Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/133/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201076 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD v právnej veci žalobcu: EURO-MONT SK s.r.o., so sídlom Robotnícka 3905/6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 206 094, zast. advokátom JUDr. Michal Badinský, ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 146353/2015 zo dňa 29. júna 2015, takto r o z h o d o l : I. Súd návrh žalobcu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ z a m i e t a . II. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 146353/2015 zo dňa 29. júna 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Colný úrad Bratislava rozhodnutím zn. 1095265/1/57549/2015 zo dňa 18.02.2015 dodatočne vymeral právnickej osobe EURO-MONT SK s.r.o., so sídlom Robotnícka 3905/6, 974 01 Banská Bystrica (do 08.10.2014 obchodné meno MIJAMI s.r.o., so sídlom Partizánska 1574/33, 965 02 Hriňová) colný dlh v celkovej výške 26.679,41 Eur. Účastník konania - žalobca, ktorý bol dopravcom predmetného tovaru, bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Colný kódex), podľa ktorého je dlžníkom osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Právna povinnosť účastníka konania ako dopravcu predmetného tovaru prepravovaného v colnom režime vonkajší tranzit vyplývala z článku 96 odsek 2 Colného kódexu, podľa ktorého bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu Spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru. Uvedená právna povinnosť nebola účastníkom konania splnená. Colný dlh v predmetnom prípade vznikol podľa článku 203 odsek 1 Colného kódexu, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. Okamihom vzniku colného dlhu bol deň 19.04.2012, t.j. deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na predloženého predmetného tovaru colnému úradu určenia. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že colný úrad rešpektoval pri rozhodovaní právny názor odvolacieho orgánu, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a vytknutý nedostatok týkajúci sa absencie údajov o zistených solidárnych dlžníkoch odstránil. 2. Proti rozhodnutiu Colného úradu Bratislava zn. 1095265/1/57549/2015 zo dňa 18.02.2015 podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že v momente, keď sa dozvedel na základe pokynu objednávateľa dopravy, a to príjemcu tovaru, ktorým bola právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, o zmene miesta vykládky tovaru, kontaktoval Colný úrad určenia Banská Bystrica so žiadosťou o určenie ďalšieho postupu. Tovar vyložil v zmysle pokynu príjemcu v Bratislave a v zmysle pokynu Colného úradu určenia Banská Bystrica si dal potvrdiť zo strany príjemcu prebratie zodpovednosti za dodržanie colných predpisov. Tovar nebol vyložený na pôvodnom mieste určenia s ohľadom na začiatok veľkonočných sviatkov, tiež preto, že tovar by sa mohol začať kaziť (jednalo sa o cesnak biely, celková hmotnosť tovaru 15.575 kg, krajina pôvodu Čína), pričom účastník konania konal v zmysle pokynov objednávateľa dopravy a podľa zmluvy o preprave tovaru, keď jeho pokyny boli pre neho záväzné. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 146353/2015 zo dňa 29.06.2015 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie colného úradu potvrdil. Vyhodnotil všetky odvolacie námietky ako irelevantné. Konštatoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť účastníka konania podľa čl. 96 ods. 2 Colného kódexu v spojení s kvalifikáciou za dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu, preto poukazovanie na obchodné vzťahy s príjemcom predmetného tovaru je bezvýznamné. Tieto obchodné vzťahy nemajú vplyv na zodpovednosť účastníka konania, či tretích osôb voči štátu pri realizácii colných operácií. Ani podpísanie „Čestného prehlásenia“, ktorým na seba spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. prevzala