Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202465 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:1016202465.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, 082 13 Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Štátna ochrana prírody SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, 2. PRALES, občianske združenie, Odtrnovie 563, 013 22 Rosina, IČO: 42 071 879, 4. Združenie domových samospráv, občianske združenie, Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6878/2016-6.3 zo dňa 6. septembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalší účastník konania 1/) požiadala na základe požiadavky jej organizačného útvaru Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Banská Bystrica (ďalej len orgán verejnej správy prvého stupňa) o povolenie výnimky zo zakázaných činností a o udelenie súhlasu, za účelom umiestnenia vyhliadkovej veže v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana, v ktorej platí piaty stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane prírody a krajiny). Dotknuté územie je zároveň chráneným vtáčím územím a územím európskeho významu. Umiestnenie vyhliadkovej veže bolo odôvodnené pripravovaným projektom „Švajčiarsky projekt (Slovenské Karpaty)“, účelom ktorého mala byť podpora návštevnosti a koordinácie pohybu návštevníkov, zatraktívnenie územia Poľany, ako aj zefektívnenie monitorovania živočíchov a lesných požiarov. Práce mali byť vykonávané v predpokladanom termíne od 01.05.2016 do 31.12.2016. 2. V priebehu administratívneho konania prejavili záujem stať sa účastníkmi konania štyri občianske združenia, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny - ďalší účastníci konania 2/-4/ a žalobca. 3. Žiadosťou zo dňa 21.03.2016 požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa Štátnu ochranu prírody SR, konkrétne jej organizačnú zložku Správu Chránenej krajinnej oblasti - biosférickej rezervácie Poľana, o odborné stanovisko v zmysle § 65a ods. 2 písm. v) Zákon o ochrane prírody a krajiny a o vyplnenie screeningových formulárov. 4. Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti - biosférickej rezervácie Poľana vypracovala stanovisko zo dňa 12.04.2016 so záverom, že súhlasí s udelením výnimiek a súhlasu na predmetné činnosti za podmienok, ktoré špecifikovala. Doložené boli aj screeningové formuláre s výsledkom, že sa neočakáva významný vplyv realizovanej činnosti na dotknuté územie. 5. V rámci administratívneho konania reagoval účastník konania Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík (žalobca) a vyjadril nesúhlas s udelením výnimiek. 6. Účastník konania Združenie domových samospráv, Bratislava (ďalší účastník konania 4/) oznámil, že súhlasí s vydaním rozhodnutia podľa predložených dokladov a žiada dôsledné rešpektovanie a dodržanie podmienok vyplývajúcich zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR. 7. Rozhodnutím č. OU-DD-OSZP1-2016/012283-SP zo dňa 31.05.2016 orgán verejnej správy prvého stupňa: A. vydal súhlas podľa § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny na uskutočnenie letu lietadlom, ktorého výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla v súvislosti s vybudovaním zariadenia - vyhliadkovej veže v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana. B. Podľa § 67 písm. h) Zákona o ochrane prírody a krajiny povolil výnimku zo zákazov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) Zákona o ochrane prírody a krajiny, § 16 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny a § 16 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane prírody a krajiny, teda rozorávať existujúce trvalé trávnaté porasty a rúbať dreviny, zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a umiestniť stavbu, v súvislosti s vybudovaním zariadenia - vyhliadkovej veže v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana. 8. V zmysle § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody a krajiny boli určené podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny : 1. Výstavba veže sa bude realizovať v čo možno najkratšom termíne, a tak, aby nedochádzalo k zásahom do okolitého biotopu nad rámec plôch, kde bude samotná stavba. 2. Pri doprave materiálu vrtuľníkom minimalizovať počet letov (so zohľadnením maximálne využiteľného zaťaženia), aby nedochádzalo k zbytočnému rušeniu živočíchov. 3. Výrub drevín, ktoré by prekážali pri výstavbe, resp. pri ukotvení lanami sa bude realizovať len v nevyhnutnom prípade. Uprednostniť, pokiaľ to bude možné, len orez konárov. 4. Zabezpečiť, aby stavba aj okolie stavby nebolo znečistené odpadmi a nedochádzalo k únikom znečisťujúcich látok zo strojného vybavenia do prostredia. 5. Po ukončení stavebných prác bude z lokality odstránený všetok materiál a lokalita ponechaná bez odpadkov. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia a predložených podkladov vyplýva, že vyhliadková veža mala byť umiestnená v blízkosti najvyššieho bodu Poľany - Kóta Zadná Poľana 1458 m n. m. Stavba mala byť lokalizovaná na trase turistického chodníka červenej značky, ktorý prechádza Poľanou, a zároveň aj pri jednom bode náučného chodníka Kyslinky Zadná Poľana - Kyslinky. 10. Malo ísť o rozhľadňu, navrhnutú na pôdoryse v tvare osemcípej hviezdy, vytvorenej z dvoch štvorcov, navzájom oproti sebe pootočených o 45° so spoločným stredom. Absolútny rozmer stavby na pôdoryse mal byť 7120,8 mm, resp. osový rozmer základne štvorca 5250 mm. Rozhľadňa mala mať 5 nadzemných podlaží s absolútnou výškou strechy 28,4 m. Stavba veže mala byť celodrevená (z dubového, resp. agátového dreva), ukotvená v teréne lanami na 4 betónové pätky, podobne aj základové pätky mali byť betónové. 11. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že miesto pre umiestnenie stavby bolo vybraté vzhľadom na najlepšiu lokalitu (najvyšší bod), kde je možné zabezpečiť výhľad na celé široké okolie, pričom ide o otvorenú plochu bez stromov. 12. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR a zo screeningových formulárov a konštatoval, že vzhľadom na charakter stavby a malý plošný záber pôdy je predpoklad, že stavba nebude mať vplyv na predmety ochrany území zaradených do sústavy Natura 2000. Výstavbou veže nedôjde k priamemu vplyvu na druhy živočíchov, ktoré sú predmetom ochrany v území európskeho významu Poľana. Taktiež nedôjde k priamemu vplyvu na druhy vtákov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia Poľana. Bol konštatovaný možný čiastočný negatívny vplyv na tieto druhy vtákov, a to vo forme vyrušovania pri realizácii prác s tým, že pracovníci Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana budú práce koordinovať a pred začatím prác bude na mieste vykonaný ornitologický posudok. V prípade, že v tesnej blízkosti budú hniezdiť vzácne druhy vtákov, budú práce posunuté. Preto bol predpokladaný len nepriamy vplyv, a to čiastočne zvýšeným ruchom v čase výstavby veže. 13. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že dôvody výstavby veže vyplynuli zo stretnutia Koordinačnej rady biosferickej rezervácie Poľana v roku 2015 a iniciátormi myšlienky výstavby veže boli obyvatelia Podpoľania, ktorí apelovali, aby sa vyhliadková veža postavila na mieste, kde stála v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Uznal, že veža má byť umiestnená v piatom stupni ochrany v tesnej blízkosti turistického chodníka, v súvislosti s čím poukázal na to, že príliš konzervatívna ochrana prírody za posledné roky ukázala, že pohľad verejnosti a jej priame angažovanie sa v zachovaní chránených území je pomerne nízke. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že spolu so Štátnou ochranou prírody SR zastáva názor, že i napriek tomu, že ide o územie s najprísnejším stupňom ochrany, nebude územie výstavbou veže zdevastované, či poškodzované. Naopak, popularizácia a priame zapojenie miestnych obyvateľov na jej výstavbe prinesie pre národnú prírodnú rezerváciu popularizáciu a prispeje i k zvýšenej ochrane cenného územia. Výstavba veže má aj iný dôvod, ako je podpora návštevnosti, nakoľko bude plniť multifunkčnú funkciu. Bude nielen miestom pre turistov, ale aj miestom pre monitoring živočíchov, monitoring prípadných lesných požiarov, a v neposlednom rade bude mať edukačný význam zameraný na dôležitosť lesných ekosystémov. Na vyhliadkovej plošine budú informačné tabule s popisom panorámy a s ďalekohľadom. Jej umiestneniu predchádzalo zisťovanie ohľadom optimálneho vizuálneho obrazu pre návštevníkov, hasičov, ale aj geologický prieskum, a do úvahy bol braný aj historický kontext. 14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania Lesoochranárske zoskupenie VLK/ žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť tak, aby výnimka alebo súhlas neboli udelené. Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s jeho návrhmi, námietkami a jeho vyjadrením. Realizovanie činností zakázaných alebo podmienených súhlasom je v chránených územiach nežiaduce. Namietal, že navrhované umiestnenie vyhliadkovej veže v rezervácii s najvyšším stupňom ochrany je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území. 15. Ďalej v odvolaní uviedol, že vo svojom vyjadrení upozornil aj na konflikt záujmov zo strany Štátnej ochrany prírody SR, Správy chránenej krajinnej oblasti - biosferickej rezervácie Poľana, a týmto sa orgán verejnej správy vôbec nezaoberal. Žiadosť Štátnej ochrany prírody SR o povolenie výnimky a súhlasu bola vznesená na základe požiadavky jej organizačnej zložky Správy Chránenej krajinnej oblasti - biosférickej rezervácie Poľana, ktorá plánuje vybudovať vyhliadkovú vežu. Táto zložka bola následne úradom požiadaná o zaslanie stanoviska k žiadosti, čo je nespochybniteľný konflikt záujmov. Pozícia Štátnej ochrany prírody SR ako investora stavby v národných prírodných rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany je v rozpore so Zákonom o ochrane prírody a krajiny. 16. Odvolateľ vytýkal, že v rámci konania nebol žiadateľ upozornený na potrebu udelenia výnimiek z ďalších ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny, bez ktorých nie je možné stavbu realizovať, pokiaľ nemá byť porušený zákon. 17. Ďalej odvolateľ uviedol, že okrem potreby udelenia výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 40, bolo potrebné rozhodnúť aj o udelení výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny, a to rušiť pokoj a ticho. Orgán verejnej správy prvého stupňa žiadateľa na potrebu udelenia takejto výnimky neupozornil, a preto nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom. 18. V rozhodnutí bolo uvedené, že jeho platnosť je časovo obmedzená na obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016, pričom rozhodnutie bolo vydané 31.05.2016. Odvolateľ preto namietal, že nie je možné rozhodnutím povoliť výnimky a súhlas so spätnou platnosťou. 19. V rozhodnutí bolo uvedené, že veža bude nielen miestom pre turistov, ale bude slúžiť aj pre monitoring živočíchov a prípadných lesných požiarov, avšak podklady konania a odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere absentovali. 20. K odvolaniu sa vyjadrila Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti - biosférickej rezervácie Poľana, ktorá uviedla, že veža bola umiestnená v lokalite, kde bol predpoklad najlepšieho výhľadu. Z historického hľadiska bola na tejto kóte vybudovaná drevená veža, ktorá prioritne neslúžila na tento účel a začala sa aj bez súhlasu využívať ako rozhľadňa. Pôvodná veža bola zničená a obyvatelia Podpoľania apelovali na vybudovanie ozajstnej rozhľadne. Vo vyjadrení bolo ďalej konštatované, že sa nepredpokladá výrazné zvýšenie návštevnosti na turistickej značke, ale vyhliadková veža bude skôr bonus pre tých návštevníkov, ktorí na Poľanu zavítajú. 21. Žalovaný rozhodnutím č. 6878/2016-6.3 zo dňa 06.09.2016 odvolanie odvolateľa/žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 22. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový orgán náležitým spôsobom posúdil žiadateľom navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na dotknuté chránené územie, keď zohľadnil skutočnosti uvedené v odbornom stanovisku Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana, ako aj ďalšie skutočnosti uvedené v žiadosti žiadateľa, ktoré mali pre vec podstatný význam, a náležite sa vyrovnal aj s vyjadrením odvolateľa/žalobcu. Podľa názoru žalovaného bolo dostatočným spôsobom preukázané, že výstavba vyhliadkovej veže v predmetnom chránenom území a jej využívanie návštevníkmi nie sú v rozpore s predmetom a účelom ochrany chráneného územia. 