Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200779 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu E.. L.. E.. E. E., R. XX, XXX XX R. proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KRPZ-BB-VO2-4-013/2015-PK zo dňa 18. mája 2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Administratívne konanie. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté disciplinárne konanie dňa 3.2.2015 doručením oznámenia začatia disciplinárneho konania a žiadosti o vyjadrenie. V správnom spise sa nachádza úradný záznam o výsledku kontroly doručený Okresnému riaditeľstvu PZ v W. F. U. 16.1.2015, ktorý vypracovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad kontroly, odbor sťažností a kontroly výkonu štátnej služby v Bratislave o kontrole dodržovania ochrany osobných údajov spracúvavaných v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a súvisiacich všeobecne záväzných právnych a interných predpisov na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v W. F. U. v období od 1.1.2014 ku dňu kontroly, ktorá bola vykonaná od 23.10.2014. Ďalej sa v spise nachádzajú na základe žiadosti o poskytnutie materiálu k úradnému záznamu o výsledku kontroly postúpené listiny a to podania E.. E. T., J. a odpovede na tieto podania. Ďalej správa Úradu zvláštnych policajných činností Ministerstva Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru o lustrácii telefónnych čísiel a mena a priezviska pani T., záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, kniha príchodov a odchodov od 15.7.2013, doklady o oboznámení príslušných nariadení a prezenčná listina z týchto oboznámení a školení, záznam o nahliadnutí do spisu a oboznámení sa s jeho obsahom zo dňa 3.2.2015, ďalej odpovede odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru W. F. U. (úradný záznam), obvodných oddelení policajného zboru v obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U. na žiadosť o poskytnutie informácie, či v roku 2014 evidovali v rámci priestupkového konania skutok, v ktorom pani T. vystupovala ako priestupca alebo poškodená alebo v rámci trestného konania alebo ako oznamovateľ, návrh žalobcu na zastavenie konania, žiadosť a odpoveď na dožiadanie, v akej veci je vedené trestné stíhanie pod ČVS: SKIS-17/OISS-V-2015, ďalej zápisnica o výsluchu pani E.. L. D. a rozhodnutie Riaditeľa Okresného riaditeľstva v W. F. U. o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, vyjadrenie žalobcu k začatiu disciplinárneho konania. 2. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U. Disciplinárnym rozkazom č. 4 zo dňa 13. februára 2015 uložil podľa § 53 ods. 1, písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca žalobcovi v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U., Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že 24.7.2014 ako oprávnená osoba s A. E. vykonal lustráciu dotknutej osoby E.. E. T. v IS S., pričom nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie dotknutej E.. E. T., čím porušil článok 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012, podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Ďalej nemal zmenené prvotné heslo do O. S., k čomu sa vo vyjadrení kontrolnej skupine nevedel vyjadriť, čím porušil článok 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014, podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií. Týmto svojím konaním porušil základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnil opisom priebehu konania a jednotlivých úkonov v ňom vykonaných s tým, že vykonaným šetrením bolo zistené, že žalobca ako oprávnená osoba vykonal lustráciu dotknutej osoby E.. E. T. v O. Q. dňa 24.7.2014 v čase o 11.40 hod. z O. I. počítača XX.XXX.X.XXX na prihlasovacie meno oprávnenej osoby „E.“ pridelené žalobcovi. Vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2015 sa žalobca nevyjadril k dôvodom lustrácie dotknutej osoby. Vo vyjadrení ku neplánovanej a operatívnej kontrole Odboru sťažností a kontroly, výkonu služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2014 sa vyjadril tak, že vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od predmetnej lustrácie, sa ku konkrétnym dôvodom lustrácie vyjadriť nevie, môže ale jednoznačne prehlásiť, že lustrácia bola vykonaná výhradne za účelom plnenia služobných úloh, resp. v priamej súvislosti s nimi. Z vyjadrení základných útvarov Policajného zboru v spôsobnosti Okresného riaditeľstva a odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva v W. F. U. vyplynulo, že ani jeden základný útvar Policajného zboru v roku 2014 neevidoval priestupok ani prečin v súvislosti s E.. E. T.. Nakoľko žalobca nepreukázal účel lustrácie tejto osoby a nepodarilo sa ani oprávnenému orgánu zistiť preukázateľný dôvod oprávňujúci na prístup do O.-S., ako aj dôvod lustrácie, žalobca porušil článok 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení Nariadenia č. 115/2012, podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému uvedený v bode 1. Oprávnený orgán ďalej zistil z materiálov poskytnutých Odborom sťažností a kontroly, výkonu služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.1.2015, že žalobca nevykonal zmenu prvotne prideleného hesla, ktoré mu bolo pridelené ako užívateľovi pri vstupe O. S.. Tým porušil článok č. 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia č. 74/2014, podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií uvedených v bode 5. Ďalej v odôvodnení uviedol, že postupoval pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci. Na tento účel obstaral na rozhodnutie potrebné podklady, posudzoval rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu. Žalobca tým porušil aj základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ak aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej odcitoval znenie aplikovaného § 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia č. 57/2012 v znení Nariadenia č. 115/2012, článok 9 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 v znení Nariadenia č. 74/2014. Ďalej odcitoval znenie § 47, § 48 ods. 3, písm. a), § 52 ods. 1, § 56 ods. 2, § 233, § 237, § 238 ods.3 zákona č. 73/1998 Z. z.. 3. Žalovaný o odvolaní rozhodol najprv rozhodnutím sp. zn. KRPZ-BB-VO2-4-006/2015-PK zo dňa 2.júla 2015, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/113/2015-53 zo dňa 11.decembra 2015 podľa § 250j ods. 2, písm. d) O. s. p. pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením. 4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom uložené disciplinárne opatrenie, ktoré odcitoval. Ďalej uviedol, že na základe zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného znovu prerokoval celý spisový materiál v poradnej komisii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, ktorá posúdila správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a doporučila žalovanému vydať napadnuté rozhodnutie. Ďalej v odôvodnení uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu, uvedeným v podanom odvolaní. 5. K námietkam o nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nesúladu s právnymi predpismi a nevychádzania zo skutočného stavu veci a dôkazov a nezákonného postupu a nedostatku náležitostí rozhodnutia a nesprávnej právnej aplikácie na zistený skutkový stav uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné, vydané v súlade s právnymi predpismi, po náležite zistenom skutkovom stave. Rozhodnutie spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 241 zákona a pred vydaním rozhodnutia bolo žalobcovi umožnené využiť jeho práva podľa § 237 zákona. 6. K odvolacím námietkam o porušení § 237 ods. 2 zákona, keď žalobcovi neboli vyhotovené a vydané fotokópie, ktoré požadoval zo spisového materiálu, a teda o nesprávnom výklade tohto ustanovenia prvostupňovým orgánom, žalovaný uviedol, že z paragrafového znenia § 237 ods. 2 zákona, podľa ktorého účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky a s poukazom § 238 ods. 3 zákona bol odvolateľ poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisky, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán teda postupoval v zmysle týchto ustanovení zákona, ktorý jasne formuluje práva účastníkov konania vo vzťahu k oboznamovaniu sa s podkladmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu a to nahliadať do spisu a robiť si výpisky. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán nevyhovel odvolaniu v rámci autoremedúry. Po posúdení odvolania žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 7. K odvolacím námietkam a návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania z dôvodu, že prvostupňový orgán sa návrhmi žalobcu nezaoberal, resp. nie je možné posúdiť, či sa s nimi vôbec zaoberal, čo nevyplýva ani zo spisu ani zo samotného rozhodnutia a to o návrhu, aby sa oprávnený orgán zaoberal vecnou príslušnosťou, resp. či sa o veci, pre ktoré sa vedie disciplinárne konanie nejedná o podozrenie z trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 trestného zákona, o návrhu, že oprávnený orgán inicioval trestné konanie a napriek tomu, že k nemu dal podnet, nezastavil disciplinárne konanie a pokračoval v ňom a následne aj rozhodol, pričom mal konanie zastaviť, nakoľko nie je možné viesť ten istý skutok pred dvoma štátnymi orgánmi podľa dvoch odlišných právnych predpisov i žalovaný uviedol svoje stanovisko. Podľa žalovaného oprávnený orgán za účelom zistenia objektívnej skutočnosti požiadal 10.2.2015 Odbor inšpekčnej služby J., Úrad inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zaslanie správy, v akej veci je vedené trestné konanie vedené pod číslom ČVS: SKIS-17/OISS-V-2015. Oprávnený orgán dostal odpoveď, že v tejto veci bolo začaté trestné stíhanie 9.2.2015 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona, z ktorého je podozrivý príslušník policajného zboru z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U., avšak zatiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Preto oprávnený orgán nezistil dôvody na zastavenie disciplinárneho konania. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru teda žiadnym spôsobom neinicioval, resp. nedal podnet na začatie trestného konania. 8. K odvolacej námietke, že prvostupňový orgán si mal zabezpečiť uznesenia o začatí trestného stíhania, aby z výroku tohto uznesenia zistil, aký konkrétny skutok je predmetom trestného konania a len tak mohol posúdiť dôvodnosť tohto disciplinárneho konania. Žalovaný k takejto odvolacej námietke uviedol, že tvrdenie odvolateľa o tom, že je potrebné zabezpečiť si uznesenie o začatí trestného stíhania, je irelevantné, pretože k samotnému posúdeniu toho, či prvostupňový orgán zistil, alebo nezistil dôvody na zastavenie disciplinárneho konania, mu v dostatočnej miere postačovala odpoveď z Odboru inšpekčnej služby. Skutky, ktoré sú kladené odvolateľovi v disciplinárnom konaní za vinu, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, neboli predmetom trestného konania. Predmetom trestného konania bolo podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona. 9. K odvolacej námietke zániku subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 57 ods. 1 zákona žalovaný uviedol, že podľa tohto ustanovenia zákona účinného v čase konania o disciplinárnom previnení, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najneskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskoršie však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom bolo možné vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podnetom na začatie disciplinárneho konania bol úradný záznam o výsledku kontroly, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený 16.1.2015. Keďže konanie odvolateľa bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, za začiatok plynutia 30 dňovej lehoty považuje odvolací orgán dátum 16.1.2015. Žalobca bol v tom čase zaradený vo funkcii riaditeľa odboru poriadkovej polície Z. S. H. W. v W. F. U. a jeho nadriadeným, oprávneným rozhodovať vo veci disciplinárnej a personálnej právomoci bol riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U.. 10. Žalovaný k odvolacím námietkam, že žalobca v prvostupňovom konaní navrhoval, aby oprávnený orgán zabezpečoval originálne výstupy o lustráciách telefónnych čísiel od správcu informačného systému, pričom dôvod takéhoto návrhu bolo, že okrem žalobcu vykonal lustráciu čísiel pani T. aj iný príslušník policajného zboru a kontrolné orgány sa vo svojom výstupe týmto nezaoberajú, a preto to svedčí o účelovosti kontroly namierenej výhradne proti odvolateľovi. K tejto námietke žalovaný uviedol, že tvrdenie o účelovosti vykonanej kontroly je neopodstatnené. Vykonanie lustrácie iným policajtom bolo zistené, že túto vykonal až v septembri 2014, pričom kontrolujúci orgán vykonával kontrolu na základe podnetu pani T. zo dňa 20.8.2014, a preto kontrolujúci orgán sa nemal dôvod zaoberať lustráciami vykonávanými po tomto dátume. 11. Žalovaný ďalej k odvolacím námietkam, že žalobca v konaní navrhoval, aby prvostupňový orgán do konania zaobstaral všetky písomnosti vzťahujúce sa ku kontrole vykonanej pracovníkmi úradu kontroly, nakoľko sa v spise nachádzajú len niektoré a to pod porad. č. 178-001, 005, 009, pričom výsledok kontroly v úradnom zázname pod č. 178-010. Z týchto skutočností vyplýva, že kontrolný orgán neposkytol všetky písomnosti z vykonanej kontroly. K tejto odvolacej námietke žalobca uviedol, že prvostupňový orgán nežiadal ďalší spisový materiál, pretože predložený spisový materiál postačil na zdôvodnenie vedeného disciplinárneho konania. 12. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu, že boli porušené jeho práva vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy, ako aj obhajovať sa tým, že mal byť pred vydaním rozhodnutia oboznámený so všetkými dôkazmi a podkladmi, z ktorých rozhodnutie vychádza, uviedol, že podľa § 56 ods. 1 zákona musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí disciplinárneho konania, kde bol poučený o možnosti vyjadriť sa k veciam a navrhovať dôkazy ako aj obhajovať sa. Žalobca bol vyzvaný na to, aby sa vyjadril k dôvodom lustrácie pani T. a jej súkromného telefónneho čísla. Žalobca túto možnosť aj využil a vyjadril sa podaním, ktoré doručil prvostupňovému orgánu 5.2.2015. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nebolo preukázané, že by vykonal lustráciu v rozpore s predpismi a ani to, že ju zneužil a zapríčinil únik osobných údajov smerom k tretím osobám. Druhostupňový orgán preto za účelom vysporiadania sa s námietkou žalobcu k začatiu disciplinárneho konania požiadal o súčinnosť všetky obvodné oddelenia v rámci okresného riaditeľstva a príslušníčku Policajného zboru E.. D. C., služobne zaradenú na odbore Poriadkovej polície o spracovanie správy, či tieto útvary evidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný čin, kde vystupovala pani T. (kvôli odôvodnenosti lustrácie). Toto si prvostupňový orgán zaobstaral do prebiehajúceho disciplinárneho konania ako aj výsluch pani D.. Obstaraním týchto podkladov reagoval na námietky vo vyjadrení. S týmto bol navrhovateľ oboznámený pri vyhlásení disciplinárneho rozkazu. 13. Žalobca v odvolaní namietal, že mu bolo uložené disciplinárne opatrenie za to, že interný predpis mal porušiť tým, že vykonal lustráciu v informačnom systéme O. S., pretože nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie osoby, čo je v rozpore so zásadami zákona ako aj Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých nie je povinný preukazovať svoju nevinu. Nie je povinný preukazovať, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil. Prvostupňový orgán bol povinný preukázať, že sa disciplinárneho previnenia dopustil. Dôkazné bremeno bolo na strane prvostupňového orgánu. Výrok rozhodnutia ale svedčí tomu, že dôkazné bremeno bolo presunuté na žalobcu, čo je v rozpore so zákonom. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že v zmysle článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov v znení neskoršieho nariadenia, užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Prvostupňový orgán dostatočne preukázal porušenie tohto ustanovenia žalobcom, pretože žalobca počas disciplinárneho konania neuviedol žiadny preukázateľný dôvod lustrácie a prvostupňový správny orgán zo správ obvodných oddelení v rámci okresného riaditeľstva ale aj z odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva zistil, že tieto útvary neevidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný čin, kde by pani T. vystupovala, a preto nebol preukázateľný dôvod lustrovať túto osobu v O. S.. 14. Žalobca v odvolaní namietal, že povinnosť zmeniť heslá nie je bližšie určená stanovením frekvencie a z Úradného záznamu č. SKIS-KO-SKVSS-K-178-010/2014 možno zistiť, že kontrolný orgán bez skutkových okolností konštatoval, že žalobca nezmenil prvotné heslo. Nie je zrejmé, ako k tomuto poznaniu dospel. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že dôkazom o tom, že odvolateľ nezmenil prvotné heslo v informačnom systéme S. je výstup z informačného systému, kde v časti „H. H. K.“ je uvedené „H. H. E. E., prihlasovacie meno E., zoznam pracovísk: pracovisko agendy C.: DI W. F. U., pracovisko lustrácie: A. Z. W. F. U.