozhodovať na základe dôkazov a nie účelových subjektívnych názorov, domnienok, respektíve pocitov sudcov. 11. Vzťah medzi žalobou a námietkou zaujatosti sudcovi vysvetlili v bode 9 vyjadrenie k jeho uzneseniu. „Nakoľko opakovanie je matkou múdrosti, uvádzame ešte raz - azda to Mgr. Miľan konečne pochopí a ešte aj s vierou, že sa odvolací súd nad tým aspoň zamyslí a uvedomí si absurdnosť týchto vyjadrení Mgr. Miľana“. Žaloba sa týka objektívnej reality, ktorá vznikla v minulosti a súčasnosti už neexistuje, respektíve ešte trvá a predstavuje porušenie legislatívne chránených práv subjektu. Naproti tomu námietka zaujatosti sa týka objektívnej reality, s predikciou činnosti subjektu (konkrétneho sudcu) do budúcnosti. 12. V časti 4 sa sudca opäť vracia k časti 1 svojho uznesenia týkajúcej sa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona - čoho sa môže navrhovateľ na ochranu svojho práva domáhať, a to aj napriek tomu, že sa k tomu jednoznačne vyjadrili v bode 5.2, respektíve bode 6 ich vyjadrenia k jeho uzneseniu v prílohe 11. Ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona uvádza možnosti, čoho je možné sa domáhať, a to... aby ten, kto nedodržal zásadu rovného zaobchádzania upustil od svojho konania, ak je to možné. Pre prípad ich antidiskriminačnej žaloby by bolo teoreticky možné aplikovať iba upustenie od svojho konania, ak je to možné. 13. Nakoľko na základe predložených dôkazov je dôvodný predpoklad pokračovania rodovej diskriminácie zo strany sudkyne U.. L. a tento protiprávny stav možno napraviť iba tak, že žalovaná bude vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo všetkých konaniach, týkajúcich sa maloletých detí C. R. T., žiadal, aby súd po preskúmaní predložených dôkazov vyniesol rozsudok: „U.. W. L., sudkyňa Okresného súdu Zvolen, sa z dôvodu preukázanej rodovej diskriminácie vylučuje z prejednávania a rozhodovania vo všetkých konaniach, prebiehajúcich na Okresnom súde Zvolen, týkajúcich sa maloletých detí C. R. T.“. Pokladajú za absurdné a účelové „ odmietnutie prijatia návrhu žaloby“. 14. V závere konštatoval, že odmietnutie prijatia ich návrhu žaloby bez akéhokoľvek právne relevantného odôvodnenia, a to iba na základe subjektívneho „pocitu“ sudcu Mgr. Miľana pokladá za odňatie možnosti konať pred súdom a tým porušenie ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv. Dôrazne protestoval voči tomu, aby ich súdy (OS ZV, KS BB), respektíve ich sudcovia urážali vyššie uvedenými právnymi paškvilmi a dehonestovali ich na úroveň dementných absolventov pomocnej školy, ktorí majú problémy s čítaním platných a relevantných legislatívnych dokumentov (najmä Občiansky súdny poriadok...) a písaním v úradnom jazyku, a to iba z toho dôvodu, že nemajú právnické vzdelanie, respektíve nevyužívajú služby právneho zástupcu. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v prvom výroku, výrok o trovách konania zrušil podľa ust. § 389 písm. d) CSP. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Okresný súd vo veci rozhodoval v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd vec posudzoval s prihliadnutím na citované ustanovenia. 18. Preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd správne aplikoval príslušné právne normy, dospel k správnemu skutkovému záveru, že v konaní nemožno pokračovať o návrhu žalobcov z dôvodu neodstránenia vád žaloby. Žalobcovia boli riadne, dôsledne poučení, ako má byť vada odstránená. Žalobcovia tvrdia, že ich podanie netrpelo žiadnou vadou, s čím sa odvolací súd nestotožňuje. Na podanom výroku rozhodnutia zotrvávajú aj v odvolaní. 19. Podľa § 79 ods. 1 pôvodného procesného predpisu O.s.p. z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Pôvodné ustanovenie v novom procesnom kódexe je upravené v § 127, 128, 129 CSP. Podľa § 129 ods. 3 CSP platí, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Z obsahu spisu je zrejmé, že nedostatok nebol odstránený a v konaní preto nemožno pokračovať. Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP v podaní sa musí uviesť, čo sa podaním sleduje. Citované ustanovenie neznamená, že strana sporu je povinná perfektné formulovať výrok, z podania však musí byť zrejmé, čo ním žalobca sleduje a o ktorých právach má byť rozhodnuté. 20. Podľa tvrdenia žalobcov v danom prípade ide o antidiskriminačnú žalobu podľa zákona číslo 365/2004 Z. z.. Podľa tvrdenia žalobcov sa títo pravdepodobne domáhajú dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia (§ 2 ods. 1 zákona číslo 365/2004 Z. z.). Podľa § 9 ods. 2 každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. 21. Z tvrdení žalobcov vyplynulo, že žalobca 1/ je v konaní ako muž diskriminovaný sudkyňou. Vyjadruje nesúhlas s jej rozhodnutiami a vyjadruje domnienku, že výsledok rozhodovania je založený práve diskriminácii žalobcu 1/ ako muža. Svojím petitom jednoznačne žiada, aby žalovaná v jeho veciach nekonala a bola vylúčená z tohto konania. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa môže domáhať dotknutých práv na súde, nie však akéhokoľvek práva, v danom prípade tomu zodpovedá skutočne upustenie od konania porušovateľa. Žalovaná sudkyňa však nemôže upustiť od svojho konania z dôvodu, že pokiaľ je v tej ktorej veci zákonnou sudkyňou, je povinná vo veci konať a rozhodovať. Svoje povinnosti môže byť zbavená iba spôsobom zákonom predpísaným, a to vylúčením z prejednávania veci z dôvodov, ktoré sú zákonom upravené. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa odseku 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Žalovaná sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania napríklad veci 5 P/27/2015, keď ju nadriadený súd nevylúčil. Formulovaným petitom v podanej žalobe nemožno dosiahnuť vylúčenie sudkyne z rozhodovania, pretože by došlo k porušeniu ústavných práv zakotvených v Ústave Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Žalobcovia sa voči žalovanej domáhajú v podanej žalobe nároku, ktorý nezodpovedá uplatnenému právu a sledovanému cieľu prípadnej nápravy diskriminácie, nový bolo upustené od konania, ktoré považujú žalobcovia za porušenie ich práv, avšak subjektívny pocit a nesúhlas s rozhodnutím vo veci nemožno dosiahnutie nezákonným postupom. Takto uplatnený nárok nezodpovedá zmyslu a úmyslu citovaného zákona, žalobcovia žiadajú vylúčiť žalovanou z rozhodovania ich veci, o čom však bolo rozhodnuté nadriadeným súdom. 22. Pre tieto nedostatky prvostupňový súd by nemohol v konaní riadne pokračovať, pretože nemôže rozhodovať o vylúčení žalovanej z rozhodovania veci žalobcu 1/. Pretože v konaní nemožno riadne pokračovať, okresný súd správne rozhodol. Výsledkom jeho rozhodnutia by totiž v prípade vyhovenia žalobe bol výrok, ktorý nepatrí do jeho vecnej príslušnosti. 23. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že podávajú námietku zaujatosti voči sudcovi Mgr. Miľanovi, v prílohe 16 (námietka zaujatosti ) uvádzajúc, že uznesením zo dňa 07. 12. 2015, č. k.: 14 NcC/49/2015 - 20 Krajský súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že sudca Mgr. Miľan nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ich námietka nie je dôvodná, pretože podľa § 53 ods. 2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Pretože jeho námietke zaujatosti bolo rozhodnuté, odvolací súd o námietke nerozhodoval a z tohto dôvodu ani vec súdom prvej inštancie nadriadenému súdu predložená nebola. 24. Odvolací súd zrušil výrok rozhodnutia o trovách konania, pretože na základe podania žalobcov konanie vo veci nezačalo, preto účastníkom ani trovy konania nemohli vzniknúť, pričom nebolo dôvodné analogicky postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. 25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).