23. K namietanému konfliktu záujmov zo strany žiadateľa a Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana žalovaný uviedol, že povolenie výnimky a vydanie súhlasu bolo vykonané na základe požiadavky Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana, a táto skutočnosť bola známa správnemu orgánu, ako aj všetkým účastníkom konania. Ak prvostupňový orgán požiadal o stanovisko k žiadosti a o vypracovanie tzv. screeningových formulárov Správu chránenej krajinnej oblasti Poľana, postupoval v súlade s § 65a ods. 2 písm. v) Zákona o ochrane prírody, podľa ktorého Štátna ochrana prírody SR spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu aj inú činnosť orgánov ochrany prírody, ako aj v súlade s ustanoveniami § 31 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Po obdržaní stanoviska bolo na zvážení prvostupňového orgánu verejnej správy ako tento podklad rozhodnutia zhodnotil. Odvolateľ vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia a záverom v nich uvedených neuviedol žiadne výhrady. Preto podľa žalovaného prvostupňový orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 24. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žiadateľ nebol v rámci konania upozornený na potrebu udelenia výnimiek z ďalších ustanovení Zákona o ochrane prírody, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal pri rozhodovaní o povolení výnimiek a o vydaní súhlasu zo žiadosti žiadateľa, ktorého pôsobnosť a úlohy sú vymedzené rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 o vydaní štatútu Štátnej ochrany prírody SR v znení neskorších dodatkov. Žiadateľ je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny, zriadenou ministerstvom, a musí mať vedomosť o tom, ktoré ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny môžu byť dotknuté činnosťou, ktorú vykonáva. Zo žiadosti bolo zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka, a čo sa navrhuje, teda prvostupňový orgán postupoval v súlade so Zákonom o ochrane prírody a krajiny a Správnym poriadkom, keď rozhodol o povolení výnimiek a o vydaní súhlasu v takom rozsahu, ako to žiadateľ požadoval v žiadosti. 25. K namietanej spätnej platnosti povolenia žalovaný uviedol, že rozhodnutie o povolení výnimky a vydanie súhlasu nadobúda platnosť doručením účastníkovi konania, preto nemôže platiť skôr, ako nastane táto skutočnosť. Ak prvostupňový orgán uviedol, že platnosť rozhodnutia je časovo obmedzená na obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016, táto skutočnosť neznamenala, že prvostupňové rozhodnutie bude platiť spätne. Prvostupňový orgán vychádzal zo žiadosti žiadateľa, kde bol uvedený takýto predpokladaný termín realizácie. Keďže platnosť prvostupňového rozhodnutia nastala až po 01.05.2016, bola uvedená časť výroku prvostupňového rozhodnutia nepresná, avšak žalovaný túto nepresnosť výroku nepovažoval za taký nedostatok, kvôli ktorému bolo nutné pristúpiť k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, pretože ide o zrejmú chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorej odstránenie by nezmenilo zmysel a obsah rozhodnutia. 26. K námietke o absentujúcich monitoringoch v súvislosti s tým, že výstavba veže bola zdôvodňovaná aj zlepšením podmienok pre monitoring živočíchov a lesných požiarov žalovaný uviedol, že monitoring živočíchov a požiarov nebol primárnym dôvodom na povolenie výnimiek a vydanie súhlasu, a preto nebolo potrebné, aby si správny orgán pre toto svoje tvrdenie zaobstarával osobitné podklady. 27. Odvolacie námietky žalovaný považoval za neopodstatnené, stotožnil sa s vyhodnotením podkladov rozhodnutia prvostupňovým orgánom, ako aj s jeho odôvodnením. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s procesno-právnymi aj hmotnoprávnymi ustanoveniami príslušných právnych predpisov. 28. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 29. Prvou žalobnou námietkou žalobca v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len SSP) namietal, že v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 30. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, a ani z prvostupňového rozhodnutia, nevyplýva, že by vydaniu rozhodnutia o udelení výnimiek a súhlasu predchádzalo vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom toto odborné stanovisko je podľa žalobcu osobitným rozhodnutím, na vydanie ktorého sa vzťahuje osobitný predpis o správnom konaní. Aj keď ustanovenie § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje vydať odborné stanovisko príslušnému orgánu ochrany prírody a krajiny aj z vlastného podnetu, žiadne ustanovenie tohto zákona neumožňuje záver, že by k rozhodnutiu o udelení súhlasu alebo o povolení výnimky mohlo dôjsť pred, či bez vydania takéhoto odborného stanoviska. Rovnako zo žiadneho ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny podľa žalobcu nevyplýva, že by rozhodnutie o vydanie súhlasu, či udelení výnimky, mohlo takéto odborné stanovisko nahradiť, naopak zákon túto možnosť priamo vylučuje. 31. V súvislosti so žalobnou námietkou podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca ešte poukazoval na to, že nebolo konané o povolení výnimky zo zákazov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny, teda rušiť pokoj a ticho v území s piatym stupňom ochrany. Podľa žalobcu je nesporné, že zamýšľaná činnosť spôsobí aj porušenie tohto zákazu, a preto bolo povinnosťou správnych orgánov poučiť žiadateľa o potrebe žiadať o udelenie výnimky aj z tohto zákazu. Inak nebolo možné vydať súhlas a výnimky na zamýšľanú činnosť. 32. Druhou žalobnou námietkou podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že ten istý subjekt, resp. jeho organizačná zložka, bol žiadateľom o udelenie súhlasu a výnimiek, a zároveň ten istý subjekt posudzoval vplyv takejto činnosti na predmet ochrany v chránených územiach z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 34 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku a nepovažoval za správny postup, keď sa správne orgány uspokojili s podkladom rozhodnutia vypracovaným subjektom, ktorý zároveň požiadal o udelenie súhlasu a výnimiek. Odkázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-243/15 zo dňa 08.11.2016, konkrétne na tú časť, kde je uvedené: „Najprv je potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 3 Smernice 92/43 primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na dotknuté územie predpokladá, že pred jeho schválením musia byť s pomocou najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo spoločne s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tohto územia. Príslušné vnútroštátne orgány povolia činnosť v chránenom území iba pod podmienkou, že získajú istotu, že táto činnosť nebude mať škodlivé účinky na jeho integritu. Platí to aj v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov.