Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201426 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914201426.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S.. XXX, E., v konaní o zaplatenie 891,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/188/2014-36 zo dňa 13. 04. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,66 € s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 05. 02. 2016 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie podľa §-u 153b Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 891,66 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške 146,84 €, 0,026 % úrok z omeškania denne zo sumy 891,66 € od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v zmysle §-u 114 ods. 3 O. s. p. uložil žalovanej uznesením č. k. 9C/188/2014-26 zo dňa 02. 02. 2015, aby sa k veci písomne vyjadrila a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich trvaní. Na podanie tohto vyjadrenia jej určil lehotu 10 dní a zároveň ju poučil o tom, že ak bez vážneho dôvodu uloženú povinnosť nesplní, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §-u 153b O. s. p. 2. Keďže žalovaná sa v stanovenej lehote k veci písomne nevyjadrila, okresný súd v zmysle §-u 114 ods. 5 O. s. p. bez nariadenia pojednávania rozhodol o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §-u 153b O. s. p. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 O. s. p. 4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie smerujúce len proti tej časti výroku rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,66 € s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania. V ostávajúcej časti rozsudok okresného súdu nenapadla. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu v rozsahu 283,66 € s príslušenstvom, toto považuje po stránke právnej i skutkovej za nesprávne, nakoľko jeho vydaniu nepredchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec a žalobca na uvedenú sumu nemá platný právny titul. Nespochybnila, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá však nespĺňa zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Plnenie, ktoré žalovaný spotrebiteľ poskytol žalobcovi bez platného právneho titulu zakladá na strane žalovaného spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru vo výške 608 €. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu v uvedenom rozsahu zamietol, resp., aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že má za to, že predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala ním uplatňovaný nárok, v dôsledku čoho sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 6. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 13. 04. 2015 s tým, že krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, bola vec predložená dňa 13. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,66 € s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 05. 02. 2016 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 9. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu v zmysle §-u 367 ods. 2, 3 CSP nedotknutý (t. j. v rozsahu 608 €, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške 146,84 €), nakoľko odvolaním nebol v tomto rozsahu napadnutý. 10. V prejednávanej veci je nesporné, že okresný súd dňa 13. 04. 2015 vydal rozsudok pre zmeškanie podľa §-u 153b Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého bolo možné rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ak boli v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v ods. 2 §-u 153b O. s. p. 11. Podľa §-u 153b ods. 2 O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie bolo možné spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 6 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 12. Podľa platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016 bolo možné podať proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie, ktoré však bolo možné odôvodniť iba tým, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O. s. p.). Zároveň z ust. §-u 153b ods. 3 O. s. p. vyplývalo, že skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 ustanovenia §-u 153b O. s. p. je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. 13. Žalovaná v odvolaní namietala, že rozsudok pre zmeškanie vydaný okresným súdom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak okresný súd neposúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský a neposúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu v zmysle §-u 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný, v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov SR s tým, že cieľom zákonnej úpravy náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať je, aby náležitosti uvedené v konkrétnych zmluvách o spotrebiteľských úveroch boli pre spotrebiteľa určité, prehľadné a zrozumiteľné. Keďže žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 192 €, žalobca z celkovej sumy uplatnenej v jeho žalobnom nároku na vydanie platobného rozkazu, a to 891,66 € (špecifikovaná v bode V. žaloby) bez právneho titulu žiada žalovanú o zaplatenie sumy 283,66 €. Žalovaná teda poukázala na nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v rozsahu 608 €, spolu s 0,026 % úrokom z omeškania denne z uvedenej sumy od 05. 02. 2014 až do zaplatenia. 14. Odvolací súd sa preto prioritne zaoberal tým, či okresný súd dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle ust. §-u 202 ods. 1 O. s. p. 15. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené ponímanie právneho posúdenia veci je zrejmé, že odvolací súd nemá možnosť vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konštatovať, či zo strany okresného súdu došlo k chybnej aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd neuviedol žiadny právny predpis, na základe ktorého vo veci samej rozhodol, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť ani to, či bol správne, či nesprávne interpretovaný, resp., či zo skutkových záverov vyvodil správne, či nesprávne právne závery. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho považoval okresný súd skutkový stav za nesporný, a ani to, k akému právnemu posúdeniu veci dospel. Odôvodnenie, i keď rozsudku pre zmeškanie, neobsahuje žiadne právne posúdenie okresným súdom, ani ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, aby mohlo byť konštatované, že právne posúdenie veci okresným súdom je správne. Okresný súd síce mal splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle §-u 153b ods. 2 v spojení s § 114 ods. 5 O. s. p., napriek tomu považoval odvolací súd odvolanie za dôvodné, na základe toho, že je nepreskúmateľné, na základe akého právneho posúdenia veci okresný súd dospel k rozhodnutiu vo veci samej. 17. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Občiansky súdny poriadok účinný ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovoval v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) bolo nutné z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie vo forme rozsudku pre zmeškanie musí vo svojom odôvodnení obsahovať právne posúdenie veci, ak ustanovenie § 157 ods. 4 O. s. p. pre rozsudok vydaný podľa § 153b ods. 1 O. s. p. vyžaduje uviesť predmet konania, ale aj, a to súčasne, ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. V opačnom prípade by bolo ustanovenie o možnosti podať odvolanie proti rozsudku vydanému pre zmeškanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ustanovením, ktoré nie je možné aplikovať, teda by bolo ustanovením obsolétnym, neúčinným, nespĺňajúcim svoj účel. Naviac aj v týchto prípadoch je potrebné dbať na to, aby bolo možné z odôvodnenia posúdiť prekážku res iudicata. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súd nevyplýva, na základe akého všeobecne záväzného právneho predpisu okresný súd vec samú posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, ak neobsahuje právne posúdenie veci, t. j., pod aké ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne z akých dôvodov okresný súd zistený skutkový stav subsumoval. Uvedené nedostatky robia napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu nepreskúmateľným v inštančnom postupe, a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva strán na spravodlivé súdne konanie. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán ,,domýšľať“ si všeobecný právny predpis, na základe ktorého bolo vo veci samej rozhodnuté, ak je povinnosťou konajúceho súdu napriek tomu, že došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, právne posúdenie veci v odôvodnení rozhodnutia uviesť, a to minimálne odkazom na všeobecný právny predpis, na základe ktorého rozhodol prípadne jeho konkrétne ustanovenia. Len takýmto odkazom je možné preskúmať, či jeho právne posúdenie veci je, alebo nie je správne, a len na základe uvedeného by nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akého zákona bolo rozhodnutie súdu vydané. 19. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda v časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,66 € s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 05. 02. 2014 vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie za účelom opätovného posúdenia veci po skutkovej, ako i právnej stránke, ak z obsahu spisu dosiaľ vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je nevyhnutné aplikovať všeobecné právne predpisy o spotrebiteľskom práve. 20. Na záver preto odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že napriek tomu, že došlo okresným súdom k vydaniu rozsudku pre zmeškanie v zmysle §-u 153b O. s. p. odôvodnenie spočívajúce len v odkaze na ust. §-u 114 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 114 ods. 5 O. s. p. a poučením o možnosti súdu vydať rozsudok pre zmeškanie nebolo možné odvolacím súdom považovať za dostatočné, a to v rozsahu jeho právneho posúdenia uvedením ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol. 21. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).