Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3CoE/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915206262 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915206262.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a členov senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Juraja Babjaka, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX B., zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota, vedenej pod sp. zn. EX 3610/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.326,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/520/2015-36 zo dňa 28.01.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v o v ý r o k u II. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. podľa ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zastavil exekúciu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 1.326,35 Eur s 19,50 % ročnými úrokmi zo sumy 1.326,35 Eur od 29.01.2016 do zaplatenia a s 8,75 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.326,35 Eur od 29.01.2016 do zaplatenia a v časti prevyšujúcej úroky a úroky z omeškania k 28.01.2016 v sume 1.037,89 Eur. Výrokom II. súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti. Výrokom III. súd zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený dňa 30.03.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.957,35 Eur s 19,50 % úrokom zo sumy 1.957,35 Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.957,35 Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1.399,33 Eur, a to na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/1590 zo dňa 13.06.2014. Povinný podaním zo dňa 08.12.2015 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b, l/ Exekučného poriadku. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený až dňa 20.04.2015, t.j. po uplynutí lehoty určenej v ust. § 243d ods. 1/ Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že namieta procesné a hmotnoprávne pochybenia súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie rozhodcovského súdu trpí vadami podľa § 241 ods. 2 písm. b, c/ O.s.p. Rozhodcovský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Opomenul sa zaoberať spotrebiteľskou rovinou sporu. Rozhodcovský rozsudok nie je ani náležite odôvodnený. Povinný zároveň namietal celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, o ktorých povinní neboli poučení a ani s nimi oboznámení. Poukázal aj na absenciu nevyhnutných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý v prípade nesprávne uvedenej RPMN a ďalších náležitostí robí úver tzv. bezúročným a bez poplatkov. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora podaný do 30.03.2015, t.j. pri dodržaní zákonnej lehoty. Poukázal na záväznosť a nezmeniteľnosť predloženého exekučného titulu. Uznal, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil spolu 424,99 Eur, a to nasledovne: dňa 10.04.2015 sumu 24,96 Eur, dňa 07.05.2015 sumu 31,82 Eur dňa 10.06.2015 sumu 28,43 Eur, dňa 10.07.2015 sumu 26,21 Eur, dňa 10.08.2015 sumu 51,31 Eur, dňa 10.09.2015 sumu 49,19 Eur, dňa 09.10.2015 sumu 50,23 Eur, dňa 10.11.2015 sumu 49,64 Eur, dňa 10.04.2015 sumu 24,96 Eur, dňa 10.12.2015 sumu 63,60 Eur, dňa 08.01.2016 sumu 49,60 Eur. Všetky tieto čiastky boli započítané na istinu pohľadávky. 3. Po preskúmaní veci exekučný súd dospel k záveru, že povinný sa mylne domnieva, že návrh bol podaný dňa 20.04.2015. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z prezentačnej pečiatky súdneho exekútora vyplýva, že návrh mu bol doručený dňa 30.03.2015, t.j. pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto v tomto smere nebol opodstatnený. Ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú. Z hľadiska skúmania obsahu rozhodcovského rozsudku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Exekučný súd sa nezameral na to, či rozhodca vec správne posúdil zo skutkového a právneho hľadiska, prípadne či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Priznaný nárok s prihliadnutím predovšetkým na výšku priznaného príslušenstva súd nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok ani nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené. Po oboznámení sa so spisom však exekučný súd zistil, že zo strany oprávneného bola nesprávne vymedzená výška vymáhaného nároku, a to v dôsledku nesprávneho započítania platieb povinného po začatí exekúcie, keď tieto boli oprávneným nesprávne započítané na príslušenstvo, a nie na nezaplatenú istinu. 4. S prihliadnutím na povinným vykonané úhrady preto potom súd rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie z dôvodu zániku nároku splnením. Nakoľko súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť ako celok, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň súd ako nedôvodný zamietol aj návrh povinnéhona povolenie odkladu exekúcie, keďže nemožno očakávať zastavenie exekúcie v celom rozsahu. 5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd exekúciu nezastavil v celom rozsahu. Podľa povinného sa exekučný súd dostatočne nevysporiadal s ním namietanými skutočnosťami, ako aj s tým, že rozhodnutie rozhodcovského súdu trpí vadami podľa § 241 ods. 2 písm. b, c/ O.s.p., že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Postupom súdu tak došlo k zásahu do práv povinného, pretože okresný ani odvolací súd sa nezaoberal spotrebiteľskou rovinou sporu. Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok nemá v odôvodnení jasne označené dôkazy, na základe ktorých posúdil predmetný právny nárok, preto je rozsudok nepreskúmateľný a bolo porušené právo povinného na spravodlivý proces. Rozhodcovský súd vo veci nemal navyše konať vzhľadom na prekážku litispedencie, ktorá bola namietaná už v rámci rozhodcovského konania, nakoľko už predošlým podaním bolo dňa 06.08.2013 začaté konanie vo veci určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, v rámci ktorého bola spochybnená výška záväzku. Podľa povinného rozhodcovský súd navyše postupoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky umiestnenej vo všeobecných obchodných podmienkach predchodcu oprávneného. V tomto smere povinný poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Povinný zároveň namietal celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, o ktorých obsahu a povahe nebol poučený, ani s nimi oboznámený, pričom zmluva o úvere neobsahuje nevyhnutné základné náležitosti. Na predmetný záväzkovo právny vzťah sa vzťahujú predpisy občianskeho práva vrátane ustanovení ochrany spotrebiteľa. Nesprávny je preto aj záver rozhodcovského súdu, v ktorom pohľadávku nepovažoval za premlčanú. Namietal tiež, že rozhodcovský, ako aj exekučný súd priznal úroky z omeškania vo výške 19,50 % za obdobie po zosplatnení istiny. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Na základe uvedeného navrhol, aby súd exekúciu zastavil v celom rozsahu alebo vec vzrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie. 6. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Namietal, že určovacia žaloba nie je prekážkou litispedencie pre žalobu na plnenie, a to aj v prípade, že táto je založená na rovnakom právnom základe. Exekučný súd nemá oprávnenie rušiť právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Ďalej poukázal na to, že na ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014. Na úverové vzťahy, ktoré vznikli pred uvedeným dátumom je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené je tak zrejmé, že pohľadávka oprávneného v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde nebola premlčaná. Taktiež povinnosť dlžníka zaplatiť popri istine aj úroky nemôže byť spochybnená, pretože táto je v súlade so zákonom, je dohodnutá v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach. Pokiaľ ide o dojednanie rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na to, že jeho právny predchodca bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, a teda ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že tento mal možnosť ju neprijať. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Oprávnený tiež poukázal na to, že rozhodcovská doložka spĺňa formálnu náležitosť, ktorou je písomná forma, pričom jej neplatnosť nespôsobuje ani to, že bola uvedená na predtlačenom formulári, najmä keď povinný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom obchodných zmluvných podmienok pred uzavretím zmluvy a slobodne sa rozhodnúť, či zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Oprávnený tiež nesúhlasil s tvrdením povinného, že ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19,50 % za obdobie po zosplatnení istiny. Z rozsudku je totiž zrejmé, že nejde o úroky z omeškania, ale o úrok z úveru. V danom prípade povinný porušil jeho zmluvné povinnosti, na základe čoho bol zaviazaný na zaplatenie nielen úroku ako odmeny za poskytnutý úver, ale aj na úhradu úroku z omeškania, ako sankcie za nesplnenie svojich zmluvných povinností. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1/ CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania. Z obsahu odvolania povinného je zrejmé, že sa odvoláva, proti výroku II. uznesenia, ktorým súd v časti zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie. V nadväznosti na uvedené potom súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 8. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 470 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 12. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. 13. Súd pritom môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. 14. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/1590 zo dňa 13.06.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. 15. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy je preto potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľský charakter predmetného zmluvného vzťahu pritom konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení a uvedenou skutočnosťou argumentoval aj povinný v podanom odvolaní, ktorý zároveň namietal, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. 16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012). 17. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu cituje znenie rozhodcovskej doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok. 18. V čl. 3 bode 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. 19. V článku 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. 20. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie prihliadol na platby povinného, ktoré vykonal po začatí exekúcie a v nadväznosti na uvedené potom rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie z dôvodu zániku nároku splnením. Nakoľko súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť ako celok, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Uvedené závery však odvolací súd považuje za predčasné, nakoľko súd prvej inštancie opomenul preskúmanie exekučného titulu z toho hľadiska, či vôbec bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť. Z dôkazov predložených oprávneným, predovšetkým z predloženej zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver, ako jej neoddeliteľnej súčasti totiž nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko tieto len odkazujú na rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli súdu prvej inštancie predložené a súd prvej inštancie si ich od oprávneného nevyžiadal. 21. Nakoľko súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi, pričom skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy je povinnosťou exekučného súdu, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery exekučného súdu za predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1/ CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie od oprávneného vyžiada Všeobecné obchodné podmienky, obsahom ktorých má byť rozhodcovská doložka, na základe ktorej si odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 03.12.2009. Následne súd prvej inštancie posúdi, či bola rozhodcovská doložka platne dohodnutá, a to z hľadiska jej formy a obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky. 23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou odvolania povinného je aj nový návrh na odklad exekúcie, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).