daňovú povinnosť nemá a nemôže mať vplyv na samostatne posudzovanú zodpovednosť účastníka konania, ktorý mal v colnom režime tranzit postavenie prepravcu tovaru. Čestné prehlásenie tretej osoby nemôže zbaviť osobu, ktorá má na základe príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov podstavenie colného alebo daňového dlžníka zodpovednosti za tento colný alebo daňový dlh a povinnosti tento dlh zaplatiť. Nie je však vylúčená spoločná solidárna zodpovednosť viacerých osôb, ktoré súčasne spĺňajú podmienky právnej kvalifikácie dlžníka. K poukazovaniu žalobcu na to, že si nie je vedomý toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu, žalovaný uviedol, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok určitého konania alebo nekonania, bez ohľadu na úmysel alebo zavinenie zodpovednej osoby. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vytýkal žalovanému, že nezohľadnil odvolacie námietky, že tovar nepredložil colnému úradu určenia nie svojvoľne, ale na základe pokynu pracovníkov Colného úradu Banská Bystrica a pokynu objednávateľa prepravy, pričom príjemca tovaru vystavil aj čestné prehlásenie o prevzatí zodpovednosti za dodržanie colných predpisov. Poukázal na znenie článku 203 odsek 3 Colného kódexu a tvrdil, že vychádzajúc z gramatického výkladu štvrtého pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu (dlžníkom je: - prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený) v spojení s gramatickým výkladom predchádzajúcich troch pododsekov je zrejmý úmysel zákonodarcu vyvodiť zodpovednosť subjektov spadajúcich pod štvrtý pododsek až vtedy, pokiaľ nebolo možné určiť zodpovedný subjekt zaradením do niektorých z kategórií upravených predchádzajúcimi tromi pododsekmi. Slová „prípadne taktiež“ sa použili len pri štvrtom pododseku a pri predchádzajúcich toto slovné spojenie absentuje. Konštatoval, že obdobný názor zastáva aj Európsky súdny dvor, pričom citoval bod 35, bod 37 a bod 38 rozsudku z 12.06.2014 vo veci C-75/13 a tiež citoval bod 33 z rozsudku C-542/11 zo dňa 27.06.2013. Tvrdil, že z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora vyplýva, že na určenie zodpovednosti za colný dlh sa majú použiť primárne ustanovenia prvých troch pododsekov článkov 203 odsek 3 Colného kódexu a v prípade, že za použitia týchto prvých troch pododsekov nebude možné určiť zodpovedný subjekt, je ním v zmysle štvrtého pododseku hlavný zodpovedný podľa článku 96 odsek 1 Colného kódexu, ktorým sa rozumie odosielateľ tovaru. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora C-140/04 zo dňa 15.09.2005 uviedol, že v bode 41 Súdny dvor určil, že pod osobou, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru v zmysle článku 203 odsek 3, štvrtého pododseku Colného kódexu, má sa rozumieť osoba, ktorá má tento tovar po vyložení predmetného tovaru v držbe na účel zabezpečenia jeho premiestnenia alebo uskladnenia. Konštatoval, že žalobca predmetný tovar vyložil na mieste určenia stanovenom prijímateľom tovaru a od tohto momentu tovar už nemal žalobca v držbe. 5. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 05.10.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu veci zopakoval argumentáciu uvedenú v rozhodnutí napadnutom žalobou. K spochybňovaniu aplikovateľnosti ustanovenia článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu pri určení právnej kvalifikácie žalobcu ako dlžníka konštatoval, že pri logickom, gramatickom a systematickom výklade textu jednoznačne vyplýva, že určitá osoba môže byť právne kvalifikovaná ako dlžník podľa ustanovenia článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu súčasne s tým, že iné osoby sú v rovnakej právnej veci súčasne právne kvalifikované podľa zvyšných pododsekov článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Zo slovného spojenia „prípadne tiež osoba ...