“. Tento výstup je súčasťou spisového materiálu. Pri pridelení prístupových práv do informačného systému S. má každý používateľ ako prvé heslo pridelené tzv. difótne heslo, ktoré si má podľa článku 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia č. 74/2014 zmeniť, aby zabránil jeho možnému zneužitiu iným užívateľom informačného systému. Za účelom, aby bolo preverené, či žalobca tak urobil, vykonali pracovníci kontrolného orgánu skúšku prihlásenia pod jeho prihlasovacími údajmi. Nakoľko sa po takomto zadaní prihlasovacieho mena a hesla na obrazovke ukázal profil užívateľa odvolateľa, bolo tým konkrétne preukázané porušenie článku 9 písm. c) predmetného nariadenia. 15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol právne predpisy, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval a rozhodnutie odôvodnil tým, že pri hodnotení dôkazov a preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu bral do úvahy logickosť nadväznosti dôkazov a tieto hodnotil každý zvlášť ako aj v celku a dospel k tomu, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že ako oprávnená osoba s A. E. vykonal lustráciu dotknutej osoby v O. S., pričom nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie dotknutej osoby a nemal zmenené prvotné heslo v O. S., ktoré je potrebné si meniť. Námietky uvádzané v odvolaní považoval za irelevantné. Disciplinárny rozkaz prvostupňového orgánu bol vydaný v súlade so zákonom, nakoľko všetky jeho obligatórne náležitosti sú v súlade s predpismi, ktoré odcitoval. Zo spisového materiálu vyplýva, že dôvody uvedené v odvolaní neboli dôvodné, a preto napadnutý rozkaz považoval za preskúmateľný a vydaný v súlade so zákonom. Preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia. 16. Žalobca podaním doručeným súdu 27.7.2016 v zákonom stanovenej lehote podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutie žalovaného, ktorú odôvodnil nasledovne: 17. Namietal všeobecne, že ide o nezákonné rozhodnutie, keď odvolací orgán postupoval zaujato. Odvolací orgán sa neriadil rozhodnutím súdu, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci a dopustil sa rovnakých pochybení. Nevysporiadal sa v napadnutom rozhodnutí so všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní, a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. 18. Žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkou uvedenou na str. 8 odvolania, podstatnou pre rozhodnutie žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní pred vydaním rozhodnutia podal návrhy na doplnenie dokazovania, pričom z prvostupňového rozhodnutia nemožno zistiť, či sa prvostupňový orgán s návrhmi žalobcu zaoberal. Išlo o 1/návrh na posúdenie legitímnosti konania vzhľadom na márne uplynutie subjektívnej lehoty 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia, 2/ návrh na zabezpečenie originálnych výstupov o lustráciách Q.J. pani T. od správcu informačného systému, ktorým je Úrad zvláštnych policajných činností Prezídia policajného zboru a 3/ návrh, aby boli zabezpečené všetky písomnosti vzťahujúce sa ku kontrole, ktorej posledným výstupom bol úradný záznam č. SKIS-KO-SKVSS-K-178-010/2014 zo dňa 4.11.2014 a ktorý bol podnetom pre začatie disciplinárneho konania. Aby bolo možné hovoriť o tom, že účastníkovi konania neboli upreté jeho práva, nepostačuje, ak prvostupňový orgán umožní účastníkovi konania sa k veci vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Musí sa s týmito návrhmi v konaní a v samotnom rozhodnutí riadne vysporiadať vlastnými úkonmi a úvahami. Teda z rozhodnutia musí byť zrejmé, či tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli akceptované a s akým výsledkom alebo ak nie, tak prečo neboli vykonané. Toto v prvostupňovom rozhodnutí uvedené nie je. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa týmito tromi návrhmi žalobcu zaoberal, ale nezaoberal sa tým, že z prvostupňového rozhodnutia a ani zo spisového materiálu nemožno zistiť, či sa tým zaoberal prvostupňový orgán a ako tieto návrhy vybavil. Toto je nedostatok, pre ktorý došlo k zrušeniu odvolacieho rozhodnutia zo strany súdu a napriek tomu, sa tejto chyby odvolací orgán dopustil opakovane. Preto sa neriadil právnym názorom súdu v rozsudku 24S/113/2015-53. Keďže z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, ako sa prvostupňový orgán s návrhmi na vykonanie dokazovania zaoberal, tak potom nemožno ani konštatovať, že takéto rozhodnutie je v súlade so zákonom. Napadnuté rozhodnutie ako vyplýva z jeho odôvodnenia, obsahuje úvahy ako sa týmito návrhmi zaoberal druhostupňový orgán v rámci odvolacieho konania. Takýto postup ale nie je zákonným postupom, pretože druhostupňový orgán sa v rámci odvolacieho konania nemôže vysporiadať s návrhmi, s ktorými sa mal vysporiadať prvostupňový orgán. To, že sa s nimi prvostupňový orgán nevysporiadal, spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Odvolací orgán tak zasahuje spätne do prvostupňového rozhodnutia a konania, čím ide mimo zákonný rámec odvolacieho konania. 19. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, konkrétne sa nemal možnosť oboznámiť so správami z jednotlivých obvodných oddelení a z odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v W. F. U. a ani s tým, že sa prvostupňový orgán pokúšal zabezpečiť vyjadrenie osôb pána D. a pani T., čo sa mu nepodarilo. Žalovaný v odôvodnení nevysvetlil, prečo by bola táto námietka nedôvodná. Žalobca v prvostupňovom konaní písomne požiadal o oboznámenie sa so spisom, ak budú do konania zabezpečené nové dôkazy a prvostupňový orgán túto žiadosť ignoroval. Bola mu tým odmietnutá zákonnosť možnosť ovplyvniť prvostupňové rozhodnutie. Takýmto procesným pochybením boli porušené práva žalobcu, čo spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia, avšak odvolací orgán na takúto nezákonnosť nereagoval. 20. Podľa žaloby nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola spôsobená aj tým, že disciplinárne konanie proti žalobcovi bolo začaté zjednodušene povedané preto, že žalobca neoprávnene lustroval v informačnom systéme S. a informačnom systéme Q. zoznam, nechránil v tejto súvislosti svoje prístupové práva, nemenil heslo a poskytol, resp. sprístupnil údaje z informačných systémov tretej osobe. Disciplinárne opatrenie ale bolo uložené za to, že žalobca vykonal neoprávnenú lustráciu iba v jednom informačnom systéme S. a súčasne si v ňom nemenil heslo. Podľa žalobcu nezákonnosť spočíva v tom, že prvostupňový orgán potom, ako mu zmenil skutok, nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa takémuto zmenenému skutku. Bola zmenená aj právna kvalifikácia, keď v oznámení mu bolo vytýkané porušenie 6-tich právnych predpisov a disciplinárne opatrenie mu bolo uložené za porušenie dvoch právnych predpisov. Žalobca nebol o zmene právnej kvalifikácie upovedomený. 21. Žalobca ďalej uplatnil žalobný dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcovi nebola na jeho žiadosť vydaná fotokópia spisu. Tým bol porušený § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V tomto ustanovení nie je uvedené, že na vydanie fotokópie účastník konania nemá právo, a preto išlo zo strany prvostupňového orgánu o zužujúci výklad. Podľa žalobcu mal v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy SR právo žiadať tieto fotokópie, pretože nie je zakázané, aby ich žiadal. Na druhej strane správny orgán nemal v zákone zakotvenú možnosť odoprieť fotokópiu, a preto bol povinný žiadosť vyhovieť. Žalobcovi nevydaním fotokópií bolo podstatne sťažené uplatňovanie jeho práv v konaní, čo sa rovná porušeniu alebo čo je ekvivalentom porušenia jeho procesných práv. 22. Žalobca namietal vecne a logicky nepriliehavú aplikáciu článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia č. 57/2012 MVSR v znení Nariadenia MVSR č. 115/2012, podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Namietal to aj v odvolacom konaní podrobným zdôvodnením, pričom žalovaný vychádzal zo skutkovo nepodloženého tvrdenia, že nebol dôvod lustrovať v informačnom systéme pani T.. Skutkový stav je taký, že žalobca vykonal lustráciu osoby T. v informačnom systéme S.. Teda zodpovedal v zmysle interného predpisu za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad a v potrebnom rozsahu za dodržiavanie bezpečných zásad a za bezpečné využívanie informačného systému, čo nebolo spochybnené a nenasvedčuje tomu ani skutkový stav veci. Takéto jeho konanie nebolo v rozpore s touto časťou tohto ustanovenia interného predpisu. Ďalej interný predpis pojednáva o spracovaní údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Žalobca už v odvolaní namietal, že údaje získané z informačného systému ďalej nespracuvával a toto mu nebolo ani preukázané. Spracovaním údajov sa rozumie ich aplikácia pri ďalšej služobnej činnosti. Práve v procese spracovania údajov sa odráža aj preukázateľnosť dôvodov na prístup do informačného systému. Žalobca údaje z informačného systému pri nahliadnutí do neho vizuálne získal a vnímal ich teda svojim zrakom, avšak ďalej ich nespracuvával, teda ich nevyužil pri ďalšej služobnej alebo neslužobnej činnosti. Preto skúmanie preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému nie je pre aplikáciu interného predpisu podstatné, ak nedošlo k spracovaniu údajov získaných z informačného systému pre ďalšie služobné alebo neslužobné činnosti. Potom aplikácia interného predpisu na takýto skutkový stav nie je právne správna a nie je vecne a logicky priliehavá. 