Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/345/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206236 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716206236.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., W. XXX, proti žalovanému Bencont Investments, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zast. Advokátska kancelária JUDr. Viera Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o zdržanie sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. mája 2016, č. k.: 12C/122/2016 - 23, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie: Zamestnávateľ navrhovateľa, spoločnosť Technické služby Detva, s.r.o. IČO: 36 057 029, so sídlom Detva, Bottova 1272 je p o v i n n á zdržať sa výkonu zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 1708885509. Súd u k l a d á navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať návrh vo veci samej. Toto predbežné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 19. 05. 2016 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zakázať žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu. Žalobca tvrdil, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy ani Dohode o zrážkach zo mzdy nikdy nedošlo, zmluvu uzavrela dcéra žalobcu na jeho meno bez jeho vedomia a z toho dôvodu podal trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu a v súčasnosti je vedené trestné konanie na Okresnom riaditeľstve PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície pod sp. zn.: ČVS: ORP-131/3- VYS-ZV-2016. Vyjadril naliehavú potrebu upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože je nútený uhrádzať dlh, ku ktorému sa nezaviazal. 3. Súd mal preukázanú reálne hroziacu ujmu spôsobenú zrážkami zo mzdy žalobcu, ktorá je jediným príjmom rodiny žalobcu, nakoľko manželka žalobcu je poberateľkou invalidného dôchodku a jedinou možnou ochranou žalobcu je vydanie predbežného opatrenia. 4. Z obsahu Zmluvy o úvere č. 1708885509 zo dňa 02.12.2009, ktorej súčasť v bode 5 tvorí Dohoda o zrážkach zo mzdy, mal súd preukázané, že ide o nekalú podmienku v zmluve uzavretú medzi poskytovateľom a spotrebiteľom vychádzajúc z článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Vo veci aplikoval ustanovenie § 102 ods. 1 O.s.p., § 74, 75 ods. 1, 2, 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Zdôraznil zmysel a účel predbežného opatrenia, keď rozhodujúcim hľadiskom pri nariadení predbežného opatrenia je zabrániť vzniku alebo rozširovaniu ujmy dotknutého účastníka konania, chrániť právo, ktoré je ohrozované v súvislosti s hmotnoprávnymi úkonmi alebo nekonaním jedného z účastníkov tak, aby nedochádzalo k zhoršovaniu postavenia druhého účastníka. Pre splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie nároku alebo preukázanie aspoň jedného dôvodu pre nariadenie predbežného opatrenia za splnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie. 5. Proti uzneseniu sa odvolal žalovaný. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť, prípadne zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. 6. Namietal, že rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Poukázal na základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v kontexte jeho rozhodnutia II. ÚS 117/07. 7. V ďalšej časti namietal (časť III. odvolania), že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 05. 2014 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 2009, sp. zn.: I. MObdo V 16/2006). V tejto súvislosti poukázal na zákon číslo 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovarov alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v kontexte § 52 ods. 2 OZ, pričom poukázal na článok II. bod 1, článok II. bod 7, článok XIV. Poukázal na to, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. májom 2014. 8. S poukazom na § 103, 104, 106 O.s.p. vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor pojednávať, keď podľa jeho názoru je nepochybné, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2, 3 zákona číslo 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom súde. Podľa Zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, je príslušný na prejednanie sporu Stály rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. 9. Žalovaný namietal nedostatok procesnej podmienky, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože je toho názoru, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. 10. Taktiež namietol nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem nie je daný spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na plnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Tak, ako konštatuje samotný žalobca, k vykonaniu zrážok už došlo a pokiaľ by súd návrhu vyhovel, žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti. Po vykonaní zrážky zo mzdy v čase podania návrhu už navrhovateľ vedomosť mal. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, tento by bol povinný plniť podľa dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky z úverov v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Keby aj bola v súdnom konaní určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobcovi všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobca dostal do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sumy úveru s príslušenstvom. Pôvodný veriteľ evidoval jednotlivé úhrady od žalobcu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal žalobca po takmer siedmich rokoch odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. 11. Žalovaný namietal, že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane, pričom len samotné tvrdenie žalobcu, že zmluvu nepodpísal, neobstojí. 12. Argumentoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, pre uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť si výšku zrážok zo mzdy. Na základe zmluvy o úvere boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal v pravidelných splátkach uhrádzať. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. 13. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky NS ČR sp. zn.: 23 Cdo/1201/2009, podľa ktorého inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil dobrovoľne. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, zákonné a vecné. K námietkam žalovaného vyššie uvedeným v bode 6 tohto odôvodnenia uviedol, že súdu predložil všetky listinné dôkazy týkajúce sa daného sporu, na základe ktorých okresný súd dospel k spravodlivému rozhodnutiu. Konštatovanie žalovaného, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie a poukázanie na niekoľko súdnych rozhodnutí, ktoré s daným sporom nijako nesúvisia, považoval za nedôvodné a neopodstatnené. 15. K námietkam žalovaného uvedeným pod bodom 8 odôvodnenia uviedol, že podľa jeho názoru právomoc súdu tento spor prejednávať je v súlade s ustanoveniami platnými v Slovenskej republike. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 52 OZ, ktorý definuje spotrebiteľskú zmluvu a dodávateľa ako aj spotrebiteľa. V rámci predmetnej úverovej zmluvy mal vystupovať ako spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka, teda ako osoba, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto Okresný súd Zvolen je vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie tohto sporu. Pokiaľ žalovaný namietal, že spor má byť prejednaný rozhodcovským súdom, poukázal na skutočnosť, že v tomto spore bol vydaný Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: IA- C /0314/4038 dňa 30. 05. 2014. Tento mu nebol doručený, nikdy ho nevidel, nemá vedomosť o jeho obsahu, preto je pre neho neznáme, ako mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ by mu bol tento rozhodcovský rozsudok doručený, určite by sa voči nemu bránil. Zároveň poukázal na to, že začiatkom roka 2016 mu z Okresného súdu Zvolen bolo doručené uznesenie sp. zn.: 18 Er/162/2015 - 46 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým súd zamietol udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Argumentáciu bode III a IV odvolania považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú, ktorá nemá žiadny vplyv na zrušenie napadnutého uznesenia. 16. K námietke uvedenej v bode 9 tohto odôvodnenia rozsudku žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný, pretože uvedená pohľadávka spolu so všetkými právami s ňou spojenými bola na žalovaného postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 12. 2015, a teda žalovaný sa stal výlučným veriteľom. Spochybnil tvrdenie žalovaného, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko toto nevyplýva zo žiadnej zmluvy. Je toho názoru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného a je jediným pasívne legitimovaným v tomto konaní. 17. K námietke uvedenej v bode 10 tohto odôvodnenia konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dostatočne jasne a zrozumiteľne a následne aj listinnými dôkazmi preukázaný. Úverovú zmluvu neuzavrel, z tejto skutočnosti vyplýva naliehavosť vyriešenia danej veci nielen prostredníctvom súdu, ale aj v rámci samotného trestného konania. 18. K námietke uvedenej v bode 11 tohto odôvodnenia uviedol, že podanie trestného oznámenia vo veci spáchania podvodu zo strany jeho dcéry je dostatočným preukázaním absencie jeho slobodnej vôle uzavrieť túto úverovú zmluvu. Nevie, akým iným spôsobom si žalovaný želá, aby preukázal, že uvedenú zmluvu nikdy nepodpísal. Môže preukázať to, že k podpisu úverovej zmluvy nedošlo a že mu nebolo poskytnuté žiadne plnenie, iba podaním trestného oznámenia. 