“ jednoznačne vyplýva, že okrem iných osôb dlžníkov, ktorých právna kvalifikácia je uvedená v článku 203 odsek 3, prvý až tretí pododsek Colného kódexu môže byť za dlžníka kvalifikovaná „tiež“ osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. V kontexte s takýmto výkladom je zrejmé, že žiaden žalobcom uvádzaný úmysel zákonodarcu „vyvodiť zodpovednosť subjektov spadajúcich pod štvrtý pododsek až vtedy, pokiaľ nebolo možné určiť zodpovedný subjekt zaradením do niektorých v kategórii upravených predchádzajúcimi pododsekmi“ neexistuje. Žalobcom uvádzané časti rozsudkov Európskeho súdneho dvora sa žiadnym spôsobom netýkajú prejednávanej právnej veci, pričom je zrejmé, že vychádzajú z odlišného skutkového a v zásade i právneho stavu. Zodpovednosť žalobcu za vzniknutý colný dlh a jeho postavenie dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu nevylučuje existenciu ďalších osôb, ktoré s ohľadom na ich postavenie v príslušnom colnom režime, resp. s ohľadom na ich skutočné konanie vo vzťahu k tovaru, budú právne kvalifikované ako dlžníci podľa iných pododsekov článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Žiaden z citovaných bodov jednotlivých rozsudkov nevylučuje súbežnú aplikáciu podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu s ostatnými pododsekmi článku 203 odsek 3 Colného kódexu v prípade existencie viacerých osôb zodpovedných za vznik colného dlhu, t.j. viacej solidárnych dlžníkov. Žalobcom citované rozsudky Súdneho dvora poukazujú na skutočnosť, že určitá osoba môže byť uznaná za dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu, ak neprichádza do úvahy právna kvalifikácia podľa podsekov 1 až 3 článku 203 odsek 3 Colného kódexu, teda pokiaľ sa neuplatnia ustanovenia prvých troch zarážok. Pretože v prípade žalobcu sa ustanovenia prvých troch pododsekov vo vzťahu k jeho osobe neuplatnili, prichádzala do úvahy právna kvalifikácia podľa štvrtého pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Predmetný tovar nebol vyložený na colnom úrade určenia, ani na Colnom úrade Bratislava, resp. v priestoroch určených colným úradom, ani nebol vyložený v priestoroch deklarovaného príjemcu tovaru, ale došlo k jeho vyloženiu v skladových priestoroch tretej osoby - právnickej osoby ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4/3000, 945 01 Komárno. Právna povinnosť žalobcu ako prepravcu tovaru v colnom režime tranzit, ktorá je uvedená v článku 96 odsek 2 Colného kódexu, nemôže byť modifikovaná alebo zrušená dohodou medzi prepravcom tovaru a treťou osobou, ale trvá počas celej prepravy tovaru v colnom režime tranzit až do jeho riadneho ukončenia. Z uvedeného dôvodu nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k zákonom určenej zodpovednosti dopravcu tovaru prepravovaného v colnom režime tranzit, ani vystavenie čestného prehlásenia o prevzatí zodpovednosti za dodržanie colných predpisov spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o.. Uzavrel, že zo žiadneho žalobcom citovaného bodu rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ani z gramatického, či iného výkladu článku 203 odsek 3 Colného kódexu nevyplýva žalobcovo tvrdenie, že na určenie zodpovednosti za colný dlh sa majú použiť primárne ustanovenia prvých troch pododsekov článku 203 odsek 3 Colného kódexu a v prípade, že za použitia týchto prvých troch pododsekov nebude možné určiť zodpovedný subjekt, je ním v zmysle štvrtého pododseku hlavný zodpovedný podľa článku 96 odsek 1 Colného kódexu, ktorým sa rozumie odosielateľ tovaru. Právna kvalifikácia žalobcu ako dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a konaniu žalobcu pri nakladaní s tovarom, ktorý bol prepustený do colného režimu vonkajší tranzit. Konštatoval, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní komplexne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, pričom v podanej žalobe je jedinou námietkou žalobcom predložený výklad použitia článku 203 odsek 3 Colného kódexu. 