23. Žalobca ďalej namietal nesprávnu právnu aplikáciu, ktorá spočívala aj v tom, že podľa predmetného ustanovenia interného predpisu nie je úlohou ani povinnosťou žalobcu preukazovať dôvod lustrácie. Túto povinnosť si do tohto interného predpisu prvostupňový orgán v rozpore s logikou doplnil. Ide tak o prekrúcanie znenia interného predpisu. 24. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne argumentuje, že žalobca nemal oprávnený dôvod na vykonanie lustrácie, čo má dokazovať odpoveď z útvarov polície, ktoré patrili pod útvar, ktorý žalobca riadil. Takou argumentáciou žalovaný vyvoláva dojem, že pre iné útvary polície nemohla vzniknúť služobná potreba vykonať predmetnú lustráciu. To je nesprávne, pretože nielen kvôli priestupkom a trestným činom sa lustrácie vykonávajú, ale policajný zbor plní aj iné úlohy podľa zákona č. 171/1993 Z. z. a iných predpisov. Okrem toho žalobca nemal žiadnym predpisom určené, že môže vykonávať lustrácie len pre potreby odboru poriadkovej polície alebo len v prípade priestupkov alebo trestných činov. Naopak, túto lustráciu mohol vykonať tak pre nadriadených ako aj pre iné útvary a organizačné zložky policajného zboru, napr. pre riaditeľa okresného riaditeľstva policajného zboru, krajského riaditeľstva policajného zboru, policajtov, útvarov dopravnej polície, kriminálnej polície, kriminálnej agentúry alebo iných ozbrojených bezpečnostných zborov. Dôvodom mohlo byť aj niečo iné ako realizácia priestupkov alebo trestného činu. Uvedené správy teda nemôžu byť dôkazom o tom, že lustrácia bola vykonaná neoprávnene. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva akurát to, že sa nepodarilo preukázať, že žalobca mal oprávnený dôvod. To ale neznamená alebo nie je dôkazom o tom, že žalobca oprávnený dôvod nemal. Žalobca takýto dôvod neuviedol, ale to nemôže byť na jeho ujmu, pretože v konaní má dôkazné bremeno prvostupňový orgán, ktorý disciplinárne previnenie žalobcovi nepreukázal. Žalobca v konaní tvrdil, že lustroval zo zákonných dôvodov, pričom toto jeho tvrdenie nebolo ničím vyvrátené. Aj z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že podľa prvostupňového orgánu bol žalobca tým, ktorý mal preukazovať, že mal oprávnený dôvod na vykonanie predmetnej lustrácie. Žalovaný sa s týmto stotožnil, čo je do očí udierajúcou nespravodlivosťou. Žalovaný na túto nezákonnosť neprihliadol, a preto je nezákonné aj druhostupňové rozhodnutie. 25. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca porušil článok 9 písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 164/2013 v znení Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 74/2014. V zmysle tohto ustanovenia oprávnená osoba pri plnení úloh a pri získavaní a spracovaní osobných údajov najmä zmeny hesla, ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií. Tento interný predpis teda ustanovil, že heslá sa majú meniť, ale nie že sa majú meniť v konkrétnej frekvencii alebo pravidelne. Hovorí len o tom, že užívateľ informačného systému mení heslá. Z úradného záznamu SKIS-KO-SKVSS-178-010/2014 nie je zrejmé, ako kontrolný orgán dospel k tomu, že žalobca heslo nemenil. Zo spisu nevyplýva, kedy a aké prvotné heslo bolo žalobcovi pridelené do systému O. S. a nevyplýva to ani z prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán neuviedol v odôvodnení ani to, na základe čoho mal za to, že v čase kontroly už malo byť heslo zmenené. Žalobcovi nebolo preukázané, že porušil interný predpis. Žalobca poukázal na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého dôkazom o porušení interného predpisu bol výstup z informačného systému MV SR S., kde v časti „H. H. H.“ uvedené „H. H. E. E., prihlasovacie meno E., zoznam pracovísk: pracovisko agendy DS: DI W. F. U., pracovisko lustrácie: A. Z. W. F. U.“. Tento text sa nezmieňuje o hesle. Z toho vyplýva, že odvolací orgán sa bez primeraných skutkových a právnych okolností k názoru prvostupňového orgánu pripojil. Rozhodnutie nevychádza zo zisteného skutočného stavu veci, a preto nie je v súlade s právnymi predpismi. To je dôvodom na zrušenie tak druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia. 26. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou aj preto, že žalovaný sa len formálne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal, že prvostupňový orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na skutočnosť, že v tom čase bolo voči žalobcovi vedené aj iné disciplinárne konanie, ktoré v tom čase nebolo právoplatne skončené, čo je nezákonným postupom. Poukázal na znenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého pri rozhodovaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia, a na doterajší prístup policajta k plneniu služobných povinností. Pokiaľ prebiehajúce disciplinárne konanie nebolo právoplatne ukončené, tak nie je možné konštatovať, že žalobca si neplnil služobné povinnosti. Takýto záver možno vysloviť až na základe právoplatného rozhodnutia. Takáto chyba prvostupňového rozhodnutia bola dôvodom, aby bolo zrušené. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne úvahy ku konkrétnym odvolacím námietkam žalobcu, preto už bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie súdom zrušené. Ďalej namietal, že z rozhodnutia nie je možné zistiť ako prvostupňový orgán prihliadol na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pritom v odôvodnení rozhodnutia majú byť uvedené úvahy, ktoré použil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Účastník musí mať možnosť z rozhodnutia zistiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a všetky úvahy, ktorými bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Inak nemôže v odvolacom konaní svoje práva riadne uplatňovať. Namietol, že nie je v súlade so zákonom, ak konkrétne skutočnosti v odôvodnení chýbajú. Napr. odmeny policajta v predchádzajúcom období, nedostatky z predchádzajúceho obdobia, iné konkrétne skutočnosti z výkonu služby podriadeného policajta, konkrétne zhodnotenie protiprávneho konania, okolnosti konania atď.. Podľa žalobcu odôvodnenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. 27. Žalobca namietal, že žalovaný v rámci odvolacieho konania prehliadal nedostatky, ktorých sa dopustil prvostupňový orgán a nedostatky prvostupňového rozhodnutia a niektorými námietkami uvedenými v odvolaní sa nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie trpí aj takými nedostatkami, pre ktoré bolo predchádzajúce jeho rozhodnutie súdom zrušené, aj keď nie v takom rozsahu. Žalobca navrhol, aby súd zrušil tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 28. Žalobca na pojednávaní pred súdom trval na žalobných dôvodoch. Poukázal na to, že v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že si nezmenil heslo. Uviedol, že v polícii pracoval 20 rokov na rôznych pozíciách a po každej zmene pozície, mu administrátor zriadil nový prístup do informačného systému. Zo zistení v disciplinárnom konaní nie je možné zistiť, či si nemal zmeniť heslo, ktoré dostal pred 20 rokmi, alebo aké vlastne heslo si nezmenil. Pri zmene pracoviska v rámci polície, pokiaľ ide o zmenu z jedného útvaru do druhého, vždy pri odchode z pracoviska musí byť prístupové heslo a pozícia v rámci systému pre tohto policajta zrušená a až na novom útvare mu môže byť zriadený nový prístup. Uviedol, že na Z. S. H. W. v W. F. U. pracoval od mája 2013 do 1. marca 2015, k čomu žalovaný uviedol, že v predchádzajúcom období pracoval na H. H. W., avšak predtým pracoval na C. O. Z. S. H. W. v W. F. U.. Žalobca uviedol, že lustráciu vykonal zákonne a to preto, že dostal od osoby konajúcej v prospech policajného zboru typ, že ide o osobu, ktorá má niečo spoločné s distribúciou drog. Po vykonaní lustrácie si ale uvedomil, že osobe, ktorá mu túto informáciu poskytla, ide len o to, aby získala údaje o tejto preverovanej osobe, aj jej to povedal. Povedal jej tiež, že ak by jej takéto údaje dal, alebo s ňou o tom hovoril, tak by sa dopustil trestného činu. Tvrdil, že na svojej pozícii, resp. na útvare, kde pracoval, je na dennom poriadku niekoľko lustrácií. Je to úplne bežná vec, znamená veľkú početnosť prípadov, a preto jednoducho si policajti nemôžu pamätať dôvody všetkých prípadov, kedy vykonali lustráciu. Žalobca napr. robil lustráciu aj pre krajského riaditeľa vo vzťahu k policajtovi, ktorý bol v procese služobného postupu. Tvrdil, že pri jeho štýle riadenia mohol vykonávať lustrácie osobne, keďže sa aktívne zapájal do činnej služby, chodil so svojimi podriadenými aj na zásahy, čo je zdokumentované v záznamoch. Dokonca ešte aj previerky fyzickej zdatnosti vykonával spolu so svojimi podriadenými a nie s funkcionármi. 29. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie je zákonné a vydané po náležite zistenom skutkovom stave. K žalobným námietkam o tom, že prvostupňový orgán sa nezaoberal návrhmi žalobcu ani na ne nedal žiadnu odpoveď a nemohol tak urobiť ani druhostupňový orgán, pretože by tým nahradil činnosť toho druhostupňového orgánu, žalovaný uviedol, že na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia 12-tej časti (konanie vo veciach služobného pomeru) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie. Môže konanie buď doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. K námietkam týkajúcim sa súbežného vedenia trestného konania, disciplinárneho konania uviedol, že požiadal príslušný útvar o správu, v akej veci je vedené trestné konanie, vedené pod číslom ČVS: SKIS-17/OISS- V-2015. Dostal odpoveď, že v tejto veci bolo 9.2.2015 začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom oprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona, z ktorého je podozrivý príslušník policajného zboru z Z. S. H. W. v W. F. U., avšak nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe. Preto oprávnený orgán správne nezistil dôvody na zastavenie disciplinárneho konania. Riaditeľ okresného riaditeľstva policajného zboru neinicioval a ani nedal žiadny podnet na začatie trestného konania. Prvostupňový orgán nepotreboval pre posúdenie veci uznesenie o začatí trestného stíhania, pretože už z odpovede, ktorú dostal zistil, že nie sú dôvody na zastavenie disciplinárneho konania. Skutky, pre ktoré bolo vedené disciplinárne konanie neboli predmetom trestného konania. Nakoľko ním bolo podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona. 30. K žalobnej námietke o tom, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že bolo v kompetencii žalovaného posúdiť, či takéto procesné pochybenie v danom prípade, bolo takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prihliadol na tie okolnosti, že žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré obsahoval spisový materiál a vyjadriť sa k začatému disciplinárnemu konaniu, čo žalobca aj urobil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že bolo preukázané iba to, že lustráciu vykonal, nie však to, že ju vykonal v rozpore s predpismi. A nebolo preukázané ani to, že zneužil tieto informácie alebo zapríčinil svojou nedbalosťou únik osobných údajov k tretím osobám. Na dôkaz pripojil čestné prehlásenie E.. L. D. o tom, že osobné údaje získané lustráciou nezískala od žalobcu ale od svojho manžela. Mal za to, že kontrolná skupina nezistila žiadne porušenie predpisov na strane žalobcu. Preto prvostupňový orgán, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu, požiadal o súčinnosť všetky obvodné oddelenia v rámci okresného riaditeľstva a aj policajtku služobne zaradenú na odbore poriadkovej polície o spracovanie správy, či tieto útvary evidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný čin, kde vystupovala lustrovaná osoba. Ďalej zabezpečil výsluch pani D., ktorej vyhlásenie žalobca priložil k svojmu vyjadreniu. Žalobca bol s týmito podkladmi oboznámený pri vyhlásení napadnutého disciplinárneho rozkazu. Žalobca mohol na tieto podklady reagovať v rámci odvolacieho konania a odvolací orgán sa s nimi vysporiadal v odvolacom konaní. Žalobca ale na ne nereagoval, iba namietal, že s nimi nebol oboznámený. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že lustrácia mohla byť vykonaná aj pre iné orgány a útvary polície alebo iné orgány, žalovaný k tomu uvádza, že všetky útvary a všetky zložky policajného zboru, ktoré žalobca vymenoval príkladmo majú zabezpečený prístup do IS S. a nie sú odkázané na to, aby im lustráciu pre ich služobné potreby vykonával práve žalobca. Na pojednávaní doplnil, že zisťovanie bolo vykonané v takom rozsahu, ktorý spadal pod predmet služobných úloh útvaru, ktorý žalobca riadil. 31. K žalobnej námietke, že sa disciplinárne konanie začalo pre iný skutok, než pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, žalovaný uviedol, že v začatí disciplinárneho konania bolo žalobcovi kladené za vinu porušenie interných predpisov v šiestich bodoch. Z dôvodu nepreukázania porušenia interných predpisov v bodoch č. 3, 4 a 6 bolo disciplinárne konanie v týchto bodoch zastavené. Ďalej v rámci disciplinárneho konania bolo zistené, že žalobca nebol riadne oboznámený s Nariadením MVSR č. 73/2014 o používaní úplného telefónneho zoznamu a z tohto dôvodu nebol uznaný vinným ani z porušenia tohto predpisu. Výroková časť obsahuje len skutky, ktoré boli dostatočne preukázané a to skutok uvedený v bode č. 1 oznámenia - porušenie článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia MVSR, v bode č. 5 - porušenie článku 9 písm. c) Nariadenia MVSR č. 164/2013. 32. Žalovaný k žalobnej námietke, že prvostupňový orgán pochybil, keď mu nevydal fotokópiu spisu, uviedol, že z § 237 ods. 2 a s poukazom na odsek 2 zákona o štátnej službe a s poukazom na § 238 ods. 3 zákona bol žalobca poučený o jeho právach nazrieť do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. O požiadavke na vyhotovenie fotokópie bolo v zmysle tohto ustanovenia rozhodnuté. Zákon jasne formuluje práva účastníkov konania vo vzťahu k oboznamovaniu sa s podkladmi, ktoré obsahom spisového materiálu a to nahliadať do spisu a robiť si z neho výpisky. Žalovaný má za to, že zákonodarca nepovažoval za potrebné účastníkov konania oprávniť na to, aby im poskytované fotokópie zo spisov v konaniach vo veciach služobného konania. To znamená, že išlo o postup v súlade so zákonom. 33. K námietkam, že nebolo v disciplinárnom konaní preukázané, že žalobca nemal preukázateľný dôvod na vykonanú lustráciu, žalovaný uviedol, že žalobca žiadny takýto preukázateľný dôvod v rámci disciplinárneho konania neuviedol a zo správ obvodných oddelení v rámci okresného riaditeľstva a správy z odboru poriadkovej polície vyplynulo, že nebol v roku 2014 evidovaný priestupok alebo trestný čin, kde by figurovala lustrovaná osoba. Z toho vyplýva, že nebol preukázateľný dôvod zo strany žalobcu lustrovať túto osobu. 34. K žalobnej námietke o nepreukázaní porušenia článku 9 písm. c) Nariadenia MVSR č. 164/2013 v znení Nariadenia MVSR č. 74/2014 a o tom, že tento predpis nehovorí o žiadnej frekvencii, v ktorej treba tieto heslá meniť a o povinnosti robiť tak pravidelne, žalovaný uviedol, že dôkazom o tom, že žalobca si nezmenil prvotné heslo v informačnom systéme, slúži výstup z informačného systému, kde uvedené údaje tak, ako uvádza žalobca. Tento výstup je súčasťou spisového materiálu. Pri pridelení prístupových práv do informačného systému S. má každý používateľ ako prvotné heslo pridelené tzv. C. heslo, ktoré ako doplnil na pojednávaní sa skladá z určitých (pre všetkých užívateľov) rovnakých znakov a mena policajta a ktoré je užívateľ informačného systému povinný si zmeniť, aby zabránil jeho možnému zneužitiu iným užívateľom informačného systému. Pracovníci kontrolného orgánu vykonali skúšku prihlásenia pod jeho prihlasovacími údajmi a keďže sa na základe toho na obrazovke ako profil užívateľa objavila informácia o žalobcovi, bolo tým dostatočne preukázané, že teda heslo nebolo zmenené. 35. K žalobným námietkam týkajúcim sa odôvodnenia uloženého disciplinárnemu opatrenia uviedol, že oprávnený orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Žalobca vedome porušil právnu povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3, písm. a) zákona. Išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, išlo o porušenie dvoch povinností, za ktoré mu bolo uložené len jeden trest, jedno opatrenie. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, oprávnený orgán prihliadol aj na doterajší prístup žalobcu k plneniu služobných povinností, najmä na to, že žalobca si v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti. 36. Žalovaný vo vyjadrení navrhol, aby súd žalobu zamietol. 