Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915213802 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915213802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. XXXX/X, XXX XX P. A., zast. JUDr. Eva Füköová, advokátka, Hviezdoslavova 3, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o ochrane spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 8C/485/2015 - 169, zo dňa 18. apríla 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie o zaplatenie sumy 44,13 eur zastavuje (výrok I.). Konanie o určenie, že úvery poskytnuté zo zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným v dňoch 27.09.2007, 27.08.2008, 14.05.2009, dňa 16.11.2009 a 27.12.2010 sú bezúročné a bez poplatkov, zastavuje (výrok II.). Žalobu žalobkyne zamieta (výrok III.). Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ich výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení (výrok IV.). 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určiť, že v žalobe ňou označené zmluvy o úvere, ktoré uzatvorila so žalovaným, sú bezúročné a bez poplatkov a to z dôvodu nedostatkov zákonom predpísaných obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu (pôvodne) 4 583,26 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne. 3. Podaním doručeným súdu dňa 17.05.2017 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 44,13 eur späť. Súd v zmysle ust. § 144, § 145 a § 146 CSP v tejto časti konanie zastavil. 4. Pred začatím pojednávania dňa 28.03.2018 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhala určenia, že zmluvy o úvere uzavreté medzi ňou a žalovaným, tak ako sú špecifikované v navrhovanom petite žaloby, sú bezúročné a bez poplatkov, z dôvodu zmeny legislatívy a naďalej trvala na vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 4 539,13 eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasil, uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej zmene legislatívy a navrhol v tejto časti žalobu zamietnuť. Súd uznesením konanie o určenie, že úvery poskytnuté zo zmlúv strán sporu sú bezúročné a bez poplatkov, zatavil (§ 144 CSP) vzhľadom k tomu, že považoval za nadbytočné rozhodovať o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverov, ktorú otázku si musel vyriešiť ako predbežnú otázku pri posúdení nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. 5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetné zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú zmluvami spotrebiteľskými, na ktoré sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - Občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch a to zákon č. 258/2001 Z. z. na zmluvy o úvere zo dňa 27.09.2007, 27.08.2008, 14.05.2009 a 16.11.2009 a na zmluvu uzavretú dňa 27.12.2010 zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.04.2010 nahradil zákon č. 258/2001 Z.z.. 6. V ďalšom konaní súd podrobil prieskumu v zmysle požiadaviek predpísaných vyššie cit. zákonmi jednotlivo každú zo zmlúv - či ne/spĺňa obsahové náležitosti stanovené v ust. § 4 zákona č. 258/2010 Z. z., resp. ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. (v prípade zmluvy uzatvorenej po 1.4.2010). Dospel k záveru, že uzavreté zmluvy medzi stranami sporu spĺňajú všetky náležitosti platne uzatvorených zmlúv a neobsahujú také nedostatky, s ktorými by zákon o spotrebiteľských úveroch spájal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobkyňou namietané skutočnosti vzťahujúce sa k náležitostiam zmlúv (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť úveru, RPMN, či výška úrokovej sadzby), súd nepovažoval za opodstatnené, dôvody uvádza v odôvodnení rozsudku. Podmienky úverových zmlúv sú uvedené v zmluvách tak, že umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať (rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016). Pritom v danom prípade žalobkyňa so žalovaným od septembra 2007 do decembra roku 2010 uzavrela 5 zmlúv o úvere, teda žalobkyňa mala dostatok času na to, aby sa oboznámila s podmienkami za akých jej žalovaný úvery poskytuje, žalobkyni dlhodobo takýto spôsob poskytovania peňažných prostriedkov žalovaným vyhovoval. Súd žalobu žalobkyne (o vydanie bezdôvodného obohatenia) zamietol. 7. K námietke žalovaného o premlčaní časti uplatneného nároku žalobkyne súd poznamenal, že premlčanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje kombinovanú premlčaciu dobu - trojročnú (objektívnu) a dvojročnú (subjektívnu). Márne uplynutie jednej z nich má za následok premlčanie nároku. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy došlo k zaplateniu predmetných úverov. Keďže prvé tri úvery žalobkyne boli splatené štvrtým úverom poskytnutým žalobkyni dňa 18.11.2009 trojročná premlčacia doba začala plynúť od 19.11.2009 a uplynula dňa 19.11.2012. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, voči výrokom II., III. a IV.. V napadnutej časti navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné a v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzišlo z uzatvorených spotrebiteľských zmlúv, ktoré podľa jej názoru neobsahovali obligatórne náležitosti v zmysle jasnej dikcie zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej v čase podpisu jednotlivých zmlúv. Ich obsah bol zmätočný. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva akým spôsobom sa súd vysporiadal s argumentáciou žalobkyne, ktorá bola pre konanie relevantnou a bola opakovane zdôrazňovaná. Žalobkyňa v konaní produkovala dôkazy, s ktorými sa súd absolútne nevysporiadal. 