Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200846 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200846.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobkýň: 1) W.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. nad Y., 2) R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., obe právne zastúpené: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby bytovej politiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) C.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., 2) I. B., bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., 3) C. B., bytom G. X , XXX XX X. L. Y., 4) W.. P. G. - AREA DESIGN, miesto podnikania SNP 137, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/018092-2 zo dňa 10.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobkýň z a m i e t a . II. Žalobkyniam náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania voči žalobkyniam náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Žiar nad Hronom, ako stavebný úrad, rozhodnutím č. 4324/2015;233/2016; O:8590/2016 zo dňa 29.02.2016 podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) dodatočne povolil pre stavebníka: C.. X. O. stavbu: „Drevený prístrešok, novostavba“ na pozemku parc. č. CKN XXXX v kat. úz. X. L. Y.. Pre dokončenie stavby podľa ustanovenia § 88a ods. 4 s použitím § 66 Stavebného zákona určil osobitné podmienky. S námietkami účastníčok konania R. D. a W.. C. D., ktoré smerovali k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie, k obsahu projektovej dokumentácie (ďalej v texte aj PD) predloženej v konaní a k základným požiadavkám na stavbu sa vyporiadal tak, že námietky, ktoré smerovali k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie a následnému oznámeniu stavebného úradu k ohláseniu, týmito sa stavebný úrad nezaoberal. Námietky, ktoré smerujú k obsahu projektovej dokumentácie dodatočne povoľovanej stavbe čiastočne vyhovel, a to, pokiaľ projekt situácie nemal vyznačené odstupy stavieb a išlo o spochybnenie výkresov č. 2 Pôdorys prízemia a č. 3 Pôdorys krovu, ostatné námietky zamietol, a to námietky, že nebol predložený projekt pohľadu na dom odvolávateliek, nebol predložený zadný pohľad na dom stavebníčky, nebol predložený posudok statika, v PD nebola označená hrúbka plota, spochybnenie správnosti zakreslenia výšky dodatočne povoľovanej stavby, nesprávne vyznačenie hranice pozemkov a nesprávne zakreslenie krovu. K vyjadreniu o základných požiadavkách na stavby v zmysle ustanovení § 43d Stavebného zákona stavebný úrad uviedol, že vyjadrenia sú zmesou úvah, domnienok, popisov susedských vzťahov, ktorými sa stavebný úrad nezaoberal. 2. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že rozsah požadovaných dokladov, ktoré sa prikladajú k žiadosti o stavebné povolenie upravuje § 8 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Podrobnosti, ktoré má obsahovať projektová dokumentácia v predkladanom stavebnom konaní upravuje § 9 citovanej vyhlášky. Podľa § 9 ods. 4 tejto vyhlášky, pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia stavebníka môže byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený. Podľa § 139b ods. c) Stavebného zákona jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. Dodatočne povoľovaná stavba je jednoduchá stavba a teda stavebný úrad mohol rozsah a obsah PD obmedziť. Vypracovanie projektovej dokumentácie pre všetky jednoduché stavby nie je vybranou činnosťou vo výstavbe. Podľa § 45 Stavebného zákona vybrané činnosti vo výstavbe sú projektová činnosť, vedenie uskutočňovania stavieb a vybrané geodetické a kartografické činnosti. Na základe uvedeného stavebný úrad prehodnotil svoju pôvodnú výzvu na predloženie ďalších podkladov stavebníčkou, a to stanovisko zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam účastníčok konania, zosúladenú projektovú dokumentáciu so skutočným zrealizovaním dodatočne povoľovanej stavby a statické posúdenie stavby. Zdôraznil, že projektovú dokumentáciu pre dodatočné povolenie stavby vypracovala odborne spôsobilá osoba, oprávnená na vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia. Za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie podľa § 46 Stavebného zákona zodpovedá projektant. 3. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že predložená žiadosť stavebníčky (zo dňa 09.09.2015) bola preskúmaná z hľadísk uvedených v § 62 Stavebného zákona. V konaní podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad skúmal, či existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, stavebný úrad dospel k záveru, že stavba nie je s týmito záujmami v rozpore. Zo strany stavebníčky boli predložené všetky doklady potrebné k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Poukázal na to, že v zmysle § 139b ods. 1 Stavebného zákona je predmetná stavba jednoduchá stavba. V zmysle ods. 2 toho istého paragrafu, je za jednoduchú považovaná aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti a orgány požiarnej ochrany k nim stanoviská nevydávajú. K vydaniu dodatočného povolenia predmetnej stavby vydal písomné vyjadrenie Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktoré je súhlasné, podmienky v ňom uvedené stavebný úrad zahrnul do podmienok rozhodnutia. Vzhľadom na charakter predmetnej stavby je rozsah vyjadrení dotknutých orgánov postačujúce. 4. Účastníčky konania W.. C. D. a R. D. (žalobkyne 1/ a 2/) podali proti rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie. V odvolaní namietali najmä, že: - stavba je pevne pripojená na stavbu domu C.. X. O. v časti kúta, ktorý sa nachádza pri pozemku odvolateliek a stala sa takto plynulým predĺžením jej domu v pôvodnej dĺžke 6,5 m na hranici pozemkov, - stavba sa nemôže považovať za „prístrešok“ ale za prístavbu k domu, pretože je pevne pripojenou stavbou a stavebnými otvormi je prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou, - dodatočne povoľovaná stavba nevyhovuje požiadavkam v zmysle Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (namietajú výhrady v 12 bodoch), - stavebný úrad začal dodatočné stavebné konanie až o dva a pol mesiaca neskôr nadväzujúc na podanú žiadosť o stavebné povolenie a ďalej pokračoval ako v riadnom a nie dodatočnom stavebnom konaní, nedal výzvu na preukázanie súladu s verejným záujmom, čím stavebný úrad preukazuje voči čiernej stavebníčke nezákonnú ústretovosť, - stavebný úrad „prehodnotil svoju výzvu“ a trval iba na „predložení zosúladenej projektovej dokumentácie so skutočným zrealizovaním dodatočne povoľovanej stavby“, - stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkami týkajúcimi sa projektovej dokumentácie ohľadom chýbajúceho projektu pohľadu na dom odvolateliek projektu pohľadu na celý dom C.. O. s novou prístavbou z parcely odvolateliek, projektu pohľadu na dom C.. O. od záhrady, - projektová dokumentácia je v rozpore so skutočnosťou, - vplyvom dodatočne povoľovanej prístavby strácajú odvolateľky akúkoľvek pohodu bývania. 5. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán, rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/018092-2 zo dňa 10.06.2016 odvolanie zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. 6. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v podstate tým, že stavebný úrad postupoval v súlade so stavebným zákonom (§ 88a v spojení s § 58 až § 66) a zároveň v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku (§ 34 ods. 5, § 32, § 46, § 47). K odvolacím námietkam uviedol, že stavebný úrad správne prehodnotil výzvu na predloženie ďalších dokladov stavebníčkou, keď upustil od predloženia stanoviska zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam účastníčok konania a statického posúdenia stavy. Prepracovaná projektová dokumentácia bola pre rozhodnutie v danej veci postačujúca a vypracovala ju odborne spôsobilá osoba W.. P. G., autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenia na projektovanie stavebných konštrukcií - pozemných stavieb, ktorý zodpovedá za jej správnosť. Navyše, odporúčanie projektanta, na ktoré odvolateľky poukazujú je poznámkou v technickej správe projektovej dokumentácii o konzultácii so statikom, nie o nutnosti vyhotoviť statický posudok. 7. Odvolací orgán taktiež nepovažuje predmetnú stavbu za prístavbu. Aby išlo o prístavbu, musela by byť stavba prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou. Prevádzkovým spojením sa rozumie jej napojenie na siete a zariadenia technického vybavenie z existujúcej stavby, v danom prípade nedôjde k takémuto napojeniu. 8. K námietke týkajúcej sa pohody bývania uviedol, že podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy nevyplývajú. Zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnosti. Pokiaľ vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné, nevyplýva, že by dodatočne povoľovaná stavba negatívne ovplyvňovala rodinný dom odvolateliek a odvolateľky nepredložili, ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť vyplývala. 9. Odstupy stavieb sú uvedené v § 6 Vyhlášky 532/2002 Z. z., z projektovej dokumentácie nevyplýva, že by Vyhláška nebola dodržaná, nakoľko uvedená stavba je umiestnená cca 40 cm v odstupe od hranice pozemku. K priebehu konania žalovaný uviedol, že ak stavebný úrad zistí nepovolenú stavbu, začne konanie ex offo. Konanie sa začne, keď urobil stavebný úrad voči účastníkovi prvý úkon (§ 18 ods. 2 Správneho poriadku). Stavebný zákon v § 88a ods. 1, ako prvý úkon neukladá oznámiť začatie konania. Správny orgán postupoval správne, keď stavebníčku vyzval len na predloženie dokladov, keďže v čase výzvy nemohol disponovať informáciou, či bude možné nepovolenú stavbu dodatočne povoliť, alebo či bude potrebné nariadiť jej odstránenie. Takúto informáciu stavebný úrad zisťuje v prvom štádiu konania, najmä skúma, či dodatočné povolenie stavby bude v súlade s verejným záujmom. Na podklade týchto zistení stavebný úrad potom účastníkom konania oznamuje začatie príslušného konania, a to buď konania o dodatočnom povolení stavby alebo konania o odstránení stavby. 10. Stavebníčka požiadala o dodatočné povolenie stavby, predložila požadované doklady. Stavebný úrad v oznámení o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania neuviedol lehotu na uplatnenie námietok, ktorú sa snažil napraviť opravou chyby v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Uvedený postup je neštandardný, nejedná sa o opravu chýb v písaní rozhodnutia. Stavebný úrad však túto skutočnosť napravil tým, že opätovne zvolal ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním. 11. V zákonom stanovenej lehote podali žalobkyne 1/ a 2/ žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou žiadajú zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie. 12. Rozhodnutia žiadajú zrušiť z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. f) SSP. V žalobe uvádzali a namietali najmä tieto skutočnosti (body 13 - 28): 13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonným výsledkom stavebného konania, ktoré sa vôbec nemalo skončiť vydaním dodatočného stavebného povolenia. Dodatočne povoľovaná stavba bola pôvodne ohlásená ako drobná stavba so stavbou nového murovaného oplotenia nádvoria. Stavebný úrad vydal Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v rozpore s § 5 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Bola postavená prístavba k domu, ktorá sa nezhoduje ani s tým, čo bolo ohlásené stavebníčkou, a ani s tým, čo bolo oznámené stavebným úradom. 14. Žalobkyne v júni 2015 dvakrát upozorňovali stavebný úrad na realizáciu tzv. čiernej prístavby. Napriek tomu, správny orgán začal konanie nadväzujúc až na podanú žiadosť o stavebné povolenie zo strany stavebníčky. Správny orgán vydal výzvu na preukázanie súladu s verejným záujmom pred oznámením o začatí konania a po oznámení o začatí konania už takúto výzvu nevydal. Konal, ako keby išlo o riadne stavebné konanie, a nie o dodatočné stavebné povolenie. 15. Žalovaný opomenul, že stavebný úrad vyzval dňa 10.07.2015 stavebníčku, aby v lehote do 15.09.2015 predložila doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonmi. Výzvu prevzala stavebníčka 09.09.2015, kedy údajne podala aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby dňa 16.09.2015. Stavebníčka ku dňu uvedenom vo výzve (15.09.2015) nepreukázala súlad s verejným záujmom, navyše predložila len neúplnú projektovú dokumentáciu, ktorá bola v rozpore s rozostavanou stavbou a nesprávne vyznačila aj hranice pozemkov. Stavebníčka nepredložila kompletnú dokumentáciu na základe výzvy, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, nielenže v stanovenom termíne, ale ani po prerušení konania. 16. Stavebníčka nepredložila požadované dokumenty nepochybne svedčiace o súlade dodatočného povolenia stavby s verejným záujmom, preto stavebný úrad nemal inú možnosť, ako nariadiť odstránenie stavby, a nie ju za každú cenu v rozpore so zákonnou požiadavkou povoliť. Keďže uvedené nedostatky nezhojil napadnutým rozhodnutím ani žalovaný, zaťažil ho rovnakou nezákonnosťou, ako trpí prvostupňové rozhodnutie. 