Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200369 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200369.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 63 Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica za účasti ďalšieho účastníka: MIKEA s.r.o., so sídlom Haškova 31, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31579302 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. XXX/XXXX zo dňa 15.01.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Mesto Banská Bystrica č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. XXX/XXXX zo dňa 15.01.2013 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Banská Bystrica (ďalej aj „žalovaný“, „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy“) vydal dňa 19.01.2011 stavebné povolenie č. OVZ 130347/2010-ŽE, ev. č. XX/XXXX (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým na základe žiadosti MIKEA s.r.o., Banská Bystrica (ďalej aj „stavebník“ alebo „ďalší účastník“) povolil stavbu „G. K. - L. L. D. XX, J. J.“ na parc. č. KN-C XXXX k. ú. J. J. (ďalej aj „stavba“). V stavebnom povolení zároveň určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2011. Ďalší účastník ako žiadateľ doručil dňa 14.05.2012 žalovanému žiadosť označenú ako „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby“ podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), pričom vo formulári žiadosti bolo uvedené, že sa jedná o stavbu „G. K. - L. L.. D. č. XX, J. J.“, projekt zmeny stavby vypracoval W.. S.. D. a projektová dokumentácia je pripojená k žiadosti. V predmetnej formulárovej žiadosti bolo zároveň pripojené podanie označené ako „Príloha žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením - postup realizácie nadstavby“, ktorý obsahoval o.i. popis zmien na stavbe (body 1-8) a údaj, že žalovaný vyzval žiadateľa (ďalší účastník), aby projektovo zaznamenal zmeny stavby, ktoré boli rozdielne oproti pôvodne schválenému projektu a tieto formou zmeny stavby pred dokončením predložil na dodatočné posúdenie a ďalšie rozhodnutie stavebného úradu, ktorý vo veci koná. Projekt zmeny stavby pred dokončením - prestavba strechy J. J., L.. D. č. XX vypracovaný W.. S.. I. D. v apríli 2012 obsahoval textovú časť (Architektonicko-stavebné riešenie - sprievodná správa, ktorá o.i. obsahovala opis zmien oproti pôvodnému projektu na str. 3-5) a výkresovú časť (výkres č. 1 - pôdorys štvrtého NP, výkres č. 2 - pôdorys piateho NP, výkres č. 3 - pôdorys strechy, výkres č. 4 - rez A-A, výkres č. 5 - rez B-B, výkres č. 6 - pohľad z L.. D. a výkres č. 7 - pohľad z dvora). Následne stavebník oznámil stavebnému úradu 22.10.2012 zmenu dodávateľa stavby zo spoločnosti Fama Stav s.r.o. Banská Bystrica na MIKEA s.r.o. (funkciu zhotoviteľa stavby prevzal investor - ďalší účastník). Stavebný úrad v podaní označenom ako „Oznámenie“ č. OVZ-SU 32818/2012/MM, ev. č.: XXX/XXXX zo dňa 14.11.2012 vo veci žiadosti stavebníka o povolenie zmeny rozostavanej stavby v rozsahu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej v apríli 2012 W.. S.. D. uviedol, že dňom podania žiadosti začalo konanie o zmene stavby pred dokončením a že stavebný úrad súhlasí so zmenou rozostavanej stavby pred jej dokončením vo vyššie uvedenom rozsahu. V oznámení konštatoval, že odsúhlasenou zmenou stavby sa nemení veľkosť pôdorysu pôvodne povolenej stavby, vonkajší obrys stavby, ani pripojenie stavby na verejné rozvodné siete a dopravné komunikácie, zmena stavby podstatne neovplyvní práva a právom chránené záujmy účastníkov pôvodného stavebného konania a zmena stavby nemá vplyv na verejný záujem ochraňovaný dotknutými orgánmi na podklade osobitných predpisov. Zároveň uviedol, že odsúhlasil zmenu stavby a následne ju prerokuje v konaní spojenom s kolaudačným konaním podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona. Predmetné oznámenie bolo doručené len stavebníkovi a to dňa 21.11.2012. 2. Stavebník dňa 30.10.2012 doručil stavebnému úradu návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 76 Stavebného zákona na stavbu „G. K. - L. L.. D. XX, J. J.“. Z uvedeného vyplýva, že stavebník podal žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia pred tým, ako stavebný úrad vydal „Oznámenie o súhlase so zmenou rozostavanej stavby pred jej dokončením.“ Predmetný formulár návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia v časti 3. označenej: „Opis a odôvodnenie nepodstatných zmien, zmeny oproti stavebnému povoleniu a ich zdôvodnenie“ neobsahuje žiadny text. Vo vzťahu k predkladaným prílohám (bod I. 1.1.2.3) stavebník uviedol, že uskutočnené zmeny boli zapracované v žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením predloženej stavebnému úradu 14.05.2012. Stavebný úrad dňa 14.11.2012 vo veci podaného návrhu na kolaudáciu stavby vydal Oznámenie o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby a o nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania na deň 04.12.2012 o 10.00 hod. na mieste stavby. Súčasne stavebníkovi uložil povinnosť predložiť doklady špecifikované v uvedenom oznámení o.i. projektovú dokumentáciu overenú stavebným úradom v stavebnom konaní alebo pri povoľovaní zmeny stavby pred jej dokončením, výkresy, v ktorých sú vyznačené zmeny, ku ktorým došlo počas uskutočňovania stavby s poučením, že tieto zmeny môžu byť na základe kolaudačného rozhodnutia vyznačené v projektovej dokumentácii overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ak konanie o nich stavebný úrad spojil s kolaudačným konaním, ako aj doklady určené v podmienkach stavebného povolenia. V oznámení účastníkov kolaudačného konania a dotknuté orgány poučil o tom, že môžu svoje námietky a stanoviská k návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak v zmysle § 80 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad na ne neprihliadne. Predmetné konanie bolo doručené stavebníkovi a dotknutým orgánom: Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica ( ďalej aj „KPÚ“), Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru (ORHaZZ) Banská Bystrica, Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica a Inšpektorát práce Banská Bystrica. Krajský pamiatkový úrad dňa 03.12.2012 o 15.03 hod. doručil stavebnému úradu faxové podanie označené ako: PR J. J., L. XX G. K. - L.. súpisné XX, č. parcelné KN-C XXXX - záväzné stanovisko ku kolaudačnému konaniu spojeného s konaním o zmene stavby, pričom v administratívnom spise sa nachádza len jeho 1. a 3. strana (t.j. absentuje 2. strana). Z prvej strany predmetného podania vyplýva, že KPÚ podľa § 32 ods. 12 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 49/2002 Z.z.“ alebo „Pamiatkový zákon“) vydal vo veci záväzné stanovisko, že nesúhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Na str. 3 predmetného faxového podania KPÚ Banská Bystrica poukázal na to, že stavebník nepredložil projektovú dokumentáciu k stavebným zmenám v rámci obnovy kultúrnej pamiatky KPÚ Banská Bystrica na vydanie záväzného stanoviska. Ďalej z neho vyplýva, že KPÚ Banská Bystrica sa nestotožňuje s procesným postupom stavebného orgánu, ktorý spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby, pretože skutočne realizované stavebné zmeny (práce) sa podstatne odchyľujú od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a odsúhlasenej KPÚ Banská Bystrica. Poukázal na to, že podľa § 11 ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhl. č. 453/2000 Z.z.“) žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením má okrem iných náležitostí obsahovať doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, pričom v tomto prípade boli nepochybne dotknuté záujmy chránené zák. č. 49/2002 Z.z. Ďalej poukázal na to, že žiadosť stavebníka týkajúca sa zmeny stavby pred jej dokončením neobsahovala náležitosti stanovené vyhláškou, a preto ho mal stavebný úrad s poukazom na § 19 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vyzvať k predloženiu dokladov napr. od KPÚ Banská Bystrica a mal ho poučiť o následkoch neodstránenia výzvy. KPÚ Banská Bystrica v podaní uviedol, že nesúhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia a s povolením zmeny predmetnej stavby, navrhol vyčleniť konanie o zmene stavby na samostatné konanie a prerušiť kolaudačné konanie do doby rozhodnutia o zmene stavby podľa § 68 Stavebného zákona. Takýto postup odôvodnil tým, že zmena stavby nespočívala iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní a uzavrel, že vykonané zmeny stavby bez ich odsúhlasenia s KPÚ Banská Bystrica nie je možné prerokovať v kolaudačnom konaní. O priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci kolaudácie stavby bol spísaný Protokol zo dňa 04.12.2012 (ďalej len „Protokol“), z ktorého vyplýva, že na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním bol prítomný stavebník, zhotoviteľ stavby, zamestnanci stavebného úradu, projektant zmeny stavby W.. S.. D. a zúčastnené orgány štátnej správy: zástupca ORHaZZ Banská Bystrica, RÚVZ Banská Bystrica a KPÚ Banská Bystrica. Z Protokolu vyplýva, že predmetom kolaudačného konania bola stavba uskutočnená na pozemku parc. č. XXXX, ktorá bola povolená na základe stavebného povolenia č. OVZ-130347/2010-Že ev. č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2011 a v tejto časti Protokolu bol uvedený text: „Zmena stavby ČJ OVZ-SU 32818/2012/ MM ev. č. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2012 „ (jedná sa o označenie podania vydaného stavebným úradom ako „Oznámenie“ o súhlase s povolením stavby). Podľa Protokolu ku kolaudačnému konaniu stavebník predložil dokumentáciu overenú stavebným úradom v stavebnom konaní alebo pri povolení zmeny stavby, právoplatné stavebné povolenie, zväzok dokladov o výsledkoch predpísaných skúšok (bez špecifikácie), zápisy o odovzdaní a prevzatí rozhodujúcich dodávok a ucelených častí, zväzok dokladov o overení požadovaných vlastností výrobkov a materiálov použitých pri predmetnej stavbe (bez špecifikácie), zmluvy o pripojení stavby na odberné miesta inžinierskych sietí a bolo konštatované, že kolaudovaná stavba bola obhliadnutá a bolo zistené, že je stavebnotechnicky dokončená, schopná trvalého užívania pre účel 6 bytových jednotiek. V časti: „ Záver ústneho kolaudačného konania“ bolo uvedené, že RÚVZ a ORHaZZ súhlasia s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Súčasťou Protokolu je Zápis zástupkyne KPÚ Banská Bystrica W.. arch. B., že KPÚ vydal ku kolaudácii a zmene stavby pred dokončením záväzné stanovisko, ktoré bolo Mestu Banská Bystrica zaslané dňa 13.12.2012 faxom a následne poštou. Dňa 10.12.2012 RÚVZ Banská Bystrica v súvislosti s vykonaním miestneho zisťovania zo dňa 04.12.2012 doručil stavebnému úradu s poukazom na § 13 ods. 3 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z.z. k predloženému návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia súhlasné záväzné stanovisko. Dňa 11.12.2012 ORHaZZ Banská Bystrica doručilo súhlasné stanovisko na účely kolaudačného rozhodnutia predmetnej stavby. Dňa 05.12.2012 bolo stavebnému úradu poštou doručené záväzné stanovisko ku kolaudačnému konaniu spojeného s konaním o zmene stavby zo dňa 03.12.2012 vypracované KPÚ Banská Bystrica a to v rozsahu 3 strán, pričom 1. a 3. strana sa zhodujú s obsahom záväzného stanoviska ku kolaudačnému konaniu spojeného s konaním o zmene stavby zaslaného KPÚ Banská Bystrica stavebnému úradu prostredníctvom faxu 03.12.2012. Z predmetného stanoviska (str. 2) vyplýva, že KPÚ Banská Bystrica z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom nesúhlasí s povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Nesúhlasné záväzné stanovisko bolo odôvodnené poukazom na vydané záväzné stanoviská KPÚ v predmetnej veci (naposledy záväzné stanovisko zo dňa 20.12.2010), ďalej KPÚ Banská Bystrica poukázal na vykonanie štátneho dohľadu na úseku ochrany pamiatkového fondu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že na stavbe, resp. objekte národnej kultúrnej pamiatky sa uskutočnili práce nad rámec a v rozpore s projektom schváleným KPÚ Banská Bystrica, a teda v rozpore s uvedeným rozhodnutím a záväznými stanoviskami vydanými k obnove národnej kultúrnej pamiatky. KPÚ Banská Bystrica špecifikoval realizované práce na predmetnom objekte s tým, že na južnej strane strešnej roviny orientovanej do Námestia SNP bol oproti schválenej projektovej dokumentácii realizovaný väčší počet strešných okien v úrovni 5. nadzemného podlažia ( ďalej „NP“) a v úrovni 4. NP bola naviac realizovaná loggia v strešnej rovine. Na severnej strane strešnej roviny orientovanej do dvora objektu je architektonicko-stavebné riešenie realizovanej strechy kompletne v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou (trojuholníkové vikiere v úrovni 5. NP s rôznymi rozmermi asymetricky osadené v rámci strešnej roviny a výškovej úrovne, ukončenie výťahovej šachty z pôvodne pultového ukončenia bolo zmenené na strechu so sedlovým asymetrickým ukončením a s balkónovou konštrukciou). KPÚ Banská Bystrica poukázal v cit. nesúhlasnom záväznom stanovisku na to, že konštrukčné zmeny neboli schválené KPÚ Banská Bystrica napriek skutočnosti, že vlastník je povinný podľa § 32 ods. 10 zák. č. 49/2002 Z.z. pred začatím obnovy kultúrnej pamiatky KPÚ Banská Bystrica predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu, pričom KPÚ vydáva osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky. 3. Stavebný úrad následne rozhodol o návrhu na kolaudáciu predmetnej stavby rozhodnutím č. OVZ-SU 32838/2012/MM ev. č. XXX/XXXX zo dňa 15.01.2013, ktorým povolil stavebníkovi MIKEA s.r.o. Banská Bystrica (ďalší účastník) trvalé užívanie stavby „G. dom - L. L.. D. XX, J. J.