37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1. S.s.p. vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 38. Podľa § 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) (1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba") s účinnosťou do 31.12.2015 (2) Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. (3) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. (4) Tam, kde sa v tomto zákone uvádza a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba a Národný bezpečnostný úrad, b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu, c) minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, d) policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie. 39. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. (2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). 40. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, 41. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia. 42. Podľa § 60 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. (2) Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené. 43. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 44. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 45.Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 46. Podľa § 241 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 47. Podľa § 243 ods. 3, 4, 5 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 48. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia. 49. Podľa článku 7 ods. 1, písm. c) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012 (ďalej len Nariadenie MV SR o bezpečnostnej politike) užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. 50. Podľa článku 9 písm. c) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014 (ďalej len Nariadenie MV SR o ochrane osobných údajov), podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií. 51. Žalobná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán neuviedol v odôvodnení rozhodnutia či, a ako sa vysporiadal s tromi návrhmi žalobcu a to 1/ návrhom na posúdenie legitímnosti konania pre márne uplynutie lehoty podľa § 57 ods. 1 zákona, 2/ návrhom, aby bol do spisu doplnený originálny výstup o lustráciách a 3/ návrhom, aby prvostupňový orgán obstaral všetky písomnosti k vykonanej kontrole, o výsledku ktorej bol spísaný úradný záznam, nebola dôvodná. Podľa žalobcu v dôsledku toho, že sa žalovaný touto námietkou nezaoberal, nerešpektoval právny názor krajského súdu uvedený v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí. Podľa žalobcu išlo o odvolaciu námietku, ktorá mala podstatný význam. Keďže sa týmito návrhmi prvostupňový orgán nezaoberal, nebolo v súlade so zákonom, keď sa s nimi zaoberal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mohol sa nimi zaoberať len vtedy, ak by dospel k opačnému záveru, a teda že námietka sa nezakladá na pravde. Súd predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Žalovaný v predchádzajúcom rozhodnutí v odôvodnení neuviedol ako posúdil odvolacie námietky žalobcu, opísal len stanovisko prvostupňového orgánu k odvolaniu a neuviedol svoje vlastné stanovisko. Neuviedol ani to, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a aké skutočnosti z nich zistil a to ani minimálne odkazom na správnosť zistení prvostupňového orgánu. Správny súd predchádzajúce rozhodnutie zrušil, pretože cit.: „...napadnuté rozhodnutie nie je možné preskúmať bez toho, aby z odôvodnenia nebolo možné zistiť, na základe ktorých skutočností bolo rozhodnuté, t. j. ako žalovaný posúdil každú z podstatných odvolacích námietok, ako a na základe čoho v rámci prieskumu celého rozhodnutia dospel k záverom vyjadreným vo výroku rozhodnutia“. Súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou žalovaného posúdiť všetky podstatné odvolacie námietky a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Súdna judikatúra nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, pričom vychádza z rozhodnutí ESĽP najmä napr. vo veci Garcia Ruis vs. Španielsko - rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť 30544/96. Z tejto judikatúry vyplýva, že je potrebné na každý relevantný argument účastníka primerane reagovať, čo znamená uviesť odpoveď, či je tento argument dôvodný a aký vplyv má na konanie. V zmysle § 241 ods.3 zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť v odôvodnení uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol rozhodujúci vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. To znamená, že z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, na základe ktorých skutočností a z akých dôkazných prostriedkov bol skutkový stav zistený a ako bol tento skutkový stav právne posúdený. Za nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nemožno považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia, ale len také nedostatky, ktoré sa týkajú skutkových zistení a ich právneho posúdenia. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené pod bodmi 1-15 tohto rozsudku, žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, zákonnosťou prvostupňového rozhodnutia, jeho správnosťou založenou náležite zisteným skutkovým stavom a správnosťou právneho posúdenia s tým, že pred jeho vydaním žalobcovi bolo umožnené využiť jeho práva v zmysle § 237 zákona. Mal za to, že prvostupňový orgán dostatočným spôsobom preukázal spáchanie disciplinárneho previnenia, keď vychádzal z toho, že žalobca kontrolnému orgánu a ani počas disciplinárneho konania neuviedol žiadny preukázateľný dôvod pre vykonanú lustráciu a zároveň prvostupňový orgán si zabezpečil správy od podriadených útvarov a útvaru, ktorý žalobca riadil, z ktorých vyplýva, že tieto neevidovali v roku 2014 ani priestupok ani trestný čin, kde by sa takáto potreba lustrácie vyskytla. Toto vyhodnotil tak, že z týchto skutočností vyplýva, že nebol preukázateľný dôvod túto lustráciu vykonať. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva aj to, že sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými odvolacími námietkami a uviedol, ako sa s nimi vysporiadal. To, že s tým žalobca nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Relevantné argumenty a námietky účastníka konania sú také, ktoré sa týkajú skutkových zistení a spôsobu, akým k nim správny orgán dospel, právneho posúdenia týchto skutkových zistení, a tiež takých procesných pochybení, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolacia námietka o nedostatkoch odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorá s jeho obsahom nekorešponduje, resp. ktorá sa nevzťahuje ku skutkovým zisteniam, na základe ktorých bol založený výrok rozhodnutia, nemôže byť považovaná za námietku podstatnú, ktorej nezodpovedanie by spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho arbitrárnosť. Prvostupňový orgán zodpovedal námietku uplynutia lehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v odôvodnení už tým, že na druhej strane odôvodnenia uviedol, kedy a z čoho sa o disciplinárnom previnení dozvedel. K návrhu na doplnenie spisu o ďalšie registratúrne záznamy ako prílohy k úradnému záznamu prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že získal tie prílohy, resp. registratúrne záznamy, ktoré súviseli s disciplinárnym konaním. Posledný z návrhov mal smerovať k preukazovaniu, že informácie tretím osobám mohli poskytnúť iné osoby, a teda smeroval ku skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu v oznámení o začatí disciplinárneho konania, avšak ktorý mu nebol kladený za vinu v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie rozhodnutie sa vzťahuje výlučne k výroku rozhodnutia, a preto nebol dôvod zdôvodňovať, prečo nebolo návrhu na vykonanie dokazovania vyhovené, keď návrh sa netýkal skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia, a preto ani v tejto časti nešlo o podstatnú odvolaciu námietku. Nezodpovedanie tejto nepodstatnej námietky nespôsobilo nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 52. Podľa žaloby žalovaný pochybil aj v tom, keď sa vyššie uvedenými návrhmi zaoberal sám žalovaný z dôvodu, že tak boli žalobcovi odňaté jeho práva namietať proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takéto námietky nemôžu obstáť, ako je uvedené vyššie, zaoberal sa nimi aj prvostupňový orgán, resp. nezaoberal sa len tou, ktorá sa netýkala výroku rozhodnutia. Okrem toho, podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Z toho vyplýva, že odvolací orgán sa práve návrhmi žalobcu musel zaoberať, aby mohol posúdiť, či je potrebné konanie doplniť, alebo či trpí nedostatkami, ktoré je potrebné odstrániť. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s vyššie uvedenými návrhmi vysporiadal v podstate tak, že sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí. Samotný nesúhlas žalobcu s tým, ako sa žalovaný s návrhmi vysporiadal, nemá žiadny právny význam. Súd sa otázkou, či bola zodpovednosť voči žalobcovi vyvodená v zákonom stanovenej lehote zaoberal aj z úradnej povinnosti. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že nadriadenému žalobcu bol 16.1.2015 doručený Úradný záznam o výsledku kontroly vykonanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradom kontroly, Odborom sťažností a kontroly výkonu štátnej služby z 15.1.2015, z ktorého mohol zistiť, že žalobca vykonal lustráciu bez toho, aby uviedol dôvod, resp. kontrolnej skupine takýto dôvod nepreukázal a tiež, že si ako užívateľ informačného systému nezmenil heslo a disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené jeho vyhlásením 13. februára 2015. To znamená, že bolo uložené v lehote 30 dní odo dňa, keď sa nadriadený žalobcu dozvedel o výsledku prešetrovania konania žalobcu Úradom kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nebolo sporné, že išlo o orgán, ktorý bol oprávnený podnet pani T. prešetri a ktorý takúto kontrolnú činnosť vo vzťahu k žalobcovi bol oprávnený vykonať. Preto lehota 30 dní začala plynúť až odo dňa, kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel o výsledku takéhoto prešetrovania, čo bol deň 16.1.2015. Podľa žaloby je napadnuté rozhodnutie nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu a nevyhodnotil ho ako nezákonný, keď prvostupňový orgán spoľahlivo nepreveril, či vo veci skutku, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania neprebieha súčasne aj konanie trestné. Podľa žalobcu prvostupňový orgán zisťoval, v akej veci sa vedie trestné konanie, ale pre správne posúdenie návrhu žalobcu bolo potrebné zistiť, o akom konkrétnom skutku sa vedie trestné konanie a nie v akej veci sa viedlo trestné konanie. Prvostupňový orgán teda nezistil, či neodpadol dôvod viesť disciplinárne konanie a napriek tomu zastával názor, že dôvod viesť disciplinárne konanie neodpadol. 53. Žalobné námietky, podľa ktorých nebolo preukázané to, že žalobca porušil článok 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia MV SR o bezpečnostnej politike, pretože dôkazné bremeno bolo neoprávnene presunuté na žalobcu a potrestaný bol za to, že ho nezvládol, neboli dôvodné. Nie je možné od žalobcu požadovať, aby preukazoval, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil, bolo by to aj v rozpore so základnými zásadami logiky. Avšak toto nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že použil informačný systém v súlade so zásadami bezpečného využívania na základe preukázateľného dôvodu a teda toho, aby žalovanému objasnil dôvod, pre ktorý informačný systém použil. Preto sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu a potrestal ho z dôvodu, že žalobca toto dôkazné bremeno nezvládol. Úvaha žalovaného, že žalobca žiadny dôvod neoznačil (ani nepreukazoval) a zároveň žalovaný zistil, že takýmto dôvodom nemohlo byť žiadne konanie o trestnom čine alebo priestupku, a preto považoval za preukázané, že žalobca porušil nariadenie, podľa ktorého na využitie informačného systému musí mať policajt oprávnený a preukázateľný dôvod, je úvahou, ktorá vychádza zo skutočností v konaní zisťovaných, je v súlade s týmto vykonaným dokazovaním a je výsledkom logického uvažovania. Medzi základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí aj povinnosť svedomite plniť úlohy uložené nariadeniami, ak bol s nimi riadne oboznámený. Zo znenia článku 7, ods. 1, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej politike ministerstva vnútra, podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému vyplýva, že úlohou policajta ako užívateľa informačného systému je tento užívať len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému, teda bez takéhoto dôvodu nie je oprávnený informačný systém využívať. Využívať ho pritom možno len takým spôsobom, ktorým sa dodrží a platné bezpečnostné zásady tak na využívanie informačného systému, ako aj na spracovanie údajov z neho zistených. To znamená, že nadriadený na základe takto uložených úloh policajtovi, je oprávnený od neho požadovať oznámenie preukázateľného dôvodu oprávňujúceho policajta na použitie informačného systému. Pokiaľ by tomu tak nebolo, zodpovednosť policajta by bola len iluzórna. Nemôže obstáť ani námietka, že mohli existovať iné dôvody oprávneného prístupu do informačného systému za účelom zisťovania údajov o pani T., aké zisťoval žalovaný, pretože žalobca v disciplinárnom konanie ani v konaní odvolacom žiadne takéto dôvody neoznačil. Prvostupňový orgán teda logicky zisťoval existenciu takéhoto dôvodu v rámci kompetencií útvaru, v ktorom žalobca vykonával riadiacu činnosť. Negatívnu skutočnosť, že nemal oprávnený dôvod na využitie informačného systému pre lustráciu pani T., logicky zisťoval tak, že zisťoval, či existovala pozitívna skutočnosť, to znamená, či oprávnený dôvod mal. 54. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolacie námietky, že prvostupňový orgán napriek tomu, že riadne nezistil, či sú tu dôvody na zastavenie disciplinárneho konania, rozhodol o disciplinárnom previnení. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia. Toto ustanovenie rieši stret disciplinárneho a trestného konania tak, že dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania je len právoplatne skončená trestná vec. V takom prípade, ak by bol žalobca právoplatne v trestnom konaní odsúdený, bolo by úlohou správneho orgánu, aby skúmal, či ide o skutok, ktorý je totožný s disciplinárnym previnením. Nemožno nič vyčítať prvostupňovému orgánu a ani žalovanému, že nenašiel dôvody na zastavenie disciplinárneho konania potom, ako zistil, že proti žalobcovi nebolo ani vznesené obvinenie, nie to ešte právoplatne skončené trestné konanie. Takáto úprava je v súlade so zásadou ne bis in idem, ktorá je zakotvená v Dohovore o ochrane ľudských a základných slobôd, konkrétne v Protokole č. 7, článku 4, podľa ktorého odseku 1 - nikoho nemožno stíhať, alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Zákon č. 73/1978 Zb. zabraňuje dvojitému trestaniu aj v prípade, že by išlo o disciplinárne previnenie, ktoré nemá znaky trestného obvinenia, a teda ak bolo uložené skôr, potrestanie v disciplinárnom konaní nebránilo vedeniu trestného konania, avšak tak ako je uvedené vo vete za bodkočiarkou § 59 ods. 1 disciplinárne opatrenie zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia, ak bol policajt za ten istý skutok právoplatne odsúdený až po tom, ako bolo disciplinárne opatrenie uložené. V predmetnej veci je z toho podstatné to, že pokiaľ bolo v disciplinárnom konaní zisťované, či bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi a v akom je štádiu, tak takéto zisťovanie postačovalo na to, aby oprávnený orgán mohol posúdiť, či sú tu dôvody na zastavenie disciplinárneho konania. 55. Námietka nezákonnosti spočívajúca v nevydaní fotokópií obsahu spisu prvostupňovým orgánom nebola dôvodná. Na disciplinárne konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa vzťahujú jednak ustanovenia upravujúce disciplinárnu právomoc a disciplinárne previnenia v § 50 až § 62 zákona č. 73/1998 Z. z. ale aj ustanovenia o konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú upravené v tomto zákone v 12-tej časti § 231 a nasl.. Práva a povinnosti účastníkov konania upravuje § 237. Z odseku 2 citovaného vyššie je úplne nepochybné, že zákon dáva účastníkovi právo nahliadnuť do spisu s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z neho výpisy. Nešlo by o výklad tohto ustanovenia ale o jeho rozšírenie, doplnenie o ďalšie právo a to právo na vydanie fotokópie obsahu spisu. Zákonodarca takúto úpravu prijal v roku 1998, kedy vyhotovovanie fotokópií dokumentov bolo bežnou záležitosťou. To znamená, že ani historickým výkladom by nebolo možné dôjsť k tomu, že právo robiť si výpisy znamená právo na fotokópiu spisu. Žalobcovi toto právo upreté nebolo. Do spisu mal možnosť nahliadnuť a robiť si z neho výpisy. Súd preto tento žalobný dôvod považoval za nedôvodný. Aj v prípade, že by mal právo na fotokópiu spisu a táto by mu nebola vydaná a bolo by mu umožnené len nahliadnuť do spisu, nešlo by o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia mohol prihliadnuť. 