Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/128/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716000441 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716000441.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí 29.11.2016 odvolanie obžalovaného H. L. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 04.11.2016, sp. zn. 0T/121/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. L., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný H. L. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 62 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu pobytu v súdnom okrese Zvolen (okresy Zvolen, Detva, Krupina) v trvaní 2 rokov. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch v podstate poukázal na to, že bol to on, ktorý bol napadnutý príslušníkmi Mestskej polície Zvolen. Ak týmto spôsobil nejaké nepatrné zranenia, tak to bolo v sebaobrane. Lekárskymi správami bolo preukázané, aké zranenia mu policajti spôsobili. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak , ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaného a tým aj pre posúdenie jeho konania ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného krajský súd poznamenáva, že v nijakom smere nemožno spochybňovať výpovede poškodených policajtov, a to Z. Y. a U. X.. Aj krajský súd týmto svedkom verí. Nemá žiadny dôvod ich výpovede spochybňovať, pretože bol to obžalovaný, ktorý sa správal voči nim agresívne, a preto v súlade so zákonom použili voči nemu donucovacie prostriedky. Ak teda pri tomto úkone bolo spôsobené obžalovanému nejaké zranenie, tak rozhodne jeho konanie nemožno považovať ako konanie v nutnej obrane podľa § 25 Tr. zák. Obaja poškodení v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní obžalovaného jednoznačne zo spáchania žalovaného prečinu usvedčili a ich výpovede aj odvolací súd považuje za objektívne. Konanie obžalovaného okresný súd správne potom posúdil ako vyššie označený prečin a odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti použitej právnej kvalifikácie. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o treste za takto zistenú vinu, vychádzal zo všetkých okolností, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a splnenia jeho účelu. Obžalovanému výrazne priťažovalo, že žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe, keď v roku 2015 bol odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 17.05.2017. V osobe obžalovaného naviac ide o recidivistu, pretože tento bol od roku 1975 doposiaľ 16-krát súdne trestaný i pre násilnú trestnú činnosť, a to už aj ako obzvlášť nebezpečný recidivista vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví prevažne nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Za žalovaný trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností, potom uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov možno skôr považovať za mierny, vzhľadom na jeho bohatú kriminálnu minulosť. Keďže aj zaradenie obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia a výrok o uložení trestu zákazu pobytu zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.