“ na pozemku v k. ú. J. J. parc. č. KN-C XXXX v rozsahu 6 bytov, ktoré boli vo výroku kolaudačného rozhodnutia špecifikované poradovým číslom, počtom izieb, úžitkovou i obytnou plochou pri každom byte zvlášť pre účel: byty. Vo výroku predmetného kolaudačného rozhodnutia zároveň nariadil pri užívaní dodržať podmienky stanovené vo výroku tohto kolaudačného rozhodnutia. Súčasne rozhodol o námietkach účastníkov konania s tým, že v priebehu kolaudačného konania neboli zo strany účastníkov konania k trvalému užívaniu stavby vznesené pripomienky a námietky, o ktorých by mal stavebný úrad rozhodnúť. 4. Na základe podnetu spoločnosti F-BAU s.r.o. preskúmala prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica predmetné kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „G. K. - L. L.. D. XX, J. J.“ na pozemku v k. ú. J. J. parc. č. KN-C XXXX, ako aj postup, ktorý mu predchádzal a po preskúmaní veci dospela k záveru, že stavebný úrad sa pri vydaní dotknutého predmetného kolaudačného rozhodnutia neriadil ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov (konkrétne ustanoveniami Stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky k Stavebnému zákonu, Správnym poriadkom ani Ústavou SR, v dôsledku čoho považoval kolaudačné rozhodnutie za rozporné so zákonom. Z uvedeného dôvodu prokurátorka okresnej prokuratúry podala stavebnému úradu dňa 16.12.2015 protest prokurátora pod č. k. Pd 158/15/6601-10 zo dňa 15.12.2015 proti predmetnému kolaudačnému rozhodnutiu. Žalovaný predmetnému protestu nevyhovel, a preto vec predložil Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) na rozhodnutie. Okresný úrad svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/005765-MR zo dňa 05.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.02.2016, protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas prípravných búracích prác sa na stavbe vyskytli nepredvídané skutočnosti, na ktoré bolo potrebné reagovať, aby nedošlo k poškodeniu stavby, stavebný úrad preto vyhlásil havarijný stav a investor bol vyzvaný, aby v čo najkratšom čase zaznamenal zmeny, ktoré boli rozdielne oproti pôvodne schválenému projektu. Okresný úrad uznal, že žiadosť stavebníka pôsobí zmätočne, no jeho príloha obsahuje parametre nad rámec, ktoré je potrebné uviesť v žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, a preto nevznikajú pochybnosti o tom, akého povoľovacieho procesu sa investor domáha. Poukázal na to, že legislatívna úprava umožňuje v záujme urýchlenia povoľovacieho procesu spojiť konanie o zmene stavby pred dokončením s kolaudačným konaním. Okresný úrad ďalej konštatoval, že stavebný úrad usúdil, že ide o nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, a preto vydal Oznámenie o súhlase zmeny stavby a o tom, že bude postupovať podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona. Stanovisko KPÚ Banská Bystrica, ktoré bolo doručené faxom dňa 03.12.2012 považoval za neúplné, a preto ho nemožno považovať za podklad pre vydanie rozhodnutia. Okresný úrad poukázal na koncentračnú zásadu smerujúcu k zamedzeniu neustáleho generovania nových námietok. Poukázal na to, že zamestnankyňa KPÚ Banská Bystrica sa zúčastnila osobne kolaudačného konania, ktoré sa konalo 04.12.2012, kedy si mohla uplatniť svoje námietky a pripomienky, prípadne mohla požiadať stavebný úrad o predĺženie lehoty na podanie námietok, čo však neurobila. Okresný úrad dňa 09.03.2016 doručil žalobcovi oznámenie, že rozhodnutie zo dňa 05.02.2016, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016. 5. Mesto Banská Bystrica svojím kolaudačným rozhodnutím č. OVZ-SU-32838/2012/MM ev. č. XXX/ XXXX zo dňa 15.01.2013 povolilo trvalé užívanie stavby: „G. K. - L., L.. D. XX, J. J.“ na pozemku v k. ú. J. J. parc. č. KN-C XXXX podľa evidencie katastra nehnuteľností stavba so súp. č. XX, v rozsahu 6 bytov, pričom jednotlivé byty č. 1-6 boli špecifikované počtom izieb, úžitkovou a obytnou plochou a pre užívanie stavby nariadil dodržať podmienky stanovené v bode 1-3 výroku kolaudačného rozhodnutia s tým, že akékoľvek zmeny v spôsobe a účele užívania stavby oproti tomuto rozhodnutiu je možné vykonať len na základe ich predchádzajúceho posúdenia, odsúhlasenia a povolenia stavebným úradom. Výrok ďalej obsahuje rozhodnutie o námietkach účastníkov konania s tým, že v priebehu kolaudačného konania neboli zo strany účastníkov konania k trvalému užívaniu stavby vznesené pripomienky a námietky, o ktorých mal stavebný úrad rozhodnúť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že navrhovateľ podal návrh na kolaudáciu stavby dňa 30.10.2012. Doručením písomného oznámenia zo dňa 14.11.2012 stavebný úrad účastníkom konania oznámil začatie kolaudačného konania a na posúdenie návrhu nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.12.2012. V oznámení stavebný úrad poučil účastníkov konania a orgány štátnej a verejnej správy o.i. o lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky a pripomienky ku kolaudovanej stavbe. Stavebný úrad v odôvodnení konštatoval, že pri miestnom zisťovaní a ústnom pojednávaní kolaudačného konania bolo zistené, že stavba je stavebnotechnicky uspôsobená pre trvalé užívanie. Ďalej, že pri uskutočňovaní stavby boli vykonané zmeny stavby oproti projektovej dokumentácii stavby overenej v stavebnom konaní, pričom vykonané zmeny stavby nebolo potrebné posudzovať v samostatnom konaní, nakoľko zmenou stavby sa nezmenila veľkosť pôdorysu pôvodne povolenej stavby, vonkajší obrys stavby, ani pripojenie na verejné rozvodové siete a dopravné komunikácie. Zmena pozostávala z vybudovania troch strešných okien na presvetlenie nového podkrovia a v druhej úrovni strechy, ktorých vnímanie je z námestia minimálne vzhľadom na malý sklon celej strechy. Po odsúhlasení KPÚ bola použitá strešná krytina čiernej farby. Ďalej v mieste uloženia pomúrnice došlo k minimálnej korekcii výšky jej uloženia z dôvodu realizácie stužujúceho venca, ktorý na objekte chýbal. Dvorná časť strechy bola upravená z dôvodu nepravidelnosti pôdorysu stavby. V dispozičnom riešení podkrovia došlo k viacerým drobným zmenám, ktoré sú zdokumentované vo výkresovej dokumentácii. Zmena stavby podľa stavebného úradu podstatne neovplyvnila práva a právom chránené záujmy účastníkov pôvodného stavebného konania. Preto túto zmenu stavby stavebný úrad odsúhlasil oznámením č.j. 32818/2012/MM, ev. č.: XXX/ XXXX zo dňa 14.11.2012 a následne ju prerokoval v kolaudačnom konaní. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že v priebehu kolaudačného konania neboli zistené nedostatky a nedorobky stavby, ktoré by nad prípustnú mieru bezprostredne ohrozovali život, zdravie a bezpečnosť osôb a životné prostredie. Stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí určil podmienky pre trvalé užívanie stavby. Pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní navrhovateľ predložil doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok, ktoré preukázali funkčnosť a bezpečnosť technických zariadení stavby. Stavebný úrad ďalej konštatoval, že po ukončení kolaudačného konania bolo stavebnému úradu doručené záväzné stanovisko KPÚ Banská Bystrica ku kolaudovanej stavbe, na ktoré stavebný úrad neprihliadal s odôvodnením, že toto stanovisko nebolo uplatnené v konaní, a to napriek účasti KPÚ na kolaudačnom konaní, ale bolo stavebnému úradu doručené po ukončení kolaudačného konania. Na základe uvedeného stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.01.2013. 6. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 08.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal protest, o ktorom rozhodol nadriadený orgán verejnej správy tak, že protestu nevyhovel. Žalobca s poukazom na ustanovenia Stavebného zákona, Správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že žalovaný sa pri vydaní napadnutého kolaudačného rozhodnutia neriadil citovanými ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku čoho je podľa neho kolaudačné rozhodnutie v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad vybavil žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby na stavbu: „G. K. - L., L.. D. XX, J. J.“ zo 14.05.2012 oznámením zo dňa 14.11.2012, v ktorom súhlasil so zmenou rozostavanej stavby v rozsahu podľa projektovej dokumentácie „G. K. - L. L.. D. XX, J. J.“, ktorú v apríli 2012 spracoval W.. S.. I. D.. Stavebný úrad však nepostupoval procesne správne, keď vydal takéto zmätočné oznámenie. Žalobca namietal, že v spise absentuje žiadosť stavebníka o povolenie zmien stavby pred dokončením, na ktoré dal stavebný úrad listom - oznámením súhlas. Stavebník však podal stavebnému úradu žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby. Nie je tak vôbec zrejmé, či stavebník žiadal o legalizáciu čiernej stavby (už prevedených zmien), resp. či požiadal o povolenie zmien na stavbe pred jej dokončením. V kontexte predložených príloh stavebníkom k žiadosti o dodatočné povolenie stavby sa podľa žalobcu javí, že stavebník v čase podania žiadosti už zmeny na stavbe vykonal, čo by potom odôvodňovalo podanie takejto žiadosti. Žalobca poukázal na to, že podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa obsahu a z obsahu predložených príloh, ktoré stavebník predložil k svojej žiadosti vyplýva, že zmeny na stavbe, ktoré boli v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou, už boli v čase podania žiadosti zrealizované. Napríklad zmenou stavby došlo k oproti pôvodne schválenej projektovej dokumentácii k zmene počtu strešných okien, došlo k realizácii loggie v strešnej rovine, architektonicko-stavebné riešenie realizovanej strechy je kompletne v rozpore s projektovou dokumentáciou (trojuholníkové vikiere v úrovni 5. nadzemného podlažia s rôznymi rozmermi, asymetricky osadené v rámci strešnej roviny a výškovej úrovne) a ukončenie výťahovej šachty z pôvodne pultového ukončenia bolo zmenené na strechu so sedlovým asymetrickým ukončením a balkónovou konštrukciou, pričom takéto zmeny neboli schválené KPÚ Banská Bystrica, čo KPÚ konštatoval aj vo svojom záväznom stanovisku. Na základe uvedeného tak podľa žalobcu treba konštatovať, že stavebný úrad o takejto žiadosti doposiaľ vôbec nerozhodol a uvedené zrealizované zmeny nie sú v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, preto ich nebolo možné ani skolaudovať. Skutočnosť, či bola zmena stavby stavebníkom už realizovaná v čase podania žiadosti stavebníkom, je podľa žalobcu právne relevantná a stavebný úrad sa s ňou vôbec procesne nevysporiadal a to napriek tomu, že táto skutočnosť musela byť stavebnému úradu z jeho úradnej činnosti známa. Tak žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ako aj žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením sú procesnými