Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/148/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206748 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814206748.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky 654,61 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 27869/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/779/2014-19 zo dňa 14. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/779/2014-19 zo dňa 14. októbra 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie uviedol, že dňa 26.09.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 1824/06 zo dňa 30.05.2006. Dňa 23.12.2005 uzatvoril oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Lustráciou v príslušnom registri exekučný súd zistil, že na podklade toho istého exekučného titulu ako v predmetnom konaní už bola na okresnom súde vedená exekúcia pod sp. zn. 6Er/468/2008. V danej veci súd uznesením č.k. 6Er/468/2008-28 zo dňa 27.06.2013 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o trovách súdneho exekútora. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/307/2013-70 zo dňa 08.01.2014. Exekučný súd uviedol, že prekážka právoplatne skončenej veci sa uplatňuje aj v exekučnom konaní. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie, ako aj exekúcie vedenej pod sp. zn. 6Er/468/2008 na základe totožného exekučného titulu. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúca exekúcia bola právoplatne zastavená, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. S poukazom na uvedené exekučný súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie zastavil. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 6Er/468/2008. Krajský súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Revúca vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a následne uznesením č.k. 6Er/468/2008-28 zo dňa 27.06.2013 exekúciu prvým výrokom zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/307/2013-70 zo dňa 30.10.2013. Oprávnený proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý ho uznesením sp. zn. 1 ECdo 119/2014-119 zo dňa 20.05.2015 odmietol. Napriek tomu, že o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa 26.09.2014 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcom, právoplatne skončenom exekučnom konaní, sp. zn. SR 1824/06 zo dňa 30.05.2006, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Exekučný titul bol vydaný na základe totožnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú doložku. Uznesením č.k. 10Er/779/2014-19 zo dňa 14.10.2015 okresný súd exekučné konanie zastavil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený. Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako. Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné. Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej nevyplýva z exekučného poriadku. Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.