Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/431/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208974 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914208974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 47248980, zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C proti žalovanému: T. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. XX, t. č. na neznámom mieste, v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016, zastúpeného opatrovníčkou Elenou Kubišovou, tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, v konaní o zaplatenie sumy 406,31 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/ 281/2014-25 zo dňa 20. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 248,95 € spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 € od 04. 04. 2012 až do zaplatenia zamietol, vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka v znení: „ v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ dojednaná v bode 4., prvá veta Dodatku zo dňa 31. 05. 2011 k Zmluve o pripojení, ktoré boli uzavreté medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako poskytovateľom služby a odporcom ako užívateľom služby, v spojení s tabuľkou č. 1 tohto Dodatku určujúcou výšku zmluvnej pokuty na sumu 248,95 €, je neprijateľná a v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdzuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 157,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 157,36 € od 04. 07. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd určil, že zmluvná podmienka vymedzená vo výroku rozsudku je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 248,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 € od 04. 04. 2012 až do zaplatenia, zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 02.07.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 406,31 Eur z toho dôvodu, že odporca nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa - pôvodnému veriteľovi: Slovak Telekom, a.s. za poskytnuté elektronické komunikačné služby, konkrétne neuhradil faktúru č. 7105720599 vo výške 157,36 Eur a súčasne nezaplatil aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá mu bola vyúčtovaná vo faktúre č. 7203073219. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení zo dňa 31.05.2011 a Dodatok zo dňa 31.05.2011 k Zmluve o pripojení, na základe ktorých poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 %, resp. 9,25 % ročne z každej jednotlivej dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry, a tiež trovy konania. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka voči odporcovi. Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, ustanovil súd odporcovi opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami, Zmluvou o pripojení zo dňa 31.05.2011 a Dodatkom zo dňa 31.05.2011. Súd zo Zmluvy o pripojení zo dňa 31.05.2011 (ďalej len "Zmluva") a jej Dodatku zo dňa 31.05.2011 (ďalej len "Dodatok"), ktoré boli uzavreté medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby a odporcom ako užívateľom služby, zistil, že odporca kúpil od pôvodného veriteľa mobilný telefón zn. Sony Ericsson X8 za zľavnenú cenu 1,- Euro, pričom obdržal aj SIM kartu s prideleným telefónnym číslom: 0903019948. Súčasne sa odporca stal užívateľom programu služieb "PODĽA SEBA 3N" s dobou viazanosti 24 mesiacov. Z bodu 4., prvá veta Dodatku súd zistil, že "v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku." Z tabuľky č. 1 Dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je 248,95 Eur. V súvislosti s poskytnutými službami vystavil pôvodný veriteľ odporcovi faktúru č. 7105720599 zo dňa 15.06.2011 splatnú 03.07.2011 za poskytnuté služby vo výške 157,36 Eur. Odporca vyfakturovanú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby pôvodnému veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi žalovaný nárok vo výške 157,63 Eur. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 9,25 % ročne z čiastkovej žalovanej sumy 157,63 Eur od 04.07.2011 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedenému dňu bola účinná základná úroková sadzba vo výške 1,25 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.87/1995 Z.z. predstavuje 9,25 % ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od uvedeného dátumu, nakoľko nasleduje po dni splatnosti príslušnej žalovanej faktúry. V súvislosti so zmluvnou pokutou vystavil pôvodný veriteľ odporcovi faktúru č. 7203073219 zo dňa 15.03.2012 splatnú 03.04.2012 vo výške 248,95 Eur. Súd konštatuje, že pôvodný veriteľ síce poskytol odporcovi oveľa nižšiu cenu mobilného telefónu, a to vo výške 1,- Euro, avšak urobil tak dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho marketingovej a obchodnej stratégie. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s cieľom vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách. Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Dodatku, pričom konštatuje nasledovné skutočnosti: Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe Zmluvy o pripojení vrátane Dodatku je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 4., prvá veta Dodatku v spojení s tabuľkou č. 1 tohto Dodatku určujúcou výšku zmluvnej pokuty, je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne. Z Dodatku, konkrétne z formulácie uvedenej v bode 4., prvá veta, vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany odporcu. Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Dohodnutá zmluvná podmienka v bode 4., prvá veta Dodatku navyše zaväzovala odporcu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporca porušil akúkoľvek zmluvnú povinnosť hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by bol odporca v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany pôvodného veriteľa hoci aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur). Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v plnom rozsahu bola dohodnutá v prípade porušenia čo i len jednej povinnosti odporcom pri následnom vypojení SIM karty z prevádzky, pričom po jej opätovnom zapojení bol pôvodný veriteľ oprávnený pri každom ďalšom porušení povinnosti zo strany odporcu uplatňovať svoj nárok na zmluvnú pokutu znova a znova, a to až do zániku zmluvy o pripojení. Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie. Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dodatku nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom, a.s.). Dodatky k zmluvám o pripojení - obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute - sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type a cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a taktiež nemá ani právo na uplatňované úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 248,95 Eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania zamietol. Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povahy služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnikom na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a jeho obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v jeho prospech nevyplývali. Odporcovi by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vo veci mal úspech čiastočný, pričom miera úspechu odporcu predstavuje 22 % (úspech mal v rozsahu 61 % a neúspech v rozsahu 39 %). Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti tomu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 248,95 € spolu s úrokom z omeškania zamietol. Uviedol, že dňa 31. 05. 2011 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej elektronickej komunikačnej siete. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný Dodatok ku Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť užívateľovi služby (žalovanému) prístup do mobilnej siete aktiváciou programu služieb a aktivovať dohodnutý program služieb so zľavneným mesačným paušálnym poplatkom s podmienkou doby viazanosti 24 mesiacov. Konkrétne bol žalovanému poskytnutý mobilný paušálny program „Podľa seba 3“. V súvislosti s poskytnutou službou a s poskytnutím zľavy na túto službu a s dobou viazanosti 24 mesiacov bol žalovanému odovzdaný aj mobilný telefón značky Sony Ericson X8 v akciovej cene za 1 €, ktorého neakciová cena bola v čase uzatvorenia zmluvy 219 €. Za poskytnuté služby mal žalovaný povinnosť mesačne uhrádzať faktúry, ktoré boli vystavované vždy za obdobie od 15. dňa daného mesiaca do 14. dňa nasledujúceho mesiaca. V prípade, ak by žalovaný nedodržal túto povinnosť právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti od prvého fakturačného obdobia, preto mu právny predchodca žalobcu vyfakturoval zmluvnú pokutu. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o pripojení zo dňa 31. 05. 2011 podľa ust. § 52 Obč. zákonníka ako vzťah spotrebiteľský. V nadväznosti na to dojednanie o zmluvnej pokute posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko dospel k záveru, že zmluva obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných správ v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky videl okresný súd v tom, že táto zmluvná podmienka nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, že zmluva bola predložená žalovanému ako formulárová, že recipročne nebola dohodnutá zmluvná pokuta v prospech druhého účastníka zmluvného vzťahu a v tom, že výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná podľa dĺžky porušenia zmluvných povinností. V nadväznosti na uvedené okresný súd prijal záver, že takáto neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a preto v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že s takýmto právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, pričom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považuje za opodstatnený. Zdôraznil, že z Občianskeho zákonníka a ani zo Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transformovaná do ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku nevyplýva, že by samotná dohoda o zmluvnej pokute v zmluve bola a priori neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetom posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky by mala byť podľa žalobcu iba jej výška s ohľadom na zabezpečovaný záväzok a nie samotná skutočnosť jej uzavretia, nakoľko zákon dohodu o zmluvnej pokute žiadnym spôsobom neobmedzuje. Predpokladá len jej podstatné náležitosti v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Aj keď ust. § 544 ods. 1 expresis verbis neurčuje, že z dojednania o zmluvnej pokute musí presne vyplývať, ktorá konkrétna povinnosť je krytá zmluvnou pokutou, z gramatického výkladu znenia...ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti ...sa dá podľa žalobcu usúdiť, že by sa malo jednať o určitú zmluvnú povinnosť. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute považuje za absolútne súladné s právom. Ustanovenie Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 31. 05. 2011, týkajúce sa dojednania o zmluvnej pokute presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má poskytovateľ služby právo vyfakturovať užívateľovi služby dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou uplatnenia zmluvnej pokuty. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na bod 4 Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 31. 05. 2011, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má poskytovateľ služby právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení Dodatku ku Zmluve o pripojení sa uvádza slovné spojenie porušenie hociktorej povinnosti, myslí sa tým podľa žalobcu porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne vymenovaných, pričom ide o taxatívny výpočet povinností nie výpočet exemplifikatívny. Poskytovateľ služby pri uzatváraní zmluvy predpokladá, že užívateľ služby bude viazaný 24 mesiacov a po túto dobu viazanosti mu bude poskytovateľ poskytovať mobilný paušál. Poskytovateľ služby teda predpokladá, že po dobu viazanosti bude mať určitý finančný prínos vo výške rozdielu medzi cenou zľavneného a nezľavneného paušálu resp. predpokladá prínos z tržby 24 mesačného paušálu. Žalovaný sa však správal tak, že uzatvoril zmluvu a hneď v prvom fakturačnom období zmluvu porušil tým, že nezaplatil vystavenú faktúru za odobraté služby. Podľa názoru žalobcu s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohoda o zmluvnej pokute uvedená v bode 4 Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 31. 05. 