6. O žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/133/2015-27 zo dňa 25.11.2015 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného, a to z dôvodu nesprávneho použitia článku 203 odsek 3 Colného kódexu zohľadniac, argumentáciu Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej zodpovedný subjekt prichádza do úvahy, až pokiaľ sa neuplatnia ustanovenia prvých troch zarážok odseku 3 článku 203 Colného kódexu. Štvrtý pododsek sa použije až vtedy, ak nebolo možné určiť zodpovedný subjekt v zmysle predchádzajúcich pododsekov. V predmetnej veci však boli zistené zodpovedné subjekty podľa predchádzajúcich pododsekov, preto aplikácia štvrtého pododseku vo vzťahu ku žalobcovi nebola použitá správne. 7. Na základe podaného odvolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Sžf/21/2016 zo dňa 23.05.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie záveru o nesprávne použitej aplikácii štvrtého pododseku článku 203 odseku 3 Colného kódexu, pričom konštatoval v tomto smere nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd SR sa v zrušujúcom uznesení v zásade nevyjadril k právnemu posúdeniu veci tunajším súdom, keď dôvodom zrušenia prvšieho rozhodnutia krajského súdu bolo len nedostatočné odôvodnenie právneho názoru a nedostatočné vysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou žalovaného o aplikácii prvých troch a súčasne štvrtého pododseku pri viacerých zodpovedných subjektoch. Zároveň odvolací súd dal do pozornosti krajskému súdu nutnosť posúdiť oprávnenosť návrhu žalobcu na možnosť predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, ktorý uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 8. Po vrátení veci krajskému súdu, krajský súd pokračoval v konaní a na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že právny problém sa zúžil na jazykový výklad slovného spojenia v štvrtom pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení uviedol preklady sporného článku vo viacerých jazykových mutáciách, teda v jazyku anglickom, nemeckom, francúzskom a ďalších tam uvedených. Podľa právneho zástupcu žalobcu ide o eventuálnosť použitia „prípadne, taktiež“, a nie tak ako to robí žalovaný „tiež, zároveň“. Podľa neho prichádza do úvahy použiteľnosť štvrtého pododseku v prípade, keď je to primerané, vhodné a nie je možné použiť prvý až tretí pododsek tohto článku. Zdôraznil, že judikatúra Súdneho dvora je prameňom európskeho práva, a preto týmito rozhodnutiami sú povinné riadiť sa orgány verejnej správy členských štátov. Z právnych viet a jednotlivých bodov rozsudkov, na ktoré poukázal v žalobe vyplýva nimi tvrdený záver o subsidiárnom použití štvrtého pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu len v prípade, pokiaľ nie sú určené zodpovedné osoby podľa prvých troch pododsekov. Poukázal na nový Colný kódex únie, v zmysle ktorého sa už zo zodpovednosti vylučuje subjekt, ktorý upozornil colné úrady na problém, k čomu došlo aj v danom prípade, keď žalobca tento problém oznámil colnému úradu a žiadal ho o usmernenie, následne sa v podstate aj usmernením colného úradu riadil. Keďže colný dlh bol už uhradený jedným zo spoludlžníkov, netrval na návrhu o priznanie odkladného účinku, nežiadal aby súd rozhodoval o takomto návrhu, ktorý obžil v súvislosti so zrušením predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, do vydania ktorého nebolo o pôvodnom návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnuté, čo odôvodnil tým, že žalobcovi nehrozí žiadna závažná ujma s možným výkonom napadnutého rozhodnutia. 10. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K výkladu článku 203 odsek 3 Colného kódexu žalovaný stále zastáva názor, že je možné súčasne určiť zodpovedné osoby za colný dlh v zmysle všetkých pododsekov, vrátane štvrtého pododseku. K novému Colnému kódexu uviedla, že ustanovenia o zániku zodpovednosti už neplatia v takom znení ako v čase jeho prijatia, prešli podstatnou zmenou. Navyše, dôležité je to, že colné úrady mali byť informované o tom, kde sa tovar vyloží, teda meniť miesto vykládky by bolo možné len s ich súhlasom, k čomu v danom prípade nedošlo. Rozsudky Súdneho dvora, ktoré predložil na podporu svojich tvrdení žalobca, sa netýkajú jeho veci, a to tak po skutkovej, ako aj právnej. Poukázala na rozdielnosť, keď v tam riešených prípadoch sa jednalo o jedného dlžníka a v danom prípade bola uložená povinnosť solidárne štyrom dlžníkom. K návrhu žalobcu uplatnenom vo vyjadrení k odvolaniu, aby sa súd obrátil na Európsky súdny dvor s prejudicionálnou otázkou ohľadom výkladu článku 203 odsek 3 Colného kódexu uviedla, že nevidí dôvod pre takýto postup, pretože colný úrad a žalovaný v danom prípade postupoval podľa bežnej praxe, ustálenej judikatúry a nevidí žiadnu spornosť ohľadom aplikácie tohto článku. Potvrdila, že colný dlh je zaplatený jedným zo spoludlžníkov a z hľadiska colných orgánov je vec v zásade ukončená. 11. Krajský súd po opätovnom prejednaní veci, po opätovnom vyhodnotení skutkových a právnych otázok daného prípadu, dospel k záveru, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere uvedenom už v predchádzajúcom a toho času zrušenom rozsudku č.k. 23S/133/2015-27, podľa ktorého nie je možné určiť zodpovednú osobu podľa štvrtej zarážky článku 203 odsek 3 Colného kódexu, ak sú zistené zodpovedné osoby podľa predchádzajúcich troch zarážok. Preto, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP. 12. Podľa článku 96 odsek 1 Colného kódexu; hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu Spoločenstva. Je zodpovedný za: a/ predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru; b/ dodržanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný colný režim Spoločenstva. 13. Podľa článku 96 odsek 2 Colného kódexu; bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu Spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru. 14. Podľa článku 203 ods. 1 Colného kódexu; colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. 15. Podľa článku 203 ods. 2 Colného kódexu; colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu. 16. Podľa článku 203 odsek 3 Colného kódexu; dlžníkmi sú: - osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé, alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali, a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu a - prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. 17. Podľa článku 213 Colného kódexu; ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. 18. Je zrejmé, že z doslovného výkladu štvrtého pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu možno dospieť k rovnakému záveru k akému dospel žalovaný, avšak takýto záver nezodpovedá systematickému a logickému výkladu. Článok 203 odsek 3 má štyri zarážky. Štvrtá zarážka začína slovným spojením „prípadne taktiež osoba ...“. Druhá a tretia zarážka však takéto slovné spojenie na svojom začiatku neustanovuje. Je nelogické, prečo zákonodarca rovnaké slovné spojenie nezakotvil do druhej a tretej zarážky, ale uviedol to až do poslednej, štvrtej, čo odlišuje túto zarážku od ostatných troch. Prvé tri zarážky sú postavené na rovnakú úroveň, vzájomne sa nevylučujú. Tento názor má logickú nadväznosť na článok 213 Nariadenia, ktorý upravuje solidárnych dlžníkov colného dlhu. Štvrtá zarážka je odlišujúcim sa spojením systematicky a jazykovo vyňatá z rovne predchádzajúcich troch. Uvedené slovné spojenie „prípadne taktiež osoba ...“ vytvára podmienku aplikácie štvrtej zarážky len v určitom prípade, ktorý nastane, resp. naopak nenastane, ktorým v danej veci je nenaplnenie predchádzajúcich troch zarážok. 