Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/211/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915213802 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915213802.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: T. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. A., L. G. XXXX/X, zastúpená JUDr. Evou Fűkőovou, so sídlom Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: O. K., a.s., so sídlom XXX XX K., V. G. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom 602 01 Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 8C/485/2015-24 zo dňa 28.12.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 16.11.2009 v rámci Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX - J. a dňa 27.12.2010 v rámci Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd nariadil predbežné opatrenie s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, § 75 ods. 8, pričom s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. súd bez rozsiahlejšieho odôvodnenia konštatoval, že pri posudzovaní daného návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré v návrhu navrhovateľka uviedla ako podklad svojho návrhu na vydanie predbežného platenia a nakoľko boli splnené aj ostatné zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal predbežné opatrenie v navrhovanom znení. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdí také významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o potrebe nariadenia predbežného opatrenia za účelom stabilizácie pomerov účastníkov tak, aby sa mohlo predmetné právo judikovať bez toho, aby nastala v právnych vzťahoch medzi účastníkmi taká zmena pomerov, ktorá by mohla vyvolať nenapraviteľný alebo ťažko napraviteľný stav. V závere odôvodnenia uznesenia okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/159/2014, s ktorými závermi sa okresný súd stotožnil. Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odporca je toho názoru, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznil, že navrhovateľ musí preukázať, respektíve osvedčiť tiež z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok, musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, respektíve zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Rovnako musí navrhovateľ preukázať existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia namieta neplatnosť jediného ustanovenia zmluvy o úvere bez väzby na ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere a nežiada o meritórne rozhodnutie vo veci, ale poukazuje na vedené konanie, ktorého predmetom je ochrana spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka sa nezmieňuje o skutočnosti, že si dobrovoľne neplní svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere, ktorá je v súčasnosti stále platná a účinná a neuvádza z akého dôvodu je zrážaná výška v rozpore s ustanovením § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je tak podľa názoru odporcu zrejmé, či navrhovateľka spochybňuje finančné nároky odporcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere, podľa ktorých bola a je povinná splatiť pohľadávky zo zmlúv o úvere v rozsahu ich nesplatenej istiny a príslušenstva, alebo má záujem len o zneplatnenie jediného ustanovenia zmluvy o úvere, teda o zneplatnenie zabezpečovacieho inštitútu v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odporcu taktiež navrhovateľka v návrhu vo veci samej nedostatočným spôsobom ozrejmila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľka dostatočne neuviedla, v čom konkrétne spočíva neplatnosť zmluvnej podmienky, alebo akým konaním bola tak značne porušená povinnosť odporcu pri uzatváraní zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, keď odporca postupoval striktne podľa právnych predpisov platných a účinných v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka taktiež neuviedla akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný odporca, navrhovateľka, respektíve jej zamestnávateľ. Odporca si predložením dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil zmluvnú povinnosť navrhovateľky splácať mesačné splátky zákonom predpokladaným spôsobom a takýto postup odporcu je výlučne dôsledkom neplnenia zmluvných povinností navrhovateľkou a v žiadnom prípade sa nejedná o svojvoľné konanie odporcu. Toto uplatnenie práva zároveň nemôže byť vyhodnotené ako také konanie, ktorého pokračovaním by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. Odporca je toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade so všetkými v čase podpisu platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako s ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.. Odporca taktiež namieta, že v napadnutom uznesení okresného súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie. Jediné tvrdenia, ktoré je možné chápať ako odôvodnenia rozhodnutia, sa nachádzajú v jeho závere, kde súd prevzal celé odôvodnenie z návrhu a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a preto tomuto návrhu vyhovel. Nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové a právne dôvody takto vyhodnotil, keďže tieto v návrhu nepreukázal ani navrhovateľ. Odporca v odvolaní taktiež uviedol, že výklad navrhovateľky založený na novele zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. 5. 2014, že akékoľvek dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy kedykoľvek v minulosti je absolútne neplatné, je potrebné odmietnuť ako nesprávne a nesúladné so základnou ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. Nie je možné odvodzovať ani z prechodných ustanovení k novele zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014, že, ak § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa neupravuje prechodné ustanovenia, je v tom prípade akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená kedykoľvek v minulosti neprípustná. Odporca taktiež namieta, že v zmysle platného ustanovenia § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je dohoda o zrážkach zo mzdy bezvýnimočne neplatná, ak ju uzatvára predávajúci so spotrebiteľom. Takáto dohoda je možná a dovolená aj v súčasnosti za splnenia zákonom určených pravidiel. Odporca má za to, že aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je uzatvorená riadne a zákonne a nie je neplatná. Odporca taktiež poznamenáva, že žiaden predpis Európskej únie nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka sa dostala do omeškania a z tohto dôvodu pristúpil odporca k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa navrhovateľky výplatu zrážok zo mzdy. Navrhovateľka taktiež nijako spôsobom nepreukázala, z akých konkrétnych dôvodov vyvodzuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere a aj z tohto dôvodu je odporca presvedčený, že predbežné opatrenie je nedôvodné. Odporca taktiež argumentuje, že navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pokiaľ žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ani neuvádza, že by jej mala byť spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda. Naopak, odporca tvrdí, že nevykonávaním zrážok zo mzdy by dochádzalo k navyšovaniu pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi o úroky z omeškania, nakoľko by sa záväzok navrhovateľky neznižoval o vykonané zrážky zo mzdy a navrhovateľka by tak bola v omeškaní so zaplatením väčšej sumy, ktorá by bola úročená zákonnými úrokmi z omeškania. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že vykonávanie zrážok zo mzdy je v prospech navrhovateľky a nedochádza k ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Odporca taktiež namietal, že nie je predbežným opatrením dodržaná zásada proporcionality medzi záujmami navrhovateľky a záujmami odporcu, pričom tieto záujmy by mali byť vyvážené. Momentálne výrazne poškodený je odporca, ktorému sa znemožní uspokojenie jeho pohľadávky zabezpečovacím inštitútom. Predbežné opatrenie tak podľa jeho názoru neprimerane zasahuje do jeho práv. Navrhovateľke naproti tomu nehrozí žiadna ujma, pretože podľa názoru odporcu by hrozila ujma, ak by odporca nepristúpil k realizácii zrážok zo mzdy, nakoľko by v dôsledku nesplácania úveru došlo k jeho zosplatneniu, teda navrhovateľka by musela všetky nezaplatené splátky uhradiť. V závere odvolania odporca poznamenal, že je banková inštitúcia, ktorá má na území Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Z toho dôvodu je presvedčený, že celý kontraktačný postup bol zákonný a v súlade s platnou a účinnou zákonnou úpravou v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Na základe uvedeného potom odporca navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a konanie zastavil, alebo aby zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ , f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Oboznámením sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s koncipovaním nároku, ktorého sa navrhovateľka domáha vo veci samej, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a s poukazom na petit návrhu vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká (hrozí) navrhovateľke škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť odporcu podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody, ako aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola navrhovateľkou v súdnom konaní spochybnená a namietaná. Už súčasný výkon práva odporcu, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky disponovať so svojim príjmom a odporca môže neobmedzene vymáhať dlh od navrhovateľky na podklade zmluvného vzťahu, ktorého platnosť je navrhovateľkou v súdnom konaní spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľka nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiadúce dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Navrhovateľka aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila dostatočne svoj návrh aj z hmotnoprávneho hľadiska. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú vykonávané na základe „dohody“, resp. klauzuly zakomponovanej vopred ako súčasť formulárovo pripravenej zmluvy o úvere uzatvorenej navrhovateľkou, ako dlžníčkou a O. K., a.s. so sídlom v K. dňa 16.11.2009, konkrétne v časti 3. v bode [5] zmluvy o úvere a v zmluve o úvere zo dňa 27.12.2010, v časti 3. v bode [4] predmetnej zmluvy o úvere. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne, ale je obsiahnutá vo formulárovo vopred pripravených podmienkach stanovených jednostranne odporcom a ktorých obsah nemala navrhovateľka možnosť individuálne ovplyvniť. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o zrážkach zo mzdy postihuje aj nárok odporcu, ako veriteľa, ktorý nie je v súlade so zákonom, nakoľko obsah zmluvy o úvere, ktorý bol formulárovo vopred pripravený a stanovený odporcom, nezodpovedá zákonným požiadavkám spotrebiteľského práva. Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a navrhovateľkou uvádzané tvrdenie o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníčky uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jej súhlasu s vykonávaním zrážok a podobne...) alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a nanútenú spotrebiteľke; taktiež, či takáto dohoda nie je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od navrhovateľky, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Odvolací súd však konštatuje aj ďalšiu zásadnú skutočnosť, podporujúcu správnosť záveru prijatého súdom prvého stupňa o nutnosti poskytnúť spotrebiteľke dočasnú ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva. Aj napriek skutočnosti, že ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neboli platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazujú na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu ( zhodne tak napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo 13/2014 nastal 8. 5. 2015) Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Z uvedeného dôvodu preto súd je povinný zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ako aj povinnosť súdu a to v každom štádiu konania ex lege prihliadať na prípadné premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 5b, prípadne aj na ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, avšak právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia dotýkajúce sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Nariadené predbežné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi, pred možnými nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania tvrdených neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi účastníkmi konania a treťou osobou, t.j. uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu (v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p.), pretože pokiaľ súd predbežne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo sporných dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu, za stavu, že sa už reálne vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok, bolo predbežné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie. V súvislosti s odvolacou námietkou odporcu o absencii odôvodnenia uznesenia súdu odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že okresný súd vo svojom uznesení poukázal na znenie ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. a v súlade s ním, nakoľko v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v ňom uvádzanými, už potom v odôvodnení uznesenia na tento návrh len v stručnosti poukázal a v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p, už ďalšie dôvody neuviedol. Takýto postup súdu, ktorý je v súlade s procesnou normou, nemožno považovať za nesprávny, pokiaľ súd už nepovažoval za potrebné na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia žiadne ďalšie dôvody uvádzať. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, osvedčila aj naliehavosť takéhoto procesného opatrenia vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.