Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/971/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201643 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915201643.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovaným: 1/ T.. O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, P. A., štátny občan SR, 2/ M.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, P. A., štátny občan SR, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 131 888,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2015-95 zo dňa 14. 09. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2015-95 zo dňa 14. 09. 2015 z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh navrhovateľa (žalobcu), ktorým sa na odporcoch 1/ a 2/ (žalovaných 1/ a 2/) domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 131 888,49 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 131 888,49 € od 23. 02. 2015 do zaplatenia. Navrhovateľovi (žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania v sume 3 713,09 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23. 02. 2015 domáhal na odporcoch 1) a 2) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 131 888,49 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 131 888,49 € od 23. 02. 2015 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporcovia 1) a 2) sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. V nehnuteľnostiach odporcov na B. ulici XXX (v priestoroch nemocnice) dochádzalo v období od 08. 05. 2012 do 24. 06. 2013 k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke. Zamestnanci navrhovateľa uskutočnili dňa 03. 12. 2012 a 26. 06. 2013 kontroly objektov v areáli nemocnice v Hnúšti. Vzhľadom na to, že v nehnuteľnostiach odporcov sa prevádzkovalo zdravotnícke zariadenie, nebolo možné v decembri 2012 (aj kvôli zimnému obdobiu) odber zemného plynu prerušiť. Navrhovateľ sa neúspešne pokúšal zistiť, či za neoprávnený odber plynu v danom prípade zodpovedá GEMERCLINIC. Za obdobie od 08. 05. 2012 do 24. 06. 2013 bolo z distribučnej siete navrhovateľa odobratých 243.436 m3 zemného plynu, ktorého hodnota predstavuje sumu spolu 131 628,04 €. V dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikli navrhovateľovi aj náklady v celkovej výške 260,45 eura, ktoré by inak nevznikli. Nakoľko navrhovateľ nemal vedomosť o osobe, ktorá by bola za konanie, v dôsledku ktorého došlo k odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke právoplatne odsúdená, nárok na náhradu škody si uplatňoval proti vlastníkom nehnuteľností, v ktorých k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. V tomto smere poukazoval na závery zaujaté Krajským súdom v Banskej Bystrici v jeho rozhodnutiach sp. zn. 41Cob/258/2011 a 41Cob/122/2013, podľa ktorých za neoprávnený odber plynu bez uzavretej zmluvy o odbere plynu primárne zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týka. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť predovšetkým z dôvodu absencie ich pasívnej vecnej legitimácie. Za nositeľa pasívnej hmotnoprávnej legitimácie považovali neziskovú organizáciu Nemocnica Hnúšťa. V trestnom konaní bol likvidátor Nemocnie Hnúšťa n. o. Alexander Agócs už v minulosti odsúdený za umožnenie neoprávneného odberu plynu. Odporcovia majú vedomosť aj o tom, že proti pánovi Agócsovi boli podané dve ďalšie obžaloby, ktoré sa majú týkať neoprávneného odberu plynu aj za ďalšie obdobie, ktoré pravdepodobne zasahuje do obdobia, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje svoje nároky v tomto konaní. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol v súlade s § 82 ods.1 písm. a/ zák. č. 251/2012 Z.z. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Citované ustanovenia zákona o energetike zaručujú mimo iných subjektov aj prevádzkovateľovi prepravnej siete nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Z pohľadu prejednávanej veci bolo určujúce, či odporcom 1) a 2) svedčí pasívna legitimácia v zmysle hmotného práva. V tejto súvislosti bolo potrebné ustáliť, akým spôsobom treba vykladať slovné spojenie "odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn", ktorým sa označuje subjekt zodpovedný za škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Navrhovateľ, poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 9. 