Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/156/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201024 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201024.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1) BUČINA DDD, spol. s r. o., so sídlom Lučenecká cesta 1335/21, 960 01 Zvolen, IČO: 36 059 323, právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, za ktorú koná JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a konateľ, 2) EURO- REALITY, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 804 541, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, za ktorú koná JUDr. Radoslav Ulianko, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) J. B., trvale bytom R. B. XXXX/XX, XXX XX S., 2) A. B., trvale bytom U. X/X, XXX XX F. M. G., 3) T. P., R. B. XXXX/XX, XXX XX S., 4) V. R., R. B. XXXX/XX, XXX XX S., 5) I.. T. W., V. P. A. XXXX/XX, XXX XX S., 6) I.. T. L., G. L. XXX/XX, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2016/025531-2 zo dňa 12.09.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a . II. Žalobu žalobcu 2/ z a m i e t a . III. Žalobcovi 1/ náhradu trov konania nepriznáva. IV. Žalobcovi 2/ náhradu trov konania nepriznáva. V. Ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Orgán verejnej správy prvého stupňa - Mesto Zvolen postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, rozhodnutím č. SÚ 926/2016-Šu zo dňa 14.06.2016, dodatočne povolil pre stavebníkov J. B. a A. B. (ďalší účastníci konania 1/ a 2/) stavbu - prevádzkovú budovu, na pozemkoch parc. č. KNC XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX v kat. úz. L.. Stavba mala byť realizovaná prestavbou prízemného, čiastočne podpivničeného rodinného domu, formou čiastočnej prístavby a nadstavby, na prevádzkovú budovu so sedlovou strechou, s využívaným podkrovím a s pripojením na technickú infraštruktúru územia: - dopravným pripojením na miestnu komunikáciu ulice R. B., - prípojkou elektrickej energie káblom v zemi na miestny distribučný rozvod, - prípojkou vody v existujúcej vodomernej šachte na stavebnom pozemku, - kanalizačnou prípojkou do navrhovanej žumpy na stavebnom pozemku. 2. Pre dokončenie stavby boli určené podmienky, v ktorých boli zapracované aj podmienky stanovené Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad, ktoré boli vyjadrené v záväznom súhlasnom stanovisku č. 11039/2016/C343- SŽDD/14869 zo dňa 03.03.2016, z dôvodu umiestnenia predmetnej stavby v ochrannom pásme dráhy. 3. V uvedenom rozhodnutí prvostupňový orgán verejnej správy zamietol námietky, ktoré boli v priebehu administratívneho konania podané v zmysle § 61 ods. 3 v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona žalobcom 1/ a žalobcom 2/ ako vlastníkmi dotknutých susedných nehnuteľností. 4. Žalobca 1/ vo svojich námietkach poukazoval na to, že stavebníci zbúrali celú pôvodnú stavbu, a v podstate postavili rodinný dom. Namietal účelové označenie stavby ako prevádzkovej budovy s tým, že v skutočnosti bude slúžiť na bývanie stavebníkov, nakoľko tam majú aj trvalý pobyt. Ďalej namietal, že nie je možné zistiť, na aké druhy prevádzky sa stavba bude používať a jej názov nezodpovedá žiadnej z charakteristík nebytových budov v § 43c Stavebného zákona. Žalobca 1/ upozornil, že stavba sa nachádza vo výrobnej zóne, v ktorej sú jeho výrobné prevádzky, a zároveň v blízkosti železničnej vlečky, preto je veľmi pravdepodobné, že môže dochádzať k otrasom a statickému narušeniu. Poukázal na to, že Mesto Zvolen žiadal o vytvorenie nárazníkovej zóny medzi jeho výrobnými priestormi a súčasnými hranicami existujúcej zástavby, a aby v tejto zóne nebola povoľovaná ďalšia bytová výstavba. Poukázal aj na plánované rozširovanie a modernizáciu svojej výroby práve v časti, ktorá je blízko dodatočne povoľovanej stavby s tým, že povolením takejto stavby môžu byť priamo dotknuté jeho záujmy pri realizovaní výrobnej činnosti a môžu byť ohrozené nielen doterajšie, ale aj ďalšie plánované investície do priemyselnej výroby. Stavebníci, ktorí budú stavbu využívať na bývanie, sa potom môžu voči nemu domáhať zdržania zásahov do ich vlastníckeho práva z titulu tzv. imisií. 