2011 v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže poskytovateľ služby predpokladal určitý hospodársky výnos z tohto obchodu tak, ako je uvedené a mobilný telefón inak v cene 219 € vzhľadom na dohodnutú dobu viazanosti predal spotrebiteľovi za akciovú cenu 1 €. Vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a k otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok žalovaným, žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že možnosť ovplyvnenia textu zmluvy v časti zmluvnej pokuty je pre žalovaného iba iluzórna, pretože uzavretie Zmluvy o pripojení bolo výsledkom slobodnej vôle žalovaného, ktorý nebol žiadnym spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný si slobodne, bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb a napokon si sám vybral aj konkrétnu požadovanú službu. Aj keď je podľa žalobcu možné konštatovať, že poskytovateľ služieb v daných právnych vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnym informačným základom, na druhej strane má potencionálny spotrebiteľ právo na relevantné informácie zo strany poskytovateľa služieb, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu a akú konkrétnu službu si vyberie. V prípade, že by mu tieto informácie neboli poskytnuté, má možnosť výberu iných dodávateľov totožných služieb, ktorých je na slovenskom trhu niekoľko. Okrem toho žalovaného podľa žalobcu nikto nenútil vybrať si práve túto službu a taktiež bolo na jeho svojvôli, či za poskytovanú službu presne platiť, čím sa vedome vystavil riziku dohodnutých sankcii. Čo sa týka argumentácie súdu prvej inštancie, že pri každom ďalšom zapojení SIM karty si môže poskytovateľ služby pri opätovnom porušení zmluvy znovu a znovu uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, žalobca v odvolaní uviedol, že sa jedná o subjektívny ničím nepodložený názor súdu, nakoľko tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. suspenzácii klienta. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Po tom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že na podporu týchto svojich tvrdení uvádza, že vo verejnosti je všeobecne známa informácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej mobilnej telefónnej siete. Poskytovanie služieb verejnej mobilnej telefónnej siete na území SR je faktický a aj právny stav existujúci už veľmi dlhé obdobie, pričom bežný spotrebiteľ dobrovoľne vstupuje do tohto zmluvného vzťahu a má možnosť ovplyvniť uzatvorenie takejto zmluvy výberom vhodných zmluvných podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu s prijatím príslušných sankcii v prípade ich neplnenia. Podľa názoru žalobcu možno povedať, že uzatváranie zmlúv s mobilnými operátormi, je až notoricky známy stav a že vývojom dochádza k deformácii zásady rovnosti strán a súkromno-právneho princípu zmluvnej autonómie. V závere odvolania žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 35,54 € s DPH. 4. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti týkajúcej sa sumy 248, 95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 € od 04. 04. 2012 až do zaplatenia zamietol, vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka v znení vymedzenom vo výroku rozsudku je neprijateľná zmluvná podmienka a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že z hľadiska procesného postupoval okresný súd podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom za prechádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zákonom č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku (v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu spolu s úrokom z omeškania) žalobu zamietol, vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vymedzenej vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách koannia, vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a na doplnenie uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zrozumiteľný, dostatočným spôsobom odôvodnený a preskúmateľný. Z obsahu Zmluvy o pripojení a Dodatku ku Zmluve o pripojení, uzavretých dňa 31. 05. 2011 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej zmluvy, pričom do zmluvy sa len dopisovali údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, avšak nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah, preto jednotlivé zmluvné dojednania uvedené v Zmluve o pripojení a v Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 31. 05. 2011 nemožno považovať za individuálne dojednané, z čoho je zrejmé, že žalovaný v pozícii spotrebiteľa nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom naformulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok spolu s dojednaním o zmluvnej pokute odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa aj dodávateľom vopred pripraveného dojednania o zmluvnej pokute, ktoré je obsiahnuté v bode 4 Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 31. 05. 2011. 8. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý si nesplní svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, bez toho aby bolo v predmetnom zmluvnom dojednaní diferencované v akom časovom úseku doby viazanosti k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany užívateľa služieb v pozícii spotrebiteľa došlo, čo znamená, že žalovaný je ako spotrebiteľ sankcionovaný rovnakou zmluvnou pokutou v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v prvom ako aj v poslednom mesiaci viazanosti. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej zmluvnej povinnosti, pričom sa musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, čo v danom prípade splnené nebolo. Navyše zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad neplnenia zmluvných povinností žalovaným a teda pre prípad porušenia zmluvných povinností právnym predchodcom žalobcu nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s charakterom uvedeného zmluvného dojednania z hľadiska jeho neprijateľnosti a s tým súvisiacou neplatnosťou tohto zmluvného dojednania v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ a ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 9. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd mal zmluvnú pokutu primerane znížiť - moderovať ak ju považoval za neprimerane vysokú, odvolací súd uvádza, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14. 06. 2012 vyplýva, že vnútroštátny súd nemôže v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok. 10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 248,95 € s prísl. zamietol, vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka vymedzená vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku je neprijateľná a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).