Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816202880 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6816202880.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R. N., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov - matky R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. - F., Ul. Y. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Advokátska kancelária v Rožňave, Hviezdoslavova 4, a otca R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, t. č. Z., X. XX, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4P/45/2016-85 zo dňa 29. 06. 2016 a proti uzneseniu č. k. 4P/45/2016-99 zo dňa 30. 06. 2016, r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd upravil styk otca s maloletým R. N., nar. XX. XX. XXXX, každú stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod., m e n í t a k , že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R. N., nar. 15. 03. 2006, každú stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod. II. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu (v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 4P/45/2016-99 zo dňa 30. 06. 2016) p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3C/40/2008-32 zo dňa 13. 03. 2008 v časti o bežnom výživnom na maloletéhoXXXN. v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého v sume 130 € mesačne, vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od podania návrhu matka, teda, od 13. 06. 2016. Otcovi maloletého uložil povinnosť zaplatiť zameškané zvýšené výživné od 13. 06. 2016 do 30. 06. 2016 v sume 36,04 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, spolu s bežným výživným tiež k rukám matky dieťaťa. Návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti okresný súd zamietol. Zároveň súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým, a to tak, že styk upravil každú stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod., okrem toho upravil styk otca s maloletým každý kalendárny týždeň od piatku do nedele, počas letných prázdnin, v období Vianočných a Novoročných sviatkov tak, ako je uvedené v rozsudku okresného súdu s tým, že otec maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Okresný súd taktiež rozhodol aj o povinnosti obidvoch rodičov, vzájomne sa informovať v prípade, že by styk nemohol byť z vážnych dôvodov zrealizovaný najneskôr 24 hodín pred započatím styku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného na maloletého, okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3C/40/2008-32 zo dňa 13. 03. 2008, právoplatným 21. 04. 2008, ktorým rozsudkom bol maloletý na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 2 000,- Sk mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom každú sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to v byte matky. Pri určení výšky výživného súd prihliadol, okrem iného, na súhlasné vyjadrenia rodičov maloletého dieťaťa, keď mal za to, že suma 2 000,- Sk (66,39 €) je primeraná potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Prihliadol aj na to, že otec maloletého dieťaťa zabezpečoval pravidelne aj nákup potravín a hygienických potrieb, platil životnú poistku v sume 600,- Sk mesačne pre maloletého a sporil mu čiastku vo výške 200,- Sk mesačne. Príjem otca bol v tom čase približne 560 €. Pri úprave styku otca s maloletým prihliadol najmä na vek maloletého dieťaťa, ktoré malo v tom čase dva roky, a ktoré potrebovalo v tom čase najmä intenzívnu starostlivosť matky. 3. Okresný súd z vykonaného dokazovania taktiež zistil, že maloletý U. je v súčasnosti (v čase rozhodovania okresného súdu) žiakom štvrtého ročníka základnej školy, má desať rokov. Matka maloletého je zamestnaná ako predavačka v rodinnej firme a je tiež jej spoločníčkou. Jej príjem pozostáva z minimálnej mzdy, prídavku na dieťa a výživného. Spolu s maloletým obýva dvojizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov, ktorí v plnom rozsahu hradia náklady spojené s jeho prevádzkou. Otec je zamestnancom spoločnosti so sídlom v XX a jeho čistá mzda za posledných 12 kalendárny mesiacov bola 762,64 €. V uvedenom príjme bol zohľadnený aj trinásty plat, ktorý činí 50 % základného mesačného platu. Otec má zvýšené náklady na bývanie, lebo spláca pôžičku v súvislosti s nutnou rekonštrukciou a opravou strechy rodinného domu, v ktorom býva, tiež kotla, ako aj splátku v sume 150 € mesačne za vysporiadanie tohto rodinného domu svojmu strýkovi a tete. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne a nad rámec súdom určenej výšky. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 24 ods. 1, 3, 4 , § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj podľa ust. § 163 ods. 2 OSP. 5. Hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane obidvoch jeho rodičov. Maloleté dieťa je podstatne vekovo staršie, čím matke, ktorá ho má v osobnej starostlivosti, zákonite vzrástli aj výdavky spojené s uspokojovaním základných životných potrieb dieťaťa a pribudli jej aj ďalšie výdavky spojené s plnením si jeho školských povinností. Vzrástli aj náklady na oblečenie, hygienu a stravu, najmä keď dieťa má problémy, keďže trpí nechutenstvom a má alergiu na repkový olej. Matka v konaní potvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, dobrovoľne vo vyššom ako súdom stanovenom rozsahu, a to takmer v dvojnásobnej výške, teda, v sume 130 € mesačne. V priebehu konania mal súd za preukázané, že na rozdiel od posledného rozhodnutia príjem otca vzrástol, avšak poznamenal, že je v ňom započítaný aj trinásty plat, ktorý mu zamestnávateľ môže a nemusí dať. Za posledný kalendárny rok vzrástol aj príjem matky vyplácaný vo výške minimálnej mzdy. Pri rozhodovaní o výživnom súd hodnotil účelnosť výdavkov vynakladaných obidvomi rodičmi zohľadňujúc skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov nebral do úvahy tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom u otca takéto výdavky nezistil. U otca nezohľadnil plnú výšku ním uvádzaných výdavkov, najmä na chod domácnosti, lebo na ich úhrade sú povinní podieľať sa všetci členovia domácnosti, teda, nie len otec, ale pomernou časťou aj jeho matka, a náklady, ktoré vznikajú v domácnosti jeho partnerky, je povinná hradiť predovšetkým ona. U matky súd nezohľadnil zvýšené náklady na pohonné hmoty, ktoré jej vznikajú z dôvodu, že s maloletým synom dochádza za pediatrom do 30 km. vzdialeného mesta, hoci v mieste ich bydliska je niekoľko pediatrov a rovnako neprihliadol ani na výdavky na pohonné hmoty za účelom návštevy kina v U., či potrebe kupovať maloletému dieťaťu počítačové hry a ani náklady spojené s obstaraním zariadenia na ich prehrávanie. Poukázal na to, že maloleté dieťa je vždy v rozsahu, kvalite a nárokoch na uspokojovanie svojich potrieb limitované možnosťami a schopnosťami svojich rodičov, najmä ich zárobkovými a majetkovými pomermi. Súd, teda, návrhu na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne tak, že zvýšil výživné na maloletého XXX na sumu 130 € mesačne, ktorá podľa názoru okresného súdu zodpovedá zisteným pomerom veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj majetkovým a zárobkovým pomerom otca. Keďže sa matka podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného v sume 200 € mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. 6. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom okresný súd zvažoval okolnosti predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, a to najmä jeho vek, vzťah ku otcovi ako rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, rozsah doteraz realizovaného styku otca s maloletým, ako aj na vyslovený názor maloletého dieťaťa a na okolnosti na strane obidvoch rodičov. V konaní bolo preukázané, že došlo k obmedzeniu dohodnutého a dosiaľ realizovaného širšieho styku otca s maloletým dieťaťom na minimum, čo podľa názoru súdu nie je v záujme maloletého dieťaťa, bolo preukázané, že maloletý má s otcom dobrý vzťah, ich styk sa realizoval pravidelne do času, kým do života otca nestúpila iná žena, presnejšie do okamihu, kým sa nenasťahoval do jej domácnosti. Približne v rovnakom čase vznikli zdravotné problémy s nechutenstvom u maloletého dieťaťa a matka začala robiť obštrukcie so synom, keď maloletého syna nechcela dávať otcovi nad rámec doteraz nimi realizovanej úpravy styku. Okresný súd prihliadol na vyjadrenie maloletého, že s otcovou priateľkou má dobrý vzťah a dobre vychádza aj s jej dvomi synmi, s ktorými sa hráva, ide o deti približne v rovnakom veku, chlapcov so spoločnými záujmami k technike, či už k spomenutým počítačovým hrám, alebo aj k športu a nebol dôvod neveriť maloletému, že deti si rozumejú a spolu vychádzajú. Sám maloletý uviedol a potvrdil, že chce byť so svojím otcom počas pracovného týždňa a víkendu, presne pomenoval dni, tiež týždne počas letných prázdnin, i to, že vianočné sviatky by chcel tráviť rovnaký čas s obidvomi rodičmi. Pozornosti súdu neunikla jeho snaha vyhovieť obidvom rodičom, najmä matke, keď vo svojej výpovedi uvádzal rovnaké termíny týkajúce sa možného širšieho styku otca s maloletým dieťaťom, aké bola ochotná akceptovať