návrhmi, o ktorých je stavebný úrad povinný v zmysle platnej právnej úpravy procesne rozhodnúť. Oznámenie zo 14.11.2012 podľa žalobcu je potrebné považovať za nulitné opatrenie, pretože takúto formu vybavenia právna úprava vôbec nepredpokladá a stavebný úrad nemôže konať to, čo mu zákon nedovoľuje. Žalobca poukázal na § 68 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad na podklade žiadosti stavebníka o povolenie zmeny stavby pred dokončením vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu povolí, alebo žiadosť odmietne. Vzhľadom na zmeny stavby už uskutočnené stavebníkom, ktoré z hľadiska vonkajšieho obrysu stavby možno považovať za podstatné, a teda podstatne sa odchyľujúce od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní a vzhľadom k tomu, že predmetná stavba je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2471/1 a zmeny na nej mohli mať vplyv aj na verejný záujem ochraňovaný dotknutými orgánmi (KPÚ Banská Bystrica), bolo podľa žalobcu nevyhnutné o takýchto zmenách pred kolaudáciou procesne rozhodnúť. Žalobca ďalej poukázal na to, že samotná žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením má v zmysle § 11 vyhlášky obsahovať presne definované náležitosti a stavebník je v žiadosti povinný priložiť požadované prílohy. Okrem projektovej dokumentácie je nevyhnutné priložiť aj doklady o prerokovaní navrhovaných zmien s orgánmi štátnej správy, ktoré sú navrhovanou zmenou dotknuté. V tomto prípade však nebola stavebnému úradu stavebníkom predložená ani žiadosť o povolenie zmien stavby pred dokončením a ani všetky prílohy v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky. Z uvedeného podľa žalobcu možno vyvodiť záver, že stavebný úrad nebol oprávnený skolaudovať uvedenú stavbu aj so zmenami oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, nakoľko procesne nerozhodol o žiadosti stavebníka o dodatočnom povolení stavby z r. 2012 a ani sa inak procesne nevysporiadal so zmenami prevedenými na predmetnej stavbe. Ani z výroku samotného kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že by stavebný úrad povolil zmeny stavby pred dokončením, pričom by tak mohol urobiť, len ak by išlo o nepodstatné odchýlky od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danom prípade však išlo o podstatné zmeny, najmä čo sa týka vonkajšieho obrysu stavby. Žalobca ďalej namietal, že stavebník s KPÚ ako orgánom, ktorého záujmy sú navrhovanými, resp. prevedenými zmenami dotknuté (národná kultúrna pamiatka) vopred tieto zmeny neprerokoval, pričom mu táto povinnosť vyplýva z § 32 ods. 9 a 10 zák. č. 49/2002 Z.z., v zmysle ktorého je vlastník povinný projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu spracovania prerokovať s KPÚ a pred začatím obnovy kultúrnej pamiatky KPÚ predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu, pričom KPÚ vydáva osobitné záväzné stanovisko ku každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky. Zároveň mal žalobca povinnosť aj v prípade podania žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením, priložiť k nej doklad o prerokovaní navrhnutých zmien s dotknutým orgánom štátnej správy. Žalobca ďalej namietal, že v dôsledku nezákonného procesného postupu stavebného úradu účastníci stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona neboli vôbec stavebným úradom upovedomení o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením (podľa stavebného povolenia išlo o W.. E. X., RK cirkev - biskupstvo, RELEA a.s., W.. J. J.), a teda sa nemali ani možnosť k zmene stavby pred jej dokončením vyjadriť. Žalobca poukázal na to, že zo spisu stavebného úradu vyplýva, že stavebný úrad riadne oznámil začatie kolaudačného konania a nariadenie ústneho pojednávania a miestneho zisťovania všetkým dotknutým orgánom, teda aj KPÚ Banská Bystrica. KPÚ Banská Bystrica faxom zaslal stavebnému úradu svoje nesúhlasné záväzné stanovisko s vydaním kolaudačného rozhodnutia a povolením zmeny stavby. Stavebnému úradu bolo faxové podanie doručené 03.12.2012, pričom z neho chýbala 2. strana, napriek tomu však z 1. a 3. strany záväzného stanoviska KPÚ BB bolo zrejmé ich nesúhlasné stanovisko s vydaním kolaudačného rozhodnutia a ich negatívny postoj k procesnému postupu stavebného orgánu, ktorý spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. Poštou bolo uvedené nesúhlasné stanovisko doručené stavebnému úradu 05.12.2012, teda jeden deň po ústnom pojednávaní (konanom 04.12.2012). Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že záväzné stanovisko ku kolaudovanej stavbe KPÚ Banská Bystrica bolo stavebnému úradu doručené po ukončení kolaudačného konania, na ktoré stavebný úrad neprihliadal s odôvodnením, že toto stanovisko nebolo uplatnené v konaní, a to napriek účasti zástupcu KPÚ na kolaudačnom konaní. S uvedeným odôvodnením stavebného úradu sa žalobca nestotožnil. Hoci sa kolaudačné konanie riadi koncentračnou zásadou a dotknuté orgány, ako aj účastníci sú povinní predkladať stanoviská a pripomienky najneskôr do ústneho konania, nemožno opomenúť a je nevyhnutné akceptovať aj ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že podanie možno urobiť aj telefaxom a také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do 3 dní. Z faxového podania, hoci nebolo celé doručené stavebnému úradu, jasne vyplýva jeho negatívne stanovisko. KPÚ stanovisko doplnil písomne do 3 dní, a preto mal podľa žalobcu stavebný úrad akceptovať uvedené stanovisko a v konaní sa s ním následne vysporiadať. Žalobca ďalej poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené zistenia podala prokurátorka Okresnej prokuratúry protest prokurátora zo dňa 15.12.2015 proti kolaudačnému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 05.02.2016 tak, že protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca v žalobe poukázal na odôvodnenie rozhodnutia okresného úradu, z ktorého vyplýva, že počas prípravných búracích prác sa na stavbe vyskytli nepredvídané skutočnosti, na ktoré bolo potrebné okamžite reagovať, v dôsledku čoho stavebný úrad vyhlásil havarijný stav a vyzval investora, aby v čo najkratšom čase projektovo zaznamenal zmeny, ktoré boli rozdielne oproti pôvodne schválenému projektu. Okresný úrad uznal, že žiadosť stavebníka pôsobí zmätočne, avšak konštatoval, že jeho príloha obsahuje parametre nad rámec, ktoré je potrebné uviesť v žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, a preto nevznikli pochybnosti o tom, akého povoľovacieho procesu sa investor domáha. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že legislatívna úprava umožňuje v záujme urýchlenia povoľovacieho procesu spojiť konanie o zmene stavby pred dokončením s kolaudačným konaním a konštatoval, že stavebný úrad usúdil, že ide o nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho vydal oznámenie o súhlase zmeny stavby a o postupe podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona. Okresný úrad v odôvodnení konštatoval, že stanovisko KPÚ, ktoré bolo doručené faxom dňa 03.12.2012 považuje za neúplné, a preto ho nemožno považovať za podklad pre vydanie rozhodnutia, pričom zamestnanec KPÚ prítomný na kolaudačnom konaní konanom 04.12.2012 mohol svoje námietky uplatniť resp. mohol požiadať o predĺženie lehoty na podanie námietok, čo neurobil. Zdôraznil úlohu koncentračnej zásady a to stanovenie určitých limitov konania, zamedzenie neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. K týmto dôvodom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, ktorým okresný úrad nevyhovel protestu prokurátora žalobca uviedol, že bez ohľadu na dôvody vykonania zmien na predmetnej stavbe, ktoré neboli vykonané len v dôsledku havarijného stavu (viď príloha k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením), je možné domnievať sa, že uvedené zmeny už boli zrealizované pred podaním Žiadosti o dodatočné povolenie stavby a tieto zmeny neboli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, preto v danom prípade bolo na mieste začať konanie o dodatočnom povolení stavby. Ak by však predmetná žiadosť bola žiadosťou o zmenu stavby pred jej dokončením, bolo potrebné o takejto žiadosti procesne rozhodnúť. O tejto žiadosti nebolo rozhodnuté ani v samostatnom konaní, v ktorom mohol stavebný úrad zmenu buď povoliť alebo žiadosť odmietnuť, ani v kolaudačnom konaní podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona, keďže z výroku kolaudačného rozhodnutia nevyplýva povolenie zmien vykonaných na stavbe pred jej dokončením. Žalobca poukázal na ust. § 81 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého možno spojiť konanie o zmene stavby pred jej dokončením s kolaudačným konaním, avšak len za podmienky, že ide o nepodstatné odchýlky od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Žalobca vyslovil názor, že zmeny vykonané na stavbe najmä z hľadiska vonkajšieho obrysu stavby možno považovať za podstatné. Žalobca ďalej tvrdil, že stavebník si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 32 ods. 9 a 10 Pamiatkového zákona (povinnosť prerokovať všetky zmeny vykonané na stavbe s KPÚ), pričom stavebný úrad sa touto skutočnosťou, či už v konaní o zmene stavby pred dokončením alebo v kolaudačnom konaní vôbec nezaoberal. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že stavebník nepredložil doklad o prerokovaní s dotknutým orgánom (KPÚ) podľa § 11 ods. 2 písm. b/ vyhlášky. Splneniu tejto povinnosti mal stavebný úrad venovať o to väčšiu pozornosť, že ide o stavbu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením okresného úradu, že projektové riešenie zmeny stavby pred dokončením rešpektuje záväzné stanoviská dotknutých orgánov pôvodného stavebného konania a teda, že nebolo potrebné aplikovať § 11 ods. 1, 2 vyhlášky. Takýto postup by bol možný jedine v prípade nepodstatných zmien, pričom v tomto prípade tomu tak nebolo. K neakceptovaniu záväzného stanoviska KPÚ z dôvodu, že nebolo predložené včas a bolo neúplné, žalobca uviedol, že v žiadnom prípade stavebný úrad nemôže opomenúť § 19 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého bolo záväzné stanovisko KPÚ doručené stavebnému úradu včas. Už z faxového podania jasne vyplývajú dôvody nesúhlasného vyjadrenia KPÚ, preto mal stavebný úrad vychádzať z obsahu podania (§ 19 ods. 2 Správneho poriadku) a riadne sa ním zaoberať. Nešlo o námietky, ktoré by prekračovali limity konania, alebo by bránili stavebnej činnosti, ako to uvádza okresný úrad, ale išlo o riadne záväzné stanovisko dotknutého orgánu vydaného za účelom ochrany verejného záujmu, ktoré bolo riadne doručené v zmysle Správneho poriadku. Neprijatie stanoviska KPÚ je podľa žalobcu zneužívanie koncentračnej zásady a takáto formalistická aplikácia Stavebného zákona je neprípustná a je v príkrom rozpore s verejným záujmom spočívajúcim v ochrane kultúrnych pamiatok a kultúrneho dedičstva v zmysle čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Žalobca poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy vykladať a aplikovať procesné a hmotnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca namietal, že kolaudačným rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, bol porušený Správny poriadok (§ 3 ods. 1, § 5, § 19 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46), Stavebný zákon (§ 54, § 55 ods. 1, § 68, § 76 ods. 1, § 81 ods. 1 až 4) a § 11 vyhlášky, ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s poukazom na publikovaný výklad ust. § 69 ods. 4 Správneho poriadku, v zmysle ktorého podanie žaloby prokurátora na súde je časovo obmedzené dvojmesačnou subjektívnou lehotou od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa nevyhovelo protestu, ako aj objektívnou lehotou 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, uplatňuje námietku premlčania práva na podanie predmetnej žaloby žalobcom z dôvodu uplynutia objektívnej lehoty 1 roka od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Pre prípad, že súd na námietku premlčania neprihliadne žalovaný uviedol, že stavebník podal na stavebný úrad žiadosť označenú ako Žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s jej prílohou nazvanou „Projekt zmeny stavby pred dokončením, G. D. J. J., L.. D. XX“. Keďže