Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cbi/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201783 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6013201783.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvej inštancie v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v obchodnoprávnej veci žalobcu JUDr. Ľubica Flíderová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Dačov Lom „ v konkurze", 991 35 Dačov Lom, IČO: 00 208 612 zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Háberovou so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému E.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. V. XXX, XXX XX Y. F., občan SR, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 95.592,-Eur s príslušenstvom takto r o z h o d o l : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 95.592,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.3.2013 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania. III. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 5.735,50 Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici, číslo účtu R. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS- XXXXXXXXXX, KS - XXXX. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 25.11.2013 sa domáhal voči žalovanému, ako predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Dačov Lom „ v konkurze“, 991 35 Dačov Lom zaplatenia náhrady škody vo výške 86.680,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.3.2013 do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 47-24K/414/97-Kl-852 zo dňa 31.10.2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, č.k. 4Obo/94/2012 zo dňa 28.12.2012 bol E.. A. L., L. XX, Y. F. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Dačov Lom „ konkurze“ a zároveň bola za správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. Ľubica Flíderová so sídlom Trhová 1, Zvolen. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovanému bola uložená povinnosť konkurzným súdom v uznesení, ktorým bol zbavený funkcie riadne informovať novoustanoveného správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 15 dní od právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobkyňa potom, ako bola právoplatne ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, vyzvala doporučenými zásielkami - výzvami zo dňa 15.2.2013 a 16.4.2013 žalovaného, aby jej podal informácie a odovzdal všetky doklady vzťahujúce sa na uvedené konkurzné konanie. Následne bola nútená podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa ustanovenia § 242 Trestného zákona. 2. Žalovaný na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí konkurznej agendy zo dňa 10.6.2013 síce odovzdal časť konkurznej agendy, aby žalobkyňa mohla pokračovať v činnosti správcu, avšak neodovzdal celú agendu, najmä účtovníctvo. 3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že z dokladov predložených žalovaným zistila, že konkurzný súd opatrením zo dňa 4.6.2010 uložil žalovanému povinnosť, aby predložil súdu priebežnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a výpisy z účtu z peňažných ústavov, na ktorých sú uložené finančné prostriedky získané do podstaty. Žalovaný súdu nepredložil požadovaný výpis z účtov úpadcu, avšak predložil správu zo dňa 11.6.2010, z ktorej žalobkyňa mohla jedine vychádzať pri koncipovaní žaloby. Z písomnej správy žalovaného zo dňa 11.6.2010 vyplýva, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami do konkurznej podstaty predstavuje sumu 43.746,-Eur, pričom po termíne vyhotovenia správy zo dňa 11.6.2010 získal žalovaný speňažovaním majetku do konkurznej podstaty podľa predložených listín zo strany žalovaného ďalší príjem, a to v sume ďalších 42.934,22 Eur. Spolu to teda predstavuje sumu 86.680,22 Eur, ktorú žalovaný získal speňažením majetku úpadcu. Nakoľko žalovaný žalobkyni neodovzdal účtovné doklady, ustálila žalobkyňa škodu z jej dostupných dokladov v sume 86.680,22 Eur, pričom uviedla, že si vymieňuje právo zmeniť žalovanú sumu, pokiaľ zistí iný stav po dohľadaní podkladov. 4. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že žalovaný jej neodovzdal žiadne finančné prostriedky, z čoho vyplýva, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu. Žalobkyňa zároveň poukázala na ustanovenie § 8 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len „ ZKV“), podľa ktorého správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Taktiež poukázala na § 3 ods. 1 Zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, podľa ktorého je správca povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito, správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Žalobkyňa tiež konštatovala, že ňou neodcitované zákonné ustanovenia sú ustanoveniami špeciálneho zákona k všeobecným ustanoveniam o náhrade škody podľa § 420 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Žalobkyňa tiež uviedla, že naposledy vyzvala žalovaného na odovzdanie všetkých dokladov vzťahujúcich sa na predmetnú konkurznú vec listom zo dňa 30.8.2013, a to v lehote do 10.9.2013. V tejto lehote mal žalovaný odovzdať žalobkyni všetky účtovné doklady, a teda jej mal odovzdať aj relevantný účtovný doklad, ktorý by preukázal existenciu finančných prostriedkov získaných speňažením majetku na konkurznom účte. Nakoľko tak neurobil, žalovaným získané finančné prostriedky speňažením majetku úpadcu vo výške 86.680,22 Eur nie sú súčasťou majetku úpadcu, a teda veriteľom úpadcu tak vznikla škoda. 6. Žalobkyňa si uplatnila priamu škodu v sume 86.680,22 Eur a ušlý zisk, ktorý predstavuje úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne od 2.3.2013 do zaplatenia, a to s poukazom na platnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu stanovenú v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka čo je 8,75 % ročne, ktorá výška bola platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. ku dňu 2.3.2013. 7. Žalobkyňa zároveň požiadala o oslobodenie od platenia súdneho poplatku v súlade s § 138 O.s.p., nakoľko to odôvodňujú pomery žalobcu a nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovania práva. 8. Žalovaný sa napriek uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 49Cbi/10/2013-34 zo dňa 25.3.2014 písomne k žalobe žalobkyne nevyjadril. Žalovaný len uplatnil námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni E.. U. F. z dôvodu, že predchádzajúci správca E.. V. F. je v blízkom príbuzenskom vzťahu so zákonnou sudkyňou. K meritu veci však žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. 9. Na základe žalovaným vznesenej námietke zaujatosti Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Ndob/6/2015-64 zo dňa 28.5.2015 rozhodol tak, že sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici E.. U. F. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. 10. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 4.9.2015 postúpil spis podľa § 104a Občianskeho súdneho poriadku Okresnému súdu Veľký Krtíš z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti, ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa ustanovenia § 9 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky Stanoviskom zverejneným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 7/2014 pod poradovým číslom 99 vyslovil, že ak správca konkurznej podstaty pri výkone funkcie spôsobí škodu, tak na prejednanie a rozhodnutie sporu o náhradu škody je vecne a miestne príslušný okresný súd podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurznom v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. j) O.s.p. 11. Žalobkyňa podaním doručeným Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši dňa 25.1.2016 požiadala súd o pripustenie zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95.592,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.3.2013 do zaplatenia. Uviedla, že predkladá súdu 27 individuálnych zmlúv a rozhodnutia o povolení vkladu katastrálneho úradu v prospech kupujúcich, kde sčítaním všetkých kúpnych cien, ktoré mali vyplatiť jednotliví kupujúci pri speňažení majetku do konkurznej podstaty mala byť spolu vyplatená kúpna cena v čiastke 51.846,-Eur, čo je o 8.911,78 Eur viac, než pôvodne uplatnila v žalobnom návrhu. Okresný súd Veľký Krtíš následne uznesením č.k. 7Cb/158/2015-100 zo dňa 3.2.2016 pripustil zmenu návrhu na znenie: „ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke do konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstva Dačov Lom „ v konkurze“, so sídlom Dačov Lom, IČO: 00 208 612 škodu vo výške 95.592,-Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 95.592,-Eur od 2.3.2013 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pripustil zmenu návrhu v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2016. 