matka, t. j. od soboty do nedele. Až pod vplyvom jeho vyjadrenia, že si vie predstaviť, že by už v piatok po krúžku šiel k otcovi, matka na pojednávaní súhlasila so stykom otca s maloletým dieťaťom každú stredu a každý druhý víkend aj od piatku. Počas letných prázdnin súhlasilo so stykom otca s maloletým iba dva týždne letných prázdnin. V rozsudku okresný súd zdôraznil, že rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ak sa s dieťaťom nestretáva a nepodieľa sa na jeho výchove, sám sa vystavuje nezvrátiteľnému stavu, ktorý môže mať za následok jeho vzájomné odcudzenie s vlastným maloletým dieťaťom, súčasne však dochádza k absencii iných vzorov v správaní a výchovných prvkov zo strany druhého rodiča. V neposlednom rade maloletý chlapec potrebuje nielen matku, ale aj otca, a teda, mužský, najmä otcovský vzor správania, a preto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa tento styk rozvíjať a zintenzívňovať, a nie ho obmedzovať. Vzhľadom na uvedené potom okresný súd styk otca s maloletým dieťaťom upravil v porovnaní s predošlou úpravou styku, styk otca s maloletým rozšíril tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. 7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. 8. Okresný súd dopĺňacím uznesením označeným len ako uznesenie č. k. 4P/45/2016-99 zo dňa 30. 06. 2016 rozhodol tak, že o trovách konania štátu rozhodne do tridsať dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak podľa ust. § 166 ods. 1, § 167 ods. 1 a 2 OSP. 9. Proti rozsudku okresného súdu, ale aj proti dopĺňaciemu uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote matka maloletého dieťaťa. Rozsudok okresného súdu napádala tak vo výroku o úprave styku otca s maloletým, ako aj čo do zamietavého výroku na zvýšenie výživného zo strany otca. Tvrdila, že okresný súd zaťažil konanie tzv. inou vadou konania [§ 205 ods. 2 písm. b) OSP], pretože si nesplnil obligatórnu povinnosť vyplývajúcu mu z § 118 ods. 2 OSP, čím bola porušená zásada predvídateľnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu a vydané tzv. prekvapivé rozhodnutie. Namietala, že súd jej nedoručil prílohy návrhu na začatie konania, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, ďalej namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci tým, že nesprávne rozhodol o podanom návrhu otca na úpravu jeho styku s dieťaťom, keď rozhodol o rozšírení styku, tvrdila, že ona otcovi nikdy nebránila v realizácii jeho stykov so synom, práve naopak, umožňovala mu to i nad rámec úpravy súdnym rozhodnutím, s otcovým návrhom nesúhlasí preto, lebo si myslí, že takáto široká úprava stykov nie je v záujme maloletého. Namietala, že počas letných prázdnin starostlivosť otca o syna v trvaní štyroch týždňov nie je v jeho možnostiach z prevádzkových dôvodov jeho zamestnávateľa, styky v uvedenom rozsahu neumožňuje rozsah dovolenky otca, okrem toho tvrdila, že syn v poslednom období začal odmietať styky so svojím otcom. Súhlasila s tým, aby súd upravil styk otca so synom, napríklad prvé dva júlové týždne letných prázdnin. Taktiež namietala úpravu styku každú stredu od 14:00 hod. v mieste jej bydliska, jednak v takýto čas dieťa ešte býva v škole a v tom čase je ešte otec v zamestnaní, ako aj ona. I keď súd vypočul maloletého, svojím rozhodnutím nezohľadnil jeho vôľu ohľadne úpravy stykov otca s ním počas letných prázdnin. 10. Pokiaľ ide o úpravu zvýšenia výživného, namietala výživné v súdom určenej výške vzhľadom k tomu, že otec maloletého dobrovoľne na základe dohody rodičov platil výživné v sume 130 € mesačne od roku 2008 až do času, kým sa nedozvedel o ňou vznesenom protinávrhu a od jeho doručenia na výživu svojho syna prispel už len sumou 80 €. Súd má pri rozhodovaní o výživnom sledovať predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, jeho záujme nespočíval vo formálnej zmene rozsudku, ktorým sa pôvodne upravil rozsah otcovej vyživovacej povinnosti, ale vo faktickom zvýšení výživného zo strany otca. Tým, že súd formálne zmenil rozsudok, de facto nezvýšil výživné, ale len deklaroval pro forma doteraz existujúci stav. Súd pochybil aj pri hodnotení dôvodnosti výdavkov otca, keď prehliadol, resp. nedocenil povahu výživného ako prednostnej pohľadávky. Súd nemal prihliadať na splátky úveru, rekonštrukciu rodinného domu a splátky až po 150 € mesačne za vysporiadanie predmetného domu svojmu strýkovi a tete. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 11. Matka maloletého v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým doplnil rozsudok okresného súdu o chýbajúci výrok o trovách konania štátu, namietala, že súd rozhodnutie odôvodňuje výlučne z hľadiska toho, prečo ho vydáva a na základe akých zákonných ustanovení je takýto postup možný, nie je však aj z hľadiska toho, prečo rozhodol o trovách štátu tak, ako rozhodol. Tvrdila, že posudzovaný prípad nie je nijako zložitý, nejedná sa o väčší počet účastníkov, ani o väčší počet nárokov, uznesenie nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení, a preto uznesenie žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a rozhodnúť o trovách konania štátu tak, že sa mu právo na náhradu jeho trov neprizná. 12. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniam matky uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, súd sa podľa jeho názoru vo veci samej riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami, právnou stránkou veci a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. Tvrdil, že nemožno súhlasiť s tvrdením matky v odvolaní, že súd jej nedoručil prílohy návrhu na začatie konania, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, na pojednávaní dňa 29. 06. 2016 bola matka riadne oboznámená s listinnými dôkazmi, t. j. aj s návrhom spolu s prílohami a proti čítaným dôkazom nemala na pojednávaní žiadne pripomienky. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, súd rešpektoval prianie dieťaťa, keď tento konkrétne uviedol, kedy sa chce s otcom stretávať v rámci svojho výsluchu na pojednávaní. Odvolanie matky v tom smere, že súd nesprávne stanovil styk otca s maloletým dieťaťom aj dva týždne v auguste a nielen v júli počas letných prázdnin, uviedol, že styk toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do jeho osobnej starostlivosti počas prázdnin a sviatkov, by mal korešpondovať s rozsahom styku toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. K otázke výživného súd postupoval správne pri hodnotení účelnosti, resp. neúčelnosti jednotlivých výdavkov u každého z účastníkov konania. Matka vždy v tomto konaní niečo tvrdila, avšak ničím svoje tvrdenia nepredložila. V súvislosti s ustanovovaním výšky výživného na maloleté deti poukázal na nepísanú tabuľku určovania výživného, ktorú vypracovala bývalá ministerka spravodlivosti ČR JUDr. Daniela Kovářová, ktorá sa v praxi českých súdov ujala. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť. 13. Matka maloletého v písomnom podaní - vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu matky znovu poukázala na to, že v konaní jej neboli doručené prílohy žaloby, trvala na svojej odvolacej námietke, že súd nerozhodol správne, ak upravil styky otca s maloletým až v rozsahu polovice školských prázdnin, otec maloletého tvrdí, že ona ovplyvňovala dieťa v úmysle, aby sa sním otec nemohol stretávať, ona nenamietala výsluch maloletého, ale procesné pochybenie spočívajúce v tom, že súd skôr vypočul maloletého než navrhovateľ stihol predniesť podaný návrh. Rovnako sa pridržiavala svojho odvolania aj pokiaľ ide o otázku zvýšenia výživného na maloletého dieťa. 14. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa k vyjadreniu otca maloletého dieťaťa k odvolaniu matky dieťaťa poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 153/2016 zo dňa 26. 07. 2016, v zmysle ktorého, ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, tak potom tomuto dieťaťu by malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. 16. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril. 17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), prejednal odvolanie matky neviazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom čiastočne zmenil podľa ust. § 388 CSP a vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 18. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 19. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (okrem výroku okresného súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas stredajšieho dňa v týždni), na dôvody rozhodnutia okresného súdu v ďalšom len poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia k veci dodáva: 21. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa v konaní tvrdila nesprávny procesný postup okresného súdu podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, odvolací súd uvádza, že striktné nedodržanie tohto postupu zo strany súdu spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) OSP (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). 