Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/39/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202804 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:1016202804.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Z.. H. F. - UČEBNÉ POMÔCKY SLOVAKIA, miesto podnikania Malachovská cesta 2101/17, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 932 212, zast. Mgr. Vladimírou Halamovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom nám. 14. října 1307/2, 150 00 Paha 5 - Smíchov, Česká republika, adresa pre doručovanie a pobočka: Kaštanová 995, 250 01 Brandýs nad Labem, Česká republika proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0831/99/2015 zo dňa 21.11.2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie Bratislava č. SK/0831/99/2015 zo dňa 21.11.2016 a prvostupňové rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. PV/0230/06/15 zo dňa 27.10.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie: Inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) pre Banskobystrický kraj v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonali u žalobcu kontrolu zameranú na dodržiavanie povinností ustanovených v platných právnych predpisoch v súvislosti s prevádzkovaním internetového obchodu (zák. č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov, zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v znení neskorších predpisov, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov) a kontrolu dodržiavania ustanovení zák. č. 262/2014 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 262/2014 Z.z.) a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (ďalej len „Nariadenie č. 98/2013“) a zák. č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických látok na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za účelom kontroly bola inšpektormi SOI vybratá z ponuky predaja www.ucebnepomockyslovakia.sk chemická látka kyselina dusičná 1000 ml. Z internetovej stránky www.I..sk od žalobcu bol dňa 21.05.2015 objednaný jeden druh výrobku (jeden kus) kyselina dusičná 1000 ml v hodnote 7,67 €. Objednávka č. 1505000013 bola predávajúcim (žalobca) potvrdená 21.05.2015. Spotrebiteľke bola dňa 21.05.2015 doručená faktúra č. 95/2015 na hodnotu 12,67 € (kyselina dusičná p.s. 1000 ml v hodnote 7,66 € + dopravné a balné 5,- €). Spotrebiteľka p. D. zaplatila za objednaný tovar prostredníctvom Internetbanking Slovenská sporiteľňa a.s. čiastku 12,67 € na účet predávajúceho, pričom potvrdenie tvorí prílohu inšpekčného záznamu. Dňa 26.05.2015 bol p. D. doručený prostredníctvom pošty (Bi 593042843SK, Banská Bystrica) objednaný tovar podľa objednávky. Zásielka bola rozbalená až v sídle prvostupňového správneho orgánu za účasti inšpektorov SOI (734, 733) a p. D. dňa 27.05.2015. Zásielka obsahovala objednaný tovar zabalený v priehľadnom obale a v papierovej škatuli od topánok značky Baťa a originál faktúry č. 95/2015. Z rozbalenia zásielky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je prílohou inšpekčného záznamu. Doručená kyselina dusičná 65% p.a. 1000 ml sa nachádzala do dňa kontroly na prvostupňovom orgáne verejnej správy, chemická látka nebola doručená späť žalobcovi a nebolo ani písomné odstúpenie od zmluvy v zákonnej lehote z dôvodu, že sa jedná o krehký a nebezpečný tovar. Dňa 08.06.2015 bolo žalobcovi zaslané Oznámenie o vykonaní kontrolného nákupu a žalobca bol predvolaný na prvostupňový orgán verejnej správy. Dňa 01.07.2015 vykonali inšpektori v priestoroch prvostupňového orgánu verejnej správy kontrolu žalobcu, ktorý ponúkal na predaj tovar prostredníctvom internetového obchodu na webovej stránke www.I..sk. Žalobca bol v postavení hospodárskeho subjektu v zmysle čl. 3 ods. 9 Nariadenia č. 98/2013. Inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy vyhotovili o vykonanej kontrole inšpekčný záznam dňa 01.07.2015, v ktorom boli podrobne opísané zistenia vyplývajúce z vykonaného kontrolného nákupu z 21.05.2015 z internetového obchodu na webovej stránke www.I..sk, o.i. že vykonaním kontrolného nákupu formou zásielkového predaja, ktorým bola žalobcom odpredaná kyselina dusičná 65 % p.s. 1000 ml (obmedzený prekurzor výbušnín) došlo k porušeniu § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z., keď hospodársky subjekt (žalobca) môže obmedzené prekurzory výbušnín sprístupniť členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013 (maximálna povolená koncentrácia kyseliny dusičnej CAS 7697-37-2 je od 3 % do 10 % hm). Ďalej z inšpekčného záznamu vyplýva, že zo žalobcom predložených dokladov (odberateľská faktúra č. 76/2015 zo 14.04.2015, odberateľ T. A., J. a odberateľská faktúra č. 111/2015 zo dňa 02.06.2015, odberateľ N. D., X. nad X.), bola kyselina dusičná 65 % p.a. odpredaná viacerým členom spotrebiteľskej verejnosti. Súčasťou inšpekčného záznamu je aj vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že si nebol vedomý, že porušuje zákon a nedostatky e-shopu odstráni. Súčasťou inšpekčného záznamu je vyhotovená fotodokumentácia o otvorení zásielky s dodávkou kyseliny dusičnej 65 % 1000 ml, objednávka, potvrdenie objednávky a faktúra č. 95/2015 pre odberateľku U. D., Y., faktúra č. 111/2015 a objednávka od odberateľa N. D., X. nad X., faktúra č. 76/2015 a objednávka od odberateľa T. A., J.. Žalobca elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy 06.07.2015 oznámil, že odstránil nedostatky zistené inšpektormi prvostupňového orgánu verejnej správy a zaznamenanými v inšpekčnom zázname zo dňa 01.07.2015. Na základe zistení z vykonanej inšpekcie prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi dňa 28.09.2015 doručil Oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom ho oboznámil s nedostatkami zistenými pri predmetnej kontrole týkajúcimi sa porušenia § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. s tým, že mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k zisteným nedostatkom písomne vyjadril podaním zo dňa 29.09.2015, v ktorom o.i. vo vzťahu k nedostatkom týkajúcim sa zisteného porušenia ustanovení zák. č. 262/2014 Z.z. uviedol, že zo strany žalobcu bola vykonaná náprava tak, že predaj chemikálií bol obmedzený len na osoby oprávnené na podnikanie a školské zariadenia, o čom je spotrebiteľ informovaný v e-shope v sekcii chemikálie, hneď v úvode: http:// www.I..sk/P./X./O.. K jednotlivým chemikáliám boli zároveň doplnené výstražné symboly a v popise boli doplnené výstražné a bezpečnostné upozornenia. Zároveň boli odstránené aj nedostatky pri balení a odosielaní chemikálií. Žalobca uviedol, že k uvedeným nedostatkom došlo z jeho strany nedopatrením a neznalosťou zákona. Žiadal, aby prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol na mieru zavinenia a na fakt, že konaním žalobcu nebola žiadnemu spotrebiteľovi spôsobená ujma, ako aj na to, že predaj chemikálií nie je jeho hlavnou činnosťou, ale predstavuje len doplnkový sortiment s minimálnym ziskom. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal dňa 27.10.2015 rozhodnutie č. PV/0230/06/15 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe kontroly vykonanej dňa 01.07.2015 uložil žalobcovi podľa § 8 ods.1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z. z. pokutu vo výške 2000,-Eur pre porušenie povinností hospodárskeho subjektu - predávajúceho, ktorý sprístupňuje obmedzené prekurzory výbušnín členovi širokej verejnosti, sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa osobitného predpisu (čl. 4 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 z 15.01.2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (Ú.w. eú L 39, 09.02.2013), nakoľko kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt predal do kontrolného nákupu a ďalším najmenej dvom fyzickým osobám ako odberateľom kyseliny dusičnej v koncentrácii 65 %, pričom podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia EÚ č. 98/2013 môže hospodársky subjekt sprístupniť členovi širokej verejnosti kyselinu dusičnú (CAS RN 7697-37-2) ako obmedzený prekurzor výbušnín v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I citovaného Nariadenia č. 98/2013, ale nie vyšších ako 10 % hm, a za porušenie povinností ustanovených v § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy vykonali dňa 01.07.2015 kontrolu žalobcu, ktorý ponúka predaj tovaru prostredníctvom internetového obchodu, pričom za účelom overenia dodržania príslušných ustanovení právnych predpisov bol inšpektormi dňa 21.05.2015 vykonaný kontrolný nákup z internetového obchodu na webovej stránke www.I..sk, ktorý pozostával z jedného kusu kyseliny dusičnej 1000 ml p.a. 65 %, á 7,67 € + dopravné a balné 5,- € v celkovej hodnote 12,67 €, na základe záväznej objednávky č. 1505000013. Spotrebiteľke bol doručený kontrolný nákup prostredníctvom poštovej zásielky 26.05.2015 a táto bola úradne otvorená v sídle prvostupňového orgánu verejnej správy 27.05.2015, pričom bolo zistené, že doručená zásielka obsahovala objednaný tovar zabalený v priehľadnom obale a v papierovej škatuli od topánok značky Baťa a originál faktúry č. 95/2015. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že kontrolou odberateľských faktúr bolo ďalej zistené, že žalobca dodal kyselinu dusičnú p.a. 1000 ml odberateľovi T. F. (faktúra č. 76/2015 zo dňa 14.04.2015) a odberateľovi N. D. (faktúra č. 111/2015 zo dňa 02.06.2015). Ďalej uviedol, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca ako hospodársky subjekt sprístupnil členovi širokej verejnosti obmedzený prekurzor výbušnín bez toho, aby splnil podmienky podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013, v zmysle ktorého hospodársky subjekt môže obmedzený prekurzor výbušnín sprístupniť členovi širokej verejnosti a to kyselinu dusičnú (CAS RN 7697-37-2) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I citovaného nariadenia, ale nie vyšších ako 10 % hm, pričom žalobca predal kyselinu dusičnú v koncentrácii 65 %. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že uvedeným protiprávnym skutkovým stavom došlo k porušeniu § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z., pričom za zistený nedostatok a tým aj za preukázané porušenie zákona citované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zodpovedá podnikateľ. Prvostupňový orgán verejnej správy argumentoval, že obmedzené prekurzory výbušnín sú chemické látky z prílohy I Nariadenia č. 98/2013 samostatne alebo v zmesiach, ktorých koncentrácia je vyššia, ako je stanovená ich prahová koncentrácia v tejto prílohe, pričom podľa čl. 4 bod 1 cit. nariadenia obmedzené prekurzory výbušnín sa nesprístupňujú členom širokej verejnosti, títo ich nedovážajú, nevlastnia, ani nepoužívajú. Výnimku tvoria podľa čl. 4 ods. 3 cit. nariadenia obmedzené prekurzory výbušnín ako o.i. kyselina dusičná pre koncentráciu od 3 % do 10 %, ktoré podľa § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. sa na území SR povoľuje sprístupniť členovi širokej verejnosti za podmienok stanovených v tomto zákone. Povinnosťou predávajúceho pri predaji prekurzorov výbušnín členovi širokej verejnosti je nepredávať obmedzené prekurzory výbušnín členom širokej verejnosti nad prahovou koncentráciou stanovenou nariadením, splniť požiadavku na správne označenie obmedzeného prekurzora výbušnín a dodržiavať požiadavky na registráciu obmedzeného prekurzora výbušnín, vrátane povinnosti hlásiť kontaktnému miestu všetky podozrivé transakcie podľa čl. 9 cit. nariadenia. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Poukázal na ust. § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého účastník má možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia, pričom žalobca toto svoje procesné právo využil, k zisteným nedostatkom sa vyjadril tak, že zistené nedostatky nespochybnil a uviedol, že tieto boli odstránené hneď po vykonaní kontroly, o čom informoval prvostupňový orgán verejnej správy. Zároveň uviedol, že k zisteným nedostatkom došlo nedopatrením a neznalosťou zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dôvod vzniku nedostatku hodnotí ako subjektívny, na ktorý zák. č. 262/2014 Z.z. neumožňuje prihliadať, pričom uvedená skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko zák. č. 262/2014 stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené v čase kontroly a existenciu subjektívnych okolností nezohľadňuje. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol porušený zákon, ktorý ukladá povinnosti priamo predávajúcemu, ktorý za zistené nedostatky objektívne zodpovedá. Orgán verejnej správy nepreukazuje úmysel v konaní. Konštatoval, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že pri určení výšky pokuty orgán verejnej správy v zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. prihliadol na závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas a následky protiprávneho konania hospodárskeho subjektu - predávajúceho, ktorý sprístupňuje obmedzené prekurzory výbušnín členovi širokej verejnosti, pričom sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín členovi širokej verejnosti môže len za podmienok podľa osobitného predpisu (čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013). Uviedol, že prihliadol na spôsob, akým bol vykonaný kontrolný nákup, a to na vykonanie objednávky z elektronického obchodu a následné dodanie prekurzora výbušnín rovnakým spôsobom, ako akýkoľvek iný, nie rizikový výrobok. Ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že predaj prekurzora výbušnín bol zistený v ďalších dvoch prípadoch, v ktorých podľa predložených dokladov predávajúci predal kyselinu dusičnú fyzickým osobám. Ďalej zohľadnil fakt, že určité látky a zmesi známe ako prekurzory výbušnín môžu byť zneužité na nedovolenú výrobu výbušnín, pričom cieľom Nariadenia č. 98/2013 je obmedzenie prístupu širokej verejnosti k prekurzorom výbušnín. Na predchádzanie možnému nedovolenému používaniu prekurzorov výbušnín je nevyhnutné, aby každý hospodárky subjekt vykonávajúci predaj prekurzorov výbušnín dôkladne poznal súvisiacu legislatívu a túto striktne dodržiaval. Nedodržanie Nariadenia č. 98/2013 a zák. č. 262/2014 Z.z. zo strany hospodárskeho subjektu môže znamenať ohrozenie záujmov celej spoločnosti pri nekontrolovanom sprístupnení prekurzorov výbušnín osobám, ktoré ich zneužijú na prípravu výbušnín v improvizovaných podmienkach s cieľom vykonať teroristický útok. Situácia je o to závažnejšia, že cieľom takýchto útokov je práve snaha privodiť smrť, či poškodenie zdravia väčšiemu počtu osôb, prípadne spôsobiť čo najväčšiu škodu na majetku. Vzhľadom na to, že zák. č. 262/2014 Z.z. stanovuje pravidlá súvisiace s látkami a zmesami uvedenými v prílohách Nariadenia č. 98/2013, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, v dôsledku čoho predaj obmedzeného prekurzora výbušnín kyseliny dusičnej CAS RN 7697-37-2 v koncentráciách vyšších ako 10 % hm správny orgán vyhodnotil ako obzvlášť závažné kontrolné zistenie. Pokuta bola žalobcovi s prihliadnutím na kontrolné zistenia uložená v zákonom stanovenej sadzbe na základe správnej úvahy po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a túto považuje za primeranú. Zároveň výška pokuty zodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona a od uloženej úhrnnej pokuty sa očakáva nielen represívny, ale aj preventívny účinok. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. SK/0831/99/2015 zo dňa 21.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. PV/0230/06/15 zo dňa 27.10.2015 v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta zmenil tak, žalobcovi uložil podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z.z. pokutu vo výške 1.500,- €. Ostatná časť výroku zostala bez zmeny. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy konanie účastníka konania (žalobcu) správne právne posúdil ako rozporné so zák. č. 262/2014 Z.z. Ďalej uviedol, že nemá výhrady ani voči rozsahu zistených skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky postihu podľa § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z., s poukazom na výšku rozpätia zákonnej sadzby (od 500,- € do 5.000,- €) pre uloženie pokuty podľa cit. zákona však výšku postihu primerane znížil. Uviedol, že pri prehodnocovaní výšky sankcie bol zohľadnený hlavne rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu a s tým súvisiaca ekonomická sila hospodárskeho subjektu, pričom postih uložený prvostupňovým orgánom verejnej správy v nadväznosti na uvedené by mohol viesť k likvidácii jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti primerane znížil výšku pokuty na sumu vyplývajúcu z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v odôvodnení ďalej popísal priebeh administratívneho konania, vrátane priebehu a výsledkov vykonanej kontroly, dôvody, na ktorých prvostupňový orgán verejnej správy založil svoje rozhodnutie a obsah podaného odvolania. Následne uviedol, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle požiadavky žalobcu. Žalovaný ako odvolací orgán však s poukazom na výšku rozpätia zákonnej sadzby v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z., rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, ako aj bezodkladnú súčinnosť účastníka konania pristúpil k primeranému zníženiu výšky postihu na sumu vyplývajúcu z výroku jeho rozhodnutia. Vo vzťahu k skutku, ktorý je predmetom konania, žalovaný uviedol, že ho považuje za presne a spoľahlivo zistený a správne právne kvalifikovaný. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočným spôsobom vyrovnal s tvrdeniami žalobcu, pričom žalobca za plnenie povinností stanovených danou právnou úpravou zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť). Poukázal na právnu úpravu uvádzania prekurzorov výbušnín na trh a ich používanie, konkrétne na ust. § 7 ods. 1 a § 7 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. a čl. 3 bod 10. a čl. 4 bod 3. Nariadenia č. 98/2013, ktorými boli stanovené pravidlá týkajúce sa sprístupňovania dovozu, vlastníctva a používania látok alebo zmesí, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, ako aj obmedzenia ich dostupnosti širokej verejnosti. Vyššie uvedená právna úprava vychádza z predpokladu, že určité látky a zmesi známe ako prekurzory výbušnín môžu byť zneužité na nedovolenú výrobu výbušnín, ktorá sa sťažila stanovením prahových hodnôt koncentrácií látok vo vzťahu k prekurzorom výbušnín. Pod úrovňou týchto prahových hodnôt je zabezpečený voľný pohyb prekurzorov výbušnín, nad úrovňou týchto prahových hodnôt sa prístup širokej verejnosti k týmto prekurzorom výbušnín obmedzil. Povinnosti hospodárskych subjektov vystupujúcich v pozícii predávajúcich sa uvedenými právnymi aktami stanovili na povinnosť správneho označenia obmedzeného prekurzora výbušnín, zákaz predaja obmedzených prekurzorov výbušnín členom širokej verejnosti nad prahovou koncentráciou stanovenou Nariadením č. 98/2013 a požiadavku registrácie transakcie týkajúcej sa obmedzeného prekurzora výbušnín. Žalovaný poukázal na to, že vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie podmienky pri sprístupnení obmedzených prekurzorov výbušnín verejnosti, konkrétne látky kyselina dusičná č. CAS RN 7697-37-2, ktorá bola v rámci kontrolného nákupu odpredaná v koncentrácii 65 % napriek skutočnosti, že uvedená látka nesmie byť sprístupnená členom širokej verejnosti v koncentrácii vyššej ako 10 % hm. Pre postih je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly dňa 01.07.2015. Predmetom kontroly, ktorej predchádzalo vykonanie kontrolného nákupu, bolo porovnávanie zisteného stavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými predpismi, ktorých dodržiavanie je Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať. Žalovaný konštatoval, že postup inšpektorov prvostupňového orgánu verejnej správy pri výkone kontrolnej činnosti upravený zák. č. 128/2002 Z.z. bol pri výkone kontroly dňa 01.07.2015 dodržaný. Z vyhotoveného inšpekčného záznamu bol zrejmý zistený skutkový stav, kontrolovaná osoba po oboznámení sa s výsledkami zistenia dostala priestor na vyjadrenie sa k zistenému skutkovému stavu. Žalovaný konštatoval, že z odvolania žalobcu vyplýva, že jeho konanie bolo spôsobené neznalosťou požiadaviek na sprístupňovanie obmedzených prekurzorov výbušnín, keďže sa v danom prípade jednalo o novú právnu úpravu. Žalobcovi bol však poskytnutý dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s touto právnou úpravou a zosúladenie jeho činnosti so zákonnými požiadavkami. Neznalosť tomto prípade žalobcu nezbavuje zodpovednosti za zistený skutkový stav, rovnako ho nezbavuje zodpovednosti ani odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a uskutočnenie opatrení s cieľom predchádzať im a opakovaniu sa, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietkam žalobcu a vo vzťahu ku konštatovanej objektívnej zodpovednosti účastníka konania za porušenie zákona uviedol, že z konštrukcie predmetného zákona vyplýva, že nerešpektovanie požiadaviek cit. zákona zo strany hospodárskeho subjektu (žalobcu) sa považuje za správny delikt, kde sa neskúma a ani nezohľadňuje zavinenie, na rozdiel od priestupku, ktorého sa podľa § 9 predmetného zákona dopustí člen širokej verejnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je orgán verejnej správy povinný pristúpiť k uloženiu postihu hospodárskemu subjektu za porušenie povinnosti podľa cit. zákona, čo vyplýva z § 8 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré zohľadnil pri určovaní výšky postihu, pričom žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že odôvodnenie úložnej sankcie je príliš všeobecné, keďže odôvodnenie výšky pokuty je potrebné chápať v kontexte celého rozhodnutia, v ktorom sú podrobne popísané zistené nedostatky, ich povaha, závažnosť a následky pre spotrebiteľa, ako aj nebezpečnosť pre spoločnosť. Vzhľadom na povahu predmetnej látky a jej nebezpečnosť pri jej zneužití nepovolanou osobou nemá pre posúdenie veci rozhodujúci význam jej cena. Napriek tomu, že nebolo preukázané spôsobenie žiadnej škody sankcionovaným protiprávnym konaním, závažnosť a rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky spočívajúce v ohrození zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty vo výške zníženej na sumu vyplývajúcu z rozhodnutia žalovaného. Žalovaný konštatoval, že výška pokuty sa nachádza blízko dolnej hranice zákonom stanovenej sadzby a podľa žalovaného je primeraná. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach, konal v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie považoval za súladné s § 46 Správneho poriadku. Ďalej vyslovil názor, že skutok uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia je špecifikovaný tak, že je z neho zrejmé, o aký skutok sa jedná, je zrejmé miestne, časové aj vecné hľadisko vymedzenia správneho deliktu a vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia tak podľa žalovaného zodpovedá požiadavke § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný preto považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, v dôsledku čoho nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 5. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z.z., v zmysle ktorého Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500,- € do 5.000,- € hospodárskemu subjektu, ktorý sprístupnil prekurzor výbušnín v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Poukázal na to, že pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 8 ods. 2 prihliadnuté na závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas a následky protiprávneho konania. Následne zopakoval argumentáciu uvedenú prvostupňovým orgánom verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého protiprávne konanie spočívalo v nerešpektovaní požiadavky na sprístupnenie obmedzených prekurzorov výbušnín členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa čl. 4 bod 3. Nariadenia č. 98/2013. Ďalej poukázal na to, že z hľadiska spôsobu protiprávneho konania bola zohľadnená skutočnosť, že žalobca odpredal kyselinu dusičnú 1000 ml p.a. 65 % prostredníctvom elektronického obchodu a dodal ho objednávateľovi rovnakým spôsobom ako akýkoľvek iný nerizikový tovar. Odpredanie uvedenej látky bolo preukázané žalobcovi vykonaním kontrolného nákupu dňa 21.05.2015, pričom podľa predložených dokladov odpredal žalobca kyselinu dusičnú ďalším dvom fyzickým osobám. Správny orgán (prvostupňový orgán verejnej správy) vyhodnotil uvedené konanie ako obzvlášť závažné vzhľadom na skutočnosť, že uvedená látka patrí medzi látky, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, pričom podľa čl. 4 bod 3. Nariadenia č. 98/2013 kyselinu dusičnú nebolo možné sprístupniť širokej verejnosti v koncentráciách vyšších ako 10 %. Z časového hľadiska správny orgán (prvostupňový orgán verejnej správy) poukázal na skutočnosť, že porušenie predmetnej povinnosti bolo zistené nielen v čase vykonania kontrolného nákupu spojeného so zaslaním objednanej kyseliny dusičnej 1000 ml p.a. 65 %, ale aj v ďalších dvoch prípadoch. Nedodržanie Nariadenia č. 98/2013 v spojení so zák. č. 262/2014 Z.z. ohrozuje záujmy a bezpečnosť celej spoločnosti vzhľadom na skutočnosť, že nekontrolované sprístupnenie prekurzorov výbušnín môže viesť k zneužitiu pri príprave výbušnín v improvizovaných podmienkach a k následnému použitiu pri útoku nasmerovanému na poškodenie zdravia, či spôsobenie smrti väčšiemu počtu osôb, prípadne spôsobenie škody na majetku. Žalobca ako hospodársky subjekt, ktorý sprístupňuje prekurzory výbušnín je povinný dôkladne poznať súvisiacu legislatívu a striktne ju dodržiavať. Žalovaný uviedol, že správny orgán (prvostupňový orgán verejnej správy) pri určení výšky pokuty postupoval v súlade so zákonom stanovenými kritériami v zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z., pričom pokutu uložil pri spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby § 8 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona a žalovaný považuje takto uloženú pokutu za primeranú a zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu veci a charakteru protiprávneho konania. Následne žalovaný uzavrel, že podkladom pre vydanie (prvostupňového) rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného). 6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a vydané rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, žalobcovi bola uložená neprimerane vysoká pokuta bez toho, aby žalovaný zohľadnil všetky dôkazy predložené žalobcom a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, žalovaný neprihliadol na osobnú a rodinnú situáciu žalobcu, ľútosť a priznanie žalobcu a uvedomenie si svojho jednania, nápravu žalobcu a žalobca považuje zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca poukázal na svoju životnú a rodinnú situáciu, pričom podniká na základe živnostenského oprávnenia od 01.01.2011, je ženatý, má syna narodeného v r. 2015, manželka bola na rizikovom tehotenstve a v čase podania odvolania bola na materskej dovolenke, t.j. manželka i syn boli na žalobcu odkázaní výživou, pričom okrem príjmu z podnikateľskej činnosti a materského príspevku 471,- € mesačne a rodinného prídavku 25,- € mesačne nemala rodina žalobcu žiadne iné príjmy (od 01.12.2015 manželka žalobcu poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- € mesačne). Žalobca poukázal na to, že podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti bol v r. 2011 až 2014 celkom vo výške 13.582,- €, t.j. priemerne 3.395,50 € ročne. Z uvedeného vyplýva, že výška príjmu žalobcu je nižšia ako hranica nezdaniteľného minima. Keďže žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť sám a nemá žiadnych zamestnancov, neprichádza do úvahy ani vyvodenie zodpovednosti za neúmyselné zanedbanie pracovných povinností. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že si je plne vedomý, že došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti, avšak stalo sa tak úplne nevedome, neúmyselne, v snahe vyjsť čo najviac v ústrety prianiu zákazníka. Nebolo úmyslom žalobcu niekoho poškodiť alebo akokoľvek ohroziť, či konať v rozpore so zákonom. Nikomu v dôsledku tohto konania nevznikla škoda. Všetky nedostatky zistené kontrolou boli hneď odstránené a bola uskutočnená náprava tak, že predaj chemikálií bol okamžite obmedzený len na osoby oprávnené na podnikanie a školské zariadenia, o čom je spotrebiteľ informovaný v e-shope žalobcu na stránkach www.ucebnepomockyslovakia.sk hneď v úvode v sekcii chemikálie. Jednotlivým chemikáliám boli zároveň doplnené výstražné symboly a v popise boli doplnené výstražné a bezpečnostné upozornenia. Zároveň boli odstránené aj nedostatky pri balení a odosielaní chemikálií. Žalobca zároveň výslovne uviedol, že svojho konania úprimne ľutuje a v súlade s § 39 Správneho poriadku čestne vyhlasuje a sľubuje, že sa už uvedená situácia nebude opakovať, t.j. že obmedzené prekurzory výbušnín sprístupní členovi širokej verejnosti len za podmienok stanovených osobitným predpisom. Ďalej žalobca výslovne uviedol, že si plne uvedomuje závažnosť celej situácie a dôležitosť poznať súvisiacu legislatívu a túto striktne dodržiavať, uvedomuje si, akej chyby sa pri svojej činnosti dopustil, úprimne toho ľutuje, ihneď prejavil snahu po náprave a všetky nedostatky ihneď operatívne odstránil, pričom doteraz nebol pri svojej činnosti nikdy postihovaný za nedostatky či porušenia, kontrola bola u žalobcu vykonaná po prvý krát, pretože doteraz nebola na neho podaná žiadna sťažnosť, nepatrí medzi dlžníkov, snaží sa podnikať čestne a z týchto dôvodov má za to, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí dostatočne na nápravu žalobcu tak, aby sa žiadne podobné konanie v budúcnosti neopakovalo. Uloženú pokutu považuje žalobca s ohľadom na svoj príjem, vyživované osoby a s ohľadom na § 192 SSP za neprimerane vysokú a voči žalobcovi za likvidačnú. Žalobca ďalej poukázal na to, že predaj chemikálií nie je jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou, jedná sa len o doplnkový sortiment s minimálnym ziskom, kyselina dusičná bola predaná za sumu 7,67 €, pričom nákupná cena bola 2,352 € s DPH/liter, t.j. s rozdielom v cene 5,318 € s DPH. Aj toto by mal byť podľa žalobcu jeden z aspektov, na ktorý by mal správny súd prihliadnuť pri určovaní výšky pokuty v zmysle § 192 SSP. Správny orgán podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí nijak dostatočne neodôvodnil, ako dospel k výške pokuty uloženej rozhodnutím, poukázal na kritériá ukladania pokút s tým, že výška pokuty stanovená rozhodnutím orgánu verejnej správy by nemala byť v rozpore s dobrými mravmi a uloženú pokutu považuje za likvidačnú. Žalobca zdôraznil, že aj keď došlo k porušeniu zákonných povinností, došlo tak neúmyselne, bez úmyslu poškodiť či ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa alebo ukrátiť niekoho na právach zaručených mu zákonom. Uloženie pokuty vo výške 1.500,- € považuje za likvidačné pre neho ako osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia, ale aj ohrozujúcu zdravie a existenciu jeho rodiny a tým aj základných ľudských práv a slobôd zaručených Ústavou SR. Rozhodnutie o stanovení pokuty vo výške 1.500,- € považuje žalobca za zmätočné, pretože z odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho dospel žalovaný k výške pokuty 1.500,- €, čím je nepreskúmateľné. Zdôraznil, že v zmysle Správneho poriadku sa má orgán verejnej správy, ak to povaha veci pripúšťa, vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie a má za to, že už samotné prejednanie veci v správnom konaní a pred správnym súdom má v tomto prípade dostatočne preventívny účinok a postačuje na nápravu. Žiadal, aby správny súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že uložená pokuta 1.500,- € predstavuje svojou výškou približne polovicu priemerného ročného základu dane žalobcu za r. 2011 až 2014. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly (01.07.2015) a v tomto období bol na žalobcovom príjme existenčne závislý okrem žalobcu samého aj jeho niekoľko mesačný syn a manželka. Podľa žalobcu uloženie sankcie zjavne nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu a je podľa žalobcu v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Právna istota a spravodlivosť ako princíp materiálneho právneho štátu podľa názoru žalobcu nepripúšťajú aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporciálne a neprimerané povahe skutku a jeho následkom. V konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu s poukazom na závažnosť či dĺžku konania a aj z toho dôvodu žalobca navrhol, aby správny súd pri svojom rozhodnutí prípadne uplatnil svoje moderačné právo podľa § 192 SSP, pokiaľ nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a o vrátení veci žalovanému na nové konanie. 7. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/39/2017-39 zo dňa 12.06.2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2017. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Rozhodnutie žalovaného považoval za vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na priebeh administratívneho konania, vydané prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania i druhostupňové rozhodnutie žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný po preskúmaní odvolania zistil dôvody na zmenu prvostupňového rozhodnutia, pričom pri prehodnocovaní výšky sankcie zohľadnil hlavne rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu a s tým súvisiacu ekonomickú silu hospodárskeho subjektu (žalobcu), pričom postih uložený prvostupňovým orgánom verejnej správy v nadväznosti na uvedené by mohol viesť k likvidácii jeho podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to žalovaný primerane znížil výšku pokuty. Súčasne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe. Konštatoval, že prvostupňový i druhostupňový orgán verejnej správy konali a rozhodli v súlade so zákonom, postupovali v súlade so zásadami správneho konania a skutkový stav bol vykonanou kontrolou spoľahlivo zistený. Žalobca podľa žalovaného neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybnili zistený skutkový stav a zistené porušenie zákona. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám priznal, že si je vedomý porušenia povinností. Skutočnosť, že sa tak stalo nevedome a neúmyselne ho nezbavuje zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, pretože za plnenie povinností stanovených zákonom zodpovedá objektívne, bez ohľadu na zavinenie a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Nesúhlasil so žalobcovou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na príslušnú právnu úpravu stanovenú v § 7 ods. 1, 2 zák. č. 262/2014 Z.z. a čl. 3 a 4 Nariadenia č. 98/2013 konštatoval, že táto právna úprava bola prijatá s cieľom posilnenia bezpečnosti občanov a vnútorného trhu a boli stanovené pravidlá týkajúce sa sprístupňovania, dovozu, vlastníctva a používania látok alebo zmesí, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, ako aj obmedzenie ich dostupnosti širokej verejnosti. Nedovolená výroba výbušnín sa sťažila stanovením prahových hodnôt koncentrácií látok vo vzťahu k prekurzorom výbušnín. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalovaný porušil podmienky pri sprístupnení obmedzených prekurzorov výbušnín - konkrétne látky kyselina dusičná (CAS RN 7697-37-2), ktorá bola v rámci kontrolného nákupu odpredaná v koncentrácii 65 % napriek tomu, že uvedená látka nesmie byť sprístupnená členom širokej verejnosti v koncentrácii vyššej ako 10 % hm. Žalobca podal vysvetlenie k zisteniam, odstránenie kontrolou zistených nedostatkov, ani uskutočnenie opatrení smerujúcich k ich opakovaniu, nezbavuje žalobcu zodpovednosti a žalovaný nemôže prihliadať k týmto skutočnostiam pri rozhodovaní. Vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákona žalovaný uviedol, že z konštrukcie zák. č. 262/2014 Z.z. vyplýva, že nerešpektovanie požiadaviek zákona zo strany hospodárskeho subjektu sa považuje za správny delikt, kde sa neskúma ani nezohľadňuje zavinenie. Vo vzťahu k uloženiu pokuty žalovaný uviedol, že zákonom je uložená obligatórna povinnosť orgánu verejnej správy uložiť pokutu pri zistení porušenia povinnosti a nie je možné od uloženia peňažnej sankcie upustiť. Sankcia bola uložená v rozpätí stanovenom zákonom (§ 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z.z.) a pri určení jej výšky bolo prihliadnuté na zákonom stanovené kritériá (§ 8 ods. 2 cit. zákona), pričom orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný považoval námietky žalobcu za nedôvodné. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že v čase, kedy došlo k predaju predmetnej kyseliny dusičnej bol na dovolenke v Albánsku a kyselinu dusičnú odoslala poštou matka žalobcu Z.. D. F. s dobrým úmyslom pomôcť svojmu synovi v dobe jeho neprítomnosti. Žalobca uviedol, že nevedel o tom, že jeho matka kyselinu dusičnú zákazníkovi dňa 21.05.2015 odoslala. Skutočnosť, že žalobca sa v čase predaja nachádzal mimo územia SR písomne potvrdil p. H. H., ktorý bol so žalobcom v Albánsku a to čestným prehlásením, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu. Žalobca vyslovil názor, že v danom prípade sa preto môže jednať maximálne o priestupok člena širokej verejnosti, kde sa skúma zavinenie, a nie o správny delikt. Správny súd by mal podľa žalobcu prihliadať na to, že žalobca postupuje v súlade s právnymi predpismi, nedopúšťa sa nekalej súťaže, ani trestnej činnosti a nemá žiadny záznam v registri trestov. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného aplikujúc ustanovenia Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Nakoľko žalobca v žalobe a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne neuviedli, že žiadajú, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, správny súd rozsudok vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 22.08.2017 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.09.2017. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. tento zákon upravuje a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len "kontrola vnútorného trhu"), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov 1) a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu, 1aa) b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. 18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 1a) 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. h/ zák. č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby") ukladá pokuty. 20. Podľa § 12 zák. č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, 22) ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 1 zák. č. 262/2014 Z.z. tento zákon ustanovuje a) pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach 1. sprístupňovania, dovozu, vlastníctva a používania obmedzených prekurzorov výbušnín, 2. nahlasovania podozrivých transakcií prekurzorov výbušnín, b) opatrenia na kontrolu zaobchádzania s prekurzormi výbušnín. 22. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. hospodársky subjekt môže obmedzené prekurzory výbušnín sprístupniť členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa osobitného predpisu. 7) Pod poznámkou 7 je uvedený čl. 4 ods. 3 Nariadenia (EÚ) č. 98/2013. 23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z.z. slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500 eur do 5 000 eur hospodárskemu subjektu, ktorý sprístupnil obmedzený prekurzor výbušnín v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 24) Pod poznámkou 24 je uvedený čl. 4 ods. 1, 3 a 7 Nariadenia (EÚ) č. 98/2013. 24. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas a následky protiprávneho konania. 25. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 262/2014 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 30) Pod poznámkou 30 je uvedený zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 z 15.01.2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (ďalej len „Nariadenie č. 98/2013“), [ktoré sa uplatňuje od 02.09.2014 a ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch] týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá týkajúce sa sprístupňovania, dovozu, vlastníctva a používania látok alebo zmesí, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, s cieľom obmedziť ich dostupnosť širokej verejnosti a zabezpečiť náležité nahlasovanie podozrivých transakcií v rámci celého dodávateľského reťazca. 30. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 98/2013 toto nariadenie sa vzťahuje na látky uvedené v prílohách a na zmesi a látky obsahujúce tieto látky. 31. Podľa čl. 3 bod 4, 7, 9, 10 Nariadenia č. 98/2013 na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 4. „sprístupnenie“ je akékoľvek dodávanie, či už za úhradu alebo bezplatne; 7. „člen širokej verejnosti“ je každá fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré nie sú spojené s jeho obchodovaním, podnikaním alebo výkonom povolania; 9. „hospodársky subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba, verejný subjekt alebo skupina týchto osôb a/alebo orgánov, ktorá dodáva na trh výrobky alebo poskytuje na trhu služby; 10. „obmedzený prekurzor výbušnín“ je látka uvedená v prílohe I s koncentráciou vyššou ako je zodpovedajúca prahová hodnota stanovená v tejto prílohe a zahŕňa zmes alebo inú látku, v ktorej sa nachádza takáto látka uvedená na zozname s koncentráciou vyššou, ako je zodpovedajúca prahová hodnota. 32. Podľa čl. 4 ods. 1, 3 Nariadenia č. 98/2013 (1) Obmedzené prekurzory výbušnín sa nesprístupňujú členom širokej verejnosti, títo ich nedovážajú, nevlastnia ani nepoužívajú. (3) Bez ohľadu na odseky 1 a 2, členský štát môže ponechať alebo stanoviť registračný režim, ktorý umožňuje, aby sa nasledovné obmedzené prekurzory výbušnín sprístupňovali členom širokej verejnosti alebo aby ich členovia širokej verejnosti vlastnili alebo používali, ak hospodársky subjekt, ktorý ich sprístupňuje, zaregistruje každú transakciu v súlade s podrobnými opatreniami ustanovenými v článku 8: a) peroxid vodíka (CAS RN 7722-84-1) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 35 % hm.; b) nitrometán (CAS RN 75-52-5) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 40 % hm.; c) kyselina dusičná (CAS RN 7697-37-2) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 10 % hm. 33. Podľa čl. 11 Nariadenia č. 98/2013 členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných za porušenie tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. 34. V prílohe č. 1 Nariadenia č. 98/2013 sú stanovené látky, ktoré sa nesprístupňujú členom širokej verejnosti samostatne ani v zmesiach či látkach, ktoré ich obsahujú, okrem prípadov, ak je koncentrácia nižšia alebo rovnaká ako prahové hodnoty uvedené v tejto prílohe, pričom takouto látkou je o.i. kyselina dusičná (číslo CAS 7697-37-2) a prahová hodnota je stanovená na 3 % hm. 35. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z., podľa ktorého hospodársky subjekt môže obmedzené prekurzory výbušnín sprístupniť členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa osobitného predpisu (čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013), zmenené v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta tak, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1.500,- €. Ostatná časť výroku zostala bez zmeny. 36. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, výška uloženej pokuty je neprimeraná a v dôsledku nezohľadnenia osobnej a rodinnej situácie žalobcu, prejavenú ľútosť a priznanie žalobcu a jeho nápravu považoval žalobca zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby uplatnenými v lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 134 ods. 2 písm. f/ SSP správny súd nie je viazaný dôvodmi a rozsahom žaloby, ak vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 37. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie bola 01.07.2015 vykonaná kontrola e-shopu podnikateľa Z.. H. F. - UČEBNÉ POMÔCKY SLOVAKIA, Banská Bystrica (žalobcu), ktorý ponúka tovar na predaj prostredníctvom internetového obchodu na webovej stránke www.ucebnepomockyslovakia.sk. Kontrola bola zameraná na overenie dodržiavania povinnosti ustanovených v právnych predpisoch v súvislosti s prevádzkovaním internetového obchodu žalobcom (zák. č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov, zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v znení neskorších predpisov, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov) a na dodržiavanie ustanovení zák. č. 262/2014 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní a zák. č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 38. Z ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že každý spotrebiteľ má o.i. právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti (§ 3 ods. 1), pričom predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa (§ 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z., § 3 zák. č. 128/2002 Z.z.) o.i. kontrolou zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite (§ 2 písm. a/ zák. č. 128/2002 Z.z.). Kontrolou, ktorej predchádzalo vykonanie kontrolného nákupu spotrebiteľkou U. D. bolo zistené, že prostredníctvom internetu žalobca 26.05.2015 dodal 1000 ml kyseliny dusičnej v koncentrácii 65 % hm. Počas výkonu kontroly bolo zároveň zistené, že žalobca odpredal kyselinu dusičnú v koncentrácii 65 % hm. aj ďalším dvom odberateľom - spotrebiteľom T. F. dňa 14.04.2015 a N. D. dňa 02.06.2015. V preskúmavanom prípade bolo teda zistené, že žalobca (ako hospodársky subjekt, ktorým je podľa čl. 3 bod 9 Nariadenia č. 98/2013 každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva na trh výrobky alebo poskytuje na trhu služby) dodal (sprístupnil v zmysle čl. 3 bod 4 Nariadenia č. 98/2013) spotrebiteľom (členom širokej verejnosti), za ktorých sa podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia č. 98/2013 považuje každá fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré nie sú spojené s jeho obchodovaním, podnikaním alebo výkonom povolania) tovar - chemickú látku - kyselinu dusičnú, ktorá vzhľadom na koncentráciu 65 % hm. je považovaná za obmedzený prekurzor výbušnín (v zmysle čl. 3 bod 10 Nariadenia č. 98/2013 obmedzený prekurzor výbušnín je látka uvedená v prílohe 1 citovaného nariadenia s koncentráciou vyššou, ako je zodpovedajúca prahová hodnota stanovená v tejto prílohe - v prípade kyseliny dusičnej je prahová hodnota stanovená na 3 % hm.). Vykonanou kontrolou teda bolo zistené, že žalobca ako hospodársky subjekt sprístupnil členovi širokej verejnosti obmedzený prekurzor výbušnín bez toho, aby splnil podmienky podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013, /podľa ktorého hospodársky subjekt (žalobca) môže obmedzený prekurzor výbušnín sprístupniť členovi širokej verejnosti, konkrétne kyselinu dusičnú (CAS RN 7697-37-2) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe 1 cit. Nariadenia č. 98/2013, ale nie vyšších ako 10 % hm., pretože kontrolovaný subjekt (žalobca) predal kyselinu dusičnú spotrebiteľom v koncentrácii 65 % hm. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o vec, ktorá súvisí s ochranou práv spotrebiteľa, a teda správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 SSP). 