Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200385 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200385.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobkyne: A.. C. Y., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom M. F. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Petrom Varsányim, advokátom so sídlom Konrádova 221, 930 41 Kvetoslavov, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. Y. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Milan Šulva, advokát, AS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. Vo 1/2016-6, k: V 1542/2008 zo dňa 04. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. Vo 1/2016-6, K: V 1542/2008 zo dňa 04. februára 2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č.V-1542/2008 zo dňa 09. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovatelia V. A. (ďalší účastník) a A.. C. Y. (žalobkyňa) podali dňa 15. októbra 2008 u vtedajšej Správy katastra Žarnovica (v súčasnosti Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor), návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ďalším účastníkom ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou dňa 1. októbra 2008. Pôvodne Správa katastra Žarnovica svojím rozhodnutím V 1542/2008-11 dňa 1. decembra 2008 konanie o návrhu na vklad zastavila. Vtedajší Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, svojím rozhodnutím Vo 2/2009 zo dňa 16. marca 2009 v dôsledku odvolania podaného žalobkyňou odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra Žarnovica svojím rozhodnutím V 1542/2008-60 zo dňa 28. mája 2009 konanie o povolenie vkladu prerušila z dôvodu, že začalo konanie o predbežnej otázke. Okresný súd Žiar nad Hronom v civilnom konaní svojím rozsudkom sp.zn. 7C/63/2009-91 zo dňa 30. marca 2010 určil, že „práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 1. októbra 2008 odstúpením odporcu zo dňa 9. apríla 2009 nezanikli a právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom podľa uvedenej zmluvy o prevode podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach - rodinnom dome s pozemkami, zapísanými na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Správou katastra B. pre katastrálne územie B. ako dom so súp. Číslom XXX, postavený na parc.č. XXXX/X a ako pozemky s parc. číslom XXX/X/X, s parc. číslom XXXX/X/X, s parcelným číslom XXXX/X a s parcelným číslom XXXX/X, trvá“. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom č.k. 15Co/200/2010-124 zo dňa 9. februára 2011 odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Správa katastra Žarnovica svojím rozhodnutím č.V-1542/2008 zo dňa 30. novembra 2011 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavila z dôvodu neodstránených vád návrhu na vklad. Na odvolanie žalobkyne odvolací orgán verejnej správy pod č. Vo-14/2011-5, k.: V-1542/2008 zo dňa 20. januára 2012 podanému odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra Žarnovica opätovne svojím rozhodnutím č. V-1542/2005 zo dňa 14. februára 2012 konanie o návrhu na vklad prerušila a následne konanie zastavila (rozhodnutie z 18. apríla 2012). Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, ktoré odvolací orgán verejnej správy pod č.Vo-10/2012-2 dňa 29. mája 2012 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom sp.zn. 24S/59/2012-54 zo dňa 1. februára 2013 rozhodnutie č.Vo-10/2012-2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc o odvolaní vedľajšieho účastníka, svojím rozsudkom sp.zn 9Sžr/55/2016 zo dňa 14. júna 2015 rozsudok súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne administratívne konanie prerušil (rozhodnutie z 3. novembra 2015) z dôvodu, že v návrhu na vklad a zmluve nie je uvedená výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel. Po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád uloženej účastníkom zmluvy rozhodnutím o prerušení konania prvostupňový orgán verejnej správy konanie o vklade vlastníckeho práva zastavil. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 2. Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojím rozhodnutím č. k.: V-1542/2008 zo dňa 09. decembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci návrhu na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 18. apríla 2008 (správne má byť zo dňa 1. októbra 2008) medzi účastníkmi V. A. a A.. C. Y. rozhodol tak, že konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „zákon č.71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“) a § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „zákon č.162/1995 Z.z.