2012, č. k. 41Cob/258/2011-144, mal za to, že za neoprávnený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu zodpovedá vlastník. Z ním citovaného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberateľom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu. Náhrada škody je právny inštitút, ktorým sa majú odstrániť nežiaduce účinky protiprávneho konania na majetok poškodeného. Právny poriadok zásadne vychádza zo subjektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, to znamená, že každý je povinný nahradiť škodu spôsobenú zavineným protiprávnym konaním. Vo viacerých prípadoch však zákon zakotvuje aj tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej subjekt určený zákonom zodpovedá za vzniknutú škodu, aj keď ju nezavinil. Z judikatúry súdov (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 107/08) vyplýva, že jednotlivé skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu zakladajú jednak subjektívnu zodpovednosť odberateľa plynu (napr. v prípade neoprávneného zásahu do meradla), ako aj objektívnu zodpovednosť (napr. v prípade odberu plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušení zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Vymedzenie zodpovedného subjektu sa v ustanovení § 82 ods. 2 zákona o energetike viaže na konanie škodcu. Za neoprávnený odber v zmysle uvedeného ustanovenia môže zodpovedať len subjekt, ktorý reálne plyn odoberal. Ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie. Zodpovedným v zmysle tohto ustanovenie môže byť len ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne subjekt, ktorý požíval benefit získaný neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobou. Podľa obsahu spisu bol plyn v objekte odporcov používaný primárne na vykurovanie. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by odporcovia svojím konaním umožnili neoprávnený odber plynu. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporcovia 1) a 2) neboli faktickými užívateľmi nehnuteľností v rozhodnom období, preto ani nemohli získať majetkový prospech z neoprávneného odberu zemného plynu. Prijatie extenzívneho výkladu, podľa ktorého za neoprávnený odber primárne zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, vo svojich dôsledkoch zakladá objektívnu zodpovednosť vlastníka. Ide o výklad idúci zjavne nad rámec úmyslu zákonodarcu, ako aj účelu danej právnej normy a z tohto dôvodu je neprijateľný. Súd uznáva existenciu starého rozhodovacieho kritéria pre súdy (porov. ust. § 1 OSP), podľa ktorého treba predpisy vydané na ochranu určitých osôb vykladať tak, aby sa im zamýšľanej ochrany skutočne dostalo. Tejto ochrany sa však navrhovateľovi dostáva aj pri doslovnom výklade ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, kto za neoprávnený odber plynu zodpovedá. V tomto smere sa okresný súd stotožnil s právnym názorom, ktorý zaujal Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku zo dňa 23. 09. 2014, sp. zn. 15Cob/40/2014, podľa ktorého "Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalovaný bol ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal, niesol žalobca, teda nie žalovaný bol povinný preukázať, že to on nebol. Nárok voči žalovanému žalobca uplatnil ako voči vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že je zodpovedný za odbery elektriny zo strany svojich nájomcov. V skutočnosti však žalobca, pokiaľ ide o sporné OM č. 4601860900 a EM č. 7972528 nikdy so žalovaným, resp. s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti žiadnu zmluvu uzavretú nemal, a to napriek tomu, že elektrická prípojka bola zriadená ešte v roku 2003. Odvtedy žalobca uzatváral zmluvy so subjektmi, ktoré prevádzkovali priestory kaviarne napojené na uvedené OM, a to bez akejkoľvek súčinnosti zo strany žalovaného. Súd nemohol preto akceptovať názor žalobcu, že jednotliví nájomcovia priestorov kaviarne boli iba sekundárnymi odberateľmi elektrickej energie, keďže až do dňa 26. 09. 2006 mal uzavreté zmluvy priamo s nimi ako odberateľmi elektrickej energie. Žalobca nepreukázal ani to, že by aspoň v deň kontroly 06. 10. 2008 pri zistení neoprávneného odberu preveril, kto prevádzkuje priestory kaviarne v aktuálnom čase (v konaní bolo zistené, že od 13. 09. 