19. K námietkam uvedeným v bode 12 tohto odôvodnenia uviedol, že forma Dohody o zrážkach zo mzdy, ako je uvedená v úverovej zmluve, je nekalou zmluvnou podmienkou, preto tvrdenie žalovaného považuje za irelevantné. Už len skutočnosť, že ide o Dohodu o zrážke zo mzdy, ktorá je písaná v samotnom texte úverovej zmluvy, predstavuje nekalú zmluvnú podmienku. Závažnosť takéhoto zabezpečovacieho inštitútu by mala byť oddelená od ostatných úverových podmienok, nakoľko takýmto spôsobom spotrebiteľ nemá inú možnosť, ako uvedené podpísať a tým nechcene súhlasiť s predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Záverom konštatoval, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy v bode 5, je zmluvou absolútne neplatnou. Opätovné odkazovanie žalovaného na iné rozhodnutia súdu v tomto prípade nemajú s danou vecou žiaden súvis, pričom uviedol, že ustálená súdna judikatúra, predmetné ustanovenia úverovej zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú aj Dohody o zrážke zo mzdy, považuje za nekalú zmluvnú podmienku. 20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolací súd sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti a na doplnenie reagujúc na námietky žalovaného uvádza nasledovné. 24. Z obsahu spisu, zvlášť z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že bola uzavretá úverová zmluva, ktorú mal uzavrieť žalobca. V rámci uzavretej zmluvy o úvere v bode 3/5 miniatúrnym písmom včleneným do textu je uvedené, že „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečenie pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4. 8 OP pre úver.“ Spotrebiteľské právo, judikatúra súdov ako aj Súdneho dvora EÚ takéto zmluvy, ktoré sú vyhotovené miniatúrnym, zle čitateľným písmom považuje za neprípustné, ide o nekalou obchodnou praktiku, text je zle čitateľný, z hľadiska množstva údajov odradzujúci na čítanie. Taktiež Dohoda o zrážke zo mzdy, ktorá je včlenená vo všeobecnom texte zmluvy o úvere, najviac miniatúrnym písmom, je nekalou obchodnou praktikou. Ide o závažný právny úkon, preto vzhľadom na argumentáciu žalovaného niet žiaden dôvod preto, aby bol skrytý v texte obsahujúcom množstvo údajov pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľných. Naviac, táto dohoda je podradená bodu 3 úverovej zmluvy nazvanej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní banka)“. Uvedené navodzuje dojem, že touto časťou disponuje len banka, ktorá vyplní údaje, čo je síce pravda, avšak v záhlaví tohto bodu žiadnym spôsobom nie je spomenuté, že sa uzatvára ďalší závažný právny úkon, a to Dohoda o zrážke zo mzdy. 25. Žalobca popiera, že by vôbec úverovú zmluvu videl a podpísal. V rámci daného návrhu nejde len o tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodov nekalých podmienok, ale predovšetkým preto, keďže medzi Poštovou bankou, a.s., a žalobcom k tomuto právnemu úkonu vôbec nedošlo. Je nepochybné, že veriteľ poslal žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu datovanú dňom 27. 05. 2011, taktiež zamestnávateľovi žalovaným bola predložená uvedená dohoda výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy datovaná dňom 01. 04. 2015. V rámci týchto dokladov je uvedené bydlisko žalobcu Sládkovičova 37, Detva, čo namieta žalobca, pričom uvádza, že ide o bydlisko jeho dcéry. Zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy spolu vo výške 1523,82 €. Žalobca sa domáhal voči svojmu zamestnávateľovi vrátenia neoprávnene zrazených súm. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca podrobne uviedol, že nový veriteľ začal opätovne uplatňovať u jeho zamestnávateľa vykonávanie zrážok z jeho mzdy. Zamestnávateľ ju začal opäť vykonáva zrážky zo mzdy, a to v mesiaci máji a apríl 2016, pričom mu bolo oznámené, že zrážky bude vykonáva naďalej. Žalobca zároveň predložil uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. decembra 2015, č. k.: 18 Er/162/2015 - 46, ktorou žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 04. 2015 bola zamietnutá, kde bolo konštatované, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nebola dohodnutá platne a exekučný titul nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. 26. Odvolací súd nespochybňuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy upravený v § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uzavretý v súlade so zákonom, čo v danom prípade, ako aj v mnohých ďalších bolo spochybnené. Odvolací súd v tejto súvislosti s prihliadnutím jeho na judikačnú prax súdov uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, keď spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Zo obsahu zmluvy v danom prípade nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nemožno prehliadnuť ani to, že by tento vzťah nebol podrobený súdnej kontrole, respektíve že by spotrebiteľ nemal možnosť kontroly zrážaných súm, a to z dôvodu, že výška uplatnenej sumy voči zamestnávateľovi žalobcu je výlučne v dispozícii žalovaného. Preto v takomto prípade ide o kontrolu výšky splátok realizovaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž môže slúžiť len na zabezpečenie a uspokojovanie pohľadávky v zákonnej výške, teda v zákonom dovolenej, s prihliadnutím na spotrebiteľské právo. 