19. Tento právnej interpretácii nasvedčuje aj výklad tohto ustanovenia v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, ktorý interpretuje uvedené ustanovenie slovom „ pokiaľ“. Ide o jasný výklad článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Preto závery z nižšie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sú priamo aplikovateľné na všetky prípady týkajúce sa článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Je preto nedôvodná námietka žalovaného, že tieto rozhodnutia riešia odlišný skutkový základ. Súdny dvor EÚ svojimi rozhodnutiami stanovil , akým spôsobom sa má článok 203 odsek 3 Colného kódexu vo vnútroštátnom práve aplikovať. 20. Orgány verejnej správy, vrátane súdov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb sú povinné rozhodovať v súlade s medzinárodnými zmluvami, a teda aj v súlade s právom EÚ. Z tohto dôvodu je súd povinný prihliadať na autoritatívny výklad práva EÚ, ktorý podáva Súdny dvor EÚ v rámci konania o prejudicionálnej otázke. Týmto spôsobom je zabezpečené uplatnenie zásady prednosti práva únie, zabezpečujúcej jednotnú aplikáciu práva únie, ktorá vyplýva z povinnosti úniovej lojality. 21. V bode 33 rozsudku C-542/11 zo dňa 27.06.2013 Súdny dvor uviedol „Ak bol v čase odňatia predmetného tovaru spod colného dohľadu tento tovar už prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, je to držiteľ tohto colného režimu, kto si má vzhľadom na to, že je hlavný zodpovedný v zmysle článku 96 odsek 1 Colného kódexu, splniť povinnosti vyplývajúce z použitia uvedeného režimu a kto je colným dlžníkom v zmysle článku 203 ods. 3 štvrtej zarážky tohto kódexu, pokiaľ sa neuplatnia ustanovenia uvedené v predchádzajúcich troch zarážkach tohto odseku 3. V bode 34 Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-542/11 uviedol „Naopak, ak v čase uvedeného odňatia tovar ešte nebol prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, ale bol stále dočasne uskladnený, colným dlžníkom je, pokiaľ sa neuplatnia ustanovenia uvedené v prvých troch zarážkach článku 203 odsek 3 Colného kódexu, osoba, ktorá si má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, a ktorá má tento tovar po jeho vyložení v držbe na účel zabezpečenia jeho premiestnenia alebo skladovania (pozri v tomto zmysle rozsudok United Antwerp Maritime Agencies a Seaport Terminals, už citovaný, bod 39, ako aj výrok). Na základe informácií vyplývajúcich zo spisu touto osobou nie je spoločnosť Codirex“. 22. Z vyššie uvedených bodov častí rozsudku vo veci C-542/11 vyplýva jednoznačný výklad Súdneho dvora k otázke aplikácie článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Súdny dvor používa výraz „pokiaľ“ namiesto slovného spojenia „prípadne taktiež“. Z uvedeného vyplýva, že štvrtá zarážka sa uplatní až v tom prípade, pokiaľ sa neuplatnia prvé tri, ktoré mu predchádzajú. V tomto smere je irelevantné, či subsumpcia jednotlivých dlžníkov podzarážky sa týka tej istej osoby, t.j. napr. jednu osobu bude možné považovať za zodpovedný subjekt napr. podľa prvej a štvrtej zarážky alebo viacerých osôb, t.j. napríklad bude zistený jeden zodpovedný subjekt podľa prvej zarážky a jeden podľa štvrtej zarážky. Štvrtá zarážka sa bude môcť aplikovať, len pokiaľ sa neuplatnia prvé tri. Naplnenie prvých troch zarážok vylučuje aplikáciu štvrtej zarážky článku 203 odsek 3 Colného kódexu. 23. S poukazom na vyššie citovaný výklad Súdneho dvora EÚ k otázke aplikácie článku 203 odsek 3 Colného kódexu v citovanom rozsudku C-542/11, správny súd zastáva názor, že žalovaný nesprávne rozhodol, keď určil ako zodpovedný subjekt žalobcu podľa štvrtej zarážky, ktorá sa môže aplikovať len v prípade, ak nie sú určené subjekty podľa prvých troch zarážok. 