Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/273/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813206708 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813206708.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej V. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. Y. G. XXX, XXX XX U. Y. G., t. č. G. XXXX/J., XXX XX P., I. E., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.889,86 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5C/18/2014-66 zo dňa 26. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 215,33 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok), p o t v r d z u j e. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 26. 02. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 215,33 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok). O trovách konania žalovanej okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak si ho neuplatnila, preto okresný súd jej nepriznal náhradu trov konania. O trovách konania vedľajšieho účastníka okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Súd konštatoval, že vedľajší účastník zdieľa aj v otázke náhrady trov konania procesné postavenie účastníka konania, na ktorého strane v konaní vystupuje a náhrada trov mu patrí podľa úspechu hlavného účastníka vo veci. V predmetnom konaní bola žalovaná plne úspešná, preto vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane patrí plné právo na náhradu trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia advokátom vo výške v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci) v tarifnej výške á 81,33 Eur a dvakrát režijný paušál vo výške 8,39 Eur zvýšené o 20 % DPH, spolu 215,33 Eur. Podľa názoru okresného súdu trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na jeho právne zastúpenie považuje za účelne vynaložené. Vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho vystupovanie v ňom nebolo paušálne a bezúčelné. Vedľajší účastník sa meritórne vyjadril k návrhu až po doručení návrhu a jeho príloh. Jeho vyjadrenie bolo konkrétne, urobené s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci a jeho vypracovaniu nevyhnutne muselo predchádzať oboznámenie sa s vecou, jej skutkové a právne posúdenie. Vedľajší účastník naviac vo vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník má ako každý účastník konania právo na právnu pomoc v občianskom súdnom konaní. Toto mu vyplýva priamo z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Nepriznanie trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením v konaní, by bolo faktickým popretím jeho práva na právnu pomoc v konaní pred súdom. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní súd nepovažuje za zneužitie práva na právnu pomoc v zmysle ako ho judikoval napríklad Ústavný súd ČR v Náleze zo dňa 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/12. Ďalej poukázal na na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 15Co/36/2013 zo dňa 24.07.2014. 2. Žalobca podal proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne trov vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (tretí výrok), v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že subjekt vystupujúci ako vedľajší účastník nie je zapísaný v zozname združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR a ani nebolo preukázané, že ciele v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov sú hlavnou náplňou jeho činnosti. Podľa jeho názoru okresný súd neoprávnene konal s daným subjektom, ktorému žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v zmysle ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd neuviedol, z akého dôvodu má vedľajší účastník nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám, keďže je zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. 3. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok v rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil. Do súdneho konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých došlo „k zastaveniu konania“. Vyjadril sa k žalobe až po zhodnotení celého skutkového stavu. Práve žalobca podáva opakovane nedôvodné návrhy proti spotrebiteľom, ktorí sa v konaní nevedia brániť. Keďže spotrebiteľ si služby advokáta nemôže dovoliť, pri zamietnutí žaloby by žalobca svojím konaní neznášal žiadne riziko v súvislosti s úhradou trov protistrany. On proti takýmto praktikám bojuje a rovnako ako žalobca využíva na vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Je nepochopiteľné, že žalobca poukazuje na neúčelnosť trov právneho zastúpenia a sám podáva hromadné formulárové žaloby, ktoré sú často neúplné bez dostatočného právneho a skutkového vymedzenia veci. K doručenej žalobe sa vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za potrebný, aby boli dôsledne bránené práva žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa jeho názoru jeho trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaložené a viedli k úspechu žalovaného ako spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mu trovy právneho zastúpenia nemali byť priznané. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15Co/1142/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. K vyjadreniu k odvolaniu pripojil Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla Štatistického úradu SR zo dňa 21. 02. 2014 (č.l. 88 spisu). 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 19. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (tretí výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov: 6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. 7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej domáhal zaplatenia 1889,86 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Dňa 30. 07. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska o. z., že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu žalovanej. 8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere). 9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 23. 07. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom v Banskej Bystrici na stranu žalovanej. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 07. 2015, doručenom okresnému súdu dňa 03. 08. 2015 vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, poukázal na absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Súd prvej inštancie žalobcom uplatňovaný nárok odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol. 11. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (aplikáciu právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby). 12. Pretože žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane mali plný úspech v konaní, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 § 255 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý zdieľal procesný úspech žalovaných v tomto súdnom konaní) trovy konania, ktoré de facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. 13. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. 14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v registri organizácií vedeného Štatistickým úrad SR je zapísané Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 so sídlom v Bratislave, IČO: 42 362 962, s dátumom vzniku 12. 09. 2013 (viď webovú stránku Štatistického úradu SR <.). 15. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP). 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.