“ 33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k prvej žalobnej námietke uviedol, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana č. CHKO PO/246/16 zo dňa 12.04.2016, v ktorom bola navrhovaná činnosť zhodnotená z hľadiska jej vplyvu na záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutých chránených územiach. Súčasťou stanoviska boli aj formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov, a tieto boli vypracované v súlade s Metodickou príručkou Európskej komisie k ustanoveniam článkov 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. 34. Ďalej žalovaný poukázal na závery v uvedenom stanovisku, podľa ktorých pri vykonaní činností, na ktoré bola udelená výnimka alebo súhlas, sa neočakávali významné vplyvy na populácie druhov živočíchov (vrátane vtákov) alebo redukcia biotopov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia a územia európskeho významu. Podľa všeobecných záverov realizácia projektu nemala mať významný vplyv na tieto územia. Žalovaný poukázal na to, že žiaden z účastníkov administratívneho konania, vrátane žalobcu, uvedené závery v záznamoch o nezistení významných účinkov v dôsledku výstavby vyhliadkovej veže nespochybnil. Vychádzajúc z uvedených záverov mal prvostupňový orgán za to, že navrhovaný projekt nebude mať významný vplyv na chránené vtáčie územie Poľana a územie európskeho významu Poľana, a teda nebol dôvod v zmysle § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 28 ods. 2 a 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny, aby začal z vlastného podnetu konanie o vydanie odborného stanoviska. 35. Žalovaný ešte uviedol, že podľa jeho názoru zo žiadneho ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno vyvodiť záver, že by rozhodnutiu o vydaní súhlasu alebo povolení výnimky malo automaticky predchádzať vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny, bez ohľadu na to, či bola v konaní zistená možnosť významného vplyvu návrhu plánu alebo projektu na územie európskeho významu alebo chránené vtáčie územie. Odborné stanovisko v zmysle uvedeného ustanovenia sa vypracuje len v prípade, ak by predložený plán alebo projekt mohol mať významný vplyv na územie sústavy chránených území, čo v predmetnom prípade nebolo. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by rozhodnutie o udelení súhlasu či povolení výnimky mohlo odborné stanovisko nahradiť, žalovaný uviedol, že v tomto prípade neexistoval zákonný dôvod na vydanie odborného stanoviska a prvostupňovým rozhodnutím sa takého odborné stanovisko ani nenahrádzalo. 36. Podľa žalovaného žiadateľ je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny a teda musí mať vedomosť o tom, ktoré ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny môžu byť dotknuté činnosťou, ktorú plánuje vykonávať. Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia bolo v súlade s § 82 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka, a čo sa navrhuje, prvostupňový orgán preto postupoval v súlade so Zákonom o ochrane prírody a krajiny a Správnym poriadkom, keď rozhodol tak, že povolil výnimky a udelil súhlas v rozsahu, ako to žiadateľ požadoval vo svojej žiadosti. 37. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe ešte uviedol, že pokiaľ má žalobca pochybnosti ohľadom odborného hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území, ktoré bolo spracované v odbornom stanovisku, mal ako účastník konania možnosť vzniesť voči tomuto hodnoteniu námietky, resp. navrhnúť dôkazy a ich doplnenie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ by takéto námietky, resp. návrhy v konaní uplatnil, prvostupňový orgán by sa s nimi musel vysporiadať. Zo samotnej skutočnosti, že Správa chránenej krajinnej oblasti Poľana je samostatnou odbornou organizačnou zložkou žiadateľa s vlastnou územnou, ako aj vecnou pôsobnosťou, na vydávanie odborných stanovísk pre rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny, nemožno automaticky vyvodzovať záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Zákon o ochrane prírody a krajiny ani Správny poriadok nevylučuje možnosť, aby štátny orgán ochrany prírody a krajiny v takomto type správneho konania rozhodol len na základe podkladov predložených žiadateľom, pokiaľ sú tieto postačujúce pre zistenie skutkového stavu veci, bez ohľadu na to, či si ich vypracoval sám alebo iná osoba. 38. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, žalovaný uviedol, že primerané posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa v podmienkach Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 28 ods. 4 posledná veta Zákona o ochrane prírody a krajiny uskutočňuje postupom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Projekt výstavby vyhliadkovej veže nepodliehal primeranému hodnoteniu vplyvov podľa vyššie uvedenej smernice a nebol predmetom hodnotenia vplyvov na územie a sústavy chránených území podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 39. Žalobca v replike poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 117/2010 Z. z., ktorým došlo k novelizácii ustanovenia § 28 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa žalobcu ustanovenie §28 Zákona o ochrane prírody a krajiny v súčasnom znení nemá byť nástrojom, ako sa vyhnúť posudzovaniu vplyvov navrhovaných činností na predmet ochrany v územiach NATURA 2000. Poukázal opakovane na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-243/2015 zo dňa 08.11.2016, v ktorom bol vyjadrený názor, že pred schválením akéhokoľvek projektu musí primerané posúdenie vplyvov dospieť k záveru (istote), že takáto činnosť nebude mať vplyv na integritu územia NATURA 2000. Ak žalovaný uviedol, že je nutné postupovať podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny len za predpokladu existencie istoty vplyvov navrhovanej činnosti na predmet ochrany v dotknutom území, takýto postoj znamená podľa žalobcu nepreskúmateľnosť záverov o neexistencii vplyvov navrhovanej činnosti na ciele ochrany dotknutého územia. Ak žalovaný uviedol, že boli vypracované formuláre pre zisťovacie konanie podľa metodickej príručky Európskej komisie, práve vypracovanie týchto formulárov je súčasťou zisťovacieho konania, pričom v samotnej príručke je uvedené: „Aplikácia princípu preventívnych opatrení a potreba transparentnosti pri rozhodovaní vyžaduje, aby záver, podľa ktorého nie je pravdepodobné, že nastanú významné vplyvy na životné prostredie, bol zaznamenaný a zverejnený.“ Z ustanovenia § 28 Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že možnosť významného vplyvu (a na druhej strane aj jeho nepravdepodobnosť) má vyplynúť práve z odborného stanoviska. 