5. Podstatou námietok žalobcu 2/ bolo, že prístup k povoľovanej stavbe - jej dopravné pripojenie je zabezpečený cez pozemok CKN parc. č. XXXX/X, ktorý je v jeho vlastníctve a stavebníci nepreukázali vlastnícke alebo iné právo, ktoré by im umožňovalo dopravné napojenie na ulicu R. B. cez jeho pozemok. Rovnako poukazoval na to, že cez tento jeho pozemok je realizovaná aj elektrická prípojka k dodatočne povoľovanej stavbe a na takéto umiestnenie stavebníci taktiež nemali právo. 6. Stavebný úrad vyhodnotil, že realizáciou alebo užívaním dodatočne povoľovanej stavby nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Prestavba rodinného domu nebola podľa stavebného úradu v rozpore s platnými záväznými regulatívmi územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením mestského zastupiteľstva vo Zvolene dňa 03.12.2004 pod č. 144/2004, v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. V územnom pláne je dotknuté územie definované ako rozvojové plochy pre priemyselnú výrobu a skladovanie. Ďalej konštatoval, že projektovú dokumentáciu spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie vypracovali odborne spôsobilé osoby, pri dodržaní všetkých technických požiadaviek na výstavbu. Do podmienok pre dokončenie stavby boli zapracované požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Odborné vedenie stavebných prác bude zabezpečovať k tomu spôsobilá osoba pre vybrané činnosti vo výstavbe. Keďže nebol zistený rozpor predmetnej stavby s verejnými záujmami ochraňovanými Stavebným zákonom, rozhodol stavebný úrad tak, že stavbu dodatočne povolil. 7. Námietky žalobcov 1/ a 2/ vyhodnotil stavebný úrad ako nedôvodné. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 a § 58 ods. 4 Stavebného zákona a uviedol, že v predmetnom prípade nejde o nadzemnú stavbu na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľnosti ako parc. č. XXXX/X (správne má byť XXXX/X), nie je však možné vylúčiť, že do tohto pozemku zasahuje prípojka elektrickej energie, ktorej presné umiestnenie nebolo overené zameraním k tomu oprávneného geodeta. Ak aj dochádza k takémuto zásahu, ide o prípad podľa ust. § 58 ods. 4 Stavebného zákona, pretože predmetná prípojka je umiestnená pod zemou. Preto prípojkou, ako aj využitím tohto pozemku pre prístup k stavbe prevádzkovej budovy (predtým k rodinnému domu), nemôže dôjsť k ovplyvneniu využitia tohto pozemku na určený účel, ktorým je podľa doterajšieho spôsobu jeho využitia prístup k pozemkom stavebníka. Stavebný úrad ešte uviedol, že ani platný územný plán pre toto územie nerieši iné využitie dotknutého pozemku žalobcu 2/. Rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby nedochádza k vytvoreniu nového dopravného pripojenia stavby na ulicu R. B., pričom aj pôvodná stavba rodinného domu bola takto sprístupnená viac ako 50 rokov. Zároveň stavebný úrad uviedol, že tým nie je dotknutá možnosť, aby sa účastník konania domáhal ochrany svojich práv v občianskoprávnom konaní podľa osobitných predpisov. 8. V súvislosti s námietkami žalobcu 1/ stavebný úrad poukázal na ustanovenia § 61 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a uviedol, že mu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť stavebníkov poskytovala pre posúdenie dostatočný podklad, preto rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Ako nepravdivé označil stavebný úrad konštatovanie, že pôvodná stavba rodinného domu bola celá zbúraná, pretože z pôvodného domu bolo podľa stavebného úradu ponechané jedno podzemné podlažie, čo vyplývalo aj z predloženej projektovej dokumentácie. 9. Zároveň stavebný úrad uviedol, že predložená dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, s technickým vybavením potrebným na riadne užívanie stavby. 10. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo podané žalobcami 1/ a 2/ odvolanie. 11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/025531-2 zo dňa 12.09.2016 podané odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. 12. K odvolacej námietke týkajúcej sa preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku parc. č. B. XXXX/X (správne má byť XXXX/X) žalovaný uviedol, že v ustanovení § 58 ods. 4 Stavebného zákona je presne vymedzené, kedy stavebník nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo k stavbám, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku či stavieb na ňom. Ak stavebník už raz vlastnícke právo k pozemku preukázal v územnom konaní, v stavebnom konaní preukazuje vlastnícky vzťah len v prípade zmeny. Uviedol, že v danom prípade nie je predmetom nadzemná stavba na pozemku parc. č. KNC XXXX/X, ale nie je možné vylúčiť, že do tohto pozemku zasahuje stavba elektrickej prípojky, ktorej presné umiestnenie nebolo overené zameraním. Ak k takémuto zásahu dochádza, ide o prípad podľa § 58 ods. 4 Stavebného zákona, nakoľko na elektrickú prípojku bol napojený pôvodný rodinný dom. Podľa projektovej dokumentácie - časť elektroinštalácia a bleskozvod, je elektrická prípojka jestvujúca. Elektrickou prípojkou, ako aj využitím tohto pozemku pre prístup k stavbe prevádzkovej budovy, sa neovplyvní využitie tohto pozemku na určený účel. Ani platný územný plán pre toto územie nerieši iné využitie tohto pozemku. Rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby nedošlo podľa žalovaného k vytvoreniu nového dopravného pripojenia stavby, nakoľko pôvodná stavba rodinného domu, ako aj iné stavby na danej ulici, boli takto sprístupnené už niekoľko rokov. Žalovaný ešte uviedol, že stavby postavené na ulici R. B. boli realizované pred niekoľkými desaťročiami, boli riadne povolené a sú zapísané v katastri nehnuteľností. V tomto prípade nie je povinnosťou stavebného úradu, aby sa pri prestavbách a stavebných úpravách týchto nehnuteľností opätovne zaoberal prístupom k nim. Pokiaľ odvolateľ nesúhlasil s použitím pozemkov v jeho vlastníctve na prístup ku jestvujúcim stavbám, môže sa podľa žalovaného domáhať ochrany svojich práv na súde. 13. K námietke o tom, že povoľovaná stavba bude slúžiť ako rodinný dom, a nie ako prevádzková budova, žalovaný uviedol, že stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby nebytovej budovy z hľadiska verejných záujmov ochraňovaných Stavebným zákonom. Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. V danom prípade išlo o stavbu, ktorá bola povoľovaná ako prevádzková budova, preto ak by stavebníci chceli v budúcnosti stavbu užívať ako rodinný dom, bude podľa žalovaného potrebné požiadať o zmenu stavby ešte pred jej dokončením v zmysle § 68 Stavebného zákona, resp. o zmenu v užívaní stavby v zmysle § 85 Stavebného zákona. 14. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že stavebný úrad postupoval v konaní o dodatočnom povolení stavby v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a zákonne túto stavbu dodatočne povolil. 15. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného boli podané dve samostatné správne žaloby žalobcami 1/ a 2/. Správna žaloba žalobcu 1/ bola doručená správnemu súdu dňa 08.11.2016 a bola jej pridelená spisová značka 23S/156/2016. Správna žaloba žalobcu 2/ bola doručená správnemu súdu dňa 29.11.2016 a bola jej pridelená spisová značka 23S/163/2016. Uznesením č.k. 23S/156/2016 - 33 zo dňa 26.01.2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 23S/156/2016-46 zo dňa 01.02.2017, správny súd postupom podľa 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len SSP) spojil uvedené dve veci na spoločné konanie s tým, že ďalej boli vedené pod sp. zn. 23S/156/2016. Zároveň uvedeným uznesením správny súd zamietol návrh žalobcu 1/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Žalobca 1/ v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu. Zaoberal sa najmä odvolacou námietkou žalobcu 2/, ktorá ale nebola jeho ťažiskovou odvolacou námietkou. Jeho ťažiskovou odvolacou námietkou bolo namietanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu, pretože sa nezaoberal otázkou budúcich imisií a zastretej výstavby rodinného domu. V tejto súvislosti žalobca 1/ zdôraznil, že dodatočným povolením stavby dochádza k zmene protiprávneho stavu na stav v súlade s právnymi predpismi, čo kladie zvýšené požiadavky na kvalitu a odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov (poukaz na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1As/46/2006 zo dňa 08.02.2007). 