39. Tak, ako už bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku na konanie podľa zák. č. 262/2014 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Tento v § 47 stanovuje náležitosti, ktoré musí obsahovať rozhodnutie, konkrétne v ods. 2 náležitosti výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Správny súd vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zistil, že tento nie je dostatočne určitý tak, aby skutok, resp. skutky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia, nebolo možné zameniť s iným skutkom, resp. s inými skutkami. Správny súd dospel k tomuto záveru vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý napríklad vo svojom rozhodnutí č. k. 8Sžo/8/2007 uviedol: „V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V obidvoch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu a reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedenia miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenia viny, druh a výmera sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá, odkazuje len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte však musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku a vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového i miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky (požiadavka čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách publikovaného pod č. 209/1992 Zb.).“ 40. Z vyššie uvedeného je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Po preskúmaní výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného správny súd dospel k záveru, že výrok nezodpovedá požiadavke stanovenej v § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj požiadavkám rozhodnutia o iných správnych deliktoch. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je uvedené, že „ ...kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt predal do kontrolného nákupu a ďalším najmenej dvom fyzickým osobám ako odberateľom kyselinu dusičnú v koncentrácii 65 % ...“. Z uvedeného je zrejmé, že skutky, ktoré sú uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia, nie sú charakterizované a špecifikované tak, aby z nich bolo zrejmé, o aký skutok sa jedná, keďže nie je uvedené miestne, časové a vecné hľadisko vymedzenia jednotlivých skutkov ako iných správnych deliktov. Konkrétne absentuje údaj, kedy (dátum) a komu (označenie spotrebiteľov) žalobca odpredal kyselinu dusičnú v koncentrácii 65 % hm., keďže nie je uvedený dátum vykonania kontrolného nákupu, resp. dodania tovaru spotrebiteľke (26.05.2015), ani konkretizácia tejto spotrebiteľky (jej identifikácia minimálne menom a začiatočným písmenom priezviska - U. D.), ani dátum dodania kyseliny dusičnej ďalším dvom spotrebiteľom a ich konkretizácia (T. F., dodanie tovaru 14.04.2015 a N. D., dodanie tovaru 02.06.2015). Absentuje tiež údaj, že išlo o internetový predaj a množstvo odpredanej kyseliny dusičnej. Špecifikácia správneho deliktu v predmetnom rozhodnutí nebola teda vykonaná takým spôsobom, aby sankcionované konanie (skutky) nemohli byť zameniteľné s iným konaním (s inými skutkami). Uvedená skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Neuvedenie skutkových údajov rozhodných pre určenie totožnosti skutku a vylučujúcich pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku, vrátane možnosti opakovaného postihu za rovnaký skutok, v dôsledku čoho výrok nezodpovedá požiadavke stanovenej v § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj požiadavkam rozhodnutia o iných správnych deliktoch, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 41. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom konkretizoval, že žalovaný nedostatočne odôvodnil, ako dospel k výške uloženej pokuty 1.500,- € a rozhodnutie vo vzťahu k odôvodneniu uloženej pokuty (zníženej na 1.500,- €) považoval za zmätočné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovej námietke uvedenej v odvolaní proti prvostupňovému orgánu verejnej správy uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré zohľadnil pri určovaní výšky pokuty. Žalovaný konštatoval, že pri určení výšky pokuty (2.000,- €) prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom stanovenými kritériami v zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. a pokutu uloženú pri spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby podľa § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona žalovaný považoval za primeranú. Zároveň však konštatoval, že napriek tomu, že nebolo preukázané spôsobenie žiadnej škody, závažnosť a rozsah zisteného porušenia povinností a aj možné následky spočívajúce v ohrození zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa, odôvodňujú uloženie pokuty žalobcovi vo výške zníženej na sumu vyplývajúcu z rozhodnutia žalovaného (t.j. vo výške 1.500,- €). Je možné konštatovať, že takéto odôvodnenie sa môže javiť ako nezrozumiteľné, resp. zmätočné, ak žalovaný považuje výšku pokuty uloženú prvostupňovým orgánom verejnej správy za primeranú a napriek tomu ju zníži, pričom odkáže len všeobecne na závažnosť a rozsah zisteného porušenia povinností a možné následky bez toho, aby tieto jednotlivé (zákonom stanovené) kritériá vyhodnotil. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že orgán verejnej správy je pri ukladaní sankcie povinný prihliadať na zákonnom (taxatívne) stanovené kritériá a týmito sú podľa § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas a následky protiprávneho konania (teda nie „možné následky“). V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy orgánu verejnej správy. To však neznamená, že orgán verejnej správy nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, akými úvahami sa spravoval pri posúdení zákonných kritérií ustanovených v § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. a na aké skutočnosti a dôkazy v takomto prípade pri posudzovaní zákonných kritérií prihliadol, pričom nepostačuje všeobecný odkaz na tieto kritériá. Je potrebné, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, ako a na základe čoho orgán verejnej správy posúdil závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas a následky protiprávneho konania a aby tieto vyhodnotil s prihliadnutím na špecifické okolnosti daného prípadu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (na str. 2) uviedol, že „ ... nemá výhrady voči rozsahu zistených skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky postihu podľa § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. (prvostupňovým orgánom), avšak vzhľadom na výšku rozpätia zákonnej sadzby (od 500,- € do 5.000,- €) pre uloženie pokuty podľa citovaného zákona však výšku postihu primerane znížil. Pri prehodnocovaní výšky sankcie bol zohľadnený hlavne rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti účastníka konania a s tým súvisiaca ekonomická sila hospodárskeho subjektu, pričom postih uložený správnym orgánom na prvom stupni v nadväznosti na uvedené by mohol viesť k likvidácii jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací orgán vzhľadom na uvedené skutočnosti primerane znížil výšku pokuty na sumu vyplývajúcu z výroku tohto rozhodnutia“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadol na kritériá, ktoré neboli stanovené zákonom (v § 8 ods. 2). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok 3Sžo/82/2015), podľa ktorého „ ... pri ukladaní sankcie nemožno prihliadať na zákonom nezmienené kritériá“. Navyše orgán verejnej správy v tomto prípade ani neoznačil a ani nevyhodnotil žiadne dôkazy, z ktorých by zistil skutočnosti („rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu a ekonomickú silu žalobcu“), ktoré ho viedli k záveru, že pokuta vo výške uloženej prvostupňovým orgánom verejnej správy (2.000,- €) by mohla viesť k likvidácii podnikateľskej činnosti žalobcu. Takéto odôvodnenie teda nezodpovedá kritériám stanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku na riadne odôvodnenie uloženia zníženej sankcie (1.500,- €) žalovaným. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia preto správny považoval za dôvodnú. 