“ alebo „Katastrálny zákon“) zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 03. novembra 2015 vkladové konanie V 1542/2008 podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. prerušil z dôvodu, že v návrhu na vklad a v zmluvách nie je uvedená podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel. Poukázal na ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy V XXXX/XXXX a skutočnosť, že bolo potrebné uviesť výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. Zdôraznil viazanosť právnym názorom súdu, ktorý v minulosti v konaní rozhodoval, najmä vo vzťahu k skutočnosti, že pri posudzovaní náležitostí zmluvy, na základe ktorej kataster vykonáva vklad vlastníckeho práva, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že nedostatky z prerušeného konania neboli v zákonom stanovenej lehote odstránené. Z uvedeného dôvodu konanie o návrhu na vklad zastavil podľa ustanovenia § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. Vo 1/2016-6, k: V 1542/2008 zo dňa 04. februára 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania a obsah podaného odvolania. Uviedol, že v celom rozsahu preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového orgánu verejnej správy. Poukázal tiež na názor Najvyššieho súd SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 9 Sžr/55/2013 zo dňa 24. júna 2015, vydaného v predošlom preskúmavacom konaní a podľa ktorého „Katastrálny zákon má pokiaľ ide o podstatné náležitosti listín, na základe ktorých katastrálny úrad vykonáva zápis údajov, povahu hmotnoprávneho predpisu. Preto pri posudzovaní náležitostí zmluvy, na základe ktorej kataster vykonáva vklad vlastníckeho práva, je potrebné aplikovať ustanovenia katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol v danom prípade podaný 15.10.2008. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu; ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľností podľa katastrálny území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel“. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona odôvodnene vyzval oboch účastníkov na doplnenie chýbajúceho údaja, poskytol im dostatočne primeranú lehotu. Išlo o nedostatok svojou povahou ľahko odstrániteľný, a to jeho doplnením do kúpnej zmluvy. Účastníci konania mohli prípadne navrhnúť správnemu orgánu, aby rozhodol v rámci autoremedúry, to znamená najneskôr s podaným odvolaním v zákonnej lehote by preukázali odstránenie nedostatku. K odstráneniu nedostatku zo strany účastníkov konania nedošlo. Na výzvu orgánu verejnej správy v rozhodnutí o prerušení konania nereagoval ani predávajúci, ani kupujúca a prvostupňový orgán verejnej správy nemal inú možnosť, ako vkladové konanie ukončiť zastavením konania v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Z pohľadu vytknutého nedostatku, a to výmery pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel, išlo o údaj vyžadovaný ustanovením zákona, pričom išlo o nedostatok odstrániteľný. Tento nedostatok nemal vplyv na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú z hľadiska prejavu vôle účastníkov konania orgán verejnej správy nespochybnil. K odstráneniu nedostatku slúži inštitút prerušenia konania s následným zastavením konania v prípade jeho neodstránenia. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne ukončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Ťažisko spôsobu ukončenia konania je na samotných účastníkoch konania a nie na orgáne verejnej správy. Ak by išlo o nedostatok, resp. vadu, ktorá by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu, v takom prípade by orgán verejnej správy návrh na vklad zamietol. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy nežiadal nič viac ako mu prikazoval zákon, a teda nevyžadoval doplnenie predmetného údaju nad rámec ustanovenia zákona. Ak žalobkyňa ako odvolateľka namietala, že orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdil, žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán verejnej správy aplikoval hmotnoprávne ustanovenia Katastrálneho zákona správne a v súlade s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (9 Sžr/55/2013) a o výklade zákona, s ohľadom na čisto logický a gramatický text znenia ustanovení zákona o údaji o výmere pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel, nemal dôvod sa hlbšie zamýšľať. Nešlo ani o šikanózny výklad práva zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy, tento postupoval v súlade so zákonom, nakoľko v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak odvolateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo/236/2008 žalovaný konštatoval, že tento rozsudok zaväzuje len v konkrétnej veci, pre ktorú bol vydaný a nie je právne záväzný pre orgán verejnej správy v predmetnej veci. Predmetom preskúmania súdom v rozsudku sp. zn. 2 Sžo/236/2008 bolo pritom hmotnoprávne rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad a nie procesnoprávne rozhodnutie o zastavení vkladového konania. Napokon mal žalovaný za to, že od roku 2008 uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby účastníci konania v súčinnosti s orgánom verejnej správy urobili všetko preto, aby zmluvou zamýšľaný právny následok mohol nastať. Vonkajšie okolnosti prípadu, týkajúce sa vzťahu medzi dotknutými osobami, ich vzájomné majetkové vyrovnania napádané proti sebe stojacimi tvrdeniami nespadajú pod preskúmavaciu právomoc orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov žalovaný podľa § 52 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považovala za nezákonné z dôvodu, že v priebehu konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy došlo k závažnej chybe v doručovaní, ktorú žalovaný v rámci preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní prehliadol. V žalobe tvrdila, že ako napadnuté rozhodnutie tak aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy boli vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, obe rozhodnutia trpia vadou nedostatočného odôvodnenia a obe rozhodnutia sa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ ide o vadu doručovania žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie o prerušení konania malo byť podľa rozdeľovníka uvedeného za poučením o opravnom prostriedku doručované len žalobkyni a predávajúcemu, t.j. druhému účastníkovi katastrálneho konania. Žalobkyňa bola pritom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia už niekoľko rokov zastúpená právnou zástupkyňou - advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.. Nakoľko sama žalobkyňa sa z pracovných dôvodov zdržuje dlhodobo v zahraničí, poštové zásielky jej na adrese trvalého pobytu preberá matka. Procesná vada spočívajúca v tom, že rozhodnutie o prerušení konania nebolo doručené právnej zástupkyni žalobkyni, je z toho dôvodu o to závažnejšia. Mala za to, že postupom prvostupňového orgánu verejnej správy bola ukrátená na svojich právach, na rozhodnutie o prerušení konania nemohla v ňom stanovenej lehote nijako reagovať, nakoľko ho nemala k dispozícii ani ona, ani jej právna zástupkyňa. Napriek tomu, že v odvolaní žiadala žalovaného, aby preskúmal celé prvostupňové konanie, žalovaný uvedenú vadu konania prehliadol a odvolanie zamietol. Žalobkyňa namietala, že procesná vada spočívajúca v nesprávnom doručovaní nevyhnutne viedla k skutkovej vade, a to k neúplne zistenému skutkovému stavu. Ak by ju prvostupňový orgán verejnej správy neukrátil svojím nezákonným postupom pri doručovaní na jej práve, mohla by reagovať na rozhodnutie o prerušení konania a prvostupňový orgán verejnej správy by tak dospel k iným skutkovým zisteniam. Išlo o formálny nedostatok zmluvy, ktorý bolo možné odstrániť a katastrálne konanie by sa neskončilo zastavením. Opätovne poukázala na skutočnosť, že v odvolaní žiadala o preskúmanie celého konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, žalovaný však túto vadu nespozoroval a odvolanie zamietol. Pokiaľ namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia táto mala spočívať v jeho nedostatočnom odôvodnení. Zdôraznila, že zákonná náležitosť - výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel, sa vzťahuje na pozemky, nie na stavby. Predmetom kúpnej zmluvy bol pritom nielen prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, ale aj prevod spoluvlastníckeho podielu k stavbe, kde sa výmera ani v čase uzavretia zmluvy neuvádzala. Kúpna zmluva, tak ako bola uzatvorená, obsahuje všetky potrebné údaje k prevodu stavby. Poukázala na ustanovenie § 31 ods. 3 písm. c) druhá veta zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. augusta 2009, podľa ktorého ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. V nadväznosti na toto ustanovenie Katastrálneho zákona môže príslušný katastrálny úrad rozhodnúť tak, že vklad povolí, vklad zamietne, resp. rozhodne len o časti návrhu. Nakoľko dôvody pre zamietnutie vkladu sú svojou povahou závažnejšie ako dôvody pre zastavenie konania, prvostupňový orgán verejnej správy mal aplikovať kombináciu povolenie vkladu v časti, a zastavenie konania v časti. Žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy nijako neodôvodnili, z akého dôvodu nemohli rozhodnúť o povolení vkladu spoluvlastníckeho podielu k stavbe, keď v tomto ohľade obsahovala zmluva všetky formálne náležitosti. Žalovaný pritom v celom svojom rozhodnutí argumentuje len vo vzťahu k formálnemu nedostatku v súvislosti s výmerou pozemkov pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel. V rozhodnutí sa ani nezmienil o možnosti povoliť vklad v časti týkajúcej sa stavby a nijako nevysvetlil, z akého dôvodu nepristúpil k povoleniu vkladu v časti, resp. z akého dôvodu takýto postup považoval za neúčelný. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa považovala rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za nedostatočne odôvodnené a v tejto časti aj nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, že zmluva aj návrh na vklad obsahovali všetky potrebné náležitosti vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe a možnosťou povoliť vklad vo vzťahu k stavbe. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobkyňa považovala právny záver žalovaného, ktorým zamietol odvolanie a tak isto aj právny záver prvostupňového orgánu verejnej správy za nesprávny, nakoľko dôvody pre zastavenie konania sa netýkali prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe. Konajúce správne orgány nemali k zmluve pristupovať výlučne formalisticky, ale použiť logický, systematický a teologický výklad a povoliť vklad spoluvlastníckeho podielu k stavbe aj k pozemkom. Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Sžo/236/2008, na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/38/2011, nakoľko ide o takmer zhodné situácie (prevod spoluvlastníckeho podielu k stavbe a k pozemkom, chýbajúca výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel pri pozemkoch). Žalobkyňa mala zato, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, nakoľko na zistený skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. K žalobným námietkam uviedol, že nesúhlasí, že došlo k závažnej chybe v doručovaní, nakoľko k žiadnej chybe pri doručovaní rozhodnutia o prerušení konania č. V - 1542/2008 zo dňa 03. novembra 2015 nedošlo a nie je pravda to, čo tvrdí žalobkyňa v žalobe. Na originály predmetného rozhodnutia (o prerušení konania) sú originály doručeniek, ktoré potvrdzujú, že rozhodnutie adresované na A.. C. Y. prevzala dňa 05. novembra 2015 Y. splnomocnenec (t.j. matka), o ktorej skutočnosti nemá pochybnosti ani žalobkyňa. Zároveň rozhodnutie bolo doručené a prevzaté 06. novembra 2015 právnou zástupkyňou žalobkyne, resp. jej splnomocnencom. Ak žalobkyňa namieta, že rozhodnutia boli vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, tento žalobkyňa odvodzuje od vady doručenia, ktorá nastala tým, že odvolací orgán, teda žalovaný, nepreskúmal celé konanie. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko žalovaný preskúmal celé konanie a rozhodnutie správne doručil. Nebol tak porušený ani § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalobkyňa ani bližšie nekonkretizovala, v čom bol neúplne zistený skutkový stav. Ak žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný zdôraznil, že až v podanej žalobe žalobkyňa poukazuje na to, že uvedenie výmery na spoluvlastnícky podiel sa týka len pozemkov, a preto mal orgán verejnej správy povoliť vklad len k stavbe, argumentujúc, že ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Orgán verejnej správy nemohol dospieť k možnosti povoliť návrh na vklad v časti, nakoľko to nenavrhli počas celej doby samotný účastníci konania, muselo by ísť o prejav vôle oboch účastníkov zmluvy a muselo by to byť účelné. Zároveň by s povolením vkladu v časti museli súhlasiť obidvaja účastníci právneho úkonu a povoliť vklad v časti by muselo byť vôbec možné. Vkladové konanie je návrhové konanie a orgán verejnej správy bol viazaný návrhom účastníkov konania. Podmienky na povolenie vkladu v časti (týkajúcej sa stavby) splnené neboli. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj námietku nesprávneho právneho posúdenia. Aj keď dôvody pre zastavenie konania sa netýkali prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe, z už uvedených dôvodov nebolo možno povoliť vklad v časti (k stavbe). Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že mal pristupovať k zmluve príliš formalisticky, ale mal použiť logický, systematický a teologický výklad a povoliť vklad spoluvlastníckeho podielu k stavbe aj k pozemkom. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupoval výlučne a plne v súlade so zákonom, o znení ustanovenia, podľa ktorého konal, nemal žiadne výkladové pochybnosti. K rozsudku, na ktorý žalobkyňa v žalobe poukázala, žalovaný uviedol, že tento zaväzuje len v konkrétnej veci, na ktorú sa vzťahuje a nie je a nebol právne záväzný pre žalovaného v predmetnej veci. Žalovaný neaplikoval nesprávnu právnu normu, nakoľko na povolenie vkladu ani zamietnutie vkladu, ani na povolenie vkladu v časti a v časti na zamietnutie neboli splnené podmienky. 6. Na výzvu súdu žalobkyňa doplnila žalobu a označila ako ďalšieho účastníka konania V. A., ktorý bol účastníkom administratívneho konania. Žalovaný v nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný v predmetnej veci nepochybil a konal v súlade so zákonom. Naďalej má za to, že celú vec je možné „spravodlivo“ doriešiť len súdnou cestou v občianskoprávnom konaní. Ak by správny súd odobril názor žalobkyne, že bolo možné rozhodnúť o vklade v časti, a teda povoliť vklad v časti, pokiaľ ide o stavbu a v časti zastaviť vkladové konanie, pokiaľ ide o pozemky, bolo by to prevratné tvrdenie ušité na mieru na tento prípad, nakoľko dlhoročná aplikačná prax v katastrálnych konaniach o návrhu na vklad takýto postup neuplatňovala. Žalobkyňa však nepoukázala na žiadne ustanovenie zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého by ňou navrhovaný postup bolo možné akceptovať. 7. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Súhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobkyňa počas lehoty poskytnutej im na odstránenie vád návrhu (na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) s ďalším účastníkom nijako nekomunikovala, až do márneho uplynutia lehoty ho nekontaktovala za účelom odstránenia uvedeného nedostatku. Žalobkyňa mala možnosť predísť zastaveniu konania, ostala nečinná. Ďalší účastník mal za to, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené dostatočne. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Rozsudok Najvyššieho súdu SR a jeho žalobkyňou citované odôvodnenie je v preskúmavanej veci nepoužiteľné, nakoľko bolo vydané v odlišnej právnej veci, týkajúcej sa odlišných skutkových a právnych okolností. V danom prípade súd rozhodoval o zákonnosti rozhodnutia návrhu na vklad, pričom v preskúmavanej veci ide o rozhodnutie o prerušení konania a v nadväznosti na to po márnom uplynutí poskytnutej lehoty bolo administratívne konanie zastavené. Pri prerušení a zastavení konania Okresný úrad Žarnovica, odbor katastra nehnuteľností, neposudzuje, či je zmluva platná alebo neplatná, resp. či je dostatočne určitá a zrozumiteľná, posudzuje len to, či má zmluva taxatívne vymenované nedostatky uvedené v § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.. V tomto smere nie je miesto pre žiadnu správnu úvahu o platnosti resp. neplatnosti zmluvy a argumentácia žalobkyne je v tomto smere irelevantná. Pokiaľ príslušný orgán verejnej správy zistí niektorý z vymenovaných nedostatkov (§ 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.) musí postupovať zákonným spôsobom, a teda prerušiť konanie, vyzvať na odstránenie zistených nedostatkov a po márnom uplynutí lehoty na ich odstránenie konanie zastaviť. V danom prípade ani nevznikla žiadna nejasnosť ohľadne znenia textu zákona, ani možnosť rôznych interpretácií dotknutého ustanovenia Katastrálneho zákona. Ani pri využití logického, systematického a teleologického výkladu nemožno prijať taký záver, že niektorý z nedostatkov uvedených v zákone možno ignorovať, nevyzvať na jeho odstránenie a následne nezastaviť konanie. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy bol v tomto prípade viazaný aj právnym názorom Najvyššieho súdu SR v tejto veci, podľa ktorého podstatné náležitosti zmluvy spôsobilej na zápis treba posudzovať podľa zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ďalší účastník zdôraznil, že okrem toho, že nebolo jeho vôľou a ani vôľou žalobkyne previesť nehnuteľnosti samostatne, túto vôľu nikdy neprejavili a ani dnes to nepovažuje za vhodné. Takýto výklad žalobkyne nezohľadňuje ani to, že zákon poskytuje orgánu verejnej správy v rámci jeho kompetencie možnosť správnej úvahy o tom, či je účelné rozhodnúť o časti návrhu - nejde teda o „automatickú“ povinnosť. Mal za to, že neúčelnosť takéhoto riešenia (povolenia vkladu v časti týkajúcej sa stavby) je pri znalosti veci viac ako zrejmá. Nielenže by nebolo účelné meritórne rozhodnúť o časti návrhu týkajúcej sa stavby bez toho, aby sa nerozhodlo o pozemkoch pod stavbou, či priľahlých pozemkoch, ale takéto rozhodnutie by bolo výslovne nezmyselné a spôsobilo by to celý rad právnych ťažkostí, spojených s užívaním pozemkov a ďalších problémov v už tak narušenom vzťahu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom. Nie je možné z jedného právneho úkonu vybrať len niektoré nehnuteľnosti, a len k týmto povoliť návrh na vklad, naviac bez súhlasu účastníkov takéhoto právneho úkonu. Takáto prax sa nikde v Slovenskej republike neuplatňuje, čo je vzhľadom na jej nezamýšľané dôsledky podľa názoru ďalšieho účastníka úplne pochopiteľné. 8. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli. 9. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodov v nej uvedených. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. 12. Žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Ide o procesné rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy konanie zastavil z dôvodu neodstránenia vád napriek realizovanej výzve. Orgán verejnej správy postupoval v intenciách prv vydaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil záver, že vec mala byť posudzovaná podľa právneho predpisu účinného v čase uzavretia zmluvy. Ak by boli vady, presne definované v Katastrálnom zákone, účastníkmi konania odstránené, bol by povolený vklad do katastra nehnuteľností. Nakoľko vady ostránené neboli, orgán verejnej správy mohol konať len tak, že konanie zastavil v dôsledku neodstránenia vád, kvôli ktorým bolo konanie súčasne s výzvou (na odstránenie vád) prerušené. Medzi účastníkmi konania ide o spornú vec, ktorú je možné vyriešiť len mediáciou alebo v občianskoprávnom konaní. Na otázku súdu vo vzťahu k nezrozumiteľnosti, resp. neurčitosti zmluvy žalovaný uviedol, že kúpna zmluva nebola žalovaným považovaná za nezrozumiteľnú. Chýbal jej ale údaj, ktorý mala zmluva mať podľa platného a účinného ustanovenia Katastrálneho zákona, a to výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. Žalovaný nemal možnosť prihliadnuť na skutočnosť, že táto náležitosť podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania už Katastrálnym zákonom vyžadovaná nebola. 13. Zástupca ďalšieho účastníka s poukazom na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. 14. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 191 ods.1 písm.a) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 42 zákona č.162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (1. októbra 2008) (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok. (4) Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie. 19. Podľa § 31 ods.3 zákona č.162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. 