17. Žalobca 1/ poukázal tiež na to, že ani samotný žalovaný sa nevyjadril k otázke budúcich imisií, ktoré boli namietané, preto je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, vydané na základe nedostatočne vykonaného dokazovania. Negatívne posúdenie budúcich imisií totiž má vplyv na rozpor stavby s verejným záujmom (poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/76/2009 zo dňa 27.04.2010). 18. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že s jeho námietkou ohľadne zastretej výstavby rodinného domu sa žalovaný účelovo nevysporiadal. Žalovaný zároveň nevzal do úvahy, že stavebníci neobjasnili a neuviedli dôvody, pre ktoré má ísť o prevádzkovú budovu. Za nemenej významný fakt označil žalobca 1/ aj skutočnosť, že stavebníci majú na adrese stavby trvalý pobyt. K otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu poukázal žalobca 1/ na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/37/2007 zo dňa 19.02.2008. 19. Žalovaný aj stavebný úrad podľa žalobcu 1/ nesprávne vyhodnotili otázku skutočného charakteru stavby, keď svoj záver o „prestavbe“ rodinného domu na prevádzkovú budovu odôvodnili tým, že bolo ponechané jedno podzemné podlažie. Ponechanie jedného podzemného podlažia podľa žalobcu 1/ nie je ospravedlnením toho, že došlo k celkovému zrúteniu pôvodného rodinného domu a postaveniu novej stavby. Ak by išlo o prestavbu „starého domu“, nedošlo by k rozporu s územným plánom v pravom slova zmysle, keďže pôvodný dom sa tam nachádzal ešte pred súčasným platným územným plánom. Ak by však vec bola posúdená správne a išlo by o novú stavbu, nezohľadňoval by sa minulý stav a stavebníci by museli osvedčiť, že ich stavba nie je v rozpore s územným plánom. 20. Pôvodná stavba prestáva byť vecou v okamihu, keď nebolo možné rozoznať dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Ak došlo k odstráneniu celej nadzemnej stavby a ostalo len podzemné podlažie, je logicky a právne vylúčené, aby takýto stav bol posúdený ako prestavba, keďže okrem podzemných priestorov dispozične stavba nad zemou neexistuje. Ak neexistuje stavba (nadzemná), ktorou je rodinný dom, nemôže logicky dôjsť k jej prestavbe na inú nadzemnú stavbu, pretože ide o vytvorenie novej stavby. V tejto súvislosti žalobca 1/ poukázal na závery v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/188/96 zo dňa 21.02.2007. 21. Podľa žalobcu 1/ stavebníci vedome nepodali žiadosť o stavebné povolenie a v konaní ani neosvedčili, pod ktorú z nebytových budov, vymedzených v § 43c Stavebného zákona, by subsumovali svoju prevádzkovú budovu. Správne orgány mali preto podľa žalobcu 1/ vychádzať z ustanovenia § 43c ods. 3 Stavebného zákona a posudzovať prevádzkovú budovu ako bytovú budovu. 22. Ďalším dôkazom o skutočnom účele stavby bolo podľa žalobcu 1/ to, že stavebníci majú na adrese stavby nahlásený trvalý pobyt. Podnikateľom je len jeden zo stavebníkov - J. B., ktorá má prevádzkareň na C. K. XXX/X vo S.. Stavebníčka neuviedla, aký má podnikateľský zámer s uvedenou stavbou a nepreukázala, či v skutočnosti pôjde o prevádzkovú budovu. 23. Orgány verejnej správy oboch stupňov podľa žalobcu 1/ neprihliadli na jeho námietky, že bude svojou prevádzkou zjavne spôsobovať imisie, ktoré budú zasahovať do novopostavenej prevádzkovej budovy a k tejto skutočnosti sa vôbec nevyjadrili. V budúcnosti preto nič nebude brániť stavebníkom, aby sa domáhali ochrany pred imisiami a požadovali prípadnú náhradu škody. Práve otázka budúcich imisií výrazne ovplyvňuje posúdenie, či je posudzovaná stavba v súlade s verejným záujmom. 