Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010204 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914010204.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2016 odvolanie obžalovaného F. F. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 13.01.2016, sp. zn. 3T/52/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. F., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 13.05.2014 sp. zn. 2T/199/2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. (správne ods. 1) bola poškodená D. B., nar. XX.XX.XXXX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že zotrváva na svojej obhajobe, ktorú uviedol v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, teda že nikdy, nikomu neporušil domovú slobodu. Ide o nedorozumenie a krivé obvinenie jeho osoby. Jeho vina nebola okrem tvrdenia poškodenej nijakým spôsobom preukázaná. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a), c) Tr. por. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak , ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaného a tým aj pre posúdenie jeho konania ako prečin urážky medzi vojakmi podľa § 397 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodenej okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodená v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne dokazovala, že obžalovaný vošiel do jej bytu bez jej súhlasu a túto skutočnosť aj uviedla v trestnom oznámení, ktoré podala 19.11.2013 o 23.46 h. Výpoveď poškodenej potvrdili svedkovia P. B., F. Z. a V. A.. Ani krajský súd preto nemá žiaden dôvod výpovedi poškodenej neveriť, aj vzhľadom na výrazné sklony obžalovaného k páchaniu i násilnej trestnej činnosti. Konanie obžalovaného okresný súd správne potom posúdil ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného závažnejším spôsobom, a to prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, a odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti použitej právnej kvalifikácie. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o treste za takto zistenú vinu, vychádzal zo všetkých okolností, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a splnenia jeho účelu. Uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, tak odvolací súd považuje za zákonný a primeraný. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 1985 doposiaľ 7-krát súdne trestaný, pričom v roku 2008 bol odsúdený aj pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Tr. zák. k trojročnému trestu odňatia slobody, z ktorého bol 28.07.2011 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 5 rokov. V tejto sa ale neosvedčil a zvyšok trestu vo výmere 1 rok 8 mesiacov a 14 dní mu bolo nariadené si vykonať. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2014 doposiaľ 3-krát postihnutý pokutami od 15,- Eur do 30,- Eur za priestupky proti verejnému poriadku a majetku. Preto krajský súd nezistil žiadne dôvody ani na revíziu výroku o treste v jeho prospech. Keďže aj zaradenie obžalovaného do príslušného ústavu zodpovedalo stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.