20. Podľa § 31a ods.1 písm.c) zákona č.162/1995 Z.z. konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 21. Podľa § 31b písm.f) zákona č.162/1995 Z.z. konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 22. Podľa § 22 ods.5 zákona č.162/1995 Z.z. v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 24 ods.1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmú rozhodnutia, sa doručujú do vlasntých rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 24. Podľa § 25 ods.5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1-3 sa vzťahujú aj na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 25. Podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 26. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy, ktorým Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavil, ako aj konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. 27. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videla v tom, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, nakoľko dôvody pre zastavenie konania sa netýkali prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe a zároveň pochybili, ak nepovolili vklad spoluvlastníckeho podielu aj k stavbe aj k pozemkom. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v tom, že rozhodnutie o prerušení konania jej a ani jej právnej zástupkyni nebolo doručené a nemala tak možnosť na takéto rozhodnutie a výzvu na odstránenie vád reagovať. V nadväznosti na nedoručenie rozhodnutia o prerušení konania namietala nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko v prípade riadneho doručenia rozhodnutia o prerušení konania by mohla adekvátne reagovať, vytýkaný nedostatok kúpnej zmluvy bolo možné odstrániť a konanie by tak neskončilo jeho zastavením. Žalobkyňa napokon namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že vytýkaná chýbajúca náležitosť kúpnej zmluvy sa týkala iba pozemkov a nie stavby a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutím vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zmluva a návrh na vklad obsahovali všetky potrebné náležitosti vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe a bolo možné vklad vlastníckeho práva k stavbe povoliť. 28. Žalobkyňa namietala podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, spočívajúce v tom, že rozhodnutie Okresného úradu Žarnovica, katastrálny odbor č.V-1542/2008 zo dňa 3. novembra 2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušil, jej a ani jej právnej zástupkyni doručené nebolo. Táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručené tak žalobkyni, za ktorú zásielku prevzala splnomocnenkyňa dňa 5. novembra 2015, ako aj vtedajšej právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. Bronislave Pavelkovej, PhD., ktorá zásielku prevzala dňa 6. novembra 2015. Rozhodnutie o prerušení konania bolo doručené aj vedľajšiemu účastníkovi (5. novembra 2015), ako aj jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi (6. novembra 2015). Doručenie je preukázané doručenkami na čl.209 administratívneho spisu. Na doručení zásielky nič nemení skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení konania, podľa rozdeľovníka na ňom uvedenom, sa malo doručovať iba žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi, pokiaľ je preukázané aj doručenie právnej zástupkyni žalobkyne. Nepravdivé je teda tvrdenie, že na rozhodnutie o prerušení konania žalobkyňa nemohla reagovať, pretože ho v lehote (na odstránenie vád) nemala k dispozícii ani ona a ani jej právna zástupkyňa. Pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia o prerušení konania žalobkyni, tejto bolo doručené na adresu, ktorú v konaní uviedla. Zásielku prevzala jej splnomocnenkyňa. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa a aj jej právna zástupkyňa s plnomocenstvom pre celé konanie opakovane v administratívnom konaní žiadali, aby orgán verejnej správy komunikoval výlučne s právnou zástupkyňou a aby na právnu zástupkyňu smeroval akúkoľvek korešpondenciu v predmetnej veci, z dôvodu dlhodobého pobytu žalobkyne v zahraničí (napr. č.81, č.82 administratívneho spisu). Žalovaný tak pri doručení rozhodnutia o prerušení konania postupoval v súlade s § 24 ods.1 a § 25 ods.5 Správneho poriadku. 29. Žalobkyňa námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu odôvodnila tým, že nesprávne doručovanie (rozhodnutia o prerušení konania) viedlo nevyhnutne k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o prerušení konania bolo zákonným spôsobom doručené, neobstojí ani námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa na svojich právach ukrátená nebola a na rozhodnutie o prerušení konania a výzvu v ňom uvedenú mohla adekvátne reagovať. Nebolo porušené ani ustanovenie § 33 ods.2 Správneho poriadku. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (§ 22 ods.5 zákona č.162/1995 Z.z.). Rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, rozhodnutím o prerušení konania orgán verejnej správy nerozhoduje o vklade vlastníckeho práva (alebo iného práva) do katastra nehnuteľností a ani nerozhoduje o zamietnutí takéhoto návrhu. Rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím. V konečnom dôsledku prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí o prerušení konania žalobkyni oznámil svoj právny názor, oznámil jej, ktoré skutočnosti mal za preukázané, oznámil jej, že zmluva má vady spočívajúce v neuvedení výmer pripadajúcich na spoluvlastnícky podiel a vyzval ju (umožnil jej) k tomuto sa vyjadriť tým, že vytýkané nedostatky v určenej lehote odstráni. Žalobkyňu, resp. účastníkov zmluvy zároveň upozornil, že v prípade, ak nedostatky zmluvy odstránené nebudú, orgán verejnej správy bude postupovať v súlade s § 31b písm.f) zákona č.162/1995 Z.z. a konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastaví. Prvostupňový orgán verejnej správy tak pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania postupoval v súlade s ustanoveniami Katastrálneho zákona, žalobkyňa mala možnosť sa pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania vyjadriť k jeho podkladu a navrhnúť doplnenie dôkazov, resp. odstrániť vady. Postup žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy v súlade so zákonom nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Žalobkyňa tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení a argumentovala, že žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy vo svojich rozhodnutiach nijako neodôvodnili, z akého dôvodu nemohli rozhodnúť o povolení vkladu spoluvlastníckeho podielu k stavbe, keď v tomto ohľade obsahovala zmluva všetky formálne náležitosti. Orgán verejnej správy rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ďalším účastníkom ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou zo dňa 1. októbra 2008. Z návrhu na vklad vyplýva, že účastníci zmluvy navrhli, aby príslušný orgán verejnej správy rozhodol tak, že „povolí vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemok parcelné číslo XXXX/. zastavané plochy a nádvoria o výmere 162m2, - pozemok parcelné číslo XXXX/X/X orná pôda o výmere 3m2, - pozemok parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 97m2, - pozemok parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 172m2, - rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele XXXX/X všetky zapísané na LV XXXX vedenom Katastrálnym úradom L. L., Správou katastra B., v podiele 1 v prospech A.. C. Y.“. Konanie o povolení vkladu je návrhovým konaním, konanie sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 zákona č.162/1995 Z.z.). Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplýva, že účastníci administratívneho konania navrhli, aby orgán verejnej správy rozhodol o povolení vkladu k všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v kúpnej zmluve. V priebehu administratívneho konania žiaden z účastníkov administratívneho konania nenavrhol, aby orgán verejnej správy povolil vklad vlastníckeho práva k jednej, prípadne k niektorým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vkladového konania. Prvostupňový orgán verejnej správy nerozhodoval o návrhu vecne, povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne zamietnutím návrhu. Rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že účastníci konania v lehote na odstránenie vád návrhu (a kúpnej zmluvy, ktorá bola jeho prílohou), vytýkané vady podania neodstránili. Náležitosťami rozhodnutia vydaného podľa ustanovení Katastrálneho zákona v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, prečo rozhodol o zastavení konania a výrok rozhodnutia primerane odôvodnil. Z ustanovení Katastrálneho zákona ani Správneho poriadku mu nevyplýva povinnosti odôvodňovať niečo, o čom nerozhodol. Ani ustanovenie § 31 ods.3 zákona č.162/1995 Z.z. platného v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností orgánu verejnej správy neukladalo povinnosť rozhodnúť len o časti návrhu (ak boli podmienky na vklad splnené len v časti návrhu), ale iba možnosť, a to len v prípade, ak je to účelné. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je návrhovým konaním, a návrh na povolenie vkladu v časti týkajúcej sa stavby zo strany účastníkov konania podaný nebol, orgán verejnej správy nepochybil, pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov ustanovenie § 31 ods.3 druhá veta zákona č.162/1995 Z.z. neaplikoval. V konečnom dôsledku argumentáciu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností žalobkyňa prvýkrát použila v podanej žalobe, predmetom návrhu a ani odvolacou námietkou takéto tvrdenie žalobkyne nebolo. Žalovaný tak v odvolacom konaní nemal zákonnú povinnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpovedať žalobkyni aj na námietku, ktorú v odvolacom konaní nevzniesla a ktorú vyslovila až v podanej žalobe. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou z dôvodov uvedených v žalobe netrpí. 