Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/102/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200319 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200319.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky C. K., nar. XX. I. XXXX, bytom A. XXX, T., v konaní zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Spojová č. 2 proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. decembra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 4. marca 2016 o znížení sumy starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. decembra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 4. marca 2016 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 65, § 82 ods. 2, § 112 ods. 3 a 6, § 66 ods. 3 a 293di ods. 2, § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení znížila sumu starobného dôchodku navrhovateľky od 8. februára 2016 na 273,40 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konkretizovala spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky k 26. decembru 2008, kedy jej nárok na 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 2 - starobný dôchodok vznikol a k uvedenému dátumu ho určila vo výške 5 720,- Sk mesačne ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6857, obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 33,4822 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 26. decembru 2008 vo výške 249,14 Sk mesačne. Pri výpočte použila v súlade v súlade s ust. § 79a zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,6857, z ktorého bol vypočítaný jej invalidný dôchodok, pretože bol vyšší než priemerný osobný mzdový bod zistený podľa § 63 zákona o sociálnom poistení vo výške 0,6180. K zníženiu sumy starobného dôchodku navrhovateľky pristúpila z dôvodu, že dodatočne z obdobia jej dôchodkového poistenia vylúčila dobu jej evidovanej nezamestnanosti, počas ktorej jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 9. júna do 16. júna 2003. K takto určenej sume starobného dôchodku navrhovateľky k 26. decembru 2008 vo výške 5 720,- Sk mesačne pripočítala jednotlivé, v odôvodnení rozhodnutia cit. valorizačné zvýšenia a sumu starobného dôchodku zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia od 6. októbra do 13. októbra 2010, od 26. júla do 29. júla 2011, od 24. júla do 2. augusta 2012, od 27. mája do 30. novembra 2013 a od 1. januára do 30. apríla 2015, ktoré navrhovateľka získala počas poberania starobného dôchodku. Pri každom jednotlivom období ďalšieho dôchodkového poistenia navrhovateľky počas poberania starobného dôchodku uviedla spôsob jeho zvýšenia na základe získaného osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu platného v tom - ktorom období, z ktorých zistila jej osobný mzdový bod a uplatnila aj valorizačné zvýšenia, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia citované. Uvedeným postupom dospela k sume starobného dôchodku navrhovateľky k 30. aprílu 2015 vo výške 258,10 EUR mesačne, ku ktorej pripočítala valorizačné zvýšenie 1,90 EUR na celkovú sumu jej starobného dôchodku ku dňu rozhodovania vo výške 260,- EUR mesačne. Zároveň s poukazom na ust. § 82b zákona o sociálnom poistení určila sumu minimálneho dôchodku navrhovateľky k 1. júlu 2015, od ktorého právna úprava týkajúca sa minimálnej sumy dôchodkovej dávky vstúpila do účinnosti. Konštatovala, že k 1. júlu 2015 navrhovateľka získala 11 656 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, tj. 31 rokov a 341 dní, preto sumu jej minimálneho dôchodku za 31 ukončených rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia určila ako 138 % zo sumy životného minima vo výške 198,09 EUR mesačne, tj. vo výške 273,40 EUR mesačne. Vzhľadom k tomu, že suma jej starobného dôchodku (260 EUR) bola nižšia, než suma jej minimálneho dôchodku ( 273,40 EUR mesačne) sumu zníženého starobného dôchodku upravila na sumu minimálneho dôchodku. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľky na účely určenia sumy starobného dôchodku aj minimálneho dôchodku, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 3 - navrhovateľky, resp. kvalifikované obdobie jej dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne zo 14. decembra 2015 odvolala a žiadala, aby bol jej starobný dôchodok opäť prepočítaný a aby jej bol rozdiel vo vyplatenom starobnom dôchodku až do jeho správnej sumy doplatený. Zdôraznila, že nezapočítané obdobie dôchodkového poistenia zdokladovala potvrdením o jej evidovanej nezamestnanosti a potvrdením o poberaní sociálnych dávok. Na podanom odvolaní i jeho dôvodoch zotrvala aj po vydaní zmenového rozhodnutia zo 4. marca 2016. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom opravnom prostriedku s tým, že prvýkrát jej bol starobný dôchodok od 26. decembra 2008, kedy jej bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 12 221 dní, tj. 33 rokov a 176 dní a bol jej priznaný v tom čase vo výške 189,14 EUR mesačne. Následne, na základe jednotlivých valorizačných úprav bol až do roku 2015 zvýšený na sumu 258,- EUR mesačne. Trvala na stanovisku, že jej neoprávnene bola odpočítaná doba dôchodkového poistenia od 1. januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 9. júna do 14. júna 2003 , čím došlo k zníženiu obdobia jej dôchodkového poistenia na 31 rokov, hoci ona v skutočnosti odpracovala 33 rokov a 176 dní, čím bola ukrátená o 2 roky, 4 mesiace a 5 dní dôchodkového poistenia. Žiadala, aby bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny zrušené, vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie a to z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako vecne správne, pridržiavajúc sa v podrobnostiach obsahu písomného vyjadrenia zo 16. marca 2016, v ktorom boli zopakované skutkové zistenia a právne dôvody, ktoré boli aj obsahom odôvodnenia vo výroku označených rozhodnutí. Zdôraznila, že navrhovateľkou predložené potvrdenie o poberaní dávok sociálnej pomoci a dávok v hmotnej núdzi a potvrdenie o jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukazujú dobu dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktorú by ako náhradnú dobu bolo možné zhodnotiť do obdobia jej dôchodkového poistenia pre účely určenia sumy starobného dôchodku, preto bol výpočet zníženej sumy starobného dôchodku realizovaný správne. Zdôraznila, že obdobie dôchodkového poistenia a kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia nie sú totožnými právnymi pojmami. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 ustanovil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 4 - Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe podaného odvolania navrhovateľky z 21. januára 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p. vypočul zástupcov účastníkov, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, a to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, s rozhodnutiami odporkyne vo veci invalidného a starobného dôchodku navrhovateľky, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľky, s potvrdením o jej evidovanej nezamestnanosti, o vyplácaní dávok v nezamestnanosti, s potvrdením o poberaní dávok sociálnej pomoci, s rodnými listami detí navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola dňom 2. decembra 1991 uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a dňom 15. februára 1995 došlo k zmene jej plnej invalidity na invaliditu čiastočnú v zmysle § 37 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutím odporkyne z 24. februára 1992 bol navrhovateľke od 2. decembra 1991 priznaný invalidný dôchodok, ktorý bol následne rozhodnutím odporkyne z 1. septembra 1992 upravený o výchovné na 3 deti od 1. júla 1992. Na základe žiadosti navrhovateľky z 9. januára 2009 o priznanie starobného dôchodku od 26. decembra 2008 jej bol rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 12. mája 2009 podľa § 65 a § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od 26. decembra 2008 priznaný starobný dôchodok vo výške 6 428,- Sk mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na základe zákonnej valorizácie na 228,30 EUR mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľka k 26. decembru 2008 získala 13 077 dní dôchodkového poistenia, čo pri 1 roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní činí 35 rokov a 302 dní dôchodkového poistenia. Jej priemerný osobný mzdový bod zistila z rozhodujúceho obdobia postupne rozšíreného pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Uvedeným postupom a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. e) zákona o sociálnom poistení ho zistila vo výške 0,6146, v súlade s ust. § 79a zákona o sociálnom poistení však pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6857, pretože bol vyšší a z tohto vyššieho priemerného osobného mzdového bodu bol vypočítaný jej invalidný dôchodok. Rozhodnutím odporkyne z 27. mája 2009 bolo podľa 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnuté, že od 26. decembra 2008 sa jej vypláca starobný dôchodok vo výške 6 428,- Sk mesačne s tým, že od uvedeného dňa jej bol odňatý invalidný dôchodok, ktorého suma k uvedenému dňu bola 3 349,- Sk mesačne, tj. nižšia než suma dôchodku starobného. Nasledujúcimi rozhodnutiami odporkyne bola suma starobného dôchodku navrhovateľky zvyšovaná na základe ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získala 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 5 - popri poberaní starobného dôchodku, naposledy rozhodnutím z 27. februára 2015 bol jej starobný dôchodok podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšený od 1. januára 2015 na 274,30 EUR mesačne. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku z 12. mája 2009 súd zistil, že pre účely jeho priznania a určenia jeho sumy bolo navrhovateľke do obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené aj obdobie evidovanej nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 9. júna do 14. júna 2003. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný k rozhodnutiu odporkyne o znížení sumy jej starobného dôchodku v znení jeho zmeny, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania krajského súdu nebolo obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky od 1. januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 09. júna do 14. júna 2003 započítané do obdobia jej dôchodkového poistenia, preto celkové obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo zistené v rozsahu 12 221 dní, tj. 33 rokov a 176 dní. Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, pracovisko Hnúšťa zo 14. januára 2016 bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 1. januára 2000 do 4. januára 2003 poberateľkou dávky sociálnej pomoci a dávky v hmotnej núdzi a príspevkov ku dávke v hmotnej núdzi. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote z 13. januára 2016 vyplynulo, že navrhovateľka bola v uvedenom období evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj potvrdenie Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote, pracovisko v Hnúšti zo 16. decembra 2003 a zo 4. februára 2004 z ktorých vyplynulo, že v spornom období jej nebola vyplatená žiadna podpora v nezamestnanosti, s tým, že poberateľkou podpory v nezamestnanosti nebola od 15. marca 1996 pri nepretržite trvajúcej evidovanej nezamestnanosti od 9. mája 1995 do 30. apríla 2003. Z ust. § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Spôsob zistenia obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, či priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60 - 64 cit. zákona. Obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 1, 9). Osobný vymeriavací základ jej úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, tj. zárobky dosiahnuté poistencom v kalendárnom roku. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 6 - mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok (§11cit.zákona), tj. je určený všeobecne pre ten ktorý kalendárny rok a nie individuálne a nie vo vzťahu ku konkrétnemu poistencovi. Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. Priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak v takto určenom rozhodujúcom období nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, z ktorých možno určiť osobný mzdový rok, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobný mzdový bod (ods. 7). Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Z ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Právny predpis účinný pred 1. januárom 2004 bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v ust. § 9, ktorým boli zadefinované náhradné doby započítateľné do obdobia dôchodkového poistenia v znení účinnom od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 v ods. 1 písm. d) stanovil, že ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započíta sa doňho doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Z uvedeného zrejmé, že pre možnosť započítania evidovanej nezamestnanosti do obdobia dôchodkového poistenia poistenca v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 zákon vyžadoval, aby bola evidovanému nezamestnanému vyplácaná podpora v nezamestnanosti, inak nebolo možné evidovanú nezamestnanosť poistenca počas tohto obdobia považovať za náhradnú dobu a započítať ju do získaného obdobia dôchodkového poistenia poistenca. V preskúmavanom konaní, z hľadiska novo určenej sumy starobného dôchodku navrhovateľky bolo sporným zistené obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré odporkyňa v porovnaní s prvým rozhodnutím o priznaní jej starobného dôchodku znížila o obdobie od 1. 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 7 - januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 9. do 14. júna 2003, čo malo za následok zníženie sumy jej starobného dôchodku od 8. februára 2016 s tým, že k 1. januáru 2016 ho zistila vo výške 260,- EUR mesačne, hoci naposledy bol rozhodnutím odporkyne z 27. februára 2015 zvýšený od 1. januára 2015 na 274,30 EUR mesačne. Po preskúmaní veci, na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľky, potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, o vyplácaní podpory v nezamestnanosti a o poberaní dávky sociálnej pomoci a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí o priznaní čiastočného invalidného, resp. invalidného dôchodku a rozhodnutí o starobnom dôchodku navrhovateľky dospel krajský súd k záveru, že napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny pristúpila odporkyňa správne k zníženiu sumy starobného dôchodku navrhovateľky, keď zistila, že jej bol priznaný vo vyššej sume, než jej patril, pretože taký postup je predpokladaný v ust. § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Správne pristúpila k zníženiu sumy invalidného dôchodku len odo dňa, nasledujúceho po dni, za ktorý už bol vyšší starobný dôchodok vyplatený, pretože pochybením odporkyne bolo obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré je relevantné pre určenie výšky starobného dôchodku nesprávne zistené pri prvom rozhodovaní o je starobnom dôchodku. To znamená, že napriek poberaniu starobného dôchodku vo vyššej sume, než jej patrila, nebude povinnosťou navrhovateľky preplatok na starobnom dôchodku odporkyni vrátiť, v ďalšom období však môže v súlade so zákonom poberať starobný dôchodok len v takej sume, ktorá jej patrí. V evidenčnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny odporkyňa správne zhrnula obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré bolo zistené prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia vypracovanými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, ktorí v nich potvrdili trvanie jej zamestnania i zárobky, ktoré dosiahla. Správne do obdobia jej dôchodkového poistenia nezapočítala obdobie jej evidovanej nezamestnanosti od 1. januára do 30. júna 2003 a od 9.-14. júna 2003, pretože v tomto období bola navrhovateľka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberala však podporu v nezamestnanosti, preto uvedené obdobie nie je náhradnou dobou, ktorú by bolo možné zhodnotiť v celkovom období jej dôchodkového poistenia tak ako to vyplýva z cit. ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa sumu starobného dôchodku navrhovateľky bez započítania uvedeného obdobia dôchodkového poistenia správne vyčíslila k 30. aprílu 2015 vo výške 258,10 EUR mesačne a správne ho od 1. januára 2016, tj. ku dňu rozhodovania valorizovala o 1,90 EUR mesačne, tj. zistila ho v celkovej sume 260,- EUR mesačne. Správne pri jeho výpočte vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého bol vypočítaný jej invalidný dôchodok, pretože tento bol vyšší než priemerný osobný mzdový bod vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy zníženého starobného dôchodku, ktorý bol konkrétne uvedený v napadnutom rozhodnutí odporkyne v znení jeho zmeny na stranách 1-5, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne aplikovaných 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 8 - príslušných zákonných ustanovení, správnym matematickým výpočtom pri správne zistenom období dôchodkového poistenia navrhovateľky. 1.júla 2015 sa stalo súčasťou právneho poriadku ust. § 82b zákona o sociálnom poistení, ktorým bol do právneho poriadku SR zavedený inštitút minimálneho dôchodku. Jeho cieľom bolo zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Preto sa od uvedeného dňa starobný dôchodok poistenca, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, zvýši tak, aby suma tohto dôchodku bola vyššia ako suma životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu. O zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku rozhoduje Sociálna poisťovňa bez žiadosti poistenca, preto sa správne v konaní zaoberala aj možnosťou zvýšenia sumy starobného dôchodku navrhovateľky na sumu minimálneho dôchodku. Podľa § 82b ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ods. 4 v rozsahu najmenej 30 rokov a suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma poberaného starobného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 1992, v cudzine, alebo v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok a okrem uvedených období aj kalendárny rok, za ktorý sa osobný mzdový bod určil v hodnote najmenej 0,241 (ods. 4 cit. zákonného ust.). Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri vzniku nároku na dôchodkovú dávku (v prípade navrhovateľky starobný dôchodok) ale len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec po 31. decembri 1992 získal osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a vyššej. Táto podmienka zvýšenia sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vyplýva z cit. zákonného ustanovenia a nebola určená odporkyňou. Suma minimálneho dôchodku predstavuje 136 % sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ods. 4 v rozsahu 30 rokov (§ 82b ods. 1, písm. a) alebo percentuálna výmera podľa písm. a) zvýšená o 2 percentuálne body za každý ďalší rok dôchodkového poistenia podľa ods. 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa ods. 4 v rozsahu 30 rokov ( § 82 ods. 1 písm. b) bod 1 ). Takto zadefinované obdobie dôchodkového poistenia poistenca pre určenie sumy minimálneho dôchodku sa nazýva kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia a navrhovateľka ho získala v rozsahu 31 rokov a 341 dní, tj. 11 656 dní, keď 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 9 - v porovnaní s obdobím dôchodkového poistenia, ktoré odporkyňa započítala pre určenie sumy starobného dôchodku vylúčila celý rok 2005 v rozsahu 365 dní, pretože v tomto roku navrhovateľka získala osobný mzdový bod len vo výške 0,2343, tj. nižší než zákonom vyžadovaný priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,241 a vylúčila aj 200 dní obdobia dôchodkového poistenia v roku 2003 od 15. júna do 31. decembra, počas ktorého navrhovateľka získala osobný mzdový bod len vo výške 0,1121, tj. opäť nižší, než zákonom vyžadovaný osobný mzdový bod vo výške 0,241. Uvedeným postupom vylúčila z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky pre účely určenia sumy minimálneho dôchodku 565 dní v porovnaní s obdobím jej dôchodkového poistenia pre účely rozhodnutia o zníženom starobnom dôchodku navrhovateľky a dospela k výsledku, že získala 11 656 dní, t.j. 31 celých rokov kvalifikovaného obdobia jej dôchodkového poistenia. S ohľadom na toto zistenie správne určila sumu jej minimálneho dôchodku ako 138 % zo sumy životného minima 198,09 EUR mesačne, (ktorý bol k uvedenému dňu určený zákonom), tj. za 30 rokov dôchodkového poistenia 136 % zo sumy životného minima a za ďalší 1 rok 2 percentá zo sumy životného minima. Správne ho teda určila ako 138 % zo sumy životného minima, tj. vo výške 273,40 EUR mesačne. Napriek zníženiu sumy starobného dôchodku navrhovateľky po správnom započítaní obdobia jej dôchodkového poistenia na 258,10 EUR mesačne, resp. k 1. januáru 2016 na 260,- EUR mesačne, správne sumu starobného dôchodku navrhovateľky znížila len do výšky minimálneho dôchodku, tj. na 273,40 EUR mesačne. Na túto sumu starobného dôchodku vo výške minimálneho dôchodku bude mať navrhovateľka nárok pokiaľ suma jej starobného dôchodku (ktorý sa zvýši na základe každoročných valorizácii, prípadne aj za ďalšie obdobie jej dôchodkového poistenia), nepresiahne sumu minimálneho dôchodku 273,40 EUR mesačne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolanie navrhovateľky nebolo dôvodné, pretože obdobie jej evidovanej nezamestnanosti bez vyplácania podpory v nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 30. apríla 2003 a od 9. do 14. júna 2003 nebolo podľa platnej právnej úpravy obdobím dôchodkového poistenia, preto ho odporkyňa správna nezohľadnila. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / 2 6S d / 1 0 2 / 2 0 1 6 - 10 - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.