17. Stavebný úrad 01.12.2015 prerušil konanie a vyzval stavebníčku predložiť stanovisko zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam uplatneným účastníčkami konania, zosúladenú projektovú dokumentáciu so skutočným zrealizovaním dodatočne povoľovanej stavby, a tiež statické posúdenie stavby. 18. Prístavba je funkčne, a aj prevádzkovo pripojená na objekt domu, jednak priamym technickým napojením na fasádu obvodovej steny rodinného domu v celom profile, a tiež stavebnými otvormi (dvomi dverami a novovybúraným oknom), ktoré ústia z obvodovej steny domu priamo do povoľovanej prístavby. Prevádzkové pripojenie prístavby na pôvodný dom dokumentuje aj napojenie na zvody dažďovej vody vedúce zo strechy domu cez celú prístavbu. Pevne pripojenou prístavbou sa takto pôvodný dom pôdorysne rozšíril, nová prístavba je stavebnými otvormi aj napojením na konštrukčné spoločné prvky prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou domu. Charakter nesprávne ohlásenej a navyše v rozpore s oznámením postavenej stavby údajného „prístrešku“ a „plota“ spĺňajú definičné pojmové znaky rozširujúcej funkčnej prístavby v mohutnom objeme 16,5 m dĺžky a 5,2 m výšky k existujúcemu rodinnému domu stavebníčky, čím sa správne orgány nijako nezaoberali. 19. Stavebný úrad a žalovaný nevyhodnotili námietky žalobkýň ohľadom odstupu povoľovanej stavby k domu v tiesnených územných podmienkach a jej negatívne dopady na život v dome žalobkýň. Boli úplne ignorované ustanovenia § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 20. Rozhodnutie žalovaného je protirečivé a nepresvedčivé, no najmä je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné v časti vysporiadania sa s odvolacou námietkou, že vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení prístavby bola, je a bude de facto zničená akákoľvek pohoda bývania žalobkýň v ich nehnuteľnosti, t. j. dvoch bytových jednotkách v priamom, tesnom a bezprostrednom susedstve dodatočne povoľovanej prístavby. Správne uváženie nesmie byť prejavom nezákonnej arbitrárnosti a ignorancie reálnych faktov hrozieb v neprospech žalobcov, ako účastníkov stavebného konania. 21. Stavebný úrad sa nevysporiadal so statickou bezpečnosťou povoľovanej prístavby, jej negatívnymi svetlo-technickými dopadmi a požiarnou odolnosťou, s faktom, že prístavba nespĺňa požiadavky kladené na stavby a ich zmeny (t. j. aj prístavby) s ohľadom na odhlučnenie a zabránenie tienenia. Prístavba nespĺňa požiadavky nadstavby v zmysle § 43d Stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky k nemu. Žalobkyne namietali a namietajú nesúlad s Vyhláškou č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Nie žalobkyne, ale stavebníčka bola povinná preukázať súlad s ustanoveniami § 6 Vyhlášky 532/2002 Z.z. 22. Zrealizovaná prístavba úplne a bezprecedentne zlikvidovala výhľad žalobcov z celého bytu a ich vlastného dvora do okolia. Súčasne vytvorila stálu a neprekonateľne dlhú a vysokú prekážku prieniku slnečného svetla. Výsledok konečnej podoby zrealizovanej prístavby zabezpečil domnelú ochranu súkromia stavebníčky, avšak celkom poprel a uprel právo na nerušený súkromný život a priaznivé životné podmienky na strane žalobkýň. Použitie lesklých materiálov na strešnej konštrukcii vytvára odlesk slnečných lúčov priamo do okenných otvorov všetkých miestností samostatného bytu vo dvore domu žalobkýň, čo vytvára trvalú a opakujúcu sa životnú nepohodu v užívaní ich celého bytu. 23. Žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobkýň, že stavebný úrad bez zdôvodnenia upustil od vyžiadania si doplňujúceho stanoviska spracovateľa dokumentácie povoľovanej stavby vo vzťahu k námietkam účastníkov správneho konania. Rovnako nezdôvodnil postup, keď nezabezpečil preukázanie statickej spôsobilosti povoľovanej stavby navrhnutej aj projektantom. 24. Žalovaný konštatoval, že sa vôbec nezaoberal námietkami vo vzťahu k stavebným zásahom stavebníčky - rozšírenie a prehĺbenie dvoch okien a osadenie nového okna, pričom tieto sa diali v priamej funkčnej a najmä časovej a miestnej súvislosti s nezákonnou realizáciou dodatočne povoľovanej prístavby. Správne orgány sa nezaoberali námietkou žalobkýň, že prístavba zasahuje mimo stavebného pozemku stavebníčky a svojou dĺžkou a rozsahom je čiastočne umiestnená už na poľnohospodárskej pôde, a to bez rozhodnutia o jej trvalom vyňatí na iné účely. Prvostupňový úrad akceptoval, že v projektovej dokumentácii je povoľovaná stavba zakreslená nesprávne, a to aj napriek námietkam žalobkýň. 25. V konaní nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a žalovaný ponechal bez povšimnutia tvrdenia žalobkýň, že dodatočne povolená prístavba nestojí na mieste pôvodného 1,5 m prístrešku a nenahrádza ho, pretože v skutočnosti je umiestnená aj na mieste pôvodného 10 m skladu, a tiež v dĺžke pôvodného 6 m oplotenia. Žalovaný svojím rozhodnutím nijako nekorigoval závažné procesné pochybenie stavebného úradu, keď tento napriek opakovane vznášaným námietkam nepostupoval v zmysle § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona, a teda sa o priebehu tej istej vlastníckej hranice v rôznych konaniach rozhoduje odlišne. 26. Žalovaný nekorigoval procesné pochybenie stavebného úradu, ktorý nepostupoval v zmysle § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, keď stavebný úrad nijako nezohľadnil namietané nesprávne zakreslenie situácie umiestnenia dodatočne povoľovanej prístavby vo vzťahu k priebehu vlastníckej hranice. Stavebný úrad posúdil zakreslenie priebehu vlastníckej hranice v časovo predchádzajúcom stavebnom konaní odlišne, hoci sa jedná o tú istú hranicu pozemkov. Vznik uvedenej situácie má ďalekosiahle následky, ktoré nemohli žalobcovia v stavebnom konaní riešiť, nakoľko stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom a riešenie rozporu, na obsah ktorého nesiaha jeho vecná príslušnosť a kompetencia, neponechal občianskoprávnemu súdu. 27. Stavebný úrad a žalovaný úplne ignorovali, že stavebníčka nikdy nepreukázala súlad s ustanoveniami § 4 a § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a § 43d Stavebného zákona, teda aj s verejným záujmom. Žalovanému je situácia na mieste známa už z rokov 2010-2012, kedy zrušil stavebnému úradu dve rozhodnutia vo veci nadstavby na rovnakej nehnuteľnosti. Ani vtedy stavebníčka nemohla vzhľadom na umiestnenie povoľovanej stavby a jej charakter preukázať súlad s verejným záujmom. Preto je nepochopiteľné, že prvostupňový orgán nenariadil odstránenie stavby. 