42. Pre úplnosť správny súd uvádza, že moderačné oprávnenie zmeniť druh alebo výšku sankcie, t.j. rozhodnúť o peňažnej sankcii (v tomto prípade znížiť uloženú sankciu a nahradiť tak výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie) podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP prislúcha len správnemu súdu (teda nie odvolaciemu orgánu verejnej správy - v tomto prípade žalovanému) a to v prípade, keď na základe ním (správnym súdom) vykonaného dokazovania zistí, že táto sankcia by mala na sankcionovaný subjekt (žalobcu) likvidačný charakter alebo ak je táto sankcia neprimeraná povahe skutku. Správny súd by tak mohol urobiť aj v prípade, ak orgán verejnej správy pri uložení sankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd alternatívne ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy uplatnil svoje moderačné právo podľa § 192 SSP. Podľa § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná. V preskúmavanej veci však nejde o prípad, kedy by správny súd mohol využiť inštitút peňažnej moderácie, keďže napadnutým rozhodnutím žalovaného nebola priznaná výška peňažného plnenia, ani peňažnej náhrady škody. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd by mohol v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania využiť tzv. sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP, avšak vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bolo s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, správny súd podľa § 198 SSP nerozhodoval. 43. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že takáto všeobecná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti. Správny súd nemôže preskúmavať napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bola táto námietka konkretizovaná. Rovnako nie je oprávnený všeobecne uplatnený dôvod nezákonnosti za žalobcu na základe obsahu administratívneho spisu konkretizovať, resp. vyhľadávať a ani za žalobcu dopĺňať. Len samotné konštatovanie, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré v konaní zistené skutočnosti boli nesprávne právne posúdené, resp. vyhodnotené, alebo v čom spočívalo nesprávne právne posúdenie veci a ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov boli nesprávne aplikované na zistený skutkový stav, nepostačuje na to, aby správny súd z takto všeobecne uplatneného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) tak, ako boli uvedené aj bodoch 2-5 tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy založili svoje rozhodnutia na zisteniach z kontroly vykonanej u žalobcu, pri ktorej bol zistený nedostatok, za ktorý žalobca objektívne zodpovedá a to porušenie povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. (povinnosť sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín členovi širokej verejnosti len za podmienok podľa osobitného predpisu - čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013). Žalobca napokon ani v administratívnom konaní, ani v žalobe takto zistený skutkový stav orgánom verejnej správy nerozporoval. Naopak, výslovne uviedol, že si je plne vedomý, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti, i keď z nevedomosti, neúmyselne, v snahe vyjsť v ústrety zákazníkovi, pričom zistené nedostatky hneď odstránil, svoje konanie úprimne oľutoval a čestne vyhlásil, že sa uvedené nedostatky nebudú opakovať. 44. Pokiaľ žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy tento uviedol, že zák. č. 262/2014 Z.z. stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené u žalobcu a toto považoval za zmätočné, správny súd túto námietku považoval za vyjadrenie nesúhlasu, keďže žalobca túto námietku nijako nekonkretizoval. Táto konštatácia nemôže spôsobiť ani nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny súd, zhodne so žalovaným uvádza, že za plnenie povinností stanovených v § 7 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z. žalobca zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť, nevedomosť). Z ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 262/2014 Z.z. totiž nevyplýva, že by sa pre takéto protiprávne konanie, ktoré zákon považuje za správny delikt, vyžadovalo zavinenie. Rovnako žalobcu nezbavuje zodpovednosti za správny delikt skutočnosť, že sa k skutku priznal, tento oľutoval, odstránil zistené nedostatky alebo urobil opatrenia, aby k porušovaniu uvedených povinností stanovených zákonom v budúcnosti nedochádzalo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07.07.2017, t.j. po uplynutí lehoty na doplnenie alebo rozšírenie žaloby stanovenej v § 183 SSP tvrdil, že predaj kyseliny dusičnej v máji 2015 neuskutočnil, pretože sa nachádzal mimo územia SR (tento predaj mala uskutočniť podľa jeho tvrdenia jeho matka), správny súd nemohol na túto námietku prihliadnuť, pretože bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie žaloby (a napokon týkala sa len predaja kyseliny dušičnej v máji 2015). Navyše, takéto tvrdenie žalobca neuviedol ani pri výkone inšpekcie, ani počas administratívneho konania a napokon ani v žalobe (naopak, výslovne uviedol, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti z nevedomosti a neúmyselne), a preto sa toto tvrdenie javí ako účelová obrana. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca zodpovedá aj za prípadné protiprávne konanie osôb, ktoré v jeho mene pri predaji výrobkov či poskytovaní služieb konajú. 45. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k prejednaniu správneho deliktu a uloženiu pokuty namietal, a to s poukazom na zásady správneho konania uvedené v Správnom poriadku, že už samotné prejednanie veci v správnom konaní a zároveň pred správnym súdom postačuje na nápravu žalobcu, správny súd uvádza, že z ust. § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z. vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť (t.j. obligatórne) uložiť pokutu v prípade zistenia porušenia povinností stanovených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise (v preskúmavanom prípade sprístupnenia obmedzeného prekurzoru výbušnín žalobcom v rozpore so zák. č. 262/2014 Z.z. a osobitným predpisom čl. 4 ods. 3 Nariadenia č. 98/2013), preto upustenie od uloženia peňažnej sankcie za správny delikt zo strany orgánu verejnej správy nie je možné. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa § 198 ods. 1 SSP rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy, ani správny súd by v tomto prípade nemohol rozhodnúť tak, že by upustil od uloženia sankcie. Rovnako by nemohol ani znížiť výšku sankcie pod zákonom stanovenú sadzbu (v tomto prípade 500,- € v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 262/2014 Z.z.) tak, ako to žalobca v žalobe požadoval ( žalobca žiadal zníženie sankcie - pokuty na 100,- €). 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 47. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku a to tak vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ako aj k jeho odôvodneniu. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia orgán verejnej správy vymedzí presne, za ktorý skutok, resp.za ktoré skutky je žalobca postihnutý, pričom tieto špecifikuje tak, aby z nich bolo zrejmé o aký skutok, resp. skutky sa jedná, s uvedením miestneho, časového a vecného hľadiska. Povinnosťou orgánu verejnej správy bude zároveň riadne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, ako to vyžaduje ust. § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého orgán verejnej správy je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Uvedená správna úvaha musí byť uvedená aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia o uložení pokuty tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom boli posúdené kritériá stanovené pre uloženie pokuty v § 8 ods. 2 zák. č. 262/2014 Z.z., pričom správny súd upriamuje pozornosť na to, že v tomto prípade, keďže sa jedná o tri skutky, je nutné pri ukladaní sankcie zohľadniť, resp. prihliadnuť na kritériá ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 48. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.