Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/252/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213818 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XXXX/XX, práv. zast. Puchalla, Slávik & Partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/466/2015-46 zo dňa 23.05.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2011 uzavretá medzi S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, M. a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinov 25, Bratislava, SR, IČO: 35 79 27 52, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 22160/B je neplatná. Uložil žalovanému povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 397,03 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a na súdnom poplatku zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 2 a § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 80 písm. c) O.s.p. zistil, že žalobca ako dlžník uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur. Súčasne dňa 24.05.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. V zmysle článku I. Dohody bude mať žalovaný voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný mu poskytne na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“) čiastku vo výške 1.500 eur. Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako dlžníkovi zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči žalobcovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej „Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto špecifikovanej Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi bola v zmysle čl. II. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú žalobca poberá od svojho zamestnávateľa (nijako neuvedeného) s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 80,37 eur. Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Podľa článku III. sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej Pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Podľa článku V. poslednej vety žalobca ako dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Následne žalovaný zastúpený svojím splnomocnencom dňa 10.11.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu O. o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 2.176,62 eur k 10.11.2015. 2. Prvoinštančný súd považoval žalobu za dôvodnú a dospel k záveru, že Dohoda je absolútnym neplatným právnym úkonom. Na zabezpečenie pohľadávok žalovaného zo Zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá, uzavreli aj samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 24.05.2011. Dohoda okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči žalobcovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov súd považoval za neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. 3. Súd prvej išntancie ďalej konštatoval, že náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento si Zmluvu a Dohodu ani neprečítal a dokonca ani po následnom prečítaní Dohody žalobcom nevedel, čo bolo jej predmetom. Súd podotkol, že v danom prípade je žalobca v postavení spotrebiteľa, teda ako slabšej strany zmluvného vzťahu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech spotrebiteľa. Nemohol preto opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania. Aj z toho dôvodu mal za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda jasne upravená, nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. Skutočnosť, že ide o nejasné a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už šesť mesiacov po uzavretí Dohody žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 2.176,62 eur ku dňu 10.11.2015, hoci žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.500 eur. Teda ak dňa 10.11.2015 žalovaný zamestnávateľovi žalobcu oznámil dlh vo výške 2.176,62 eur, už táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená. 4. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že s účinnosťou od 01.05.2014 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorá doplnila ust. § 5a a § 5b novelou č. 102/2014 Z.z., ktoré však vo vzťahu k ustanoveniam § 5a ods. 1, písm. a) a § 5b neupravila žiadne prechodné ustanovenia. V zmysle § 5a ods. 1, písm. a) je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda v tejto veci neobsahuje náležitosti v zmysle § 5a ods. 1, písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda bola síce uzavretá dňa 24.05.2011, súd však poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015. V uvedenom prípade sa vyslovený názor týkal inštitútu premlčania v nadväznosti na ust. § 5b, avšak jeho závery sú analogicky aplikovateľné aj na daný prípad, čím vyvstáva ďalší dôvod na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Najvyšší súd SR uzavrel, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 5. Žalobca osvedčil aj naliehavý právny záujem na podaní návrhu, keďže bolo preukázané, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej jeho zamestnávateľovi. K ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pretože Dohoda nemohla byť zo strany žalobcu nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním, ani iným jednostranným spôsobom. 6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu vo výške 397,03 eur. Takto priznal žalobcovi na trovách právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13a, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle zmien a doplnkov. Odmenu priznal v sume 228,06 eur za štyri úkony právnej služby po 64,53 eur za úkony právnej služby v roku 2015 a po 66 eur za úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a účasť na meritórnom pojednávaní súdu); k odmene patrí režijný paušál v sume 33,94 eur, z toho 2-krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 2-krát po 8,58 eur za úkony v roku 2016. Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 25,96 eur (s použitím motorového vozidla zn. S. XXXQ. F. za cestu na pojednávanie súdu dňa 23.5.2016 z I. do M. a späť v počte spolu XXX km, pri cene PHM vo výške 1,06 eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM 4,5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1 km) s tým, že cestovné činí spolu 51,92 eur, avšak bola uplatnená len polovica týchto nákladov z dôvodu účasti aj na ďalšom pojednávaní súdu na tomto súde. Priznaná náhrada za stratu času činí 42,90 za 6 začatých polhodín po 14,30 eur za každú polhodinu, čo je 85,80 eur, avšak žalobca si aj náhradu za stratu času uplatnil vo výške polovice z dôvodu účasti na ďalšom pojednávaní súdu v M.. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí spolu 405,44 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 81,09 eur. Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 66 eur, ale len v sume 33 eur, keďže za tento úkon patrí odmena v zmysle § 13a ods. 2, písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. 7. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur odôvodnil ust. § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a), veta prvá, § 4 ods. 2 písm. a) zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca totiž bol oslobodený od platenia poplatku, preto na jeho zaplatenie bol zaviazaný v konaní neúspešný žalovaný podľa Položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. 