12. Okresný súd Veľký Krtíš vytýčil pojednávanie na deň 9.6.2016, ktorého sa zúčastnila osobne žalobkyňa a právny zástupca žalovaného, ktorý namietol nepríslušnosť Okresného súdu Veľký Krtíš na prejednanie tejto veci s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde v Rimavskej Sobote proti žalovanému v obdobnej veci, pričom okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie a Krajský súd v Banskej Bystrici tento rozsudok zrušil a súčasne v ňom uviedol, že na konanie je príslušný krajský súd, nakoľko ide o spor vyvolaný konkurznom vedeným na majetok úpadcu, kde žalovaný vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty, pri výkone ktorej mal porušiť povinnosť. Vzhľadom na vznesenú námietku nepríslušnosti Okresný súd vo Veľkom Krtíši podaním zo dňa 15.6.2016 vyslovil nesúhlas s postúpením veci a spis predložil na rozhodnutie v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. nadriadenému súdu. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený uznesením sp.zn. 43Ncb/6/2016-249 zo dňa 14.7.2016 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Veľký Krtíš s postúpením veci č.k. 7Cb/158/2015 z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Okresný súd Veľký Krtíš je dôvodný. Na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, na ktorý bol po právoplatnosti uznesenia spis postúpený a ďalej bol vedený pod č.k. 41Cbi/2/2016. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvej inštancie predvolal vec na pojednávanie na deň 19.7.2017, pričom právny zástupca žalovaného požiadal podaním zo dňa 26.6.2017 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní s tým, že žalovaný trvá na účasti právneho zástupcu a nesúhlasí so substitučným zastúpením vo veci. Z tohto dôvodu bol termín pojednávania zrušený a vec bola predvolaná na pojednávanie na deň 5.10.2017. 15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 5.10.2017 trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný jej celú účtovnú agendu neodovzdal, teda pracne dohľadávala listinné dôkazy a pri uplatnení žaloby na súde vychádzala priamo zo správy bývalého správcu - žalovaného zo dňa 11.6.2010, kde on sám označil sumu speňaženia získanú do podstaty vo výške 43.746,-Eur. Až následne po podaní žaloby po pracnom dohľadávaní kúpnych zmlúv zistila, že noví vlastníci zaplatili kúpnu cenu, čím suma získaných peňažných prostriedkov je vyššia, ako uplatnila v pôvodnej žalobe, a preto pristúpila k zmene žalovanej sumy a požiadala súd o pripustenie zmeny žaloby, o ktorom návrhu okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 3.2.2016 a zmenu žaloby pripustil. 16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k meritu veci uviedol, že žalovaný nedisponuje žiadnymi dokladmi úpadcu, nakoľko niektoré odovzdal a ostatné mu boli zabavené pri domovej prehliadke orgánmi činnými v trestnom konaní. Z dôvodu preukázania a ustálenia požadovanej sumy uviedol, že je nutné ustanoviť odborné vyjadrenie alebo znalecké posúdenie, kde znalec ustáli aká škoda, resp. aká suma má byť vydaná úpadcovi. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba bola uplatnená v sume 86.680,22 Eur s príslušenstvom a z dôvodu, že žalobca rozšíril žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. po uplynutí 3 rokov, od kedy sa žalobca stal správcom konkurznej podstaty a kedy sa mohol dozvedieť o vzniknutej škode, vzniesol námietku premlčania ohľadne sumy, t.j. rozdielu medzi sumou 99.592,-Eur s príslušenstvom a pôvodne uplatnenou sumou 86.680,22 Eur. Právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že podľa vyjadrenia jeho klienta všetky finančné prostriedky vložil do spoločnosti CI Holding, a preto súd žiadal, aby dal dotaz na správcu konkurznej podstaty úpadcu CI Holding, aby uviedol, či predmetná pohľadávka bola uplatnená v konkurznom konaní, a aby uviedol, aký predpoklad je uspokojenia tejto pohľadávky, resp. aký je predpoklad úspešnosti uspokojenia nejakých finančných prostriedkov. Právny zástupca žalovaného tiež poukázal na to, že žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného, v rámci ktorého si uplatnil škodu, teda titul náhrady škody je uplatnený v civilnoprávnej rovine, ako aj v trestnom konaní, čo je podľa jeho názoru neprípustné. 17. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného a uviedla, že nikdy v trestnom konaní neuplatňovala škodu voči bývalému správcovi konkurznej podstaty, t.j. žalovanému. Trestné oznámenie podávala len s poukazom na nevydanie dokladov pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania. Tiež uviedla, že trestné konanie bolo zastavené, teda žiadnu škodu v rámci trestného konania neuplatnila. Tiež žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že práve v tomto konkurznom konaní by bývalý správca konkurznej podstaty E.. L. vložil finančné prostriedky do spoločnosti CI Holding. K vznesenej námietke premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného uviedla, že sa s touto námietkou nestotožňuje, nakoľko až potom, ako bola podaná žaloba o náhradu škody jej sekretárka E.. L. vydala ďalšie doklady, na základe ktorých bola schopná ustáliť uplatňovanú škodu a požiadať o zmenu žaloby. Tiež uviedla, že so sebou doklad preukazujúci prevzatie týchto dokladov nemá, avšak je schopná ho dohľadať a súdu doložiť. 18. Vzhľadom na návrhy právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania súd prerušil pojednávanie za účelom porady senátu ohľadne ďalšieho postupu a po porade vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním a dotazom správcovi konkurznej podstaty CI Holding E.. S.. Následne súd vyhlásil rozsudok, v ktorom žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 19. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. 20. Podľa § 186 ods. 2 CSP veta prvá, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 21. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného v konaní nenamietal skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný nevydal finančné prostriedky získané speňažením konkurznej podstaty žalobkyni, ale namietal iba uplatnenú výšku škody, súd podľa Civilného sporového poriadku považoval zhodné skutkové tvrdenia za dokázané a v zmysle zásady hospodárnosti dokazovanie v tomto smere nevykonával. Súd nevyhovel návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania s poukazom na skutočnosť, že zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplývalo, že žalovaný nemá žiadne doklady k dispozícii, nakoľko niektoré vydal žalobkyni a niektoré mu boli odobraté pri domovej prehliadke orgánmi činnými v trestnom konaní. Nakoľko však žalobkyňa nemala zo strany žalovaného odovzdané účtovné doklady a orgány činné v trestnom konaní žalobkyni žiadne listinné dôkazy nevydali, za takéhoto stavu by znalecké dokazovanie ohľadne ustálenia výšky škody nebolo možné, keďže pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku neexistujú relevantné listinné doklady. Taktiež súd nepripustil návrh na vykonanie dokazovania dotazom správcovi konkurznej podstaty úpadcu CI Holding z dôvodu, že nebol zo strany žalovaného predložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že by finančné prostriedky žalovaný vložil do tejto spoločnosti. Naopak žalobkyňa tvrdila, že v tomto prípade nedošlo k vloženiu finančných prostriedkov do tejto nebankovej spoločnosti, nakoľko o tom neexistujú žiadne relevantné dôkazy. Za takto zisteného skutkového stavu, keď dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný finančné prostriedky vložil na účet úpadcu CI Holding je na žalovanom, ktorý to nepreukázal, ďalšie dopĺňanie dokazovania považoval súd za nadbytočné. 22. Súd vychádzal z nasledujúceho skutkového stavu: 23. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 47-24K/414/97-Kl-852 zo dňa 31.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2013 bol E.. A. L. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo „ v konkurze“ Dačov Lom. Zároveň týmto uznesením bola za správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. Ľubica Flíderová. Tretím výrokom tohto uznesenia súd uložil E.. A. L. povinnosť riadne informovať novoustanoveného správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň mu uložil povinnosť predložiť súdu správu o jeho činnosti od vyhlásenia konkurzu, správu o príjmoch a výdavkoch konkurznej podstaty úpadcu v tabuľkovej forme, položkovite a správu o hotových výdavkoch od vyhlásenia konkurzu. Štvrtým výrokom uznesenia krajský súd uložil doterajšiemu správcovi, ako aj novoustanovenej správkyni povinnosť predložiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podpísaný protokol o odovzdatí a prevzatí všetkých dokladov. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že E.. A. L. bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 8.2.2005, čo súd premietol v uznesení 47-24K/414/97-448 zo dňa 8.2.2005. Dôvodom odvolania E.. A. L. z funkcie správcu konkurznej podstaty bola skutočnosť, že E.. A. L. bol dňom 15.5.2012 pozastavený výkon funkcie správcu, následkom čoho mal súd za to, že podľa ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV počas pozastavenia výkonu správcovskej činnosti správca nemôže vykonávať správcovskú činnosť, čím vznikla prekážka, ktorá bráni v riadnom pokračovaní a ukončení konkurzného konania. 24. Napriek povinnosti uloženej zo strany krajského súdu E.. A. L., tento novoustanovenej správkyni konkurznej podstaty neodovzdal doklady úpadcu a neurobil tak ani napriek výzvam žalobkyne zo dňa 15.2.2013 a 16.4.2013, následkom čoho žalobkyňa podala trestné oznámenie pre marenie konkurzného a vyrovnacieho konania. Následne žalovaný odovzdal časť dokladov úpadcu žalobkyni, a to Protokolom o odovzdaní a prevzatí konkurznej agendy zo dňa 10.6.2013, pričom z tohto protokolu vyplýva, že odovzdal hlavnú korešpondenciu, súpis pohľadávok, prihlášky pohľadávok, zmeny veriteľov, prihlášky proti podstate, znalecké posudky a rôznu korešpondenciu. Účtovníctvo úpadcu však žalobkyni neodovzdal. 25. Žalovaný následne zaslal konkurznému súdu správu zo dňa 11.6.2010, z ktorej vyplýva, že jeho hotové výdavky, ako správcu predstavujú sumu 1.268,05 Eur, náklady podstaty, ktoré vyšpecifikoval sú v sume 31.747,12 Eur a príjmy do podstaty sú v sume 74.681,34 Eur. Príjem do podstaty pozostáva zo speňaženia v sume 332.622,-Eur, z inej činnosti ( úroky ) v sume 158,34 Eur a príjmy z nájomného v sume 41.901,-Eur. Žalobkyňa teda rozdiel týchto súm, a to v sume 43.746,-Eur považovala za škodu úpadcu, nakoľko jej žalovaný žiadne finančné prostriedky úpadcu nevydal. Zároveň žalobkyňa požadovala ďalšiu škodu v sume 42.934,22 Eur, čo predstavuje ďalší príjem, ktorý získal žalovaný po termíne vyhotovenia správy zo dňa 11.6.2010. Celkom teda škoda, ktorú žalobkyňa uplatnila je v sume 86.680,22 Eur s príslušenstvom. 26. Žalobkyňa následne v priebehu konania dohľadala kúpne zmluvy, ktorými nájomcovia bytov odkúpili byty do svojho vlastníctva, ako aj rozhodnutia o vklade týchto zmlúv do katastra nehnuteľností a vysčítaním kúpnych cien, ktoré zaplatili žalovanému, ako bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu zistila, že suma získaná z predaja majetku úpadcu žalovaným je vyššia, a preto podaním zo dňa 22.1.2016 požiadala súd o pripustenie zmeny žalobného návrhu, nakoľko mala byť vyplatená kúpna cena v čiastke 51.846,-Eur, čo je o sumu 8.911,78 Eur viac, ako uplatňovala v pôvodnej žalobe. Preto sa domáhala pripustenia zmeny petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95.592,-Eur s príslušenstvom. Ako dôkaz žalobkyňa predložila kúpne zmluvy, z ktorých vychádzala pri určení výšky škody, a ktoré sú založené v prílohovej obálke na č.l. 97 spisu. 27. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 3.2.2016 pripustil v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu petitu tak, ako požadovala žalobkyňa. 28. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného mal žalovaný finančné prostriedky vložiť do spoločnosti CI Holding, avšak ohľadne takéhoto tvrdenia neexistujú žiadne listinné dôkazy a žalobkyňa toto tvrdenie poprela. 29. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretých skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 31. Podľa § 8 ods. 2 ZKV, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd. 32. Podľa § 8 ods. 5 predposledná veta ZKV, zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa ods. 2 za čas výkonu funkcie. 33. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 34. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 35. Žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného nárokov zo zodpovednosti za škodu. Pre zistenie, či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu, súd skúmal, či sú naplnené objektívne a subjektívne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie žalovaného. 36. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný finančné prostriedky po zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu žalobkyni neodovzdal. Právny zástupca žalovaného namietal len objektívnosť výpočtu a uplatnenia výšky uplatnenej škody. V konaní však nebolo zistené, na aký účel finančné prostriedky žalovaný použil, ale pre posúdenie skutočnosti, či žalobkyni vznikla škoda táto skutočnosť nemá vplyv. Žalovaný bol totiž povinný po zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty v súdom uloženej lehote odovzdať žalobkyni všetky finančné prostriedky úpadcu spolu s kompletnou dokumentáciou úpadcu, včítane jeho účtovníctva. Bol teda povinný postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, výslovne upravenou v § 8 ods. 2 ZKV, ktorá povinnosť bola zo strany žalovaného porušená. Pojem „ postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou“ nie je v Zákone o konkurze a vyrovnaní, rovnako aj v iných právnych predpisoch, v ktorých sa tento pojem nachádza, obsahovo vymedzený. Ani nemôže byť, pretože nie je objektívne možné pozitívne vymedziť jeho obsah vymenovaním konkrétnych postupov správcu. Zákon o konkurze a vyrovnaní jasne určil rámec, účel konania správcu a tento účel napĺňa správca samostatne zvolenými postupmi, ktoré smerujú k tomu, aby zistil rozsah majetku úpadcu, preveril pohľadávky uplatňované veriteľmi voči úpadcovi, majetok úpadcu speňažil a v zmysle pravidiel určených zákonom pomerne uspokojil veriteľov. V dôsledku toho je výkon funkcie správcu konkurznej podstaty náročný, vyžaduje si príslušné vzdelanie aj skúsenosti, takže ho môžu vykonávať iba osoby, ktoré svoju odbornú zdatnosť preukážu, a ktoré sú následne zapísané v zozname správcov konkurznej podstaty. 37. Súd má za to, že neodovzdanie finančných prostriedkov žalobkyni, ako novej správkyni konkurznej podstaty úpadcu zo strany žalovaného, ako bývalého správcu konkurznej podstaty je konaním v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou. Je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní, či takéto konanie nespĺňa znaky naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. 38. Vzhľadom na uvedené má súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný svojím postupom porušil právnu povinnosť vyslovenú v uvedenom § 8 ods. 2 ZKV, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný predajom konkurznej podstaty získal finančné prostriedky, ktoré však žalobkyni neodovzdal. Spornou v konaní ostala otázka, či žalobkyňou požadovaná suma je skutočnou škodou. 39. V súvislosti so žalobkyňou uplatnenou výškou škody súd konštatuje, že žalobkyňa pri ustálení výšky škody vychádzala priamo z písomnej správy spísanej a podpísanej žalovaným, pričom súd považuje túto listinu za prehlásenie žalovaného, že finančné prostriedky v ňom vdeklarovanej výške prijal. V tejto súvislosti súd podotýka, že žalobkyňa žalovaným uvádzané hotové náklady a výdavky odpočítala od získaného príjmu, a to aj napriek skutočnosti, že hodnoverne neboli žalovaným preukázané a zdokladované. Za škodu považovala len žalovaným deklarovanú výšku príjmu, od ktorej boli odpočítané ním uvádzané náklady a výdavky. Zároveň po rozšírení žalobného petitu žalobkyňa hodnovernými listinnými dôkazmi, a to kúpnymi zmluvami preukázala, že suma získaná žalovaným je o čiastku 8.911,78 Eur vyššia, ako požadovala priznať v pôvodnej žalobe. Z týchto dôvodov má súd za to, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom preukázala, aké finančné prostriedky žalovaný získal, a pokiaľ žalovaný nepreukázal, že tieto finančné prostriedky účelne využil na hotové výdavky, resp. náklady (dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností bolo na žalovanom), mal súd za to, že žalobkyňou uplatnená škoda 95.592,-Eur je dostatočne preukázaná. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že práve žalovaný neodovzdaním účtovníctva úpadcu sťažil žalobkyni uplatňovanie škody a jej vierohodné preukázanie. V rámci konania však právny zástupca žalovaného využil situáciu, ktorú zavinil práve žalovaný na obranu, že výška škody zo strany žalobcu nebola dostatočným spôsobom preukázaná a žiadal vykonať znalecké dokazovanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na princíp spravodlivosti garantovaný v článku 2 CSP a uvádza, že požadovať od žalobkyne preukázanie škody ďalšími dôkazmi ako tými, ktoré mala od žalovaného k dispozícii je vlastne nemožné. Za daný stav teda v celom rozsahu zodpovedá žalovaný, ktorý nesplnenie si svojej povinnosti vydať úplnú účtovnú agendu úpadcu žalobkyni chce využiť v tomto konaní vo svoj prospech, čo by bolo práve v rozpore s uvedeným princípom spravodlivosti. 