22. Pokiaľ matka v konaní namietala, že jej nebol doručený návrh na začatie konania spolu aj s prílohami, z návrhu na začatie konania vyplýva, že otec ako prílohy k návrhu pripojil dôkazy: rozsudok okresného súdu sp. zn. 3C/40/2008, zmluvu o obstaraní zájazdu čE., fotokópiu rodného listu maloletého dieťaťa, fotokópiu čestného prehlásenia otca a matky maloletého dieťaťa. Rozsudok okresného súdu sp. zn 3C/40/2008 bol matke dieťaťa v predmetnom konaní riadne doručený, matka taktiež disponuje rodným listom maloletého dieťaťa, a pokiaľ ide o zmluvu o obstaraní zájazdu otca počas letnej dovolenky s maloletým a fotokópie čestných vyhlásení, matka sa k nim mala možnosť vyjadriť na pojednávaní nariadenom okresným súdom, prípadne pokiaľ namietala ich nedoručenie, mala možnosť dožadovať sa ich doručenia priamo na pojednávaní. Namietanie ich nedoručenia zo strany matky v odvolacom konaní považuje odvolací súd za neférový postup zo strany matky maloletého dieťaťa, ktorá možnosť domáhať sa doručenia príloh návrhu na začatie konania v priebehu celého konania až do odvolacieho konania nevyužila a jej postup odvolací sú považuje za úmyselné predlžovanie konania. 23. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu, pri rozhodovaní správne vychádzal z tej skutočnosti, že došlo k zmene pomerov od ostatnej úpravy výživného, tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, ktoré odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného na sumu 130 € je rozhodnutím o zvýšení výživného a nielen formálnou úpravou zvýšenia výživného, ako to tvrdila matka, pretože pri rozhodovaní o zvýšení výživného nie je možné prihliadnuť k tomu, že otec maloletého dieťaťa na rozdiel od súdom určenej úpravy poskytoval matke výživné vo vyššej miere, než bolo jeho povinnosťou na základe rozsudku okresného súdu. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného okresný súd správne prihliadol na to, že na strane účastníkov konania došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného a tá skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa s takto zvýšeným výživným nesúhlasí, neznamená, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, prípadne, že by z neho nevyvodil správne právne závery a vec nesprávne právne posúdil. Matka maloletého dieťaťa nemá nárok na to, aby súd rozhodol podľa jej predstáv, ale má nárok len na to, aby sa súd náležite s jej argumentáciou a jej predloženými dôkazmi v konaní vysporiadal a pri rozhodovaní aj na tieto prihliadol. V odvolaní neboli tvrdené žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal už v samotnom rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu, či už vo výroku o zvýšení výživného, alebo o úprave styku (okrem úpravy styku otca s maloletým v stredajšie dni) ako vecne správny potvrdil. 24. Pokiaľ ide o úpravu styku otca maloletého dieťaťa s maloletým, v stredu od 14:00 hod. do 16:00 hod. aj podľa názoru odvolacieho súdu tak, ako to tvrdila matka, nie je reálne, aby sa styk otca s maloletým realizoval, či už vzhľadom na školské aktivity maloletého, ale aj na pracovné povinnosti či už otca, ale aj matky maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zmenil a upravil styk otca s maloletým v stredu až od 15:30 hod. do 16:00 hod. 25. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Len na margo veci odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o výživnom nie je možné aplikovať tabuľkovú úpravu výživného v Českej republike, ktorá v Slovenskej republike nie je právne záväzná (rovnako nie je záväzná napr. ani tzv. ,,Düsseldorfská tabuľka“ aplikovaná v Nemecku). 26. Pokiaľ ide o odvolanie matky maloletého dieťaťa proti dopĺňaciemu uzneseniu okresného súdu, je síce pravdou, že okresný súd formálne neoznačil toto uznesenie ako dopĺňacie a prísne formálne neodôvodnil, z akého dôvodu rozhodol tak, že o trovách konania štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, na druhej strane je však v kompetencii okresného súdu rozhodnúť, ktoré prípady sú zložité prípady v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP, v prípade ktorých môže rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pritom tá skutočnosť, že okresný súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP, bola matke maloletého známa, čo vyplýva zo samotného jej odvolania proti uvedenému dopĺňaciemu uzneseniu. Navyše odvolací súd uvádza, že matka takýmto rozhodnutím okresného súdu ani nie je dotknutá na svojich právach, predmetným dopĺňacím uznesením sa jej neukladajú žiadne povinnosti, ani nepriznávajú žiadne práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v spojení s dopĺňacím uznesením. 27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.