28. Z dôvodu, že v stavebnom konaní sa vyskytli v postupe konkrétneho pracovníka stavebného úradu opakovane pochybenia, žalobcovia namietali podozrenie zo zaujatosti, tejto námietke však nebolo vyhovené a k vylúčeniu namietaného zamestnanca nedošlo, čo samo o sebe mohlo znamenať významné porušenie procesnej zásady nestrannosti a legality následne vydaného rozhodnutia, na ktorom založil argumentáciu aj žalovaný. 29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je obšírna, nezrozumiteľná s často sa opakujúcimi žalobnými dôvodmi, ktoré nie sú v dostatočnej miere subsumované k príslušným ustanoveniam právnych noriem. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov (body 30 - 36): 30. Z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/19/2012 z 10.10.2013 vyplýva, že ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona nie je vyjadrením koncentračnej zásady a nemožno z neho vyvodzovať, že ak vlastník stavby požadované doklady predloží po určenej lehote, tak už správny orgán na tieto podklady neprihliada. Stavebníčka predložila doklady potrebné k dodatočnému povoleniu stavby v lehotách určených stavebným úradom. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona. V zmysle § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. V prípade, že predložená žiadosť neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, je možné podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyzvať na jej doplnenie. 31. Žalobkyne si nesprávne vysvetľujú aplikáciu § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Konkrétne odstupové vzdialenosti s inou stavbou (napr. bytový dom, garáž, prevádzková budova a ostatné iné stavby) nie sú Stavebným zákonom a ani už citovanou vyhláškou stanovené. Pre umiestňovanie iných stavieb než rodinných, aj keď susednou stavbou je rodinný dom, platí podľa uvedenej vyhlášky ustanovenie § 4 a § 6 ods. 1. 32. Žalovaný považuje žalobný bod o tvrdenej protirečivosti a nepresvedčivosti rozhodnutia za nedôvodný s poukazom na to, že námietky týkajúce sa pohody bývanie výslovne z právnej úpravy Stavebného zákona nevyplývajú. Zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, že odvolateľky/žalobkyne nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť o negatívnom zásahu do ich pohody bývania vyplývala. 33. K žalobnej námietke, že správny orgán bez dostatočného zdôvodnenia upustil od vyžiadania doplňujúceho stanoviska spracovateľa dokumentácie povoľovanej stavby, žalovaný uviedol, že žalovaný sa s touto rovnakou odvolacou námietkou vysporiadal tak, že stavebný úrad správne prehodnotil výzvu na predloženie ďalších podkladov stavebníčkou, keď upustil od predloženia stanoviska zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Prepracovaná projektová dokumentácia bola pre rozhodnutie v danej veci postačujúca a vypracovala ju odborne spôsobila osoba, W.. P. G.. Žalovaný zdôraznil, že rozsah požadovaných dokladov, ktoré sa prikladajú k žiadosti o stavebné povolenie (dodatočné povolenie stavby) upravuje Vyhláška č. 453/2000 Z. z. Podľa ustanovení § 9 ods. 4 uvedenej vyhlášky, pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách môže byť pri prerokovaní so stavebným úradom rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený. V zmysle § 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia stanoviska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. Podľa uvedeného, je dodatočne povolená stavba jednoduchá stavba, a teda stavebný úrad mohol rozsah projektovej dokumentácie obmedziť. 34. K námietke týkajúcej sa absencie rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o trvalom vyňatí poľnohospodárskej pôdy na iné účely žalovaný uviedol, že tento žalobný dôvod nebol uplatnený v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní, preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Koncentračná zásada v správnom konaní stanovuje určité limity, ktoré slúžia na zabránenie neustáleho generovania nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o dodatočnom povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, a že stavebný úrad môže prihliadať len k skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Navyše, stavba "Drevený prístrešok, novostavba", je umiestnená výlučne na pozemku parc. č. CKN XXXX v katastrálnom území X. L. Y., ktorý je príslušným katastrálnym operátom vedený ako zastavané plochy a nádvoria, na ktorý sa nevyžaduje rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o trvalom vyňatí poľnohospodárskej pôdy na iné účely. 35. Žalovaný má za to, že postupoval v súlade s § 32 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého je správy orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Odstupovú vzdialenosť dreveného prístreška od hranice pozemku posudzoval podľa vystupujúcej časti strechy - dažďového zvodu, ktorý je od hranice pozemku vzdialený cca 40 cm. 36. Pokiaľ žalobkyne namietali, že žalovaný mal v zmysle § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona odkázať účastníkov konania na súd ohľadom sporného priebehu hranice medzi susednými pozemkami, žalovaný považuje tento žalobný bod za nedôvodný s poukazom na skutočnosť, že žalobkyne v konaní síce namietali priebeh hranice medzi pozemkami, no nie skutočnosť, že stavba je umiestnená na pozemku žalobkýň. Žalovaný so zreteľom na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka a vzhľadom na vyššie uvedené, považuje žalobu za bezpredmetnú. 37. C.. X. O. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že všetky povolenia má v súlade so zákonom. Uvádzala, že postavila prístrešok na mieste, kde predtým stála storočná spráchnivená drevenica, ktorá by sa každú chvíľu zvalila. Pri výstavbe prístrešku zároveň postavila aj nový plot z murovaných tvárnic, pretože pôvodný bol tiež zhnitý. Zároveň prepustila kus svojho pozemku žalobkyni, aby ho vyrovnala v línii so svojím domom, o čo ju požiadala W.. C. D. a ona v tom nevidela žiadny problém, čo ju teraz už mrzí. Vždy s ňou chcela vychádzať v dobrom a nájsť kompromis. W.. C. D. označila za chronickú sťažovateľku, ktorú poznajú všade na úradoch aj na súdoch, pretože neustále sa s niekým súdi, dehonestuje a spochybňuje prácu zamestnancov stavebného úradu, ako aj prácu projektantov. Má vedomosti o tom, že W.. C. D. vypisuje aj na iné inštitúcie niekoľko stranové litánie, ktoré sa nezakladajú na pravde, ale iba na intrigách. O tom, že je notorickou sťažovateľkou sa možno dozvedieť aj na internete, keďže o menovanej píšu ľudia, ktorých ona ani nikdy nevidela, nepredpokladala že W.. D. je až taká populárna a chronická sťažovateľka. Uvádzala, že podáva na W.. D. trestné oznámenie pre trestný čin podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, pretože menovaná neustále dehonestuje verejne nielen pracovníkov stavebného úradu, ale aj jej osobu a neustále podáva nepravdivé výpovede a zavádza tak krajský súd, ako aj svojho právneho zástupcu. Žiadala súd, aby zastavil toto chronické sťažovanie menovanej W.. D. a nariadil psychiatrický posudok menovanej súdnym znalcom. 