Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/197/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203465 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815203465.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 193,60 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 22295/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/589/2015-13 zo dňa 14. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/589/2015-13 zo dňa 14. októbra 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 10Er/589/2015-13 zo dňa 14. októbra 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, §103, §104 ods. 1 a §159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že lustráciou v súdnom registri zistil, že exekučný súd uznesením č. k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi (§ 45 ZoRK), pričom toto plnenie nebolo možné oddeliť od ostatného plnenia. Uznesenie exekučného súdu č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010 nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/225/2010-25 dňom 21. októbra 2010. Následne exekučný súd uznesením č.k. 4Er/2/2010-32 zo dňa 25. novembra 2010 v prvom výroku, predmetné exekučné konanie zastavil v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v druhom výroku rozhodol o trovách exekučného konania súdneho exekútora. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. apríla 2011. Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie, i exekúcie vedenej pod sp. zn. 4Er/2/2010 na základe totožného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009. Konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bolo skoršie exekučné konanie vedené voči totožnému povinnému zastavené po predchádzajúcom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Uzavrel, že nakoľko z uvedených skutočností vyplýva, že na exekučnom súde bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému, a to na podklade totožného exekučného titulu, exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22295/2015 je potrebné v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych práva a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a napokon to vyplýva aj z napadnutého uznesenia exekučného súdu, že Uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. októbra 2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Následne exekučný súd uznesením č.k. 4Er/2/2010-32 zo dňa 25. novembra 2010 v prvom výroku, predmetné exekučné konanie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. apríla 2011. Podkladom pre rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava a účastníkmi konania oprávnený a povinný, ktorý sú účastníkmi aj v predmetnom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že nemá dôvod odchýliť sa od právneho názoru vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, na ktorý v plnej miere poukazuje. Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 23. novembra 2009 a vykonateľnosti 26. novembra 2009 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 193,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 138,35 Eur od 12. marca 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 107,24 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18. apríla 2008. Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený. V predmetnom prípade nebolo sporné, že Okresný súd Revúca Uznesením č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. októbra 2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009 je nespôsobilým exekučným titulom. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a následne exekúcia zastavená, práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. Takéto rozhodnutie je potom, pre každé ďalšie exekučné konanie začaté na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie toho istého „exekučného titulu“, rozhodnutím, ktoré tvorí prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.