Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206077 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/132/2012-71 zo dňa 13. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 175 € titulom náhrady škody a sumy 110,64 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX dlžníkom Silviou Berkiovou, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex XXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca si nárok uplatnený v žalobe uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného súdu tvrdiac, že majetková škoda a nemajetková ujma mu vznikli tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. 3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinností súdu pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Okresný súd zdôraznil, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 4. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že z exekučného spisu 3Er/1750/2008 zistil, že dňa 05. 02. 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej W. O.. Dňa 22. 11. 2010 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 27. 12. 2010 žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie, ktoré súdny exekútor doručil súdu dňa 12. 01. 2011. Uznesením zo dňa 20. 01. 2011 okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách súdneho exekútora. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekučný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcia nie je vykonateľná, pretože neobsahuje súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou. Notársku zápisnicu spísal za povinnú advokát Mgr. Tomáš Kušnír ako jej zástupca, ktorý svoje splnomocnenie vyvodzoval z ustanovenia zmluvy o úvere. Z tohto právneho úkonu však nebolo jasné akú vôľu mienila dlžníčka (povinná) uzavretím zmluvy o úvere prejaviť, či aj vôľu splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, pričom samostatné plnomocenstvo pre advokáta dlžníčkou podpísané nebolo. V odôvodnení uznesenia č. k. 3Er/1750/2007-24 zo dňa 20. 01. 2011, ktorým okresný súd predmetnú exekúciu zastavil, okresný súd uviedol, že keďže boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie, nebolo účelné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko zastavenie exekúcie z úradnej moci má pred ním prednosť. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie; krajský súd ako súd odvolací odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia, ktorým súd konanie zastavil, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní bolo preukázané, že nevykonateľnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice spôsobil samotný oprávnený, teda žalobca svojimi obchodnými praktikami v rámci uzatvárania zmluvy o úvere a v rámci spisovania notárskej zápisnice, ktoré mali za následok neexistenciu slobodnej a vážnej vôle dlžníka - povinnej osoby podpísať notársku zápisnicu a udeliť súhlas s jej vykonateľnosťou. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žalobu ako nedôvodnú zamietol konštatujúc, že v konaní bolo naopak preukázané, že žalobca ako oprávnený nemohol byť v exekučnom konaní úspešný, pretože nedisponoval vykonateľným exekučným titulom. 5. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 02. 07. 2015 žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Uvedené odvolacie námietky potom žalobca v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa žalobcu postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu a ak tak spravil, odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, žalobca v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa žalobcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa žalobcu preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru žalobcu znamená, že meritórne rozhodnutie súdu je predčasné. 7. K uplatnenej škode žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval však všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru žalobcu rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. 8. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru žalobcu zrejmé akou úvahou dospel okresný súd k presvedčeniu o tom, že žalobcovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru žalobcu vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe ktorého žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj rozdielny skutkový základ. 9. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu v zákonom stanovenej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa žalobcu zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť. 10. V závere odvolania žalobca uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď pre nečinnosť a nesprávny úradný postup exekučného súdu nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné a to z toho dôvodu, že okresný súd napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní žalovaného nároku žalobcovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však podľa žalobcu nemožno súhlasiť, pretože práva žalobcu boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty a tento fakt podľa žalobcu vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy okresného súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil. 11. Na základe uvedených skutočností žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 3C/132/2012 zo dňa 13. 05. 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 12. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny poriadok (OSP), t. j. postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalovaným za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 14. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Pokiaľ žalobca okresnému súdu v odvolaní vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete konania, v dôsledku čoho podľa žalobcu nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že žalobca riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že toto tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní nezodpovedá skutočnosti, pretože okresný súd vo veci nenariadil pojednávanie, ale v zmysle ust. § 115a ods. 1 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania o čom svedčí Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 13. 05. 2015 nachádzajúca sa v spise na č. l. 69. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 16NcC/226/2012 zo dňa 10. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3C/132/2012 vylúčil JUDr. Petra Csanka; ostatných sudcov Okresného súdu Revúca, vykonávajúcich v tom čase funkciu sudcu na Okresnom súde Revúca, krajský súd ako súd nadriadený z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil. Okresný súd Revúca uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 3C/132/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi ostatných nevylúčených sudcov najprv sudcovi X.. Y. W. a po jeho prestúpení na iný súd, sudkyni JUDr. J. V.. Odvolacia námietka žalobcu, obsahom ktorej je tvrdenie žalobcu, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia námietka žalobcu, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená. 15. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 379 a § 380 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní preskúmavať správnosť záverov okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je preukázaný. Napriek tomu žalobca v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s obsahom predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva aké náklady boli vynaložené v súvislosti s vedením a správou pohľadávky. S uvedeným tvrdením žalobcu nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takáto odvolacia námietka žalobcu nekorešponduje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný). 16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení uplatneného nároku žalobcu vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. 17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).