Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215203 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dieťa rodičov - matka: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, D., občan SR, otec: Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX D., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú Z., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, zo dňa 17. 02. 2016, č. k. 18P/24/2015 - 170, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom a piatom výroku, ktorými rozhodol o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na maloletú U.Y., nar. XX. XX. XXXX, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I/ Otec je p o v i n n ý platiť zvýšeným výživným na maloletú Z. Y., nar. XX. XX. XXXX po 120,00 € mesačne od 03. 11. 2015, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. II/ Dlh na výživnom za obdobie od 03. 11. 2015 do 17. 02. 2015 v sume 78,67 € je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10,00 €, splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky. III/ Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a . IV/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. V/ Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P 9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, právoplatný 04. 03. 2014 vo výroku o výživnom na maloletú Z. Y..“ X. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otcovi určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 18P/9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 04. 03. 2014. Súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len čiastočne. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného určeného od 01. 11. 2013 došlo uplynutím času k zvýšeniu potrieb u maloletej Z., a to jednak jej fyzickým rastom, jednak s prihliadnutím na zvyšovanie cien životných nákladov, čo má vplyv na zvýšenie potrieb maloletých detí. Ďalej mal súd preukázané, že príjem na strane rodičov sa podstatne nezmenil, avšak zvýšili sa výdavky na strane rodičov v súvislosti s bývaním, keďže otec sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu a prestal prispievať na náklady na bývanie, zabezpečil si vlastné bývanie, s čím súvisia zvýšené výdavky jednak s pravidelnými mesačnými platbami súvisiacimi s bývaním, ako aj so splácaním úveru, ktorý si otec bral na kúpu bytu. Súd však v tejto súvislosti poukázal na to, že medzi rodičmi nedošlo k vysporiadaniu BSM a z toho dôvodu, pokiaľ sa zvýšili ich výdavky v súvislosti s bývaním, nemôže súd hodnotiť na ťarchu maloletých detí v tom smere, aby rodičia neboli povinní zabezpečiť zvýšené potreby maloletých detí. Je potrebné si uvedomiť, že fyzickým rastom detí a prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky, sa do budúcna budú zvyšovať potreby maloletých detí a obaja rodičia sa musia správať tak, aby boli schopní pokryť tieto odôvodnené potreby maloletých detí. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na zvýšenie potrieb na strane maloletej Z., je odôvodnený návrh na zvýšene výživného na sumu 120,- eur mesačne odo dňa podania návrhu matky, t. j. od 03. 11. 2015, od kedy sú preukázateľne zvýšené výdavky na zabezpečovanie potrieb maloletej. Zvýšenie výživného o 20,- eur mesačne neznamená vo vzťahu k majetkovým pomerom otca neprimeraný zásah, a otec sa bude musieť správať tak, aby takto zvýšené výživné bol schopný platiť. Súd na strane otca nezistil také objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si príjem v dostatočnej výške na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletej. Je zrejmé, že zvyšovanie výdavkov na potreby maloletej Z., znášala výlučne matka zo svojho príjmu a je teda povinnosťou otca, sa rovnako podieľať na takto zvýšených potrebách dieťaťa. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Q., kde na okresnom súde prebieha konanie o návrhu syna Q. na zvýšenie výživného voči otcovi, o ktorom zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň okresný súd rozhodol aj o zameškanom výživnom za obdobie od 03. 11. 2015 ku dňu rozhodnutia súdu, kedy došlo k zvýšeniu výživného o 20,- eur mesačne. S prihliadnutím na finančnú situáciu na strane otca, súd povolil otcovi zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Proti rozsudku podal odvolanie otec, a to voči prvému, druhému a piatemu výroku. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol v tejto veci zrejme nesprávne, keď správne konštatoval úbytok jeho príjmov oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom, ku ktorému došlo pred ani nie dvoma rokmi, t. j. zo sumy 620,- eur mesačne na sumu 491,75 eur, avšak na druhej strane konštatoval, že je v jeho možnostiach prispievať vyšším výživným. Poukázal na to, že okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. (pred zmenou rozhodnutia 100,- eur) aj na syna Q. prispieva vo výške 140,- eur mesačne, a teda, že z jeho skutočného príjmu, ktorého zníženie si nijak nezapríčinil, uhrádza 240,- eur mesačne, čo tvorí až 48,80% podiel na jeho príjmoch, kým pri predošlom rozhodovaní to bolo 38,71%. Napriek odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti, ku ktorému došlo v dôsledku neustálych sporov s matkou maloletej, uhrádza mesačne sumu 50,- eur ako splátku hypotéky viaznucej na bývalej spoločnej domácnosti, ktorú ak by prestal platiť, maloletá a jej matka prídu o strechu nad hlavou, takže aj táto suma je vynakladaná v prospech maloletej. Jeho odchodom zo spoločnej domácnosti, ale došlo k ušetreniu nákladov spojených s jeho účasťou v domácnosti. Má za to, že jeho príjmy by dokonca odôvodňovali vyhovenie jeho návrhu na zníženie výživného, ale k tomu nepristúpil z dôvodu, že rešpektuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom a nechce znížením výživného negatívne zasiahnuť do ich životov. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku ani nespomenul výdavky, ktoré by na strane maloletej od posledného rozhodovania o výživnom sa zvýšili, keďže maloletá je naďalej žiačkou druhého stupňa základnej školy a ani matka maloletej žiadne nové výdavky v súvislosti s maloletou neuviedla. Konajúci sudca sa obmedzil len na skonštatovanie, že fyzickým rastom detí a ich prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky sa budú zvyšovať potreby maloletých, avšak toto konštatovanie neaplikoval na konkrétny prípad. Vzhľadom na frekvenciu podávania návrhov na zvýšenie nákladov na maloletú, možno očakávať, že nový návrh bude podaný najneskôr pri prechode dcéry na vyšší stupeň školskej dochádzky. Rozsudok okresného súdu sa javí byť nedostatočne odôvodnený, resp. javí znaky arbitrárneho rozhodnutia. 4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že ak odvolací súd bude mať preukázané, že výška určeného výživného nie je stanovená primerane odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporúčajú zvýšené výživné, o ktorom rozhodol okresný súd prehodnotiť a určiť vo výške primeranej odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. 5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Poukázala na to, že počas týchto dvoch rokov sa markantne zvýšili výdaje, čo sa týka rastu a stravy maloletej, nakoľko maloletá prudko narástla a bolo jej potrebné zakúpiť nové veci na oblečenie. Otec celý rok neprispieval žiadnou formou na osobné potreby maloletej, len na Vianoce dostala od otca jednu mikinu v hodnote 25,- eur. Maloletá by chcela navštevovať aj tanečný krúžok alebo by chodila cvičiť do fitness centra, ale žiaľ kvôli nedostatku finančných prostriedkov to nie je možné. Dom, v ktorom žije s maloletou a synom, je vlhký, je potrebné do neho investovať finančné prostriedky na opravy a na kúrenie a maloletá má z toho dôvodu dosť časté problémy s angínou, často býva chorá, kde musí vynaložiť nemalú čiastku finančných prostriedkov aj na lieky. Rodinný dom je stále majetkovo nevysporiadaný a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti cca 1 rok a na údržbu neprispieva žiadnou sumou. Akurát spláca úver na dom vo výške 50,- eur. Matka uhrádza splátky dlhov, ktoré vznikli ešte počas manželstva vo výške od 70,- do 100,- eur mesačne. Sama si zabezpečuje opravy vodovodnej inštalácie 70,- eur ročne, nákup dreva na 6 mesiacov 300,- eur ročne, alebo 55,- eur/m3, výmena krbovej pece 250,- eur, a ostatné výdaje spojené s nedoplatkami za vodné a stočné. Tieto skutočnosti obmedzujú jej výdavky spojené so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o deti. Ďalej poukázala na to, že u otca maloletej neboli preverené jeho osobné účty, ako sú sporobonus, stavebné sporenie, vkladné knižky a po rozvode otec čerpal finančné prostriedky cez CETELEM a Slovenskú sporiteľnu. V tomto období si zakúpil aj staršie motorové vozidlo, ktoré využíva na cestu do práce aj na zárobkovú činnosť mimo práce. Pracuje ako murár a vie si veľmi dobre zarobiť. Matka maloletej žije sama a ako živiteľka rodiny a matka dvoch detí, všetkými silami a v rámci svojich možností sa snaží zachovať pre rodinu primeranú životnú úroveň a určitý štandard. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu v napadnutej potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Otec odvolanie podal dňa 14. 03. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP) ako aj Civilný mimosporový poriadok (CMP). 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP platí, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa Civilného mimosporového poriadku s tým, že prihliadol na účinky vyvolané podaním odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku. 11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. V odôvodnení rozhodnutia sa okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami daného prípadu, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, pričom bral zreteľ na najlepší záujem dieťaťa. Rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené, rozhodnutie je koherentné a nie je vnútorne rozporné, ako to tvrdí otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní. Námietku otca, a to konkrétne, že rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú. 12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu z oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom na pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom, ako v budúcnosti zročných dávok, pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 231 CSP; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3). 13. Životné náklady maloletej Z. sa pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Naposledy bolo výživné určované pred dvoma rokmi, a to rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04. 03. 2014. Vtedy maloletá mala 11 a pol roka, navštevovala piatu triedu základnej školy. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá navštevovala siedmy ročník základnej školy, životné náklady na maloletú sa matke zvýšili, čo je spôsobené jednak fyzickým rastom maloletej, ako aj všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie. 14. Námietka otca, že prvostupňový súd so svojom rozsudku ani nepomenoval výdavky na strane maloletej, ktoré sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšili a ani matka maloletej žiadne nové výdavky v súvislosti s ňou neuviedla, odvolací súd považoval za účelovú a nedôvodnú. Skutočnosti uvedené v bode 14 predmetného rozhodnutia, ako aj zdravotné problémy maloletej, ktorá navštevuje ortopédiu a matka jej musí zakupovať špeciálnu obuv, s čím má zvýšené výdavky, sú dôvodom pre zvýšenie výživného. 15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 16. Okresný súd náležite vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca maloletých detí, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie posledných dvoch rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre maloletú. Zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletej. 17. Okresný súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného a rešpektoval potreby maloletej, vzhľadom na jej fyzický rast a zvýšené výdavky s jej zdravotným stavom. Pokiaľ otec namietal, že jeho príjem sa znížil od posledného rozhodovania, tu odvolací súd poukazuje na to, že súdu hodnoverným dôkazom nepreukázal, z akého dôvodu došlo k zníženiu jeho príjmu zo sumy 620,- eur na 522,- eur netto. Jeho námietka zostala len v rovine tvrdení, že zníženie príjmu si nijak nezapríčinil. Bližšie však túto skutočnosť súdu neozrejmil, ani nepreukázal hodnovernými dôkazmi. Preto ani odvolací súd na túto námietku otca neprihliadol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú a účelovú. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného o 20,- eur mesačne, neznamená vo vzťahu k majetkovým pomerom otca neprimeraný zásah, a otec sa bude musieť správať tak, aby takéto zvýšené výživné bol schopný platiť. Ani odvolací súd na strane otca nezistil také objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si príjem v dostatočnej miere na pokrytie nevyhnutných potrieb u maloletej Z. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že otec maloletej je murár a vie si privyrobiť popri zamestnaní, ktorú skutočnosť v konaní pred okresným súdom nepoprel. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je totiž prvoradá a predchádza všetky ostatné vyživovacie povinnosti a výdavky povinného rodiča. 19. Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné a správne vyčíslil aj dlh na výživnom; odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 388 CSP), ani zrušenie (§ 389 CSP); preto ho v plnom rozsahu potvrdil. 20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).