11. Súd neposkytol odpoveď, prečo zmluvu zo dňa 16.11.2019 (o zošrotovaní starých pôžičiek) považoval za právne bezvadnú. Podľa údaja v zmluve mali predstavovať náklady spotrebiteľa z predmetnej zmluvy 3 319,27 eur, fakticky pri prepočte však mali činiť až 3 796,20 eur. Žalovaný až v rámci písomného podania zo dňa 27.02.2018 uviedol, že sumu 6,27 eur mesačne predstavovalo poistné, táto informácia však zo zmluvy nevyplýva. Ani pri výpočte celkových nákladov za poskytnutý úver, kedy by bola zohľadnená splátka úveru bez poistenia nebolo možné dospieť k sume uvedenej v zmluve 3 319,27 eur ako celkovej výške nákladov. Z bodu 3.3. zmluvy vyplýva, že banka poskytuje klientovi „predovšetkým“ úver na splatenie predchádzajúcich úverov z úverových zmlúv č. 6517291507, 7391478808, 2659495009. Pojem predovšetkým zreteľne evokuje, že nie celá výška úveru mala byť použitá na splatenie predchádzajúcich úverov. Takto formulovaná zmluva je jednoznačne neurčitá a nezrozumiteľná pokiaľ neuvádza žiadne číselné parametre, tobôž sumu 125,66 eur pri ktorej súd prvej inštancie vyslovil, že už z názvu zmluvy zo dňa 16.11.2009 vyplýva, že táto mala slúžiť na vyrovnanie predchádzajúcich úverov a z tohto dôvodu súd tvrdenia žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že jej bude poskytnutá len suma 125,66 eur nepovažoval za vierohodné a pravdivé. Žalovaný totiž až po podpise zmluvy informoval žalobkyňu listami o tom, koľko bude započítané na jednotlivé úvery - žalovaný tieto listiny vystavil až 3 dni po podpise zmluvy t.j. dňa 19.11.2009, kde celkovo vyčíslil na „zošrotovanie“ 3 úverových zmlúv až sumu 4 844,47 eur. Avšak žalobkyňa má zato, že išlo o zmluvy bezúročné a bezpoplatkové t.j. po správnosti mal žalovaný na zošrotovanie započítať sumu 3 499,23 eur. Žalobkyňa by nebolo pristúpila k uzatvoreniu zmluvy o zošrotovaní vo výške istiny 5 000 eur, pokiaľ by bola vedela o výške započítanej sumy. Ako je vyššie uvedené, výška skutočného plnenia po zošrotovaní starých pôžičiek mala pre žalobkyňu zostať otázna ešte niekoľko dní aj po uzatvorení zmluvy, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého bol žalovaný pred podpisom zmluvy povinný písomne oboznámiť žalobkyňu so zmluvnými podmienkami podľa § 4 cit. zákona. 12. Pokiaľ ide o posúdenie premlčania nároku súdom, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 16.11.2009, trojročná premlčacia doba nemohla začať plynúť od 19.11.2009 ako uviedol súd v odôvodnení rozsudku. 13. Zákonodarca stanovil ako jednu z obligatórnych náležitostí spotrebiteľských zmlúv špecifikáciu splátky, kde nepostačovalo len uvedenie konkrétnej výšky splátky z ktorej nemožno rozpoznať, čo predstavuje istinu, úrok a iné poplatky ako napr. poistné. Dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú majú chrániť slabšiu stranu - spotrebiteľa. Nedodržanie tejto náležitosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z dokazovania tiež vyplynulo, že aj RPMN uvedené v zmluvách vykazovali vady, napriek tomu súd nepovažoval úvery za bezúročné a bez poplatkov. 14. Pokiaľ súd i žalovaný liberoval deficit uvedený v zmluve žalovaného s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15, výklad obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po jeho vydaní síce aplikovaný v rozhodovacej praxi súdov vo veciach spotrebiteľských záväzkových vzťahov, avšak po prehodnotení výkladu bolo konštatované, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo EÚ a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V predmetnom spore uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ nemal mať vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. 15. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepodal. 16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil pokiaľ mal zato, že predmetné zmluvy sú svojím charakterom zmluvy spotrebiteľské, ktoré spĺňajú všetky náležitosti platne uzavretých zmlúv. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla iné dôvody než tie, s ktorými sa už vysporiadal okresný súd. Potom je správny aj záver okresného súdu o nedôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného a odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd žalobu vo veci samej zamietol, potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania (IV.). Odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 19. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel (žalobu zamietol), citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery, obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalobkyne, že okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil, resp. odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany na spravodlivé súdne konanie. Niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní (listinnými dôkazmi, vypočutia sporných strán). Namietané rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení okresného súdu, odvolací súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať. A v existujúcej situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. 20. K opakovaným námietkam žalobkyne, že v zmluve nebol uvedený rozpis splátok úveru, odvolací súd uvádza zhodne ako v odôvodnení rozsudku okresný súd, že samotné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne neupravuje, že dlžník je povinný zaplatiť splátku istiny, úrokov a poplatkov oddelene (naopak keďže dlžník je povinný zaplatiť „splátku“ v jeden deň, pod pojmom splátka je treba rozumieť splátku, ktorá obsahuje jej jednotlivé zložky). Rozpisovanie výšky splátok na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov nie je zákonom vyžadované do tej miery, že by muselo byť uvedené priamo v zmluve o úvere. Je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny - vyplýva to z ust. § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z. 21. Odvolací súd zastáva taktiež rovnaký názor ako okresný súd v tom, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu zákonom o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať, ktorý názor vyplýva napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, kde v prejudiciálnom konaní ESD rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Keď okresný súd v rozhodnutí poukázal na uvedený rozsudok sp.zn. C-42/15, išlo o výklad vnútroštátneho predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch) aj v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ a s účelom cit. Smernice (účinok nepriamy). 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).