40. Súd teda mal za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobkyni škodu, a to protiprávnym konaním žalovaného, pričom je daná pričinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate s odbornou starostlivosťou. 41. Zavinenie, ako ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu má subjektívny charakter. Zavinenie vymedzuje teória občianskeho práva ako psychický stav konajúcej osoby k jeho vlastnému úkonu a následkom tohto úkonu. Zavinenie je založené na prvku vedomia, ktorým je predvídateľnosť vzniku škody a na prvku vôle, ktorá sa manifestuje tým, že konajúci výsledok konania dosiahnuť chcel, alebo či bol aspoň uzrozumený s tým, že následok konania môže nastať. Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 3 upravuje zodpovednosť za škodu založenú na prezumcii nedbanlivostného konania. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil. 42. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný zavinil vznik škody, pretože v konaní žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že škodu nezavinil. 43. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.10.2017 uviedol, že žalobca rozšíril žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. po uplynutí troch rokov od kedy sa žalobca stal správcom konkurznej podstaty a kedy sa mohol dozvedieť o vzniknutej škode, a preto vzniesol námietku premlčania ohľadne sumy, t.j. rozdielu medzi sumou 95.592,-Eur s príslušenstvom a pôvodne uplatnenou sumou 86.680,22 Eur. Vzhľadom na koncipovanú námietku súd konštatuje, že uznesenie o ustanovení žalobkyne do funkcie správcu konkurznej podstaty nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2013, pričom o rozšírenie žalobného petitu požiadala podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.1.2016, teda v lehote do troch rokov, od kedy sa právoplatne stala správkyňou konkurznej podstaty úpadcu. Z týchto dôvodov považoval súd námietku právneho zástupcu žalovaného za nedôvodnú. V tejto súvislosti však súd dopĺňa, že žalobkyňa nemá kompletné účtovníctvo úpadcu odovzdané doposiaľ, a preto je možné, že sa ešte aj v budúcnosti môže dozvedieť, že škoda žalobcu je ešte vyššia. Z tohto dôvodu nie je možné počítať lehotu od dátumu právoplatnosti uznesenia o ustanovení žalobkyne do funkcie správcu konkurznej podstaty, nakoľko samotný protokol o odovzdaní časti agendy úpadcu je zo dňa 10.6.2013, a teda do tohto termínu žalobkyňa nemala k dispozícii žiadne doklady, a teda žiadnu vedomosť o škode. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni škodu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania od lehoty, kedy mal žalovaný finančné prostriedky vydať žalobkyni, teda odkedy je v omeškaní so splnením tejto povinnosti. 45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 46. Nakoľko žalobkyňa uznesením zo dňa 25.3.2014 bola oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok spojený s podaním žaloby, súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd o jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, zaviazal neúspešného žalovaného na povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 5.735,50 Eur na účet súdu, ktorý bol vypočítaný podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, čo je 6% zo žalovanej sumy, t.j. 5.735,52 Eur a po zaokrúhlení podľa § 7a písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení v sume 5.735,50 Eur. 47. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, proti ktorému rozhodnutiu smeru ( § 362 ods. 1 CSP ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ). Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ods. 1 CSP ), že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Odvolanie vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ( § 366 CSP ) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitné zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.