2008 mala priestory kaviarne prenajaté spoločnosť A... s.r.o.) a kto ich prevádzkoval odo dňa ukončenia odberu zo strany Z. W.. Súd teda v konečnom dôsledku nepovažoval za preukázanú ani vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle zákona o energetike, teda, že by bol žalovaný ten, kto neoprávnene elektrinu odoberal. Zákon inému, ako tomu, kto neoprávnene elektrinu odoberal, povinnosť uhradiť škodu neukladá." Uvedené rozhodnutie súd pokladá za aplikovateľné z dôvodu, že aj skôr platný zákon o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) vychádzal z rovnakého vymedzenia osoby zodpovednej za neoprávnený odber. Pre úplnosť okresný súd dodal, že ak by mali odporcovia ako vlastníci zodpovedať za neoprávnený odber plynu realizovaný treťou osobu len z titulu svojho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, bolo by rozumné predpokladať, že navrhovateľ po zistení neoprávneného odberu upovedomí vlastníkov o svojich zisteniach, aby títo mohli učiniť opatrenia na ochranu svojich oprávnených záujmov. Pokiaľ tak navrhovateľ neučinil, podľa názoru súdu sám prispel k zvýšeniu vzniknutej škody, preto by prichádzala do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. V danom prípade trval neoprávnený odber plynu od 01. 06. 2011 do 26. 06. 2013. Navrhovateľ po zistení neoprávneného odberu zemného plynu neprerušil odber a dňa 03. 12. 2012 dokonca namontoval meradlo, a to z dôvodu, že v objekte bolo prevádzkované zdravotnícke zariadenie. Pre súd nie je zrejmé, prečo by mali odporcovia zodpovedať za neoprávnený odber plynu, ku ktorému vzhľadom na zistenia navrhovateľa nemuselo dôjsť, a to najmä za situácie, keď o relevantných zisteniach neboli informovaní. Podľa navrhovateľa boli odporcovia po prvý krát oboznámený so situáciou doručením faktúry na zaplatenie náhrady za neoprávnený odber, teda dlhé obdobie po uplynutí celého obdobia neoprávneného odberu. Okresný súd z vyššie uvedených dôvodov návrh na náhradu škody vyčíslenej navrhovateľom v sume 131 888,49 € ako nedôvodný zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie odporcov 1) a 2). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 5. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 01. 07. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku v zákonnej lehote podal nie žalobca. Odvolanie podal z dôvodov ustanovených § 205 ods. 2 písm. f) OSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných uhradiť žalobcovi žalovanú sumu podľa výroku rozhodnutia. 6. Odvolateľ uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedá len subjekt, ktorý reálne plyn odoberal, pričom v danom prípade ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie. Zodpovedným môže byť len ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne subjekt, ktorý požíval benefit získaný neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobu. Podľa súdu prvej inštancie, ak by za škodu spôsobenú takýmto neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedal vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo, išlo by to zjavne nad rámec úmyslu zákonodarcu. Žalovaní v rozhodnom období fakticky neužívali nehnuteľnosť a preto podľa názoru súdu prvej inštancie z neoprávneného odberu plynu nemohli ani získať majetkový prospech. 7. Žalobca si uplatňoval nárok na náhrady škody spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovaným a to odberom bez uzavretia zmluvy o jeho dodávke. V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a) ZoR ide o neoprávnený odber. Povinnosť uhradiť škodu je uložená odberateľovi, ktorý neoprávnene plyn odoberal. Ust. § 3 písm. c) bod 10 ZoO za odberateľa považuje osobu, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. Nie je teda možné považovať osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy, subjekt, ktorý má uzatvorenú zmluvu. Nie je to možné a logicky sa to vylučuje. Zákon o energetike teda neurčuje subjekt, ktorý by mal za škodu zodpovedať v prípade ak k odberu dochádza bez uzatvorenej zmluvy. Zodpovedným subjektom v prípade neoprávneného odberu takéhoto je vlastník nehnuteľnosti. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého by mala byť zodpovedným subjektom osoba, ktorá svojím konaním umožnila neoprávnený oder plynu, prípadne požívala benefit získaný neoprávneným odberom. Benefit získaný neoprávneným odberom by viedol k reálnemu znemožneniu uplatnenia si takéhoto nároku, nakoľko požívateľom benefitu boli v konečnom dôsledku občania - pacienti, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Bolo by možné za prijímateľa výhod považovať aj samotných žalovaných, ktorí nehnuteľnosť prenajímali, nakoľko v prípade ak by nehnuteľnosti ostali nevykurované, nebolo by možné tieto považovať za spôsobilé na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Žalobca má za to, že v prípade neoprávneného odberu plynu v bez platne uzatvorenej zmluvy o jeho dodávke, za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Vlastník si môže následne uplatniť nárok na náhradu škody voči subjektom, ktorým svoje nehnuteľnosti umožnil užívať na základe zmlúv. Žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali, prípadne v akom rozsahu, čo vie vlastník nehnuteľnosti. Uvedené by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/258/2011 zo dňa 27. 09. 2012 a 41Cob/122/2013 z 30. 10. 2013, v ktorom bola konštatovaná zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú odberom zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke. 8. Žalobca nesúhlasil ani so skutočnosťou, že by mal spoluzodpovedať za vzniknutú škodu. Odber plynu bol žalobcom prerušený dňa 07. 05. 2012. Následne, zo strany neznámej osoby došlo k jeho otvoreniu, čo bolo zistené žalobcom dňa 03. 12. 2012, no nakoľko sa jednalo o zimné obdobie, vykurovaciu sezónu a najmä s prihliadnutím na charakter využívania objektu, v ktorom k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo, žalobca nepristúpil v tento deň k opätovnému prerušeniu distribúcie zemného plynu do predmetných priestorov, nakoľko záujem na zachovaní zdravia a života osôb má prednosť pred záujmom na ochranu majetku, v tomto prípade zemného plynu patriaceho žalobcovi. Meradlo, ktoré bolo namontované žalobcom, malo slúžiť len pre účely presného zistenia množstva neoprávnene odobratého plynu. Žalobca poukázal na to, že žalovaní museli mať vedomosť, že dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu aj pred doručením faktúry zo strany žalobcov, nakoľko títo majú prepojenie na subjekty, ktoré v ich nehnuteľnostiach poskytovali, resp. mali poskytnúť zdravotnícku starostlivosť. Žalovaný v prvom rade má byť podľa jeho výpovede v trestnom konaní členom správnej rady Nemocnice Hnúšťa, n. o., v likvidácii a žalovaná v druhom rade je zakladateľkou neziskovej organizácie GEMERCLINIC, n. o.. 9. Proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalovaní a to v časti, v ktorej im nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie odporcov 1/ a 2/ z dôvodu, že boli podobné. Žalovaní uviedli, že tieto ani nemohli byť odlišné, nakoľko skutkový stav prejednávanej veci vo vzťahu k obom žalovaným bol rovnaký. Predmetné úkony urobené boli. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaní neoprávnene odoberali elektrickú energiu. Ak by mali ako žalovaní ako vlastníci zodpovedať za neoprávnený odber plynu realizovaný treťou osobou len z titulu svojho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, tak potom mal žalobca po takýchto zisteniach neoprávneného odberu upovedomiť vlastníkov o týchto zisteniach, aby mohli uskutočniť príslušné opatrenia na ochranu ich záujmov, čo žalobca neurobil. Žalobca po zistení neoprávneného odberu zemného plynu neprerušil odber a dňa 03. 12. 2012 dokonca namontoval meradlo a to z dôvodu, že v objekte bolo prevádzkované zdravotnícke zariadenie. Je toho názoru, že pasívne legitimovaným na strane žalovaných je Nemocnica Hnúšťa, n. o., v likvidácii, zastúpená likvidátorom Alexandrom Agócsom. Preto žalovaný navrhol rozhodnutie potvrdiť. 11. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 18. 08. 2018, k tomuto sa nevyjadril. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 13. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený podľa § 82 zák. č. 251/2012 Z.z. za neoprávnený odberom plynu bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti. 14. Odvolateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa, ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedá len subjekt, ktorý reálne plyn odoberal, pričom v danom prípade ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa viaže na zavinenie, zodpovedným môže byť len ten, kto svojím konaním umožnil nelegálny odber plynu, prípadne subjekt, ktorý požíval benefity získané neoprávneným odberom plynu umožneným treťou osobu. Nie je možné považovať za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy, subjekt, ktorý má uzatvorenú zmluvu, zákon o energetike teda neurčuje subjekt, ktorý by mal za škodu zodpovedať v prípade ak k odberu dochádza bez uzatvorenej zmluvy, zodpovedným subjektom v prípade takéhoto neoprávneného odberu je vlastník nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že v prípade neoprávneného odberu plynu bez platne uzatvorenej zmluve o jeho dodávke za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo, vlastník si môže následne uplatniť nárok na náhradu škody voči subjektom, ktorým svoje nehnuteľnosti umožnil užívať na základe zmlúv. Žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali, prípadne v akom rozsahu, čo by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. 15. Súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaní boli tí, ktorí neoprávnene odoberali elektrickú energiu, resp. bolo na žalobcovi preukázať, že žalovaným vznikol majetkový prospech. 16. Odvolací súd udáva, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V tomto konaní má žalobca povinnosť, bremeno tvrdenia v tom, že došlo k neoprávnenému odberu bez uzatvorenej zmluvy, že odber bol vykonaný pre nehnuteľnosť vlastnícky patriacej žalovaným, že došlo k vzniku škody v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom a v akej výške škoda vznikla. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcom - dôkazné bremeno. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaní nie sú procesnými subjektmi, ktorých by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pokiaľ sa chcú v konaní úspešne brániť, musia tvrdiť, že aj keď došlo k plneniu v prospech ich nehnuteľnosť, nedošlo k plneniu v prospech nich a uviesť ohľadne popretia tejto skutočnosti svoje tvrdenia ohľadne skutkového stavu a navrhnúť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. 17. Žalobca uplatnil nárok voči žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti, keďže do predmetnej nehnuteľnosti bol dodávaný plyn za účelom prevažne vykurovania nehnuteľnosti a teda benefit získaný dodávkou plynu sa prejavoval na majetku vo vlastníctve žalovaných. Bolo potom na žalovaných, aby preukázali, že tento benefit nevznikol na ich strane a to napr. tým, že by preukázali, že predmetné priestory na základe nájomných zmlúv (resp. iného) využívali iné subjekty a tieto boli povinné uhrádzať okrem nájmu aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti, (tj. vrátane dodávky plynu). 18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v tom, že nesprávne vyvodil dôkazné bremeno, následne nedostatočne zistil skutkový stav. V novom konaní opätovne súd prvej inštancie posúdi uplatnený nárok žalobcu, pričom dôkazné bremeno o preukázaní skutočností, že konaním žalovaným nevznikla, resp. nespôsobili žalobcovi škodu tým, že v ich nehnuteľnosti bol neoprávnene odoberaný plyn (čo nesporne umožňovalo v predmetnej nehnuteľnosti prevádzkovať činnosti za účelom ktorej bola prenajatá). Z obsahu odôvodnenia nie je zrejme ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s dôkazmi - obsahom zmlúv na základe, ktorých bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá, a to najmä, kto mal v súlade s nájomnou zmluvou uzatvorenou vlastníkmi s nájomcami uhrádzať plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti, vrátane vykurovania nehnuteľnosti, keď z obsahu nájomnej zmluvy uzatvorenej vlastníkmi nehnuteľnosti s neziskovou organizáciou GEMER CLINIC, n. o., sa javí že prevádzkové náklady (dodávku služieb spojených s prenájmom nehnuteľnosti mali zabezpečiť vlastníci nehnuteľnosti a nájomca ich mal uhrádzať vlastníkom. Zároveň súd posúdi aj zavinenie poškodeného v súlade s § 441 OZ, t.j. či žalobca urobil po zistení rozhodných skutočností pre vznik škody opatrenia na to aby ku škode nedochádzalo. 19. Je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia. 20. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov medzi účastníkmi súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).