40. V replike žalobca ešte opakovane upozornil na to, že žiadateľ nemôže v tom istom konaní zároveň vystupovať v pozícii subjektu, ktorý má nestranne posúdiť dosah svojej vlastnej žiadosti. Zásada nemo debet esse judex in propria causa platí bez ohľadu na to, či ide o odbornú organizáciu ochrany prírody alebo iný subjekt. 41. V duplike žalovaný zotrval na tom, že v tomto prípade odborné stanovisko nebolo potrebné. Zdôraznil, že v dôvodovej správe, na ktorú poukazoval žalobca, je práve uvedené, že § 28 ods. 2 až 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny rieši postup pri posudzovaní projektov alebo plánov, ktoré môžu mať významný vplyv, čo nebol tento prípad. Rovnako zdôraznil aj znenie smernice, ktorá tiež obsahuje formuláciu „môže pravdepodobne významne ovplyvniť lokalitu“. Ani z rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré poukazoval žalobca, podľa žalovaného nevyplýva, že by každý projekt realizovaný v územiach NATURA 2000 musel podliehať hodnoteniu, ktoré popisuje žalobca. Zásadu nemo debet esse judex in propria causa, v predmetnej veci nie je možné aplikovať, pretože Štátna ochrana prírody SR v predmetnej veci nerozhodovala. 42. Ďalší účastník konania 1/ - Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že akýkoľvek plán alebo projekt zadefinovaný v § 28 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na územie výlučne v prípade, ak existuje pravdepodobnosť, že môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv. Keďže prvostupňový orgán verejnej správy v konaní nezistil, že by navrhovaný projekt a s ním súvisiace činnosti mali mať významný vplyv na územie uvedené v § 28 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny, nebolo potrebné vypracovať odborné stanovisko požadované v § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Záver, že realizácia projektu nebude mať významný vplyv na predmetné územia, vyplýval zo stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana zo dňa 12.04.2016. 43. Ďalej ďalší účastník konania 1/ uviedol, že prvostupňový orgán vykonal dokazovanie obvyklým spôsobom, keď si zabezpečil pre svoje rozhodnutie odborné stanovisko od príslušnej organizácie. Žalobca ako účastník konania nenavrhol vykonanie iných dôkazov, preto bol správny a zákonný postup správneho orgánu, keď považoval ním zabezpečené podklady za postačujúce pre zistenie skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia. Správny poriadok neumožňuje správnemu orgánu neprihliadnuť na podklad rozhodnutia z dôvodov uvedených žalobcom. 44. Žiadosť obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a vymedzila tak rozsah konania správneho orgánu. Keďže konanie o povolení výnimky zo zákazov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zo zákona spojené s konaní, ktorého vykonanie navrhol v žiadosti, správny orgán nebol podľa ďalšieho účastníka konania 1/ oprávnený ani povinný prekročiť rámec konania vymedzený žiadateľom a rozhodol v súlade s podanou žiadosťou správne a zákonne. 45. Ďalší účastník konania 4/ - Združenie domových samospráv, Bratislava vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so žalobou a navrhuje jej vyhovieť. V dôsledku absencie rozhodnutia o vydaní stanoviska podľa § 28 Zákona o ochrane prírody a krajiny bolo podľa jeho názoru žalobcovi upreté právo efektívne presadzovať a hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a v zmysle článku 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, pretože žalobca sa nemohol vyjadrovať k podkladom rozhodnutia a navrhovať doplňujúce dôkazy, čím sa s účastníkmi konania nejednalo podľa zásady rovnosti v správnom konaní. 46. Žalobca žiadal na základe správnej žaloby zrušiť prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný a ďalší účastník konania 1/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalší účastník konania 4/ žiadal žalobe vyhovieť. 47. Žalobca v správnej žalobe označil ako ďalšieho účastníka konania len ďalšieho účastníka konania 1/ Štátnu ochranu prírody SR Banská Bystrica. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom uznesením č.k. 23S/5/2017-83 zo dňa 04.04.2017 pribral do konania ďalších účastníkov konania 2/ až 4/ - občianske združenia : PRALES, občianske združenie, Rosina, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislava - Ružinov a Združenie domových samospráv, Bratislava, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania v zmysle § 82 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny. 48. V priebehu súdneho konania účinne vystúpil z konania ďalší účastník konania 3/ Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislava-Ružinov postupom podľa § 32 ods. 4 SSP. 49. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 26.07.2017. 50. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a replike a predniesla rovnaké námietky aké boli v nich obsiahnuté. Zdôraznila, že ak sa výnimka udeľuje pre piaty stupeň ochrany, musí byť preukázané, že existuje dôležitejší záujem, ako je záujem na ochrane prírody. Zdôraznila tiež, že išlo o nedostatočný vadný podklad rozhodnutia, o nedostatočné dokazovanie a nesúhlasila s argumentáciou, že je vecou žalovaného, aké podklady si zaobstará pre rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy nebol v takej núdzi, aby sa musel uspokojiť s odborným stanoviskom na posúdenie veci predloženým žiadateľom. Odborné stanovisko bolo možné zabezpečiť napr. znaleckým posudkom, či už znalcom z odboru životného prostredia, resp. znaleckým ústavom alebo iným vedeckým pracoviskom zaoberajúcim sa ochranou prírody a krajiny, čo mohlo byť objektívnejším podkladom pre vydané rozhodnutie. Namietala nezákonnosť rozhodnutia v dôsledku toho, že podkladom rozhodnutia bolo stanovisko účastníka konania. V rámci konečného návrhu navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať úplnú náhradu trov konania. 51. Poverená zástupkyňa žalovaného odkázala na vyjadrenia predložené v rámci súdneho konania. Navyše ešte upozornila na to, že rozhodnutie o povolení výnimky malo obmedzenú dobu platnosti do 31.12.2016. Oboznámila súd s tým, že žiadateľ požiadal o predĺženie doby platnosti rozhodnutia a rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 03.04.2017 bola žiadosť zamietnutá. Predložila súdu rozhodnutie, ktoré bolo doručené žiadateľovi s tým, že nedisponuje informáciu o tom, či už bolo doručené všetkým účastníkom a či bolo podané odvolanie. Navrhla zastaviť súdne konanie, pretože uplynutím doby, na ktorú bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, resp. jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, došlo k zániku rozhodnutia o udelení výnimky. Tiež uviedla, že výnimka nebola zrealizovaná, a preto odpadol dôvod konania. V rámci konečného návrhu tak vzhľadom na uplynutie doby, na ktorú bolo rozhodnutie vydané a na to, že doba jeho platnosti nebola predĺžená, navrhla konanie zastaviť. 52. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ uviedol, že zotrváva na písomne podanom vyjadrení a v zásade sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, preto sa aj pripojil k prednesenému vyjadreniu jeho poverenej zástupkyne. Poukázal na to, že žiadateľ nepodal odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia o udelení výnimky a nezáväzne disponuje informáciou, že nebolo podané odvolanie žiadnym z účastníkov správneho konania a rozhodnutie by malo byť právoplatné. Navrhol zastaviť súdne konanie s poukazom na ustanovenie § 99 písm. g) SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie a uplynula doba platnosti povolenia. Zdôraznil, že žalobca v žalobe netvrdil a ničím nepreukazoval, ako bol ukrátený na subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch, čo je náležitosťou správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Pre prípad, že by súd neakceptoval návrh na zastavenie konania, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemôže byť súčasne aktívne legitimovaným na podanie žaloby podľa § 178 ods. 1, 3 SSP. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania Štátnej ochrane prírody SR. 53. Zástupca ďalšieho účastníka konania 4/ navrhol žalobe ako dôvodnej vyhovieť, avšak z iných dôvodov, než uviedol žalobca v žalobe. Žalovaný podľa neho konal arbitrárne, došlo k poškodeniu práv žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny, na súvislosť s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, t. j. zisťovacie konanie. Dal do pozornosti Aarhuský dohovor a tiež rozsudky Súdneho dvora EÚ C-416/10 a C-243/15 s tým, že žalovaný nepostupoval správne, pretože prvostupňový orgán verejnej správy mal zabezpečiť odborné stanovisko v zmysle § 28 ods. 4, teda malo predchádzať rozhodnutie, či sa má alebo nemá ďalej posudzovať vplyv na životné prostredie. Došlo k porušeniu čl. 45 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. K namietanému konfliktu záujmov uviedol, že orgán verejnej správy sa mal uchýliť aj k iným dôkazom na podporu objektivity svojho záveru. 54. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 55. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 57. Podľa § 178 ods. 3 SSP; zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 58. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny; žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa § 14 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 1 písm. e), g), h) a j) a § 16 ods. 1 písm. b) až d) a h) je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom. 59. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny; účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7. 60. Podľa § 82 ods. 6 Zákona o ochrane prírody a krajiny; združenie podľa odseku 3 môže formou predbežnej žiadosti písomne požiadať orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3. 61. Žalobca bol účastníkom konania o udelenie súhlasu a povolenie výnimiek v zmysle § 82 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny, na základe jeho oznámenia zo dňa 22.03.2016, ktorým prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámil svoj záujem byť účastníkom administratívneho konania. 62. Zo žalobných bodov uvedených v správnej žalobe vyplýva, že žalobca sa domáha ochrany záujmov v oblasti životného prostredia, konkrétne ochrany prírody a krajiny v územiach, v ktorých platí zvýšený stupeň ochrany. Základným predpokladom pre úspešnosť správnej žaloby je, že administratívnym rozhodnutím, proti ktorému žalobca podanou správnou žalobou brojí, bol ukrátený na svojich subjektívnych právach (§ 178 ods. 1 SSP) alebo bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP). 63. V posudzovanom prípade bol rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, v spojení s druhostupňovým rozhodnutím, udelený súhlas a povolené výnimky zo zákazov v súvislosti s výstavbou vyhliadkovej veže, ktorá mala byť umiestnená v území s 5. stupňom ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny, v území, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou, biosferickou rezerváciou, chráneným vtáčím územím a územím európskeho významu. Povoľované činnosti bol žiadateľ/ďalší účastník konania 1/ oprávnený vykonávať v období od 01.05.2016 do 31.12.2016, teda na toto obdobie bola stanovená platnosť povolenia. Z vyjadrenia účastníkov konania na pojednávaní vyplynulo, že v období platnosti povolenia nebola výstavba veže realizovaná a nezačalo sa s výkonom žiadnych prác. Z uvedeného potom vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia nezasiahli do žiadnych práv a chránených záujmov, konkrétne ani do záujmov na ochrane prírody a krajiny, pretože nimi povolená činnosť nebola realizovaná. Keďže platnosť povolenia uplynula, preskúmavané rozhodnutia tak nie sú spôsobilé ukrátiť akékoľvek práva a záujmy ani v budúcnosti. Z prednesov žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1/ na pojednávaní vyplynulo, že žiadateľ požiadal o predĺženie lehoty platnosti povolenia, táto bola orgánom verejnej správy prvého stupňa zamietnutá a samotný žiadateľ podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu odvolanie proti rozhodnutiu nepodal. Aj keď správny súd v tomto konaní nemal preukázané, že žiadosť o predĺženie platnosti povolenia bola zamietnutá právoplatne, nič to nemení na predošlých záveroch správneho súdu. 64. Správny súd za najpodstatnejší dôvod pre zamietnutie správnej žaloby považuje ten, že preskúmavané rozhodnutia žiadnym spôsobom nezasiahli do akýchkoľvek práv a záujmov, pretože nimi povolená činnosť nebola realizovaná, a vzhľadom na uplynutie času, na ktorý boli výnimky a súhlas v území s 5. stupňom ochrany udelené, ani v budúcnosti nie sú spôsobilé privodiť zásah do akýchkoľvek práv a právnom chránených záujmov. 65. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu správny súd poukazuje aj na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/87/2014 zo dňa 17.12.2015, kde sa najvyšší súd ako súd odvolací vysporiadaval so skutočnosťou, že preskúmavané rozhodnutie (vydané taktiež v režime Zákona o ochrane prírody a krajiny) v priebehu odvolacieho konania stratilo platnosť. Najvyšší súd uviedol, že ak by došlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré v priebehu súdneho konania stratilo platnosť, žalovaný by musel správne konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny zastaviť. Ďalej najvyšší súd uviedol, že : „Rozhodnutie správneho orgánu nemožno súdom zrušiť vtedy, ak sa nemôže v ďalšom konaní privodiť vecne iné, či výhodnejšie postavenie pre účastníka.“ 66. Aj napriek uvedenému najpodstatnejšiemu argumentu pre zamietnutie správnej žaloby, správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu obsiahnutými v správnej žalobe. 67. V predmetnom prípade bolo medzi žalobcom, žalovaným a ďalšími účastníkmi konania sporné, či udeleniu súhlasu a povoleniu výnimiek malo predchádzať vypracovanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny, či nedostatkom administratívneho konania bolo to, že nebolo riešené povolenie na udelenie výnimky zo zákazov uvedených v § 16 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny a či orgány verejnej správy oboch stupňov pochybili, ak sa uspokojili s podkladmi rozhodnutia, ktoré vypracoval subjekt v pozícii účastníka konania - žiadateľ o udelenie súhlasu a povolenie výnimiek. 68. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny; chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. 69. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny; akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. 70. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny; každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 71. Podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny; okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 72. Právna úprava v ustanovení § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny je výsledkom transpozície Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín zo dňa 21.05.1992. Sporným sa v posudzovanej veci stalo ustanovenie § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny a to, či odborné stanovisko v zmysle tohto ustanovenia má orgán verejnej správy prvého stupňa vydať vždy (a v ňom posúdiť, či môže ísť o významný vplyv na dotknuté územia v dôsledku realizácie zamýšľaného plánu alebo projektu), alebo či v prípade, že dôjde k záveru, že predmetná činnosť (realizovaná na základe plánu alebo projektu) nebude mať na dotknuté územie významný vplyv, odborné stanovisko nie je potrebné vypracovať. 73. Keďže ide o transpozíciu vyššie uvedenej smernice, správny súd pri výklade ustanovenia § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny, v záujme jeho eurokonformného výkladu, vychádzal aj z textu uvedenej smernice (články 6.3 a 6.4) a z Metodickej príručky k ustanoveniam článkov 6(3) a 6(4) smernice, vypracovanej Európskou komisiou, Riaditeľstvom pre životné prostredie. Aj keď je metodická príručka nezáväzným dokumentom, z jej obsahu možno zistiť zámery a ciele, ktoré boli a sú smernicou sledované, a za účelom dosiahnutia ktorých bola smernica prijatá. 74. Podľa článku 6 ods. 3 Smernice; akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti. 75. Podľa článku 6 ods. 4 Smernice; ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. 76. Z úvodných ustanovení metodickej príručky vyplýva, že hodnotenia podľa článkov 6.3 a 6.4 smernice sú vyžadované tam, kde plán alebo projekt môže mať významný dopad na lokality sústavy NATURA 2000, pričom termín hodnotenie sa na účely príručky používa vo význame „hodnotenie vplyvov na životné prostredie“ (EIA). 77. Podľa metodickej príručky sa hodnotenie vykonáva v 4. etapách. Prvá etapa je tzv. zisťovacie konanie - screening, v ktorom sa posudzuje pravdepodobnosť významných vplyvov na územia NATURA 2000, to znamená či je pravdepodobné, že projekty alebo plány by mohli mať na dotknuté územia významný dopad (str. 9 Metodickej príručky). NATURA 2000 je názov pre sústavu chránených území členských štátov Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia bolo zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nie len pre príslušný členský štát ale aj pre Európsku úniu ako celok. 78. Pokiaľ ide o zisťovacie konania, z príručky vyplýva, že táto fáza je neformálnejšia a ak sa príjme záver, že vplyv plánu alebo projektu, ktorý sa má realizovať v chránenom území, nie je významný, príslušný orgán pristupuje priamo k rozhodovaniu o povolení plánu alebo projektu, nepostupuje sa do druhej etapy konania tzv. zodpovedajúce hodnotenie (viď. schéma na str. 11 príručky). 79. Ďalej správny súd odkazuje na popis prvej etapy - zisťovacie konanie v Metodickej príručke, kde je uvedené: „Často bude možné urobiť v tejto etape rozhodnutie s využitím bežne publikovaných materiálov a na základe konzultácií s príslušnými inštitúciami ochrany prírody. Spôsob prijímania rozhodnutí v etape zisťovacieho konania zodpovedá princípu preventívnych opatrení, aplikovanej v zodpovedajúcom rozsahu vzhľadom na projekt alebo plán a na dotknutú lokalitu. Pri navrhovaní veľmi malých projektov alebo plánov je možné, aby zodpovedný úrad rozhodol o tom, že nenastanú významné vplyvy, už na základe samotného popisu projektu. Podobne môže byť táto úroveň informácií dostačujúca pre rozhodnutie, že u veľkých a rozsiahlych projektov významné vplyvy pravdepodobne nenastanú. Takéto rozhodnutie možno urobiť len na základe poznania príslušného úradu o danej lokalite sústavy NATURA 2000, údajov o jej vyhlásení a jej stave z hľadiska ochrany. Tam kde je menej zreteľné, či nastanú alebo nenastanú významné vplyvy, bude nutné použiť už v zisťovacom konaní podstatne tvrdší postup. “ 80. Ako sa ďalej uvádza v príručke, ak sa dôjde k objektívnemu záveru o tom, že nie je pravdepodobný vznik environmentálnych účinkov na lokalitu sústavy NATURA 2000, stalo sa bežnou praxou vyplnenie Záznamu o nezistení významných účinkov. 