27. Žalobca nemá možnosť zrážky priamo zastaviť, keď zamestnávateľ vykonáva zrážky bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje bez akejkoľvek kontroly. Treba prihliadnuť na to, že spotrebiteľ často zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť, pričom dochádza k zrážkam zo mzdy na sumy, ktorej vyplývajú z neprijateľných podmienok zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad Marcinová/Pohotovosť, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na jej základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Zároveň komisia poukázala na veľmi vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky podľa bodu 1 e) prílohy k smernici 93/13/EHS. Treba prihliadnuť aj na to, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku. Komisia zároveň vo svojom závere navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď v tom zmysle, že článok 6 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 28. Odvolací súd za daného stavu považoval predložené listinné dôkazy a uvádzané tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či medzi účastníkmi boli dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky a ktoré, či zmluva je platná alebo nie. Povinnosť uložená zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech žalovaného je iba neodkladným opatrením, pre ktorý je charakteristická jeho dočasnosť. K odôvodnenosti jeho nariadenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade už zo samotných príloh k návrhu bola zrejmá hrozba žalovaného vykonávaním zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu na základe spochybnenej úverovej zmluvy, respektíve jej súčasti - dohody o zrážke zo mzdy, neskôr aj uskutočnené zrážky zo mzdy. Pokiaľ nebude právoplatne vyriešená spornosť namietanej dohody, nie je možné nateraz uvažovať, že rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je neprimerané vo vzťahu k žalovanému. Pri rozhodnutí odvolací súd prihliadol najmä na preventívnu povahu neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia účastníka - žalobcu vykonávaním nedôvodných zrážať zo mzdy s prihliadnutím na obsah zmluvy. Pokiaľ by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, naďalej by žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorých celková výška by nekorešpondovala s celkovou sumou, akú by žalobca mal žalovanému zaplatiť, pokiaľ by súd vo veci samej konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky. Naviac, nárok žalovaného je podstatne spochybnený skutočnosťou, že žalobca vôbec zmluvu neuzavrel. V prípade, že by sa preukázalo, že zmluvu uzavrel žalobca,v tomto rozsahu by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, ktorá by vzhľadom na jeho postavenie spotrebiteľa mala omnoho väčší dopad na ochranu jeho práv ako slabšieho účastníka zmluvy v porovnaní s dopadom na žalovaného v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy ako silnejšej strany zmluvného vzťahu. 29. Odvolací súd nie je toho názoru, že by žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zvlášť v prípade, ak vôbec namieta uzavretie takéhoto úkonu. Práve určenie neplatnosti takéhoto úkonu je predpokladom na odstránenie právnej neistoty spotrebiteľa, ktorému sú neprávom zrážané finančné prostriedky, a to do času, pokiaľ neuplatní svoje právo na súde vo veci samej a pokiaľ nebude v takejto veci rozhodnuté. Len týmto spôsobom môže efektívne brániť svoje právo. 30. Pokiaľ žalobca podal trestné oznámenie na vlastnú dcéru, ide o dostatočný argument, že úverovú zmluvu a Dohodu o zrážkach zo mzdy nemusel podpísať. Ak takúto zmluvu nepodpísal a právny úkon neuzavrel, je logické, že neexistuje žiadna vôľa na uzavretie takéhoto úkonu. Žalobca uviedol, že v roku 2015 sa dozvedel po danej zmluve, preto je vysvetliteľné to, že sa doteraz nebránil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo aj k čiastočnému plneniu, vo veci samej táto skutočnosť môže byť bez väčších problémov preukázaná. 31. K námietke nedostatku právomoci súdu spor prejednať odvolací súd uvádza, že argumentácia žalovaného je právne irelevantná. O nároku uplatnenom žalobcom je právomocný rozhodovať súd. Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvod, pre ktorý nebolo možné zrealizovať exekúciu, ktorý dáva dostatočnú odpoveď na námietku o nedostatku právomoci súdu. 32. Odvolací súd taktiež nemohol akceptovať námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože spolu s pôvodným veriteľom netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože táto skutočnosť z ničoho nevyplýva. Pohľadávka bola postúpená na žalovaného, ktorý jej jediný veriteľ, na ktorého prešli všetky práva a povinnosti z postúpenej pohľadávky. Nie je žiadny zákonný dôvod na to, aby v konaní vystupoval pôvodný veriteľ. 33. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).