Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899379 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6808899379.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., vedenej súdnym exekútorom F.. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 647/03, o vymoženie 414,26 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č.k. 3Er/1669/2008-21 zo dňa 12. 2. 2014, takto r o z h o d o l : Návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 647/03 zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „EP“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 43,43 €. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 1187/2003, NZ 24570/2003 spísaná dňa 03.04.2003 notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom Notárskeho úradu Nám. Martina Benku č. 5, Bratislava, v ktorej substitučne splnomocnený zástupca zástupcu povinnej Mgr. Martin Paiček vyjadril právny záväzok povinnej splatiť oprávnenému dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 7140318 zo dňa 06.12. 2002 v celkovej sume 414,26 € s príslušenstvom. Okresný súd preskúmal notársku zápisnicu a predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že v danej veci nebol splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou. V predmetnej veci spísal za povinnú notársku zápisnicu Mgr. Martin Paiček, substitút Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý splnomocnenie vyvodzoval z ustanovenia zmluvy o úvere. V predmetnej veci teda absentovalo uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom, lebo z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienila dlžníčka prejaviť podpísaním úverovej zmluvy. Povinná podpísala len zmluvu, nie samotné plnomocenstvo. Prejav vôle povinnej je preto neurčitý a v tejto časti neplatný. Nedostatkom predmetného právneho úkonu je aj to, že bola obmedzená slobodná voľba povinnej pri výbere právneho zástupcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá pretlač, kde v textovej časti na rovnakej strane, kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemožno dospieť k záveru, že dlžníčka podpísaním zmluvy mienila uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. Dlžníčke takýmto postupom bola odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu, preto notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcia, nie je vykonateľným exekučným titulom z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou, v dôsledku čoho okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Vytýkal súdu, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu neprináleží. Exekučný súd nie je „legitímne schopný“ vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, lebo exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej nerozpornosti“ v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súlad so zákonnom a dobrými mravmi. Notár, ako právne vzdelaná osoba, je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ani chýbajúcu právnu úpravu, nemôže súd nahrádzať svojimi rozhodnutiami. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06 uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený žiadal vo svojom odvolaní aj to, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 EP, ktorú obsiahol vo svojom odvolaní, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte ,,OSP“) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 EP a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal podľa oprávneného pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Oprávnený ďalej poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Podľa názoru oprávneného súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné. Okresný súd bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave. V prípade, a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa oprávneného uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Nie je správny ani záver, že zástupca povinného zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Naviac otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Neexistujú iné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. V podaní oprávnený poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie z 14. 3. 2012, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, ako aj na novelu k Exekučnému poriadku č. 384/2008. Uviedol, že súd posúdil plnomocenstvo v zmluve o úvere za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa bez náležitého zdôvodnenia. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa jeho názoru je nutné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“, lebo v prílohe smernice nie je výslovne uvedené, že splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocní fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, treba považovať za nekalú podmienku. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety OSP vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd sa predovšetkým, ako s prvoradou otázku, vysporiadal s návrhom oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (EP) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 EP, Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (vrátane III. časti tejto procesnej normy, v ktorej je ustanovenie § 109 ods. 1 upravujúce prerušenie konania), ak tento osobitný predpis (EP) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením s odlišnou právnou úpravou je ustanovenie § 36 ods. 5 EP, ktoré priamo ex lege vylučuje aplikáciu ustanovenia § 109 OSP, pretože v prípade exekučného konania nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konanie priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 EP, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 EP, v nadväznosti na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26, potom odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ OSP zamietol. Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd uvádza: Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno až na niektoré zákonom stanovené výnimky posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 OSP). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 EP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Dominus litis“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania ako aj podania, v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie konania, je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu, z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. 7140318 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, bola uzavretá dňa 06. 12. 2002 (č.l. 5 spisu). V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 03. 04. 2003 bola pred notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom spísaná notárska zápisnica č. N 1187/2003, NZ 24570/2003, v bode 3 ktorej Mgr. Martin Paiček na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra vyhlásil, že v mene povinného uznáva voči oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 14 750,- Sk, čo do jeho základu a výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 8. 1. 2003 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 10. 04. 2003. V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože povinná ako dlžník nemohla zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohla ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná dala plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie. Z uvedených dôvodov predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP a nezistil rozpor žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ľubomír Vlha pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal náležité dokazovanie, pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia a spôsobilosť exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie neodôvodňoval a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné a z vyššie uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.