56. Žalobca namietal vecne a logicky nepriliehajúcu aplikáciu článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia o bezpečnostnej politike z dôvodu, že si toto ustanovenie vykladá tak, že oprávnený dôvod sa vzťahuje len k spracovaniu informácií získaných z informačného systému a nie aj k ich získavaniu. Takýto výklad ale nemá oporu v texte tohto ustanovenia, jeho gramatickému výkladu ako aj logického výkladu. Podľa článku 7 ods. 1, písm. c) nariadenia užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Z tohto textu je zrejmé, že policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za to, že využíva informačný systém podľa bezpečnostných zásad a spracúva údaje z neho podľa bezpečnostných zásad. Ďalej, že využíva informačný systém na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému a spracúva údaje získané z tohto informačného systému len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Tento žalobný dôvod bol založený na nesprávnej interpretácii predmetného nariadenia, ktorá nezodpovedá jeho obsahu. 57. Žalobná námietka, podľa ktorej žalobca videl nezákonnosť v tom, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou o nesprávnom postupe pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s odvolacou námietkou vysporiadal jasne a zrozumiteľne a dostatočne podrobne, keď uviedol, že disciplinárne opatrenie na zníženie platu 5% na dobu jedného mesiaca je primerané povahe zistených disciplinárnych previnení. Uviedol, že zastáva stanovisko, že oprávnený orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Odvolateľ vedome porušil právnu povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3, písm. a) zákona. Zo strany odvolateľa išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny. V jednom konaní mu bolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie povinností vyplývajúci z dvoch interných predpisov. Oprávnený orgán prihliadol aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností a to najmä na skutočnosť, že odvolateľ si v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti. Z toho vyplýva, že tu boli zobraté do úvahy všetky kritériá, na ktoré musí nadriadený prihliadať pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia v zmysle § 56 ods. 2, podľa ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania na okolnosti, za ktorých boli spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pokiaľ žalobca namieta nedostatky vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, je potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade bolo napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a preto treba na ne pozerať ako na jeden celok. To, že prvostupňový orgán uviedol, že prihliadol aj na to, že proti žalobcovi bolo v tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie v štádiu odvolacieho konania, nie je v rozpore s uvedeným ustanovením § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Nakoľko, ako to objasnil v napadnutom rozhodnutí žalovaný, prvostupňový orgán prihliadol na skutočnosť, že si odvolateľ v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti. 58. Žalobca namietal nezákonné posúdenie námietky, že žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu to bol dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný to považoval za procesné pochybenie, avšak vzhľadom na to, že žalobca mal ešte možnosť v odvolacom konaní namietať proti zisteniam, o ktorých nebol upovedomený pred uložením disciplinárneho opatrenia, resp. bol o nich upovedomený až pri jeho uložení, sa vyjadriť, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy a keďže tak neurobil, namietal len toto procesné pochybenie, tak z tohto dôvodu žalovaný dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia nenašiel. Správny súd k tomu uvádza, že konanie o disciplinárnom previnení policajta podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa neriadi správnym poriadkom. Správny poriadok na rozdiel od zákona č. 73/1998 Z. z. ukladá správnemu orgánu umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený musí objektívne zistiť skutočný stav pred uložením disciplinárneho opatrenia a policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ako uvádza žalovaný a ako vyplýva zo správneho spisu, túto povinnosť nadriadený žalobcu neporušil. Pred uložením disciplinárneho opatrenia bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k veci a aj navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pokiaľ disciplinárne previnenie, o ktorom je vedené konanie, nenapĺňa znaky trestného obvinenia v zmysle judikatúry ESĽP (Engel a ostatní proti Holandsku), nespadá disciplinárne konanie pod ochranu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že lustráciu vykonal v súlade so zákonom, avšak dôvod lustrácie neobjasnil napriek tomu, že bol pri predchádzajúcej kontrole vykonanej príslušným útvarom Inšpekcie Ministerstva vnútra na to dotázaný. Neurobil tak ani v odvolacom konaní. Súd preto zhodne so žalovaným nepovažoval za podstatné porušenie procesných predpisov skutočnosť, že prvostupňový orgán napriek žiadosti žalobcu pred vydaním rozhodnutia tohto neoboznámil s výsledkami jeho šetrenia a to odpoveďami podriadených útvarov o tom, či bolo vedené trestné stíhanie alebo priestupok, v ktorom by figurovala lustrovaná osoba. Služobný pomer podľa zákona č. 73/1998 Z. z. má verejnoprávny charakter a je založený na prísnej subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi. Tomu zodpovedá aj úprava disciplinárneho konania. Prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť, že by nesplnil povinnosť uvedenú v tomto predpise, ktorý od neho vyžaduje, aby dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa, obhajovať sa a podať návrhy na vykonanie dôkazov. Na základe uvedeného správny súd ani tento žalobný dôvod nepovažoval za dôvodný. 59. Nebola dôvodná ani žalobná námietka o porušení procesného postupu prvostupňovým orgánom z dôvodu zmeny skutku a jeho právnej kvalifikácie, pretože nemá oporu v obsahu správneho spisu. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Žalobca bol disciplinárne potrestaný za dve disciplinárne previnenia uvedené v oznámení o začatí konania. Oznámenie sa týkalo viacerých disciplinárnych previnení. 60. Vo vzťahu k porušeniu článku 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra SR k ochrane osobných údajov, žalobca namietal, že podľa tohto predpisu nie je stanovené, v akej časovej frekvencii, resp. kedy je potrebné heslo zmeniť a potom ho teda nemožno porušiť a jednak to, že nebolo preukázané, že žalobca si nezmenil prvotné heslo, aké vlastne toto prvotné heslo bolo. Tieto žalobné námietky neboli dôvodné. Spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca si heslo nezmenil. Takýmto dôkazom je výstup z informačného systému, podľa ktorého bol žalobca prihlásený do tohto systému, pričom niekto iný ako žalobca, konkrétne kontrolná skupina vstúpila do informačného systému pod jeho prihlasovacími údajmi, to znamená nielen užívateľským menom ale aj heslom do informačného systému. Logicky bez hesla do informačného systému vstúpiť nie je možné. Takže argumentácia použitá v žalobe vo vzťahu k preukázaniu tohto skutku postráda racionálny základ. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že každý policajt ako užívateľ informačného systému dostane od administrátora prístup do tohto informačného systému, resp. tento mu prístup zriadi s tým, že mu dá prvotné heslo, ktoré má rovnaké znaky pre každé prvotné heslo, to znamená pre každého užívateľa informačného systému a ktoré pozostáva z rovnakých znakov a mena policajta. Z toho je evidentné, že každý iný užívateľ informačného systému si môže takéto prvotné heslá ktoréhokoľvek policajta odvodiť a tak teoreticky tento systém zneužiť. Preto je povinnosťou policajta, ako je uvedené v predmetnom nariadení, tieto heslá meniť. Keďže bolo v disciplinárnom konaní zistené, že žalobca si nezmenil prvotné heslo, ktoré si ľahko odvodí každý užívateľ informačného systému je zrejmé, že si nesplnil povinnosť zmeniť heslo, ako mu to ukladá vyššie citované nariadenie. 61. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené v bode 4 až 15 tohto rozsudku, zaoberal s každou podstatnou odvolacou námietkou a uviedol, ako sa s ňou vysporiadal, pričom všetky vyhodnotil ako nepodstatné. Napadnuté rozhodnutie má všetky požadované náležitosti. Nadriadený žalobcu rozhodol na základe objektívne zisteného skutočného stavu, pričom zistené skutočnosti správne právne posúdil. 62. Na základe vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je so žalobou uplatnených dôvodov v súlade so zákonom, a teda žaloba nebola dôvodná. Súd preto podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten účastník, ktorý bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 64.Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.