Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/103/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200591 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6014200591.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: S.. S. F., XX. O. XXXX, bytom U. XX, XXX XX C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2014 v spojení s rozhodnutím rovnakého čísla zo dňa 10. júla 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom č. k. 20Sd/103/2014-43 zo dňa 14.01.02015 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2014 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne rovnakého čísla zo dňa 25.03.2014. Odporkyňa uvedenými rozhodnutiami podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení / ďalej len zsp/ priznala navrhovateľovi starobný dôchodok s účinnosťou od 01.09.2011 v sume 385,00 Eur mesačne, po zákonnom zvýšení od 01.01.2014 v sume 417,80 Eur mesačne. Krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom odporkyne, ktorá na daný prípad aplikovala Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol ČSFR ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Súd v tejto veci poukázal aj na právny názor uvedený v Rozhodnutí č. R55/2011 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého ak je výsluhový dôchodok priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistní plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia vtedy, ak jeho výška zodpovedná výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti súd poukázal tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorý okrem tohto názoru vyslovil aj názor, že v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru za tú istú sociálnu udalosť je možné považovať aj prežitie ustanoveného dôchodkového veku. Súd k ďalšej námietke navrhovateľa ohľadne hrubých zárobkov s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/364/03 zo dňa 03.03.2004, konajúci v rozsudku uviedol, že predmetným rozhodnutím bola navrhovateľovi priznaná náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorá nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne povahu sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý proti právne skončil so zamestnancom pracovný pomer. Na základe odvolania navrhovateľa voči uvedenému rozsudku vo veci rozhodoval NS SR, ktorý uznesením sp. zn. 9So/89/2015 zo dňa 12.04.2017 zrušil uvedený rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že podľa Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb. dňa 29.6.1967 bol na 51. zasadnutí generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 11.1.1990 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III Podľa svojho článku 48 odseku 3 Dohovor nadobudol pre Českú a Slovensku Federatívnu Republiku platnosť 11.1.1991. Pokiaľ teda navrhovateľ namietal, že odporkyňa nemala pri určení výšky starobného dôchodku aplikovať ustanovenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 z dôvodu, že tento článok nebol ratifikovaný, túto námietku navrhovateľa najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd však dospel k záveru, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou navrhovateľa do zápočtu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru do hrubých zárobkov (vymeriavacieho základu) za roky 1996 až 2000. Pokiaľ krajský súd vyslovil právny názor, že priznaná náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale povahu satisfakcie voči zamestnancovi, taký svoj záver ničím právne nepodložil a neuviedol, z akých ustanovení právnych predpisov vychádzal. Krajský súd taktiež riadne neodôvodnil svoj záver o zákonnosti postupu odporkyne čo do aplikácie § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. neuviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané a prečo a aké zvýšenie za dobu dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a z akých dôvodov považoval za súladné so zákonom. Krajský súd preskúmal vec opätovne na pojednávaní dňa 12.07.2017 v zmysle uvedeného uznesenia, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul navrhovateľa, vec preskúmal v neprítomnosti odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku ako aj na všetkých písomných stanoviskách, ktoré v danej veci adresoval súdu. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Vzhľadom na to, že NS SR potvrdil právny názor krajského súdu ohľadne aplikácie Dohovoru č. 128 na daný prípad súd sa v konaní už touto časťou veci nezaoberal. Krajský súd pri vyslovení názoru, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý protiprávne skončil so zamestnancom pracovný pomer, vychádzal z rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval pracovné spory navrhovateľa s jeho bývalým zamestnávateľom Sociálnou poisťovňou. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/364/03 zo dňa 03.03.2004 v spore navrhovateľa proti Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že ust. § 130 ods. 1 Zákonníka práce upravuje nárok zamestnanca na náhradu mzdy, pokiaľ nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. O takúto prekážku v práci ide vtedy ak zamestnávateľ ani po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neumožní zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a pracovného zaradenia. tým v podstate dochádza k porušeniu povinnosti zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú z ust. § 35 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce platnom v rozhodnom čase pre daný spor. V takomto prípade zamestnanec môže uplatňovať nárok na náhradu mzdy lebo ide o nárok z trvajúceho pracovného pomeru, ktoré nároky sa posudzujú podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce. Preto od 25.9.2000 do 10.10.2000 vrátane, navrhovateľovi patrí náhrada mzdy v zmysle ust. § 130 ods. 1 Zákonníka práce lebo odporca ani v tomto období neumožnil navrhovateľovi pracovať. Náhrada mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale takáto náhrada mzdy má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankciu voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil so zamestnancom pracovný pomer. Iný senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v spore navrhovateľa so Sociálnou poisťovňou o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru v rozsudku sp. zn. 15CoPr/9/2015 zo dňa 14.12.2016 zaujal rovnaký právny názor a vyslovil, že v rozhodnutí o náhradu mzdy sa napĺňa sankčný charakter za neplatne skončený pracovný pomer, vo vzťahu k žalobcovi je to satisfakcia, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o náhradu mzdy v pravom zmysle slova, pretože žalobca prácu skutočne pre žalovaného nevykonával, teda mu neprinášal žiadnu hodnotu. Satisfakčný charakter v sebe neobsahuje za každých okolností plnú náhradu mzdy, nemá ani charakter náhrady škody. Obidva citované rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sú právoplatné. Krajský súd v prejednávanej veci sa stotožnil s týmto právnym názorom, ktorý však pre výšku starobného dôchodku navrhovateľa nie je relevantný, pretože odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľovi zhodnotila vymeriavacie základy za roky 1997 až 2003 podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného zamestnávateľom na základe rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Námietka navrhovateľa ohľadne zárobkov dosahovaných v rozhodujúcom období je nejasná, pretože rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 364/03 zo dňa 03.04.2004, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva nerozhodoval o výške mzdy, ale o doplatkoch k náhrade mzdy a sankciách za oneskorené platby. Plnenie poistného a jeho prevod boli riešené v súlade s platnou právnou úpravou, pre výpočet dôchodkovej dávky je právne relevantnou skutočnosťou evidenčný list dôchodkového poistenia, resp. potvrdenie o dobe zamestnania (poistenia) a vymeriavacích základoch (hrubých zárobkoch), potvrdené zamestnávateľom. Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu uviedol, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, či žalovaný pri určovaní výšky starobného dôchodku v celkovej čiastke 417,80 EUR zohľadnil aj nárok podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatné navýšenie t .j. 12 %. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 546,40 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,5666 x 364192 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 = 546,40 EUR. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 18,53453 EUR mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 1,9356 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,5756. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 565,00 EUR mesačne. Z takto určenej sumy starobného dôchodku patrí podľa § 66 ods. 2 zákona zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 3 291 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 54,50 %, to znamená o 307,92500 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 872,85953 EUR mesačne je určená súčtom súm 546,40 EUR, 18,53453 EUR a 307,92500 EUR. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka navrhovateľa nebola opodstatnená. Súd po takto vykonanom opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojitosti so zmenovým rozhodnutím dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia sú vecne správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto ich potvrdil. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ nemal v konaní úspech a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.