81. Správny súd má s ohľadom na uvedené za to, že postup pri rozhodovaní o povolení činností v chránených územiach, upravený v § 28 Zákona o ochrane prírody a krajiny, je potrebné v spojení so smernicou a príručkou k nej vykladať tak, že nie v každom prípade sa má vypracovať odborné stanovisko, ale len v tých prípadoch, keď povoľovaná činnosť môže mať na chránené územia významný vplyv. Konajúci orgán je oprávnený v niektorých prípadoch vyhodnotiť, že predmetná činnosť nebude mať významný vplyv na chránené lokality už na základe podkladov predložených žiadateľom (projekt), prípadne v spojení s informáciami, ktoré sú mu ako odbornému subjektu známe z jeho činnosti, taktiež v spojení s bežne publikovanými a dostupnými informáciami. K. záver nič nemení na tom, že rozhodnutie o tom, že povoľovaná činnosť nebude mať významný vplyv, musí byť preskúmateľné a dostatočne odôvodnené, zohľadňujúc osobitosti konkrétneho prípadu. XX. V zmysle uvedených záverov má preto správny súd za to, že orgány verejnej správy nepochybili, keď v predmetnom administratívnom konaní nebolo vypracované odborné stanovisko a vychádzali zo Záznamu o nezistení významných účinkov, ktorý je aj v zmysle Metodickej príručky bežný spôsob ukončenia prvej etapy konania pri nezistení významných účinkov na chránené lokality (str. 22 Metodickej príručky). Z administratívneho spisu je zrejmé, že Záznamy o nezistení významných vplyvov boli vypracované Štátnou ochranou prírody SR, Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana podľa vzorových formulárov uvedených v metodickej príručke. Predmetom vyhodnocovania bol dopad činností, ktoré žiadateľ žiadal povoliť, na chránené vtáčie územie, ako aj na územie európskeho významu. Závery o nezistení významných vplyvov sú preskúmateľné a z predložených formulárov je zrejmé, čo bolo predmetom hodnotenia, aké malo byť zloženie a umiestnenie stavby, aký mal byť postup pri jej realizácii, aké podmienky s ohľadom na ochranu rastlín a živočíchov bolo potrebné dodržať, aj konkrétny popis jednotlivých druhov živočíchov a rastlín, ktoré mohli byť krátkodobo, počas výstavby, dotknuté. Bol konštatovaný čiastočný záber malej plochy na trase turistického chodníka, s rušením živočíchov len krátkodobo, počas prepravy materiálu a realizácie stavby. Celková realizácia bola podmienená dodržiavaním podmienok, ktoré zohľadňovali záujem na ochrane prírody a krajiny tým, aby boli v čo najmenšej miere dotknuté živočíchy a rastliny v bezprostrednom okolí. 83. Samotná smernica pamätá na to, že právne úpravy členských štátov sú rôzne a sú v nich rôzne inštitúcie ochrany prírody a krajiny, s ktorými má povoľujúci orgán konať. V predmetnom prípade nastala určitým spôsobom neštandardná situácia, že screeningové formuláre a stanovisko k udeleniu súhlasu a povoleniu výnimiek podala v priebehu administratívneho konania organizačná zložka samotného žiadateľa. Ani túto skutočnosť však správny súd nepovažuje za spôsobilú privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Je nepochybné, že Štátna ochrana prírody SR je ako príspevková organizácia, zriadená Ministerstvom životného prostredia SR, odbornou organizáciou, ktorej poslaním podľa § 65a ods. 2 písm. v) Zákona o ochrane prírody a krajiny je aj vypracovanie odborných stanovísk pre štátne orgány. Nie je vylúčené, aby Štátna ochrana prírody SR realizovala v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny rôzne projekty v chránených lokalitách a zároveň predkladala odborné stanovisko. Ide o odbornú organizáciu, ktorej zamestnanci, pôsobiaci v jednotlivých organizačných zložkách, najlepšie poznajú pomery týchto lokalít, pretože ich dlhodobo monitorujú. Za dôležité v prejednávanom prípade navyše správny súd považuje to, že žiadny z účastníkov administratívneho konania nenamietal a nerozporoval závery v záznamoch - výsledkoch screeningu, a na spochybnenie ich správnosti nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. 84. Pokiaľ ide o námietku o neudelení výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane prírody a krajiny, správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že rozsah konania pred orgánom verejnej správy určuje účastník konania, ktorý konanie iniciuje, teda žiadateľ, čo navyše v predmetnom prípade bola odborná organizácia, pôsobiaca v oblasti ochrany prírody a krajiny. Napriek uvedenému je potrebné uznať, že orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny by mal dôsledne dbať na záujmy ochrany životného prostredia a nazerať na žiadosti komplexne, pri zhodnocovaní všetkých možných dopadov povoľovanej činnosti v chránených lokalitách. V predmetnom prípade má ale správny súd za to, že prípustnosť rušenia ticha a pokoja v dotknutom území (prípustnosť hluku) sú už subsumované v udelenom súhlase a v povolených výnimkách, z povahy ktorých vyplýva, že je pri nich možné očakávať určitý ruch a narušia krátkodobo pokoj lesnej lokality. Preto aj túto žalobnú námietku správny súd považuje za nespôsobilú privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 85. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-243/15 zo dňa 08.11.2016, v tomto rozhodnutí sa Súdny dvor primárne zaoberal inou otázkou ako bola otázka riešená v tomto súdnom konaní, a ani tie jeho časti, na ktoré poukazoval žalobca, nevylučujú závery prijaté správnym súdom. 86. Správny súd ešte považuje za potrebné vysporiadať sa s vyjadreniami ďalšieho účastníka konania 4/, ktoré boli prednesené písomne a aj ústne v rámci pojednávania. Vo svojom prvom vyjadrení tento účastník konania vyjadril súhlas s podanou správnou žalobou a jej dôvodmi, následne označil preskúmané rozhodnutia za vecne správne a namietal len nedostatky v procesnom postupe, nakoniec označil žalobu za dôvodnú ale z iných dôvodov ako uviedol samotný žalobca. Účastníkmi konania pred správnym súdom sú všetci účastníci administratívneho konania. Účelom tejto právnej úpravy je, aby všetky subjekty, ktoré sa zúčastnili administratívneho konania a dotýka sa ich výsledný akt tohto konania - v tomto prípade rozhodnutie, boli oboznámení s tým, že bola podaná správna žaloba, v dôsledku úspešnosti ktorej môžu byť prelomené účinky administratívneho rozhodnutia. Preto všetky tieto subjekty v pozícii ďalšieho účastníka konania majú zákonom garantované právo vyjadriť sa v priebehu súdneho konania za účelom uplatňovania ochrany svojich práv a záujmov. Nie je však prípustné, a prieči sa to samotnej procesnej pozícii žalobcu a ďalšieho účastníka konania, aby ďalší účastník konania rozširoval, prípadne menil žalobné body za žalobcu. Ďalšiemu účastníkovi konania ako účastníkovi konania v administratívnom konaní taktiež prináležali oprávnenia vznášať námietky, navrhovať dôkazy, podať odvolanie a v konečnom dôsledku aj oprávnenie podať správnu žalobu za splnenia zákonom predpísaných podmienok. 87. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods.1 a contrario SSP. 88. Ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania voči žalobcovi, ako účastníkovi konania, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP a contrario, nakoľko im zo strany súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. 89. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.