8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie neobsahuje označenie žiadneho dôvodu neplatnosti predmetnej dohody. Poukázal na zákon č. 99/1963 Zb. účinný v čase vydania rozsudku, a to na ustanovenia týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia. Tvrdil, že z rozsudku nie sú zistiteľné žiadne skutočnosti v zmysle uvedeného ustanovenia, napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie vo veci samej a jej posúdenie ako individuálneho prípadu. Ohľadom požiadavky odôvodnenia súdneho rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, napr. IV. ÚS 115/03. Rovnako aj v praxi Najvyššieho súdu SR je ustálený právny názor potreby riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktoré sa musí vyporiadať i so špecifickými námietkami účastníka. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, čo zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 89,50 eur. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. K dôvodom odvolania tvrdil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ale len právny dôvod jej vzniku. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov tak krajských, ako aj NS SR. Poukázal na ust. § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj na z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore so zákonom. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. 10. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 11. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (zo dňa 20.05.2011) č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Rovnako súd prvej inštancie poukázal správne v odôvodnení napadnutého rozsudku na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorých vyhodnotil zmluvu o Dohode o zrážkach zo mzdy ako zmluvu, ktorú žalobca uzavrel ako spotrebiteľ v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Bolo preto správne, že súd prvej inštancie poskytol žalobcovi náležitú ochranu ako spotrebiteľovi tak, ako mu to ukladá zákon, vychádzajúc z judikatúry krajských súdov, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR, rovnako aj Súdneho dvora EÚ. 14. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní bolo nariadené aj predbežné opatrenie, a to uznesenie č.k. 2C/466/2015-14 zo dňa 14.02.2015, ktoré bolo v dôsledku odvolania žalovaného potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/24/2016-26 zo dňa 25.02.2016. Uvedeným predbežným opatrením bolo uložené zamestnávateľovi žalobcu nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.05.2011, č. XXXXXXXXXX v prospech veriteľa žalovaného, a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosti právneho úkonu. 15. Je potrebné zdôrazniť, že zabezpečenie pohľadávky upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich záväzkové právo (8. časť, 5. oddiel) a medzi ne okrem iného patrí i Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Bolo však preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá súčasne so zmluvou o úvere zo dňa 20.05.2011, nebola platne uzavretá pre jej neurčitosť a čo do vymedzenia pohľadávky aj skutočnosť, že bola uzavretá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o úvere, čo konštatuje aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. S poukazom na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a jeho § 5a ods. 1, písm. a) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Pritom z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby Dohoda bola uzavretá individuálne a aby žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti jej odmietnutia. Rovnako uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky náležitého právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, a to čo sa týka jej určitosti. Z jej obsahu nie je zrejmá určitá pohľadávka, ktorá by mala byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, lebo pripúšťa v texte možnosť realizovať zrážky zo mzdy nielen na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mala uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečiť, ale aj v prípade ďalšieho revolvingu a jeho príslušenstva. Rovnako v Dohode sa uvádza, že súčasťou pohľadávky sú aj ďalšie pohľadávky, napr. zmluvné pokuty, náklady a pod. Už uvedené robí túto Dohodu neurčitou a tým aj neplatnou. Nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny resp. ešte neexistujúci prípadný dlh. 16. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že nie je zanedbateľným ani to, že v prípade realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by mohli byť v prospech žalovaného realizované sumy, ktoré mu nepatria. Žalobca totiž nemá oprávnenie túto Dohodu vypovedať, odstúpiť od nej alebo iným spôsobom ju jednostranne ukončiť, alebo inak sa brániť proti uplatnenému nároku žalovaného realizáciou uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy. Preto aj odvolací súd má jednoznačne za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná, lebo je v rozpore aj so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neobsahuje poučenie žalobcu o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť. Takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona je neprípustné a v rozpore aj s Občianskym zákonníkom, preto ide o neplatný právny úkon tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. 17. Ani obrana žalovaného v konaní neobstojí, poukazom na zákaz retroaktivity ust. § 5a ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z., lebo predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou z dôvodu jej neurčitosti podľa ust. OZ. Neurčitosť pohľadávky sa nedá odstrániť ani podľa § 35 ods. 2 OZ. Rovnako ani námietka žalovaného, že ochrana spotrebiteľa je neprimeraná aj s poukazom na to, že „chudák nevie čo podpísal, ale peniaze zobral“ nie je dôvodná. K uvedenému sa žiada dodať, že pri poskytovaní úveru žalovaný má sa zaoberať tiež bonitou toho, komu peniaze „dáva“. Je tiež nepochybné, že aj v spotrebiteľských zmluvách je možné dohodnúť zabezpečovacie inštitúty, ale tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa a iba také inštitúty, ktoré zákon aj v spotrebiteľských vzťahoch umožňuje. 18. Odvolací súd má za to, že zákonodarca postupne právnu úpravu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy explicitne upravil v zákonných predpisoch a obmedzil dodávateľom možnosť využitia všeobecných zabezpečovacích inštitútov vo vzťahu k spotrebiteľom, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v ich postavení a s následkami v neprospech spotrebiteľa. Zrealizovalo sa to aj novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to zákonom č. 102/2014, § 5a. Keďže novela neobsahuje prechodné ustanovenia, je treba ju aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014. K spätnej účinnosti ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3M Cdo/14/2014 z 21.04.2015 so záverom, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti uvedených zákonov tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. 19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo všetkých výrokoch vecne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.