38. W.. P. G. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v mesiaci júl 2015 ho stavebníčka C.. X. O. oslovila, aby vypracoval projektovú dokumentáciu na dodatočné stavebné povolenie dreveného prístrešku. Stavba bola rozostavaná, zameral ju na mieste a vypracoval projektovú dokumentáciu v rozsahu pre stavebné povolenie v zmysel platných noriem STN, vyhlášok a Stavebného zákona, ktorú na základe požiadavky stavebného úradu v mesiaci december 2015 dopracoval v požadovanom rozsahu. Predmetom projektu bol iba drevený prístrešok, nie oplotenie, ktoré je vo výkresoch naznačené schematicky, aby sa dala vyznačiť odstupová vzdialenosť stavby od oplotenia. Stavba prístrešku, jej skutočné zameranie, bola situačne osadená do podkladu katastrálnej mapy v mierke, ktorú na tento účel stiahol z katastrálneho portálu, ktorý sa na tieto účely používa. Prístrešok sa nachádza na parcele vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, kde sa nevyžaduje trvalé vyňatie poľnohospodárskej pôdy na iné účely. 39. Ďalší účastníci konania, I. B. a C. B., sa k žalobe písomne nevyjadrili. 40. Správny súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednanie veci pojednávanie (na deň 01.02.2017), pretože o to požiadali žalobkyne. Zároveň doručil právnemu zástupcovi žalobkýň vyjadrenie žalovaného a stavebníčky k žalobe (§ 106 ods. 1 SSP). 41. Žalobkyne po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe využili právo zaujať k nemu stanovisko. V stanovisku doručenom súdu dňa 26.01.2017 opakovane uviedli, že žalovaný, ako aj prvostupňový stavebný úrad v dvoch za sebou idúcich stavebných konaniach akceptovali a overili rozdielne výkresy situácie vypracované autorizovanými stavebnými inžiniermi. Zopakovali námietky k charakteru povoľovanej stavebnej činnosti. Uvádzali však aj nové námietky, napríklad, že obidva správne orgány sa nezaoberali námietkami žalobcov ohľadom stavby „oplotenia“, ktoré tiež malo podliehať riadnemu stavebnému konaniu aj s poukazom na znenie vydaného stanoviska Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 28126/2015/B623-SV-1/Šu zo dňa 15.12.2015, a to súčasne so stavebným konaním, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. K otázke znehodnotenia pohody bývania žalobkýň uviedli, že terajší projekt situácie D2 autorizovaného projektanta je v rozpore s jeho vlastným projektom z roku 2012, vypracovanom k vtedajšiemu svetlo-technickému posúdeniu. Tvrdili, že dôkazná povinnosť, že daná stavba negatívne nezasiahne do pohody bývania žalobkýň spočívala v každom prípade priamo na stavebníčke nepovolenej stavby, a nie na žalobkyniach, ako nesprávne uvádza žalovaný. K otázke priebehu hraníc poukázal na to, že Stavebný zákon nestanovuje obsah znenia námietky, s ktorou sa stavebný úrad má vysporiadať. Postačuje vznik sporu o nej a neexistencia dohody medzi účastníkmi konania. Námietku žalobkýň považuje za oprávnenú, keďže stavba s dĺžkou viac ako 16 m sa umiestňuje v dĺžke hranice pozemkov v dvorovej časti domov. Jej základ je daný tým, že sa jedná o podstatnú podmienku umiestňovania stavieb v zmysle § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a jednak tým, že oba správne orgány už v predchádzajúcom konaní vedenie hranice medzi pozemkami overili iným spôsobom, ako v konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobkyne ako prílohu k stanovisku pripojili materiál Dôkazy k žalobe, vrátane príslušných projektov, výkresov a fotografických príloh v tejto veci, ako aj z predchádzajúcich stavebných konaní. Stanovisko žalobkyne spolu s dôkazovým materiálom bolo krátkou cestou doručené žalovanému a ďalším účastníkom konania pred pojednávaním dňa 01.02.2017, okrem neprítomného W.. P. G.. 42. Správny súd veci prejednal na pojednávaní so súhlasom žalovaného a ďalších účastníkov konania v zmysle § 108 ods. 2 SSP. 43. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe. Predniesol žalobu vrátane argumentácie v súlade s jej písomným vyhotovením a v súlade s obsahom doplňujúceho stanoviska na vyjadrenie žalovaného. Zhrnul zásadné body, ktoré považoval za najvýznamnejšie pre právne posúdenie tejto veci. Zdôraznil, že predmet konania je daný žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe, ktorých rozsah súvisí s rozsahom nezákonnosti, ktorá sa vyskytla jednak v konaní pred stavebným úradom a jednak v konaní pred žalovaným. 44. Žalobkyňa 1/ W.. C. D. sa pripojila k vyjadreniu právneho zástupcu. Uviedla, že došlo k zásahu do pohody bývania žalobkýň, čo je zrejmé najmä z predloženej fotodokumentácie. Poukázala na výsledok celého stavebného konania, ktorým je stavba, na ktorú sa dívajú zo svojho domu, a to betónový múr, ktorý má slúžiť ako oplotenie, ktorý je postavený do výšky 2,5 m a nad ním po výšku 5,2 m je strecha údajného prístreška, čo ona vníma ako jednotnú stavbu. Táto stavba je po dĺžke 16 m a z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe, sa nejedná o prístrešok, ale o prístavbu k rodinnému domu stavebníčky, pričom v takomto prípade musí byť vzdialenosť dodržaná od ich domu 7 m, čo ale nie je splnené. Má za to, že stavbu je potrebné chápať ako jednotnú stavbu, teda betónové oplotenie so strechou prístreška. Betónový múr v podstate nahrádza zadnú stenu prístreška. Uviedla, že na čo by bol stavebníčke taký prístrešok bez zadnej steny, že prístrešok takto postavila účelovo vrátane múru. Podľa nej oplotenie stratilo charakter drobnej stavby vzhľadom na účel, pretože on v podstate plní účel zadnej steny prístreška, predĺženie domu stavebníčky, a teda sa jedná o prístavbu k rodinnému domu stavebníčky. Na otázku súdu uviedla, že dom stavebníčky je atypický v ulici, štvorcový, pričom všetky ostatné domy v ulici sú L-kové. Pokiaľ by stavebníčka postavila L-kový dom, teda na mieste kde postavila prístrešok by bola časť rodinného domu, žalobkyňa 1/ uviedla, že v takomto prípade by pohoda ich bývania nebola narušená, pretože v takomto prípade by mali priaznivejšiu zvukovú pohodu. 45. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k žalobe a zastával názor, že pri dodatočne povoľovanej stavbe prístreška bol dostatočne zistený skutočný stav veci, podklady pre vydanie rozhodnutia boli postačujúce pre posúdenie stavby a nebol preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom. Navrhol žalobu zamietnuť. 46. Ďalšia účastníčka konania C.. X. O. uviedla, že dom kúpila asi pred štyrmi rokmi. Má vedomosť o tom, že predchádzajúci vlastníci I., boli nútení sa odsťahovať pre správanie žalobkyne 1/. Po kúpe predmetnej nehnuteľnosti mala záujem odstrániť starú šopu, ako aj starý drevený plot. So žalobkyňou 1/ sa dohadovali o spoločnej hranici, či by neprispela na plot, aby bol okrasný aj z jej strany. Pôvodne žalobkyňa 1/ predložila požiadavku na vybudovanie dvojpodlažného betónového múru od I., čo vyplýva aj z predložených dôkazov súdu. Samozrejme, že stavebný úrad takejto požiadavke nemohol vyhovieť. Až neskôr, po kúpe tohto domu sa dozvedela že žalobkyňa 1/ je sťažovateľkou, že ju poznajú po úradoch. Dodnes sa súdi s predchádzajúcimi vlastníkmi. Uvádzala, že nemá záujem mať spory so žalobkyňou 1/, preto jej vyšla v ústrety aj čo sa týka posunu hranice pozemkov, tiež zvod dažďovej vody ide do jej záhrady a nie do dvora žalobkýň. 47. Ďalší účastník C. B. uviedol, že on býva v susedstve žalobkýň, jemu prístrešok stavebníčky nevadí, nezasahuje do pohody jeho bývania. 48. Ďalší účastník konania I. B. uviedol, že je otcom C. B., nechal mu dom na užívanie, on teraz býva inde a s vecou nemá nič spoločné. 49. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP). 50. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 51. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu a postup orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 52. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2016/018092-2 zo dňa 10.06.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Žiar nad Hronom č. 4324/2015;233/2016;O:8590/2016 zo dňa 29.02.2016, ktorým stavebný úrad v súlade s § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu: „Drevený prístrešok, novostavba“ na pozemku parc. č. CKN XXXX v kat. úz. X. L. Y. pre stavebníčku C.. X. O.. 53. Pre dokončenie stavby stavebný úrad s odkazom na ustanovenie § 88a ods. 4 s použitím § 66 Stavebného zákona určil tieto podmienky: 1. Stavba je zrealizovaná nasledovne: drevený prístrešok je rozostavaný pri rodinnom dome súp. č. XXX, na pozemku parc. č. CKN XXXX v kat. úz. X. L. Y., pred oplotením vyhotoveným z betónových dielov. V plnom rozsahu je zrealizovaná nosná sústava - drevené stĺpy prepojené drevenými trámami. Sedlová strecha tvorená hambálkovou sústavou je bez strešnej krytiny, zrealizovaná je po múr rodinného domu, časť trámov strechy (cca 1,8 m) je upevnená na obvodovom múre rodinného domu. Nosné drevené stĺpy sú kotvené do betónových pätiek, pôdorys prístreška je obdĺžnikový s rozmermi: 2,9 m x predná kratšia strana 14,7 m x zadná dlhšia strana 16,6 m. 2. Stavba bude dokončená podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú vypracoval W.. P. G.. 3. Pri uskutočňovaní stavby je nutné dodržiavať predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení, najmä dbať o ochranu zdravia osôb na stavenisku. 4. Pri stavbe a jej uskutočňovaní je potrebné dodržiavať príslušné ustanovenia § 47 až § 53 Stavebného zákona o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, vyhl. č. 532/2002 Z. z. a príslušné slovenské technické normy. 5. Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej živnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby podľa § 43d Stavebného zákona. 6. Stavebníčka je povinná dbať na to, aby pri uskutočňovaní stavebných prác nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade vzniknutej škody, ktorej nebolo možné zabrániť, stavebníčka poskytne náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 7. Stavba bude dokončená dodávateľsky. Dodávateľom stavebných prác bude C. G., Y. E. XX. Dodávateľ zabezpečí odborné vedenie stavby. 8. Stavba bude ukončená najneskôr do 30.06.2016. 9. V priebehu realizačných prác dodržiavať ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a sním súvisiacich vykonávacích predpisov. 10. Odpady, ktoré vzniknú pri realizačných prácach, využiť predovšetkým pri svojej vlastnej činnosti, resp. ponúknuť ich inému na zhodnotenie alebo využitie. 11. Nevyužiteľné odpady z realizácie stavby preukázateľne zneškodniť na zriadenej skládke odpadu. 12. Na strechu prístreška so sklonom strešnej roviny strmšej ako 25° osadiť zachytávače zosúvajúceho sa snehu. 13. Dažďové vody budú zvedené tak, aby nezatekali na susedný pozemok. 14. Po ukončení stavebných prác v súlade s § 79 Stavebného zákona stavebník podá stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby. 15. V zmysle § 70 Stavebného zákona je stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺženie jeho platnosti záväzné aj pre právnych nástupcov konania. 54. Správny súd posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Zohľadňoval tie žalobné body, ktoré boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. 55. Podľa § 119 SSP; správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. 56. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 123 ods. 2, § 119, § 120 písm. a), § 25 SSP v spojení s § 204 Civilného sporového poriadku vykonal dokazovanie listinami - dôkazným materiálom predloženým žalobkyňami v tomto súdnom konaní, ktoré boli účastníkom konania v priebehu konania doručené, pričom neboli ako listiny, resp. ich obsah spochybňované. 57. S poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP správny súd v odôvodnení rozsudku uvádza len posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, avšak súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. 58. V zmysle vyššie uvedeného považuje správny súd pre rozhodnutie za podstatné zodpovedanie otázky, či dodatočne povoľovaná stavba má charakter jednoduchej stavby, či prístrešok je potrebné považovať za prístavbu k rodinnému domu stavebníčky, ako to tvrdia žalobkyne, s čím súvisia ďalšie namietané skutočnosti ohľadom splnenia zákonom, či vykonávacími predpismi stanovených podmienok pre realizáciu takejto stavby. 59. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon); ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 60. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 61. Podľa § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.; ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 62. Podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.; v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 63. Podľa § 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.; ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 64. Podľa § 88a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 65. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb.; na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 66. Podľa § 88a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb.; podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). 67. Podľa § 66 ods. 1, prvá veta, Stavebného zákona; v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. 68. Podľa § 45 ods. 1 Stavebného zákona; vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú: a) projektová činnosť, b) vedenie uskutočňovania stavieb, c) vybrané geodetické a kartografické činnosti. 69. Podľa § 45 ods. 6 Stavebného zákona; za vybrané činnosti sa nepovažuje a) vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním, b) vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb. 70. Podľa § 46 ods. 1, prvá veta, Stavebného zákona; projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. 71. Podľa § 139b ods. 1, písm. c) Stavebného zákona; jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. 72. Podľa § 139b ods. 2 Stavebného zákona; stavby uvedené v odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich využívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb. 73. Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona; pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený. 74. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, s dôkazovým materiálom predloženým žalobkyňami v súdnom konaní, s vyjadreniami a stanoviskami účastníkov konania súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy t. j. príslušný stavebný úrad Mesto Žiar nad Hronom postupovali v predmetnej veci v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami stavebného zákona, ako aj vykonávacích predpisov vrátane zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 140 Stavebného zákona. 75. Správny súd v zhode so žalovaným zastáva názor, že dodatočne povoľovaná stavba nie je prístavbou k rodinnému domu stavebníčky, keďže nie je splnená požiadavka, v zmysle ktorej prístavba musí byť prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou. Takýmto prevádzkovým spojením je napojenie na siete a zariadenia technického vybavenia z existujúcej stavby, čo nie je splnené, ako to vyplýva z pripojenej projektovej dokumentácie. Preto ak stavebný úrad rozhodoval pri dodatočnom povolení stavby o prístrešku, vec správne vyhodnotil. 76. Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že v konaní nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. Správny súd zastáva stanovisko, že stavebný úrad rozhodujúc o jednoduchej stavbe zabezpečil dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci o dodatočnom povolení takejto dotknutej stavby. Stavebníčka predložila doklady potrebné k dodatočnému povoleniu stavby v lehotách určených stavebným úradom. 77. Zistený skutkový stav veci bol dostatočný pre posúdenie dodatočného povolenia predmetnej stavby vzhľadom na jej charakter. Ustanovenie § 88a ods. 7 Stavebného zákona odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení § 58 až § 66, pričom ak by stavebný úrad považoval predloženú žiadosť, najmä dokumentáciu, za nedostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, vyzval by stavebníka na doplnenie žiadosti v primeranej lehote, prípadne, aby žiadosť uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia pod následkami zastavenia konania. Takýto postup však nebol potrebný. 78. V súlade s ustanovením § 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona spĺňa dodatočne povoľovaná stavba definíciu jednoduchej stavby, preto je záver stavebného úradu, ako aj žalovaného o tom, že pri tejto dodatočne povoľovanej stavbe spĺňajúcej definíciu jednoduchej stavby, mohol stavebný úrad rozsah projektovej dokumentácie aj obmedziť, správny, súladný s ustanovením § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., vykonávajúcim ustanovenie § 58 Stavebného zákona, ktoré upravuje žiadosť o stavebné povolenie. Tento vykonávací predpis podrobne upravuje rozsah požadovaných dokladov k žiadosti v § 8 a v § 9 upravuje podrobnosti, ktoré má obsahovať projektová dokumentácia. 79. Nemožno namietať proti postupu stavebného úradu, ktorý v priebehu konania prehodnotil svoju pôvodnú výzvu na predloženie ďalších podkladov stavebníčkou, keď upustil od predloženia stanoviska zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam žalobkýň a taktiež ďalej netrval na doložení statického posudku. Akákoľvek výzva nie je záväznou a od obsahu výzvy je možné sa odkloniť. Za rozhodujúce je potrebné považovať to, či práve nový úsudok a postup po prehodnotení pôvodnej výzvy je správny, v súlade s aplikovanou právnou úpravou. Súd v zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že nebolo potrebné predkladať stanovisko zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam žalobkýň s prihliadnutím na povahu dodatočne povoľovanej stavby. Prepracovaná projektová dokumentácia bola pre rozhodnutie v danej veci postačujúca. Vypracovaná bola odborne spôsobilou osobou W.. P. G.. Postup stavebného úradu bol súladný s ustanovením § 45 a § 46 Stavebného zákona. Vypracovanie projektovej dokumentácie pre všetky jednoduché stavby nie je vybranou činnosťou vo výstavbe. Vypracovať projekt jednoduchej stavby môže osoba s príslušným odborným vzdelaním, ktorá zodpovedá za jeho správnosť a úplnosť. 80. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie; pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. 81. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 82. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 83. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 84. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 85. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 86. Z dôvodov vyššie uvedených sa jedná o stavbu inú než rodinný dom, preto pre vzdialenosť so susednou stavbou, ktorou je v danom prípade rodinný dom žalobkýň, platí podľa vyššie citovanej vyhlášky ustanovenie § 4 a § 6 ods. 1 tejto vyhlášky. Preto tvrdenie žalobkyne 1) o nutnosti dodržať vzdialenosť medzi stavbami, ktorá nesmie byť menšia ako 7 m, nie je správne. Nejedná sa totiž o dva rodinné domy, vytvárajúce medzi sebou voľný priestor. Súd považuje za irelevantné, ak žalobkyňa 1) vníma stavbu betónového múru plniaceho účel oplotenia s dreveným prístreškom, ako jednotnú celistvú stavbu. Súd pritom poznamenáva, že stavbou oplotenia sa nezaoberal, nakoľko táto stavba nebola predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby: „Drevený prístrešok, novostavba“. 87. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona; stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. 88. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona; ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. 89. Správny súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho postupu stavebného úradu, ak neaplikoval ustanovenie § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, t. j. nezohľadnil namietané nesprávne zakreslenie umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby vo vzťahu k priebehu vlastníckej hranice. Aj podľa stanoviska súdu by bol postup stavebného úradu, že by odkázal účastníkov konania na občianskoprávne konanie pred všeobecným súdom opodstatnený len v prípade, pokiaľ by stavba mala byť umiestňovaná na pozemku namietateľa, v danom prípade pokiaľ by zasahovala na pozemok žalobkýň, čo ovšem nebolo preukázané. Naopak, z vyjadrenia stavebníčky na pojednávaní, čo žalobkyňa 1/ nerozporovala, vyplýva, že priebeh hranice bol po vzájomnej dohode upravený v prospech žalobkýň. Preto žiadna reivindikačná žaloba, resp. určovacia žaloba zrejme neprichádza do úvahy. 90. Súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že stavebný úrad, resp. žalovaný nezdôvodnili postup, keď nezabezpečili preukázanie statickej spôsobilosti povoľovanej stavby navrhnutej aj projektantom. Naopak, zo stanoviska stavebného úradu, ako aj žalovaného vyplýva, prečo takto postupovali, keď poukázali na to, že projektant v technickej správe projektovej dokumentácie uviedol poznámku o vhodnosti konzultácie so statikom, teda išlo len o určité odporúčanie projektanta, nie o nutnosť vyhotoviť statický posudok. 91. Pokiaľ žalobkyne namietali, že v danom prípade je povoľovaná stavba umiestnená v časti aj na poľnohospodárskej pôde, pričom nedošlo k rozhodnutiu o trvalom vyňatí poľnohospodárskej pôdy na iné účely, súd túto námietku pre rozhodnutie považuje za irelevantnú. V zhode so stanoviskom žalovaného aj súd má za to, že je potrebné prihliadnuť na koncentračnú zásadu v správnom konaní, ktorá v podstate zabraňuje tomu, aby nedochádzalo k neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli zabrániť stavebnej činnosti. Žalobkyne boli poučené o možnosti, a o tom, v akej lehote môžu uplatňovať námietky s tým, že na neskôr uplatnené námietky stavebný úrad nebude prihliadať. Navyše, z výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že dodatočne povoľovaná stavba prístreška je umiestňovaná na pozemku parc. č. CKN XXXX v kat. úz. X. L. Y., ktorý je vedený ako zastavané plochy a nádvoria. 92. Podstatná časť argumentácie žalobkýň spočíva na tvrdení ohľadom zhoršenia pohody bývania v súvislosti s dodatočne povolenou stavbou. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobkyne nepredložili, a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi tvrdená skutočnosť o negatívnom zásahu do ich pohody bývania vyplývala. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že dôkazné bremeno spočíva na tých účastníkoch konania, ktorí sa cítia dotknutí na svojich právach v znížení pohody bývania, teda v danom prípade bolo na žalobkyniach, aby hodnoverným spôsobom preukázali nimi tvrdenú skutočnosť. 93. Je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy žalobkyne neprodukovali žiadny dôkaz o negatívnom zásahu do ich pohody bývania. V priebehu súdneho konania však predložili fotodokumentáciu, ohľadom pohľadov z ich nehnuteľnosti, z ich rodinného domu, zo záhrady na dodatočne povolenú stavbu. Správny súd na posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia výnimočne vykonal dokazovanie týmto predloženým dôkazným materiálom, pričom listiny doručil účastníkom konania. V takom prípade nebolo potrebné vykonávať dokazovanie spôsobom prečítania listín a oboznámenia s listinami na pojednávaní. Žiadni z účastníkov konania nevzniesli námietky k listinám, k predloženej fotodokumentácii. 94. Súd po oboznámení sa so súvisiacou fotodokumentáciou dospel k záveru, že možno súhlasiť so žalobkyňami, že dochádza k zmene v pohode ich bývania v dôsledku dotknutej stavby stavebníčky. Relevantným však je, či možno spravodlivo požadovať od žalobkýň strpenie stavby v realizovanom rozsahu. V zásade každá stavebná činnosť má dôsledok na susediace pozemky, stavby, na užívateľov a vlastníkov susediacich nehnuteľností. Za dôležité považuje správny súd to, že dodatočne povolená stavba spĺňa podmienky Stavebného zákona, ako aj podmienky stanovené vyššie citovanými vykonávacími predpismi. Napokon, ani samotné žalobkyne nepresvedčili o negatívnom zásahu do ich pohody bývania, ak z ich postoja v minulosti vyplýva, že sa dožadovali vydania povolenia stavby betónového múru vo väčšom rozsahu, než aký bol postavený stavebníčkou. Za daného stavu sa potom tvrdenie o negatívnom zásahu do ich pohody bývania javí ako účelovým tvrdením. Nasvedčuje tomu aj vyjadrenie žalobkyne 1) na pojednávaní, ktorá na otázku súdu, či v prípade, ak by stavebníčka namiesto prístreška postavila na rovnakom mieste riadnu prístavbu rodinného domu, a teda by mala dom L-kový, ktoré sú typické v tejto ulici, uviedla, že v takom prípade by žalobkyne nenamietali proti výhľadom, pretože by mali priaznivejšiu zvukovú pohodu, bola by zvukovou bariérou. Je zrejmé, že prístavba rodinného domu by bola objemnejšia a vyššia ako betónový múr plniaci účel oplotenia a za ním stojaca stavba dreveného prístreška. 95. Pokiaľ žalobkyne namietali kvalitu použitej krytiny na streche dreveného prístreška, ktorá spôsobuje nadmieru intenzívny odraz svetla (slnečných lúčov), podľa názoru súdu toto nesúvisí so zákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia, ale sa jedná o občianskoprávny susedský spor, o ktorom rozhodovať patrí do právomoci všeobecného súdu na základe žaloby, kde by obťažovaní susedia museli preukázať dôvodnosť takejto žaloby. V zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov, okrem iného, aj svetlom. 96. Žalobkyniam, ktoré v konaní nemali úspech, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods.1 a contrario SSP. 97. Ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania voči žalobkyniam, ako účastníčkam konania, ktoré v konaní neboli úspešné, nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP a contrario, nakoľko im zo strany súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. 98. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.