príloha jasne opisovala priebeh stavebných prác, kedy počas prípravnej a búracej fázy došlo na stavbe k nepredvídaným skutočnostiam, na ktoré bolo potrebné okamžite reagovať, aby stavba nebola poškodená, investor bol vyzvaný stavebným úradom, aby v čo najkratšom čase projektovo zaznamenal zmeny stavby pred dokončením za účelom ich predloženia na posúdenie a rozhodnutie stavebnému úradu. Predložený projekt zmeny stavby obsahoval údaje, ktoré bolo potrebné uviesť v Žiadosti o zmene stavby pred jej dokončením, a keďže stavebný úrad priebeh prác na stavbe priebežne monitoroval, nebolo pochýb o tom, o aké konanie stavebník žiada, a preto stavebný úrad s prihliadnutím na § 19 ods. 2 Správneho poriadku posúdil podanie podľa jeho obsahu a toto vyhodnotil správne tak, že ide o konanie zmeny stavby pred jej dokončením. Žalovaný poukázal na to, že je v jeho výlučnej kompetencii, či zmeny stavby posúdi v samostatnom konaní, alebo ich prerokuje v spojení s kolaudačným konaním a to s poukazom na § 81 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého sa s kolaudačným konaním môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68 Stavebného zákona), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danom prípade bola stavebnému úradu doručená žiadosť a nová projektová dokumentácia, na základe ktorej stavebný úrad vyhodnotil, že ide o také zmeny stavby, ktoré je možné prerokovať v kolaudačnom konaní, a teda nebude konať v samostatnom konaní o zmene stavby pred jej dokončením, pričom o tejto skutočnosti informoval stavebníka oznámením zo 14.11.2012. Nesúhlasil preto s názorom žalobcu, že toto opatrenie je nulitné. Žalovaný poukázal na ust. § 11 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., podľa ktorého má žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením obsahovať presne definované náležitosti a stavebník je povinný k žiadosti priložiť aj požadované prílohy. Okrem projektovej dokumentácie je nevyhnutné priložiť aj doklady o prerokovaní navrhovaných zmien s orgánmi štátnej správy, ktoré sú navrhovanou zmenou dotknuté. Podľa § 68 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad prerokuje žiadosť a vydá rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. Nakoľko projektové riešenie zmeny stavby pred dokončením rešpektovalo záväzné stanoviská dotknutých orgánov pôvodného stavebného povolenia, ich opätovný súhlas na zmenu stavby pred jej dokončením nebol podľa žalovaného potrebný. Žalovaný poukázal na to, že stavebník podal 30.10.2012 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, stavebný úrad na základe tohto návrhu oznámil začatie kolaudačného konania a účastníkov konania, ako aj dotknuté orgány poučil o lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky a pripomienky ku kolaudovanej stavbe. Na ústnom pojednávaní prostredníctvom Ing. arch. B. (zamestnankyňa KPÚ BB) bolo oznámené, že stanovisko ku kolaudovanej stavbe bolo zaslané faxom a poštou, pričom dôkaz o tejto skutočnosti na ústnom konaní KPÚ nepredložil. Pracovníčka stavebného úradu konajúca v predmetnej veci kolaudácie stavby si informáciu telefonicky overila na mestskom úrade a zistila, že faxový dokument síce na mestský úrad prišiel, bol však neúplný a stavebný úrad v čase ústneho pojednávania a miestneho zisťovania kolaudačného konania nemal vedomosť o tom, aké záväzné stanovisko bolo KPÚ zaslané (či bolo toto stanovisko súhlasné alebo nesúhlasné). Oznámením stavebného úradu o začatí kolaudačného konania bol KPÚ upozornený, že si účastníci konania, ako aj dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Zástupkyňa KPÚ sa osobne zúčastnila kolaudačného konania, kedy mohla uplatniť svoje námietky a pripomienky, prípadne mohla požiadať stavebný úrad o predĺženie lehoty na podanie námietok, čo však neurobila a ani do zápisnice neuviedla, že faxom zaslané záväzné stanovisko je nesúhlasné. Žalovaný poukázal na § 80 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré upravuje zásadu koncentrácie správneho konania, ktorá znamená, že ak sa dotknutý orgán nevyjadrí ku kolaudačnému konaniu v stanovenej lehote, na jeho stanovisko a námietky sa neprihliadne. Na túto skutočnosť, ako aj na následky nedoručenia stanoviska v rámci stanovenej lehoty stavebný úrad výslovne upozornil KPÚ, a to oznámením zo 14.11.2012. Stavebný úrad v čase konania ústneho pojednávania a miestneho zisťovania kolaudačného konania nemal k dispozícii žiadny relevantný dôkaz o tom, že KPÚ s vydaním kolaudačného rozhodnutia nesúhlasí. Z koncentračnej zásady podľa žalovaného vyplýva, že v konaní musí byť všetok skutkový materiál závažný pre rozhodnutie zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, pričom stavebný úrad môže prihliadnuť len na tie skutkové okolnosti, ktoré boli stavebným úradom zistené a tie námietky, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní kolaudačného konania nemal stavebný úrad vedomosť o tom, aké záväzné stanovisko zaslal KPÚ stavebnému úradu, a preto záväzné stanovisko KPÚ bolo stavebnému úradu doručené až po ukončení kolaudačného konania. Nebolo preto možné považovať takéto stanovisko za podklad konania a rozhodnutia. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad v priebehu konania, ako aj pri vydávaní rozhodnutia postupoval správne, keď na nesúhlasné stanovisko KPÚ BB neprihliadol s odvolaním sa na zmeškanie zákonnej lehoty na uplatnenie námietok. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté kolaudačné rozhodnutie považuje za zákonné a vyslovil súhlas aj s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, ktorým nevyhovel protestu prokurátora. Poukázal na priebeh výstavby a na dôvody, pre ktoré došlo k zmene dodávateľa stavby i k stavebným zmenám, ako aj na to, že pôvodný dodávateľ stavebných prác hrubo porušil svoje povinnosti a vykonal svojvoľne stavebné zmeny, ktoré neboli so stavebníkom prejednané a odsúhlasené. Poukázal na to, že z dôvodu nezabezpečenia budovy prekrytím po demontáži strešnej krytiny vzhľadom na poveternostné podmienky došlo ku poškodeniu pamiatkovo chránenej budovy, stavebník informoval o tejto skutočnosti stavebný úrad a tento vyhlásil havarijný stav. Na základe žiadosti KPÚ bol vykonaný štátny stavebný dohľad dňa 24.04.2012, kedy za prítomnosti pracovníkov stavebného úradu a KPÚ mali byť vysvetlené všetky skutočnosti, ktoré sa museli vykonať na záchranu pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti. Záverom štátneho stavebného dohľadu podľa ďalšieho účastníka bolo uloženie povinnosti vypracovať projekt stavby, ktorý zabezpečí potrebné zmeny, ktoré boli prejednané v konaní a povinnosť podať žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením. Ďalší účastník uviedol, že to považoval za prejednanie aj s KPÚ. Projekt pre žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením vypracoval W.. S.. I. D., ktorý tiež zabezpečoval predloženie žiadosti na stavebný úrad, kedy došlo pravdepodobne k omylu a k použitiu nesprávneho tlačiva. Bola vyplnená „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby“, hoci všetky doklady ako projekty a prílohy k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením - postup realizácie nadstavby, sú vypracované pre „Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením“. Podľa ďalšieho účastníka sa jedná o formálnu chybu. Ďalší účastník ďalej poukázal na problémy so zabezpečovaním písomných podkladov ku kolaudačnému rozhodnutiu, kedy zo strany predchádzajúceho dodávateľa stavby tieto neboli ďalšiemu účastníkovi ako stavebníkovi predložené. K ústnemu pojednávaniu, ktoré sa uskutočnilo na mieste kolaudovanej stavby v budove na L.. D. XX v J. J. ďalší účastník uviedol, že prejednania sa zúčastnili všetci pozvaní účastníci, a teda aj KPÚ zastúpený W.. S.. B., ktorá podpísala prezenčnú listinu a po podpise sa chcela vzdialiť z miestnosti. Zástupkyňa stavebného úradu ju vyzvala, aby sa zúčastnila ústneho pojednávania, na čo zareagovala tým, že sa nezúčastní a že písomné stanovisko zaslali na mestský úrad faxom. Následne odišla. Ústne pojednávanie prebehlo bez pripomienok, bola vykonaná fyzická prehliadka stavby. Zástupkyňa stavebného úradu sa v priebehu ústneho pojednávania snažila telefonicky zistiť, kde sa faxové stanovisko nachádza, čo sa však nepodarilo. Pojednávanie bolo ukončené konštatovaním, že neboli vznesené písomné ani ústne pripomienky ku kolaudácii. Ďalší účastník konania navrhol žalobu zamietnuť. 9. Žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 11. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval žalobných dôvodov uvedených podrobne v písomnom vyhotovení žaloby, najmä v bode III. a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že stavebný úrad môže posudzovať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby, toto oprávnenie stavebnému úradu žalobca neupiera, avšak takéto jeho posúdenie nie je úplne neobmedzené, pretože zmeny musí posúdiť v intenciách zákona a už z toho, aké zmeny boli vykonané, poukazujúc podrobne na jednotlivé zmeny, považuje takéto zmeny za podstatné. Aj bez toho, či sa jedná o zmeny podstatné alebo nepodstatné, doteraz o takýchto zmenách, resp. o takejto žiadosti nebolo rozhodnuté. Zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného nerozhodnúť o takejto žiadosti. K stanovisku KPÚ doručeného stavebnému úradu faxom uviedol, že už z 1. a 3. strany doručeného faxového podania je nepochybne zrejmé, o aký typ vyjadrenia, resp. záväzného stanoviska sa jedná, keďže už z tejto 1. a 3. strany je zrejmé, že ide o nesúhlasné záväzné stanovisko. Rovnako z odôvodnenia uvedeného na str. 3 faxového podania vyplýva, že KPÚ považuje vykonané zmeny za podstatné odchýlky od dokumentácie. Písomne doručené vyjadrenie, resp. záväzné stanovisko, minimálne jeho strana 1 a 3 sú totožné s faxovým podaním a pokiaľ by mal stavebný úrad posudzovať tieto podania podľa obsahu, bolo by z nich možné zistiť, aké stanovisko KPÚ vydal. Poukázal na to, že zástupkyňa KPÚ W.. S.. B. sa na ústnom pojednávaní nevyjadrila súhlasne k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, naopak, poukázala na to, že ku kolaudácii a ku zmene stavby pred dokončením KPÚ vydal záväzné stanovisko, ktoré bolo stavebnému úradu zaslané 03.12.2012 faxom a následne poštou. 12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a vydané kolaudačné rozhodnutie považuje za zákonné. Oproti písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe poukázala na to, že 14.05.2012 požiadal stavebník o zmenu stavby pred jej dokončením, pričom z obsahu žiadosti bolo možné vyvodiť, že sa jedná o zmenu stavby pred jej dokončením. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že toto podanie je zmätočné a že bola podaná žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalovaný posúdil podanie žalobcu podľa obsahu ako žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením. Vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore so Správnym poriadkom a Stavebným zákonom, keď po podaní žiadosti stavebníka 30.10.2012 o začatí kolaudačného konania spojil toto konanie s konaním o jeho žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením. Stavebný úrad postupoval podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona. Toto ustanovenie umožňuje, aby stavebný úrad spojil, pokiaľ sú splnené podmienky v citovanom ustanovení Stavebného zákona, spojiť konanie kolaudačné s konaním o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a uviedla, že ani vykonávací predpis, ani Stavebný zákon konkrétne neuvádza, kedy sa jedná o podstatné odchýlky. Posúdenie tejto skutočnosti je plne v kompetencii stavebného úradu. Žalobca tvrdil, že tieto zmeny boli podstatné, avšak zástupkyňa žalovaného s týmto názorom nesúhlasila, keďže stavebný úrad si v intenciách jeho kompetencie vyhodnotil tieto skutočnosti tak, že sa jedná o zmeny nepodstatné. Pokiaľ žalobca namietal, že stavebný úrad nebol oprávnený skolaudovať takúto stavbu v prípade, že nerozhodol o zmenách, resp. o žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, zástupkyňa žalovaného uviedla, že z ust. § 81 ods. 4 Stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu taká kompetencia, že v takomto prípade, keď bolo spojené konanie, nie je potrebné rozhodnúť o zmenách stavby pred jej dokončením samostatným rozhodnutím. Uvedená skutočnosť podľa zástupkyne žalovaného vyplýva priamo z § 81 ods. 4. K podanému záväznému stanovisku KPÚ zástupkyňa žalovaného uviedla, že v oznámení zo 14.11.2012, ktoré stavebný úrad doručil KPÚ, bolo dané poučenie o tom, v akej lehote môže podať námietky alebo záväzné stanovisko a zároveň bol tento subjekt poučený o následku nedodržania takejto lehoty. Potvrdila, že záväzné stanovisko bolo faxom doručené stavebnému úradu 03.12.2012, ale po overení, že toto obsahovalo len 1. a 3. stranu, t.j. nebolo úplné, nebolo ho podľa názoru žalovaného možné považovať za záväzné stanovisko v zmysle § 145b Stavebného zákona. Pokiaľ teda do 3 dní KPÚ doručil toto stanovisko písomným podaním, má žalovaný za to, že nebolo možné postupovať podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku a prihliadnuť na toto jeho písomné vyhotovenie, lebo jeho obsah nebol totožný s obsahom, ktorý bol doručený faxom v lehote. Tieto dve podania by sa museli obsahovo zhodovať, inak nebolo možné na takéto záväzné stanovisko prihliadnuť. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že na ústnom pojednávaní a miestnom šetrení bola prítomná zástupkyňa KPÚ W.. S.. B., ktorá mohla vzniesť námietky, resp. oznámiť toto záväzné stanovisko na mieste, čo by sa zaznamenalo do protokolu, avšak toto neurobila. Následne 04.12.2012 bolo doručené písomné vyhotovenie tohto stanoviska, avšak napriek tomu, že bolo doručené v 3 dňovej lehote, nebolo možné považovať ho za relevantné záväzné stanovisko, pretože takéto podanie bolo podľa žalovaného neúčinné. Z faxového podania nebolo podľa názoru žalovaného možné zistiť, o aké stanovisko sa jedná. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný porušil § 3 ods. 1 Správneho poriadku, poukázal na to, že ak by bol postupoval stavebný úrad tak, ako to uviedol žalobca, bol by porušil § 4 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré zaručuje účastníkom konania rovnosť v konaní. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že KPÚ bol účastníkom takéhoto konania a z ustanovenia zák. č. 49/2002 Z.z. mu vyplývajú určité kompetencie súvisiace s ochranou pamiatkového fondu. V prípade, že mal nejaké pochybnosti, mohol sám iniciovať vykonanie štátneho dohľadu, čo neurobil. Zároveň poukázal na § 140b ods. 7 Stavebného zákona v spojení s § 63 ods. 3 Správneho poriadku a zdôraznil, že mohla byť dosiahnutá náprava prípadným návrhom na podanie návrhu na obnovu konania. Namietala neúčelnosť podania žaloby. 13. Zástupkyňa ďalšieho účastníka na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a navrhla, aby kolaudačné konanie ostalo v platnosti a aby bola žaloba zamietnutá. 14. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 16. Podľa § 5 ods. 11 SSP konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 19. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 20. Podľa § 181 ods. 2 SSP prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. 21. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 22. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o prokuratúre v znení úč. do 30.06.2016 prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecný právny predpis. 23. Podľa § 27 ods. 2 Zákona o prokuratúre v znení úč. do 30.06.2016 ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v ods. 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 24. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. úč. do 30.06.2016 prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. 25. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. úč. do 30.06.2016 prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. 26. Podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 27. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 28. Podľa § 68 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. (2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 29. Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 30. Podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 31. Podľa § 81 ods. 1, 4 Stavebného zákona (1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. (4) S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby ( § 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 32. Podľa § 82 Stavebného zákona (1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. (2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. (3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. (4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku. 33. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu a) rozhodnutí podľa zákona, b) návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť, c) ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác. 35. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (1) Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, b) označenie stavby a časti, ktorej sa zmena týka, c) opis zmien a ich porovnanie so stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou. (2) K žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa prikladá a) projektová dokumentácia v troch vyhotoveniach, ktorá obsahuje 1. súhrnnú správu obsahujúcu údaje ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu navrhovanej zmeny vrátane údajov, či navrhovaná zmena stavby bude mať účinok na okolie stavby, životné prostredie alebo užívanie stavby, 2. situačný výkres, ak sa mení vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie stavby, 3. stavebné výkresy v rozsahu navrhovanej zmeny, 4. ak ide o zásah do nosnej konštrukcie, statické posúdenie navrhovanej zmeny, b) doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté. (3) Ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie, pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní. 36. Podľa § 17 ods. 1, 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (1) Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, b) označenie a miesto stavby, c) dátum a číslo stavebného povolenia alebo povolenia zmeny stavby pred jej dokončením, d) predpokladaný termín dokončenia stavby, e) termín úplného vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby, f) údaj, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka, a čas jej trvania. (2) K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia sa podľa potreby pripojí a) opis a odôvodnenie vykonaných odchýlok od územného rozhodnutia a stavebného povolenia, b) ak ide o stavbu, na ktorej geodetické činnosti zabezpečujú oprávnení geodeti a kartografi, doklad o zabezpečení spracovania výsledného operátu merania a zobrazenia predmetov skutočného vyhotovenia stavby, 12) pri podzemných sieťach technického vybavenia ešte pred zakrytím, c) geometrický plán podľa predpisov o katastri nehnuteľností; 13) tento doklad sa nedoplní, ak nedošlo k zmene vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby, d) ak ide o stavbu, v ktorej bolo alebo má byť zabudované jadrové zariadenie, súhlas úradu jadrového dozoru udelený na základe posúdenia bezpečnostnej dokumentácie, 14) e) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy, f) ďalšie doklady, ak si ich stavebný úrad vyžiadal, napr. doklad o splnení základných požiadaviek na stavby. 37. Podľa § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10) a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie stavby, c) vymedzenie účelu užívania stavby, d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby. 38. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 39. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 40. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. (2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. (3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 41. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 42. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 44. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 49/2002 Zb. o ochrane pamiatkového fondu v znení k 15.01.2013 (ďalej len „Pamiatkového zákona“) krajský pamiatkový úrad a) vykonáva štátny dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk, b) schvaľuje zásady ochrany pamiatkového územia vypracované osobou oprávnenou podľa § 35 ods. 3, vypracúva podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné orgány štátnej správy a územnej samosprávy, spolupracuje s nimi v procese spracovania prípravnej, projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu, obnovu a využitie kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezov a nálezísk, c) poskytuje obvodným úradom na ich požiadanie, ako aj vyšším územným celkom a obciam výpisy z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ďalej len "ústredný zoznam") podľa ich územných obvodov, d) usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc, e) rozhoduje podľa § 24, 31 až 33, 37, 39, 42 a 43, vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a 32 a stanoviská podľa § 29 tohto zákona, f) spolupracuje pri zabezpečovaní osobitnej ochrany kultúrnej pamiatky s orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy v období krízovej situácie a mimoriadnej situácie 11) a pri príprave opatrení na uvedené situácie, g) zabezpečuje v nevyhnutných prípadoch dočasnú odbornú úschovu hnuteľných kultúrnych pamiatok, h) poskytuje obci metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní miestnych pamätihodností obce, i) dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu, j) ukladá pokuty podľa § 42 a 43. 45. Podľa § 30 ods. 4 Pamiatkového zákona záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. 46. Podľa § 32 ods. 10 Pamiatkového zákona pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. 47. Podľa § 32 ods. 12 Pamiatkového zákona v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad 31a) na základe záväzného stanoviska 31b) krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 31c) 48. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 49. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 50. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného (kolaudačného rozhodnutia), ktorým žalovaný povolil stavebníkovi MIKEA s.r.o. J. J. (ďalší účastník) trvalé užívanie stavby „G. K. - L. L. D. XX, J. J.“ na pozemku v k. ú. Banská Bystrica parc. č. KN-C XXXX, súp. č. XX, ako aj konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo. Podaniu žaloby predchádzalo podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu (kolaudačnému rozhodnutiu) žalovaného, ktorému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/005765-MR zo dňa 05.02.2016 nevyhovel, v dôsledku čoho je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (§ 178 ods. 2 SSP). 51. Správny súd predovšetkým skúmal, a to aj vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania práva na podanie predmetnej žaloby z dôvodu ním tvrdeného uplynutia objektívnej jednoročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (kolaudačného rozhodnutia), či žaloba bola podaná v zákonnej lehote a dospel k záveru, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná a nemá oporu v zákone. Žaloba bola podaná na správnom súde dňa 08.04.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 491 ods. 2 SSP veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. (za účinnosti ktorého bola žaloba podaná) prokurátor mohol podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Z administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanom prípade rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu, nadobudlo právoplatnosť 11.02.2016. Žaloba bola podaná 08.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, ktorá je upravená rovnako aj v ust. § 181 ods. 2 SSP, bola dodržaná. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na názor uvedený v komentári k Správnemu poriadku, podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu v 1-ročnej objektívnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo napadnuté protestom, správny súd uvádza, že tento názor zrejme vychádzal z právnej úpravy účinnej do 30.06.2007 (§ 250b ods. 5 O.s.p.), ktorá však bola s účinnosťou od 01.07.2007 zmenená (zák. č. 273/2007 Z.z.), v dôsledku čoho bola 1-ročná objektívna lehota z cit. ustanovenia O.s.p. vypustená. Žalobca teda podal žalobu v zákonnej lehote. 52. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že postup orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nebol v súlade so zákonom, konkrétne s ustanoveniami Správneho poriadku, Stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky, ako aj s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, t.j. namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní postupu orgánu verejnej správy dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je dôvodná a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. 53. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal nezákonnosť postupu žalovaného spočívajúceho v tom, že žalovaný (v postavení stavebného úradu) po doručení žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením (dňa 14.05.2012), resp. po doručení podania označeného ako „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby“ v dôsledku tvrdeného použitia nesprávneho tlačiva, s prílohami označenými ako „Prílohy k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením“, vrátane projektovej dokumentácie zmeny stavby, nepostupoval v súlade s ustanoveniami tak Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku, ktorý sa v zmysle § 140 Stavebného zákona subsidiárne použije na konanie. Žalobca jednak namietal, že predmetná žiadosť nie je jednoznačná (je zmätočná), nie je z nej zrejmé, či žalobca požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením, alebo či požiadal o dodatočné stavebné povolenie stavby a jednak pokiaľ žalovaný žiadosť o dodatočné povolenie stavby vybavil Oznámením zo dňa 14.11.2012, v ktorom „súhlasil so zmenou rozostavanej stavby“ (hoci v spise absentovala takáto žiadosť), nepostupoval procesne správne. Žalobca argumentoval, že ak by aj žalovaný posúdil žiadosť žalobcu spolu s prílohami ako žiadosť o zmenu stavby, neskúmal, či stavebník v čase podania žiadosti už zmeny na stavbe vykonal, či tieto zmeny boli v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, či zmeny boli schválené KPÚ Banská Bystrica a o tejto žiadosti doposiaľ žalovaný nerozhodol spôsobom stanoveným zákonom, najmä ak sa jedná o podstatné zmeny stavby, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalej namietal, že žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením neobsahovala náležitosti stanovené v zákone, resp. vo vykonávacej vyhláške, najmä doklad o prerokovaní navrhnutých zmien s KPÚ Banská Bystrica. Napokon namietal, že žalovaný nebol oprávnený skolaudovať predmetnú stavbu, pretože procesne nerozhodol o žiadosti stavebníka a ani sa nevysporiadal so zmenami prevedenými na predmetnej stavbe. V dôsledku nezákonného procesného postupu žalovaného zároveň účastníci stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona neboli upovedomení o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením a nemali sa možnosť ani k zmene stavby pred jej dokončením vyjadriť. 54. Správny súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalovaný ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy). Predmetom preskúmavacieho konania je kolaudačné rozhodnutie vydané žalovaným a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V zmysle vyššie cit. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný v postavení stavebného úradu bol v stavebnom konaní povinný konať v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky, ako aj v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa subsidiárne aplikujú na stavebné konanie v zmysle § 140 Stavebného zákona. Správny súd zistil, že žalovaný vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval. 55. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný (stavebný úrad) vydal napadnuté kolaudačné rozhodnutie v konaní začatom na základe návrhu stavebníka (ďalšieho účastníka) doručeného 30.10.2012, v ktorom návrhu uviedol, že uskutočnené zmeny boli zapracované v Žiadosti o zmenu stavby pred dokončením predloženej stavebnému úradu 14.05.2012. V odôvodnení napadnutého kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že „pri uskutočňovaní stavby boli vykonané zmeny stavby oproti projektovej dokumentácii stavby overenej v stavebnom konaní, pričom vykonané zmeny stavby nebolo potrebné posudzovať v samostatnom konaní, nakoľko zmenou stavby sa nezmenila veľkosť pôdorysu pôvodne povolenej stavby, vonkajší obrys stavby, ani pripojenie na verejné rozvodné siete a dopravné komunikácie.“ Po (čiastočnom) opise zmien žalovaný konštatoval, že zmena stavby podstatne neovplyvnila práva a právom chránené záujmy účastníkov pôvodného stavebného konania, a preto zmeny stavby stavebný úrad odsúhlasil Oznámením č. 32818/2012/MM, ev. č. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2012 a následne ich prerokoval v kolaudačnom konaní. Výrok kolaudačného rozhodnutia obsahuje povolenie trvalého užívania stavby a podmienky tohto užívania. Neobsahuje žiadny výrok týkajúci sa resp. vzťahujúci sa k povoleniu resp. nepovoleniu zmien stavby. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebník (ďalší účastník) 14.05.2012, t.j. v čase pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, doručil žalovanému (stavebnému úradu) vyplnené tlačivo označené ako „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby“ podľa § 88a Stavebného zákona a § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) na stavbu „G. K. - L., L. D. XX, J. J.“. Podľa bodu 2 predmetnej žiadosti požiadal o vydanie dodatočného povolenia pre stavbu v zmysle § 88a Stavebného zákona. V bode 3 žiadosti označenej ako „Údaje o dokumentácii“ stavebník uviedol, že projekt „Zmena stavby“ vypracoval W.. S.. I. D., autorizovaný architekt J. J., pričom projektová dokumentácia bola pripojená ako príloha k žiadosti, ktorá príloha bola označená nasledovne: „Príloha k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením - postup realizácie nadstavby“. Predmetná príloha obsahovala všeobecný opis objektu, postup stavebných prác a popis zmien na stavbe. Z textu predmetnej prílohy vyplýva, že stavebník informoval stavebný úrad o realizácii stavebných riešení, ktoré nezniesli odklad, pretože by mohlo dôjsť k vážnemu znehodnoteniu pamiatkovo chráneného objektu. Z textu ďalej vyplýva, že stavebný úrad vyzval stavebníka v čo najkratšom čase projektovo zaznamenať zmeny, ktoré boli rozdielne oproti pôvodne schválenému projektu a tieto formou Zmeny stavby pred dokončením predložiť na dodatočné posúdenie a ďalšie rozhodnutie stavebného úradu. Doručením predmetnej žiadosti žalovanému sa začalo správne konanie (§ 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku) a to na návrh stavebníka. O začatí konania je orgán verejnej správy povinný upovedomiť všetkých známych účastníkov konania (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku). Správny súd zistil, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy o tom, že by bol stavebný úrad postupoval v zmysle cit. § 18 ods. 3 Správneho poriadku a upovedomil všetkých známych účastníkov konania o začatí správneho konania. Vo vzťahu k posúdeniu podanej žiadosti stavebníka správny súd uvádza, že v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa obsahu, pričom z neho musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Predmetná žiadosť bola podaná vo formulárovej podobe na tlačive označenom ako „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby“, hoci čiastočne z textu formulára, ako i z textu príloh tejto žiadosti bolo zrejmé, že stavebník zamýšľal zrejme podať Žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením. V prípade, že žiadosť (podanie) neobsahuje predpísané náležitosti, resp. je neúplná, nejasná alebo zmätočná, ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku umožňuje orgánu verejnej správy postupovať tak, že pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho môže vyzvať, aby ich v určenej lehote odstránil s poučením, že inak konanie zastaví. Z toho, že orgán verejnej správy v tomto prípade vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, možno vyvodiť, že predmetnú žiadosť posúdil podľa obsahu ako Žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením, a teda nemal pochybnosť o tom, aký druh žiadosti stavebník podal. Aj v takomto prípade, ak predmetnú žiadosť posúdil ako „Žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením“ (a to najmä vzhľadom na obsah príloh k podanej žiadosti), mal však žalovaný povinnosť skúmať, či predmetná žiadosť má všetky predpísané náležitosti, pričom tieto sú v prípade žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením stanovené v § 11 ods. 1 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (meno, priezvisko, názov a adresu resp. sídlo stavebníka, označenie stavby a časti, ktorej sa zmena týka, opis zmien a ich porovnanie so stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou) a zároveň, či obsahuje prílohy, ktoré je v takomto prípade stavebník k žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením povinný predložiť, pričom tieto prílohy sú špecifikované v § 11 ods. 2 cit. vyhlášky. Medzi takéto prílohy predmetná vyhláška v § 11 ods. 2 písm. b/ zaraďuje doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté. V preskúmavanom prípade sa jedná o stavbu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2471/1, a preto takým orgánom štátnej správy, ktorého záujmy by mohli byť, resp. sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, je nepochybne krajský pamiatkový úrad, ktorý je v zmysle § 11 ods. 1 Pamiatkového zákona vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Právomoc KPÚ je presne špecifikovaná v § 11 ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého ustanovenia § 11 ods. 2 písm. e/ okrem iného vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a § 32 tohto zákona. Z § 32 ods. 10 Pamiatkového zákona vyplýva pre vlastníka nehnuteľnosti pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území povinnosť predložiť KPÚ prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa ods. 4, 7 až 9, pričom KPÚ vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Z administratívneho spisu vyplýva, že Žiadosť stavebníka o zmenu stavby pred jej dokončením (po posúdení podanej žiadosti podľa jej obsahu) neobsahuje prílohu, ktorú by bolo možné označiť za doklad o prerokovaní s orgánom štátnej správy (KPÚ), t.j. neobsahovala žiadne vyjadrenie, stanovisko, ani zápisnicu o prerokovaní predmetných zmien stavby, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Neobsahovala ani záväzné stanovisko vydané KPÚ, z ktorého by bol zrejmý súhlas s vykonaním zmien stavby pred jej dokončením v zmysle žiadosti a jej príloh. Z administratívneho spisu nevyplýva ani tá skutočnosť, že by bol žalovaný stavebníka na predloženie takejto prílohy (dokladu) vyzval. Z uvedeného teda vyplýva, že stavebný úrad - žalovaný nepostupoval spôsobom stanoveným v § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v prípade, že žiadosť neobsahuje všetky náležitosti alebo prílohy stanovené zákonom v znení vykonávacej vyhlášky, bol žalovaný povinný postupovať podľa cit. ustanovenia (§ 19 ods. 3 Správneho poriadku) a vyzvať žiadateľa - stavebníka, aby tieto nedostatky odstránil a zároveň bol povinný poučiť ho o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia výzvy. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný nepostupoval ani podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, keď potom, ako predmetnú žiadosť stavebníka posúdil podľa jej obsahu ako Žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením, neupovedomil všetkých známych účastníkov konania o začatí konania (o zmene stavby pred jej dokončením), na ktoré konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní, v dôsledku čoho je stavebný úrad v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona povinný oznámiť začatie konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a je povinný nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V zmysle cit. ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona bol žalovaný súčasne povinný upozorniť účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní s poučením, že inak sa na ne neprihliadne. Žalovaný vyššie uvedeným zákonným spôsobom nepostupoval. 