24. Colný úrad a žalovaný pochybili, ak pri rozhodovaní neprihliadli na to, že ďalšou nevyhnutnou podmienkou pri určení zodpovednej osoby podľa štvrtej zarážky je skutočnosť, že konkrétny subjekt musí mať tovar, ktorý má byť predložený colnému orgánu vo svojej držbe. Ak dôjde k vyloženiu tovaru, povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru v zmysle článku 203 odsek 3 štvrtej zarážky Colného kódexu prechádzajú na držiteľa tovaru, a teda ďalej zodpovednou osobou už nemôže byť po vyložení tovaru subjekt, ktorý vykonal prepravu tovaru. Žalobca vyložil tovar na mieste stanovenom prijímateľom tovaru a o jeho ďalšom pohybe nemal vedomosť. Aj z tohto dôvodu žalobca nemohol byť držiteľom tovaru, a teda nemohol byť zodpovedným za colný dlh. Tento záver má podporu aj v článku 51 odsek 2 Colného kódexu, ktorý stanovuje, že colné orgány môžu požadovať zabezpečenie akéhokoľvek dlhu len od držiteľa tovaru. 25. Tejto podmienke držby tovaru sa podrobne venoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-140/04, ktorého závery sú plne aplikovateľné na danú vec. 26. V bode 39 rozsudku C-140/04 Súdny dvor uviedol: „Z toho vyplýva, že pod „osobou, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru“ v zmysle článku 203 odsek 3 štvrtej zarážky Colného kódexu, je potrebné po vyložení predmetného tovaru rozumieť osobu, ktorá má tento tovar v držbe. V bode 41 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol: „S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať, že článok 203 odsek 3 štvrtá zarážka Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že pod „osobou, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru“, sa má rozumieť osoba, ktorá má tento tovar po vyložení predmetného tovaru v držbe na účel zabezpečenia jeho premiestnenia alebo skladovania. 27. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd má za to, že žalovaný nesprávne interpretoval článok 203 odsek 3 Colného kódexu a zároveň žalovaný nesprávne ustálil, že žalobca je zodpovednou osobou za vzniknutý colný dlh, ak v rozhodnom čase nebol držiteľom tovaru. 28. V intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR správny súd posudzoval možnosť položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, čo v prípade potreby navrhol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti prvšiemu rozsudku krajského súdu. Súd poukazuje na to, že žalobca sa síce dožadoval, aby súd v prípade potreby predložil prejudiciálnu otázku podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 odsek 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru EÚ, avšak žalobca nepredložil súdu podanie, ktorým by bližšie odôvodňoval nutnosť predloženia prejudiciálnej otázky, v ktorom by zároveň jednoznačne formuloval znenie prejudiciálnej otázky. Naopak, žalobca predkladal judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že Súdny dvor už dal dostatočnú odpoveď k aplikácii článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Možnosť predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie prichádza do úvahy v zmysle relevantnej rozhodovacej činnosti až vtedy, pokiaľ vnútroštátny súd sa nevie s otázkou prípadného rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s únijnou úpravou sám vysporiadať. Prejudiciálne konanie nie je prípustné v prípade, ak niektorá otázka už bola riešená pred súdnym dvorom. 29. Súdny dvor EÚ vyššie citovanými svojimi rozhodnutiami jednoznačne stanovil, akým spôsobom sa má článok 203 odsek 3 Colného kódexu vo vnútroštátnom práve aplikovať. Preto, podľa názoru súdu nie je daný dôvod na položenie prejudiciálnej otázky, keďže výkladovo sporný článok nariadenia už bol Súdnym dvorom EÚ vykladaný. Nie je dôvodom predkladať prejudiciálne otázky na riešenie problémov tam, kde v podstate už problémy nie sú v dôsledku existencie konštantnej judikatúry. Súd preto návrh žalobcu na predloženie prejudiciálnych otázok súdnemu dvoru zamietol. Poznamenáva pritom, že z hľadiska procesnej prehľadnosti považoval za vhodné o takomto návrhu procesne rozhodnúť výrokom rozhodnutia (uznesením subsumovaným v písomnom vyhotovení rozsudku). 30. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.