31. Žalobkyňa napokon namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany orgánov verejnej správy, ktoré podľa jej názoru pochybili, ak nepovolili vklad spoluvlastníckeho podielu k všetkým nehnuteľnostiam, tak ako boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a ďalším účastníkom. Orgány verejnej správy v administratívnom konaní nerozhodli vo veci samej, či už povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, alebo zamietnutím návrhu na vklad. Prvostupňový orgán verejnej správy administratívne konanie zastavil v nadväznosti na prv vydané rozhodnutie o prerušení konania a výzvu na odstránenie vád návrhu na vklad, resp. pripojenej kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy vkladové konanie zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil vady návrhu na vklad, resp. jeho príloh. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle námietky nesprávneho právneho posúdenia je preto podstatné posúdenie zákonnosti aj prv vydaného rozhodnutia o prerušení konania (V -1542/2008 zo dňa 3. novembra 2015), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy administratívne konanie prerušil podľa § 31a písm.c) Katastrálneho zákona, nakoľko mal zato, že návrh na vklad a zmluva má vady spočívajúce v tom, že nie je v nich uvedená výmera podľa § 42 ods.2 písm.c) Katastrálneho zákona. Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne doplnenie (§ 42 ods.4 zákona č.162/1995 Z.z.). Vytýkaná vada, neuvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel v kúpnej zmluve, nie je náležitosťou písomne vyhotovenej zmluvy v zmysle § 42 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z.. Prvostupňový orgán verejnej správy tak bol oprávnený účastníkov zmluvy vyzvať na odstránenie iba takých vád zmluvy a návrhu na vklad, ktoré by spôsobovali neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvy. Z predmetu zmluvy, uvedeniu celkových výmer prevádzaných pozemkov, počtu účastníkov a uvedením výšky prevádzaného podielu (1/2) orgán verejnej správy mohol triviálnou matematickou operáciou dospieť k výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, z čoho je zrejmé, že zmluva vo vzťahu k pozemkom a ich výmere pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou netrpí, čo žalovaný v konečnom dôsledku na pojednávaní uznal. Údaj o výške výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel nie je, a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra nehnuteľností resp. ktorý vyplýva z listu vlastníctva. 32. Zákonom č.304/2009 Z.z. bol novelizovaný zákon č.162/1995 Z.z. aj vo vzťahu k ustanoveniu § 42 ods.2 písm.c). Povinnosť uvádzať výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel trvala do 30. apríla 2010. Podľa dôvodovej správy predkladateľ novely Katastrálneho zákona konštatoval, že „požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastníci, resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo“. Dovtedajšie ustanovenie § 42 ods.2 písm.c) zákona č.162/1995 Z.z. vo vzťahu k uvedeniu výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel malo svoj význam vo vzťahu k zákazu drobenia pozemkov. Tento sa však vzťahoval na pozemky nachádzajúce sa v extraviláne, mimo zastavaného územia obce a ktoré boli zároveň poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami. V súčasnosti sa tento zákaz týka aj viníc. U nehnuteľností - pozemkov, ktoré boli predmetom právneho úkonu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom, o takéto pozemky nejde. Neuvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel pri stavebných pozemkoch nachádzajúcich sa v intraviláne obce nemôže spôsobovať a nespôsobuje nezrozumiteľnosť a neurčitosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy. 33. Vzhľadom ku skutočnostiam, uvedeným v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, správny súd dospel k záveru, že nebol dôvod na prerušenie konania a výzvu na odstránenie vád návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vád kúpnej zmluvy. Neuvedenie údaja o výške výmery spoluvlastníckeho podielu k celku nespôsobovala nezrozumiteľnosť a neurčitosť právneho úkonu. Ak prvostupňový orgán verejnej správy napriek tomu aplikoval ustanovenie § 31a písm.c) zákona č.162/1995 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Vec nesprávne právne posúdil aj tým, že administratívne konanie zastavil v dôsledku neodstránenia vád, ktoré nemali za následok nezrozumiteľnosť a neurčitosť právneho úkonu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou podľa § 191 ods.1 písm.c) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné konať a rozhodnúť o podanom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Môžu prihliadnuť iba na také prípadné vady návrhu na vklad, resp. kúpnej zmluvy, ktoré by spôsobovali nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť zmluvy, resp. ak by kúpna zmluva nemala náležitosť podľa § 42 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. 36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, správny súd jej priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. O trovách ďalšieho účastníka správny súd rozhodoval podľa § 169 SSP. Nakoľko správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, pri ktorej by mu vznikli trovy, neuložil, neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie uplatnenej náhrady trov ďalšieho účastníka. 37. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.