56. Z ust. § 68 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V prípade, že stavebník (v tomto prípade ďalší účastník) doručí stavebnému úradu návrh - žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ďalší postup stavebného úradu upravuje ust. § 68 ods. 2 Stavebného zákona. Stavebný úrad v zmysle § 68 ods. 2 Stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne, pričom na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bol žalovaný ako stavebný úrad vyššie uvedeným spôsobom postupoval. Výsledkom takéhoto konania musí byť jednoznačne rozhodnutie (a to či už kladné alebo záporné), ktoré rozhodnutie musí spĺňať náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny súd zistil, že v preskúmavanom prípade žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval a v konaní o žiadosti stavebníka o zmenu stavby pred jej dokončením takéto rozhodnutie nevydal. Oznámenie zo 14.11.2012, v ktorom stavebný úrad žiadateľovi oznámil, že „súhlasí so zmenou stavby“, nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 2 Stavebného zákona, pretože toto oznámenie jednak neobsahuje náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku a jednak vydaniu takéhoto oznámenia nepredchádzal postup stanovený zákonom (§ 68 ods. 2 Stavebného zákona). Navyše toto oznámenie bolo doručené stavebníkovi až potom, ako stavebník dňa 30.10.2012 doručil žalovanému návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a bolo vydané (vyhotovené) v deň, keď žalovaný vydal (vyhotovil) Oznámenie o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby, v ktorom súčasne nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 04.12.2012, vrátane poučenia o možnosti podať námietky, stanovenia lehoty na podanie námietok a poučenia o následkoch nepodania námietok, resp. zmeškania tejto lehoty. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že ani v tomto konaní (kolaudačné konanie spojené s konaním o zmene stavby) nebolo rozhodnuté o žiadosti - návrhu stavebníka o zmenu stavby pred jej dokončením, keďže kolaudačné rozhodnutie neobsahuje výrok o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, resp. o rozsahu týchto zmien. Správny súd (zhodne ako žalobca) nespochybňuje, že stavebný úrad môže v zmysle § 81 ods. 4 Stavebného zákona spojiť s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby (§ 68), môže tak však urobiť len za podmienok stanovených zákonom. Je však zároveň potrebné uviesť, a to vzhľadom na obranu žalovaného prednesenú na pojednávaní, že zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona, a teda ani z ust. § 81 ods. 4 nevyplýva, resp. nemožno vyvodiť záver, že by v prípade, keď stavebný úrad spojí kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred jej dokončením, nemal povinnosť vydať rozhodnutie. Každé začaté konanie musí byť ukončené vydaním príslušného rozhodnutia. Z ust. § 81 ods. 4 Stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ stavebný úrad postupuje podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona (a to len v prípade, že sú splnené podmienky na takýto postup stanovené zákonom), predmetom takéhoto konania je jednak rozhodovanie o zmene stavby, a jednak rozhodovanie o súhlase s užívaním stavby a stanovením podmienok jej užívania. V rámci takéhoto spojeného konania je teda potrebné jednak prerokovať zmeny stavby pred jej dokončením postupom podľa Stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky, ako aj splniť všetky povinnosti, ktoré má stavebný úrad predpísané Stavebným zákonom v rámci priebehu kolaudačného konania. Konkrétne v zmysle § 81 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní je povinný najmä skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej je povinný skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Teda v prípade, keď boli splnené zákonné podmienky na spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby, stavebný úrad musí rozhodnúť tak o zmene stavby, ako aj o vydaní súhlasu, resp. nesúhlasu s kolaudáciou stavby. Zo žiadneho z vyššie cit. ustanovení Stavebného zákona nevyplýva a ani výkladom nie je možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že pokiaľ aj stavebný úrad nemá povinnosť vydať samostatné rozhodnutie, o žiadosti o zmene stavby však musí rozhodnúť a toto rozhodnutie o zmene stavby musí byť súčasťou výroku konečného rozhodnutia v kolaudačnom konaní spojenom s konaním o zmene stavby. 57. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, stavebný úrad môže v zmysle § 81 ods. 4 Stavebného zákona s kolaudačným konaním spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), avšak len za podmienok stanovených zákonom, a teda len v prípade, pokiaľ sa skutočné realizovanie stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Pre takýto postup sa vyžaduje, aby mal orgán verejnej správy (stavebný úrad) ešte pred spojením týchto konaní dostatok podkladov pre posúdenie splnenia podmienok na takýto postup, a to najmä vo vzťahu k posúdeniu otázky, či sa skutočné realizovanie stavby neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavebný úrad by mal teda mať k dispozícii projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ako aj projektovú dokumentáciu, prípadne výkresovú dokumentáciu týkajúcu sa zmeny/zmien stavby, ktorej porovnaním by bolo možné zistiť, o aké zmeny sa jedná a či realizáciou týchto zmien nedošlo k podstatnému odchýleniu sa pri realizácii stavby od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Súčasne by mal mať stavebný úrad k dispozícii žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ktorá musí obsahovať všetky náležitosti stanovené v § 11 ods. 1 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ako aj všetky prílohy v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. vyhlášky, t.j. okrem iného aj doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, teda v tomto prípade o.i. doklad o prerokovaní zmien s KPÚ Banská Bystrica. Len v prípade, ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 ods. 3 cit. vyhlášky (napr. ak sa nemení umiestnenie, pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že v zmysle § 32 ods. 12 Pamiatkového zákona, podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu tak v konaní o zmene stavby, ako aj v kolaudačnom konaní, je záväzné stanovisko KPÚ, t.j. stavebný úrad má povinnosť o.i. v takýchto konaniach rozhodnúť na základe záväzného stanoviska KPÚ. Takéto záväzné stanovisko KPÚ nebolo žiadateľom (ďalším účastníkom) predložené v prílohe k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením a žalovaný ani žiadateľa na predloženie takéhoto záväzného stanoviska nevyzval (postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku). 58. Žalobca napokon namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ v kolaudačnom konaní síce upovedomil účastníkov konania i dotknuté orgány, o.i. aj KPÚ Banská Bystrica, o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby pred jej dokončením a poučil ich o tom, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní (ktoré nariadil spolu s miestnym zisťovaním na deň 04.12.2012), inak sa na ne neprihliadne (§ 80 ods. 2 Stavebného zákona), avšak pokiaľ KPÚ doručil stavebnému úradu svoje (nesúhlasné) stanovisko s vydaním kolaudačného rozhodnutia a povolením zmeny stavby, ako aj s procesným postupom stavebného úradu (faxom 03.12.2012 a následne poštou 05.12.2012), k tomuto stanovisku žalovaný neprihliadol s odôvodnením, že „toto stanovisko nebolo uplatnené v konaní, a to napriek účasti KPÚ na kolaudačnom konaní, ale bolo stavebnému úradu doručené po ukončení kolaudačného konania“. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje o.i. rozhodnutie o námietkach účastníkov konania s tým, že v priebehu kolaudačného konania neboli zo strany účastníkov konania k trvalému užívaniu stavby vznesené pripomienky a námietky, o ktorých mal stavebný úrad rozhodnúť. Z administratívneho spisu vyplýva, že KPÚ ako dotknutý orgán po doručení Oznámenia o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby pred jej dokončením zo dňa 14.11.2012 v stanovenej lehote (do 04.12.2012) doručil stavebnému úradu svoje záväzné stanovisko ku kolaudačnému konaniu spojenému s konaním o zmene stavby a to telefaxom dňa 03.12.2012 (o 15.00 hod.). V administratívnom spise sa nachádza len 1. a 3. strana tohto faxového podania (v konaní nebolo zistené, z akého dôvodu je faxové podanie neúplné, keďže chýba jeho 2. strana, či táto skutočnosť bola spôsobená ľudským faktorom alebo technickými príčinami), avšak aj z takéhoto neúplného podania je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že KPÚ ako dotknutý orgán s poukazom na § 32 ods. 2 Pamiatkového zákona vydal záväzné stanovisko, z ktorého textu na str. 1 faxového podania bod A/ vyplýva, že KPÚ z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom nesúhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia a z textu faxového podania na str. 3 vyplýva, že projektovú dokumentáciu k uvedeným stavebným zmenám stavebník (MIKEA s.r.o. Banská Bystrica) nepredložil v rámci obnovy kultúrnej pamiatky Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica na vydanie záväzného stanoviska. Ďalej, že KPÚ sa nestotožňuje s procesným postupom stavebného úradu, ktorý spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. Uvedené skutočne realizované stavebné zmeny (práce) sa podľa dotknutého orgánu podstatne odchyľujú od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ako aj odsúhlasenej KPÚ Banská Bystrica. Zároveň poukázal na to, že návrh stavebníka týkajúci sa zmeny stavby neobsahoval vyhláškou stanovené náležitosti (§ 11 ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 453/2000 Z.z.) a stavebný úrad mal postupovať podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku a stavebníka mal vyzvať na predloženie dokladov o.i. od KPÚ. Z predmetného faxového (i keď neúplného) podania jednoznačne vyplýva, že KPÚ ako dotknutý orgán vyslovil nesúhlas s vydaním kolaudačného rozhodnutia a s povolením zmeny predmetnej stavby. Žiadal vyčleniť konanie o zmene stavby na samostatné konanie a prerušiť kolaudačné konanie do doby rozhodnutia o zmene stavby podľa § 68 Stavebného zákona s odôvodnením, že zmena stavby nespočívala iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. keď sa nemení umiestnenie, pôdorysné, ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné, ani dispozičné riešenie), a preto vyslovil názor, že vykonané zmeny stavby bez ich odsúhlasenia KPÚ nie je možné prerokovať v kolaudačnom konaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetným stanoviskom KPÚ sa stavebný úrad vôbec nezaoberal. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku bol však stavebný úrad povinný posudzovať faxové podanie z 03.12.2012 podľa jeho obsahu, prípadne ak by to nebolo možné (o takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná, keďže obsah faxového podania bol nepochybný), v súčinnosti s dotknutým orgánom (KPÚ) v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku, resp. postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, mal vyzvať dotknutý orgán o odstránenie nedostatkov podania, resp. o zaslanie chýbajúcej 2. strany podania. Stavebný úrad vyššie uvedeným zákonným spôsobom nepostupoval. Ani počas ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci kolaudácie stavby, konaného dňa 04.12.2012 v objekte kolaudovanej stavby, sa stavebný úrad, resp. zamestnanci tohto úradu, podaným stanoviskom KPÚ z 03.12.2012 nezaoberal, čo vyplýva z Protokolu zo dňa 04.12.2012. Z predmetného Protokolu nie je vôbec zrejmé, že by zmeny stavby boli v rámci tohto konania vôbec prerokované a s akým výsledkom. Prílohu Protokolu tvorí Zápis W.. S.. B., zástupkyne KPÚ, že „KPÚ Banská Bystrica vydal ku kolaudácii a zmene stavby pred dokončením záväzné stanovisko, ktoré bolo stavebnému úradu zaslané faxom 03.12.2012 a následne poštou“. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad sa o faxovom podaní - záväznom stanovisku dotknutého orgánu (KPÚ) zaslaného stavebnému úradu faxom 03.12.2012 dozvedel najneskôr 04.12.2012 (ak by sa aj s jeho obsahom nebol oboznámil pred začatím ústneho pojednávania). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že je otázkou organizácie práce zamestnancov stavebného úradu, aby si pred vykonaním úkonu v príslušnom konaní (tu ústne pojednávanie a miestne zisťovanie 04.12.2012 so začiatkom o 10.00 hod.) zistili, resp. overili, či stavebnému úradu neboli doručené námietky účastníkov konania alebo stanoviská dotknutých orgánov, resp. v čase, keď sa koná miestne zisťovanie a pracovníčka KPÚ oznámila, že takéto záväzné stanovisko bolo zaslané faxom stavebnému úradu 03.12.2012 a následne poštou, aby sa oboznámili s obsahom takéhoto podania. Napokon zamestnanci stavebného úradu tak mohli urobiť aj po doručení stanoviska (zaslaného poštou) a doručeného dňa 04.12.2012, pričom toto stanovisko už obsahovalo tri strany, t.j. celý text. Je potrebné zdôrazniť, že takéto stanovisko dotknutého orgánu jednoznačne tvorí podklad rozhodnutia, ktoré je výsledkom kolaudačného konania (v tomto prípade spojeného s konaním o zmene stavby), pričom toto bolo nepochybne a preukázateľne doručené stavebnému úradu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, t.j. stavebný úrad bol povinný sa takýmto podaním zaoberať as jeho obsahom sa vysporiadať v napadnutom rozhodnutí. Z odôvodnenia napadnutého kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s predmetným záväzným stanoviskom KPÚ „vysporiadal“ len tak, že k nemu neprihliadol z dôvodu, že bolo doručené „po ukončení kolaudačného konania“. Takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. c/ SSP. V zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku bolo telefaxové podanie dotknutého orgánu (KPÚ Banská Bystrica) doplnené v zákonom stanovenej lehote (v lehote 3 dní) a to dňa 05.12.2012, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v ktorom sa toto podanie doručené poštou nachádza a je opatrené dátumovou pečiatkou stavebného úradu z 05.12.2012 v celom rozsahu troch strán. Z uvedeného podania, ktorého 1. a 3. strana sú totožné s 1. a 3. stranou faxového podania doručeného 03.12.2012, pričom 2. strana uvedeného podania obsahuje bod B/ a text, z ktorého vyplýva, že KPÚ Banská Bystrica z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom nesúhlasí s povolením zmeny stavby pred jej dokončením. V odôvodnení tohto nesúhlasu dotknutý orgán konkretizuje jednotlivé práce, ktoré sa na predmetnej stavbe - objekte národnej kultúrnej pamiatky uskutočnili nad rámec a v rozpore s projektom schváleným KPÚ Banská Bystrica, a teda v rozpore s uvedeným rozhodnutím a záväznými stanoviskami vydanými k obnove národnej kultúrnej pamiatky. Dotknutý orgán následne podrobne konkretizoval jednotlivé práce, resp. zmeny, ktoré boli realizované oproti schválenej projektovej dokumentácii (napr. väčší počet strešných okien v úrovni 5. nadzemného podlažia, naviac realizovaná loggia v strešnej rovine v úrovni 4. nadzemného podlažia - zmeny týkajúce sa južnej strany strešnej roviny orientovanej do L.. D.) a ďalej vo vzťahu k severnej strane strešnej roviny orientovanej do dvora objektu dotknutý orgán uviedol, že archetiktonicko-stavebné riešenie realizovanej strechy je kompletne v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou (trojuholníkové vikiere v úrovni 5. nadzemného podlažia s rôznymi rozmermi, asymetricky osadené v rámci strešnej roviny a výškovej úrovne), ukončenie výťahovej šachty z pôvodne pultového ukončenia bolo zmenené na strechu so sedlovým asymetrickým ukončením a s balkónovou konštrukciou). Dotknutý orgán v texte zároveň poukázal na to, že uvedené konštrukčné zmeny neboli schválené KPÚ napriek skutočnosti, že vlastník je povinný podľa § 32 ods. 10 Pamiatkového zákona pred začatím obnovy kultúrnej pamiatky KPÚ predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu, pričom KPÚ vydáva osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky. Keďže vzhľadom na vyššie cit. ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku je nepochybné, že záväzné stanovisko dotknutého orgánu - KPÚ bolo podané v zákonnej lehote (03.12.2012 faxom) a v zákonnej lehote (do 3 dní) bolo doplnené a zaslané poštou (stavebnému úradu doručené 05.12.2012), stavebný úrad postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ sa takýmto podaním nezaoberal, resp. sa s ním v napadnutom rozhodnutí vecne nevysporiadal. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „predmetné stanovisko bolo doručené až po ukončení kolaudačného konania“ správny súd uvádza, že akékoľvek konanie, ktoré bolo začaté podaním žiadosti, je ukončené až momentom nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia, v tomto prípade právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ mal žalovaný na mysli ukončenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zistením, správny súd len pre úplnosť uvádza, že vykonaním a „ukončením“ ústneho pojednávania sa kolaudačné konanie nekončí. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že k podaniu KPÚ, ktoré bolo doručené stavebnému úradu 05.12.2012, nebolo možné prihliadnuť, keďže nebolo zhodné s faxovým podaním z 03.12.2012, správny súd uvádza, že takúto obranu považoval za účelovú (navyše napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahovalo takéto dôvody neprihliadnutia k uvedenému podaniu), pretože tak z obsahu faxového podania z 03.12.2012, ako aj z podania doručeného stavebnému úradu 05.12.2012 vyplýva, že sa jedná o totožné vyjadrenia, keďže ich obsahom bolo vydanie nesúhlasného resp. vyslovenie nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu k vydaniu kolaudačného rozhodnutia i rozhodnutia o zmene stavby, ako aj vyjadrenia nesúhlasu s procesným postupom stavebného úradu. K takejto obrane, ak by súčasne takáto argumentácia bola použitá aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, by mohol súd prihliadnuť len v takom prípade, ak by napr. faxové podanie a následne poštou doručené podanie obsahovali diametrálne odlišné stanoviská. Je preto potrebné uzavrieť, že stavebný úrad mal povinnosť sa s uvedeným záväzným stanoviskom KPÚ oboznámiť, prerokovať zmeny, vysporiadať sa s námietkami uvedenými v predmetnom stanovisku a to tak vo vzťahu k vecným námietkam, ako aj vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa procesného postupu stavebného úradu. Kolaudačné rozhodnutie musí obsahovať náležitosti stanovené v § 82 Stavebného zákona, ako aj náležitosti stanovené v § 20 vykonávacej vyhlášky k Stavebnému zákonu i náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný ako stavebný úrad v kolaudačnom konaní spojenom s konaním o zmene stavby pred jej dokončením neprihliadol na nesúhlasné záväzné stanovisko, resp. nezaoberal sa skutočnosťami uvedenými v tomto záväznom stanovisku, ktoré bolo nesúhlasné práve z dôvodu, že dotknutý orgán - KPÚ namietal realizovanie stavby v rozpore s projektovou dokumentáciou, dovtedy vydanými záväznými stanoviskami KPÚ i stavebným povolením, a to z dôvodu, že zmena stavby bola podstatná (KPÚ vo svojom záväznom nesúhlasnom stanovisku špecifikoval konkrétne práce resp. zmeny) a zároveň namietal procesné pochybenia stavebného úradu, stavebný úrad - žalovaný nezistil spoľahlivo skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie. V dôsledku takéhoto nezákonného postupu žalovaného správny súd považuje zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného aj podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v zmysle § 81 ods.1 Stavebného zákona je je povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní preskúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavenom konaní a podľa podmienok určených v stavebnom povolení, ako aj to, či skutočná realizácia stavby nebude ohrozovať verejný záujem. Teda aj bez námietok účastníkov konania alebo dotknutých orgánov verejnej správy (v tomto prípade nesúhlasného záväzného stanoviska KPÚ) bol teda žalovaný povinný postupovať v súlade so zákonom tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) a táto povinnosť mu vyplývala o.i. aj z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a písm. g/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 4 SSP. 60. Podľa § 139 ods. 2 veta druhá SSP ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. 61. V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi návrh stavebníka (ďalšieho účastníka) na vydanie kolaudačného rozhodnutia, pričom je povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku. Žalovaný najmä posúdi splnenie podmienok stanovených v § 81 ods. 4 Stavebného zákona na spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby, ktorý postup je prípustný len za splnenia zákonom stanovenej podmienky, a to pokiaľ skutočné realizovanie stavby sa podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. I keď Stavebný zákon, ani jeho vykonávací predpis neobsahuje definíciu pojmu „podstatné zmeny“ resp. „podstatné odchýlky“, pri posudzovaní navrhovaných resp. vykonaných zmien je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z., podľa ktorého zákonodarca považuje za zmenu stavby spočívajúcu v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (demonštratívne) takú zmenu stavby, pri ktorej sa nemení jej umiestnenie, pôdorysné, ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie. Z cit. ustanovenia je možné teda a contrario vyvodiť, že za podstatné odchýlky je možné považovať napr. zmenu umiestnenia stavby, pôdorysného a výškového ohraničenia stavby, zmenu účelu konštrukčného a dispozičného riešenia. V tejto súvislosti je stavebný úrad povinný posúdiť aj skutočnosť, či žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, doručením ktorej bolo začaté konanie o zmene stavby, obsahuje všetky náležitosti a prílohy stanovené Stavebným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. Ak tomu tak nie je, odstráni zistené nedostatky postupom podľa Správneho poriadku (bod 55 tohto rozsudku) tak, aby mal k dispozícii všetky podklady potrebné pre kvalifikované posúdenie zmien predmetnej stavby, vrátane dokladov o prerokovaní týchto zmien s príslušnými dotknutými orgánmi verejnej správy. V prípade, že žalovaný po vykonaní vyššie uvedených úkonov dospeje k názoru, že podmienky stanovené v § 81 ods. 4 Stavebného zákona na spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby neboli splnené, pričom doposiaľ nebolo zákonom stanoveným spôsobom rozhodnuté o žiadosti stavebníka o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením (§ 68 Stavebného zákona), kolaudačné konanie preruší (§ 29 Správneho poriadku) a to až do právoplatného ukončenia konania o zmene stavby (§ 68 Stavebného zákona). V prípade, ak žalovaný dospeje k názoru, že podmienky na postup podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona splnené boli, je povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Stavebný úrad je zároveň s poukazom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný je ako stavebný úrad o.i. povinný prihliadnuť na nesúhlasné záväzné stanovisko KPÚ z 03.12.2012, ktoré správny súd považuje za podanie (stanovisko) doručené stavebnému úradu v zákonom stanovenej lehote, pričom je súčasne povinný vysporiadať sa s jeho obsahom v odôvodnení svojho rozhodnutia. Následne vydané rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku) v spojení s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi náležitosti jednotlivých rozhodnutí vydávaných v stavebnom konaní tak, ako sú uvedené buď v Stavebnom zákone alebo v jeho vykonávacej vyhl. č. 453/2000 Z.z. V prípade spojenia kolaudačného konania a konania o zmene stavby je stavebný úrad okrem povinností stanovených pre kolaudačné konanie v § 81 a nasl. Stavebného zákona zároveň prerokovať a rozhodnúť o navrhovanej zmene stavby. Následne kolaudačné rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené (§ 47 Správneho poriadku) v spojení s § 20 vyhl. č. 453/2000 Z.z. 62. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V prípade, ak by žalovaný ako orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s poukazom na § 170 písm. c/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora. 64. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: POUČENIE: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.