24. Stavebný úrad je pri povoľovaní stavby vždy povinný prihliadať na možnosti budúcich imisií, a to nielen z pohľadu vplyvu zriadenej stavby na susedné pozemky, ale aj naopak (poukaz na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1902/2001 zo dňa 19.03.2002). 25. Žalobca 1/ ešte uviedol, že správne orgány opomenuli prihliadnuť na to, že pri dodatočnom povolení stavby je podstatné osvedčenie, či stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a túto okolnosť sú povinní osvedčiť stavebníci, ktorý znášajú v tomto smere dôkazné bremeno. Ochrana práv osôb, ktoré boli dotknuté postavením čiernej stavby, je totiž vyjadrením verejného záujmu. Stavebníci v predmetnom prípade žiadnym spôsobom nevyvrátili námietky, ktoré sa týkali imisií a charakteru „prevádzkovej budovy“, čím neuniesli dôkazné bremeno v otázke osvedčenia verejného záujmu na uskutočňovanej stavbe. V tejto súvislosti poukázal žalobca 1/ na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 29Ca/62/2001 zo dňa 29.11.2001. 26. Na základe uvedených žalobných námietok považoval žalobca 1/ rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, za nesprávne po procesnej aj hmotnoprávnej stránke, a žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu 1/ označil námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí za nedôvodnú. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia poskytuje dostatočný základ na jeho preskúmanie. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu rozhodnutia. Správny orgán nie je pritom povinný sa zaoberať všetkými podanými námietkami účastníkov konania, ale len tými, ktoré považuje za podstatné. 28. Otázku budúcich možných imisií prevádzky žalobcu 1/ na povoľovanú stavbu a možné prípadné budúce namietanie týchto imisií nepovažoval žalovaný za dôvodnú, pretože svoje tvrdenie o budúcom možnom rozšírení výroby a možný prípadný nárast imisií nijakým spôsobom nepreukázal. Poukázal na to, že výrobný areál prevádzky žalobcu 1/ je veľkou prevádzkou, ktorá už niekoľko desaťročí vplýva na životné prostredie celého Mesta Zvolen a jeho okolia. Budúci vplyv rozšírenej prevádzky so zvýšenými imisiami na stavbu prevádzkovej budovy, ako aj na ďalšie stavby v Meste Zvolen a okolí, nie je možné preto predpovedať. 29. Podľa žalovaného z rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo vedené konanie a relevantne bolo reagované aj na odvolacie dôvody. V rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania, sú citované námietky účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré správny orgán vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Zároveň sa dostatočne vysporiadal s námietkami účastníkov konania. 30. Za neodôvodnenú označil žalovaný aj žalobnú námietku, že sa nevysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa účelu dodatočne povoľovanej stavby. 31. Žalovaný a aj stavebný úrad skúmali, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúcej sa verejných záujmov, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby s technickým vybavením potrebným na riadne užívanie stavby. Neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu predmetnej stavby nebytovej budovy z hľadiska verejných záujmov chránených Stavebným zákonom. 32. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 85 ods. 1 Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. Predmetná stavba je povoľovaná ako prevádzková budova, preto ak by stavebníci chceli túto užívať ako rodinný dom, museli by požiadať o zmenu stavby ešte pred jej dokončením alebo o zmenu v užívaní stavby podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona. 33. Ďalej žalovaný uviedol, že účelom využitia povoľovanej stavby bude výroba drevených a prútených, úžitkových, ozdobných a reklamných predmetov a jednoduchého ratanového nábytku. Prevádzková budova (predtým rodinný dom) sa nachádza na ulici R. B. vo S., kde sa nachádzajú objekty rodinných domov a prevádzkových objektov. Pôvodne v minulosti tu boli postavené stavby rodinných domov, práve pre zamestnancov prevádzky priemyselného závodu Bučina. V mieste existujúcich stavieb rodinných domov nemožno preto namietať, že teraz tu už rodinné domy alebo prevádzková budova nemôžu byť. Aj územno-plánovacia dokumentácia Mesta Zvolen (a jej zmeny a doplnky) rieši funkčne dané územia ako plochy priemyselnej výroby a skladovania, ale zároveň rešpektuje daný stav práve na ulici R. B.. Podľa žalovaného každá územno-plánovacia dokumentácia preto musí rešpektovať jestvujúci stav, ktorý v danom území je, pokiaľ ho nevyčlení na asanáciu alebo nevydá rozhodnutie o stavebnom závere. Z uvedených dôvodov bol preto žalovaný toho názoru, že v danom priestore môže byť povolená tak stavba rodinného domu, ako aj stavba prevádzkovej budovy. 34. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas aj so žalobnou námietkou o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k osvedčeniu verejného záujmu. Poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 a 2 Stavebného zákona a na to, že stavebníci dostatočne preukázali, že stavba prevádzkovej budovy nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorý sa preukazuje súladom s územno-plánovacou dokumentáciou a stanoviskami dotknutých orgánov. 35. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu 1/ zamietol. 36. Ďalšia účastníčka konania 1/ J. B. - stavebníčka vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu 1/ uviedla, že ide o menšiu prevádzku, na ktorú nepotrebuje veľké priestory. Stavba zodpovedá potrebám prevádzky, pretože sa jedná o výrobu pletených výrobkov z pedingu, dreva, šúpolia, ratanu a podobne. Keďže výroba si vyžaduje namáčanie materiálu kvôli jeho ohybnosti, sú v projektovej dokumentácii zakreslené dve vane potrebné pre túto činnosť, sociálne zariadenia, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou prevádzky, výrobné a skladové priestory a priestor na administratívu. Dokumentácia bola vypracovaná autorizovaným stavebným inžinierom a spĺňa požiadavky verejného záujmu. Ďalej ďalšia účastníčka konania 1/ poukázala na to, že pôvodnú stavbu nadobudli v júli 2006, následne v nej bývali, a preto tu mali aj nahlásený trvalý pobyt. Bola to prevažne drevostavba, v niektorých častiach v havarijnom stave, a preto boli nútení po rokoch sa odsťahovať. Na tejto adrese nebývajú a otázkou trvalého pobytu sa preto budú zaoberať. Za neopodstatnené označila aj námietky týkajúce sa súčasných a budúcich imisií. Ďalej vyjadrila presvedčenie, že žalobca 1/ je voči jej osobe zaujatý, pretože v blízkosti stavby (cca 100 m) došlo k rozsiahlej prestavbe dvojpodlažnej budovy a žalobca 1/ nepodal voči tejto prestavbe žiadnu námietku. 37. Žalobca 2/ v podanej správnej žalobe namietal, že : - napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 38. Rozhodnutie žalovaného označil za nesprávne a nezákonné, pretože oba orgány verejnej správy sa podľa žalobcu 2/ nedostatočne vysporiadali s otázkou zásahu do jeho vlastníckeho práva, čo vyústilo do nesprávnych skutkových a právnych záverov, a to tak v časti ich procesného postupu, ako aj v časti posúdenia existencie hmotnoprávneho základu pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. 39. Žalobca 2/ poukázal na to, že stavebníci začali s realizáciou stavby bez stavebného povolenia. Poukázal ďalej na § 3 ods. 1 Správneho poriadku a na zásadu zákonnosti (legality), ktorá je jedným z princípov právneho štátu a je spoločná pre všetky procesné predpisy. 40. Žalobca 2/ poukázal na to, že je vlastníkom pozemku K. parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 387 m2 v kat. úz. L., ktorý stavebníci používajú na prístup k stavbe. Stavebníci boli povinní zabezpečiť napojenie stavby na pozemnú, resp. účelovú komunikáciu, pričom zároveň mali stavebnému úradu preukázať existenciu vlastníckeho alebo iného práva, ktoré by ich oprávňovalo k prístupu k stavbe. Tieto skutočnosti ale stavebníci nepreukázali. Napriek tomu stavebný úrad dodatočne stavbu povolil. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím konal v rozpore s právom chránenými záujmami žalobcu 2/ ako vlastníka pozemku, cez ktorý je stavba napojená na pozemnú, resp. účelovú komunikáciu. Povinnosťou stavebníka bolo zabezpečiť si prístup k stavbe zákonným spôsobom a povinnosťou stavebného úradu bolo prihliadať na oprávnené záujmy osôb, ktorých práva môžu byť jeho rozhodnutím dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k tejto námietke je porušením jeho práv a oprávnených záujmov ako vlastníka pozemku, a to bez akéhokoľvek rešpektovania jeho vlastníckych práv. Postup stavebného úradu bol tak podľa žalobcu 2/ v rozpore s § 54 Stavebného zákona. 41. Žalobca 2/ nesúhlasil s odôvodnením odmietnutia jeho námietky tým, že predchádzajúca stavba rodinného domu, ktorá bola stavebníkmi zbúraná a na jej mieste došlo k postaveniu novej stavby prevádzkovej budovy, bola v minulosti sprístupnená cez predmetný pozemok viac ako 50 rokov. Zdôraznil, že stavebníci postavili novú stavbu na mieste pôvodnej stavby, preto je uvedená skutočnosť nepodstatná. V konaní o dodatočnom povolení stavby sa koná o novej stavbe prevádzkovej budovy, a to so všetkými povinnosťami stavebníka s tým spojenými, nevynímajúc povinnosti zabezpečenia prístupu k novej stavbe. 42. Pokiaľ išlo o námietku vo vzťahu k umiestneniu elektrickej prípojky pre stavbu, ktorá je v projektovej dokumentácii čiastočne zakreslená na pozemku v jeho vlastníctve, podľa žalobcu 2/ odôvodnenie odmietnutia aj tejto námietky zo strany stavebného úradu svedčí o nepresnom a neúplnom zistení skutočného stavu. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „nie je možné vylúčiť, že do pozemku zasahuje prípojka elektrickej energie, ktorej presné umiestenie nebolo overené zameraním k tomu oprávneného geodeta“. Stavebný úrad teda z predloženej dokumentácie nezistil, či prípojka skutočne je, alebo nie je umiestnená na jeho pozemku, avšak s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 4 Stavebného zákona existenciu takejto prípojky „odobril“. 43. Žalobca 2/ ďalej namietal, že žalovaný sa s námietkami v ním podanom odvolaní bližšie nezaoberal, a len si osvojil odôvodnenie stavebného úradu. 44. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „ak stavebník už raz vlastnícke právo k pozemku preukázal v územnom konaní, v stavebnom konaní preukazuje vlastnícky vzťah len v prípade zmeny“, tento argument nemožno považovať podľa žalobcu 2/ za správny, pretože k územnému konaniu v danom prípade ani nedošlo, keďže stavebník postavil stavbu bez príslušného povolenia zo strany stavebného úradu, preto je rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné. 45. Žalobca 2/ ďalej zdôraznil, že za porušenie práva na spravodlivé konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia, v tejto súvislosti odkázal aj na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 46. Žalovaný, a aj stavebný úrad podľa žalobcu 2/ nedostatočne posúdili, či umiestnenie elektrickej prípojky na jeho pozemku nepoškodilo jeho záujmy. 47. Žalobca 2/ poukázal na to, že ustanovenie § 58 ods. 4 Stavebného zákona sa v praxi aplikuje najmä na prípady, keď sa podzemná stavba realizuje pod existujúcimi telesami pozemných komunikácií a pozdĺž nich, v ich ochranných pásmach, vrátane chodníkov, ktoré sú svojou povahou určené na ukladanie podzemných sietí. Ak dôjde k umiestneniu takejto stavby bez stavebného povolenia a bez toho, aby sa vlastník pozemku o jej umiestnení dozvedel, prípadne, aby sa v rámci územného konania o umiestnení stavby mohol k stavbe vyjadriť, je aplikácia § 58 ods. 4 Stavebného zákona v prísnom rozpore s ochranou vlastníckych práv, a tiež v rozpore so záujmami chránenými stavebným zákonom. Preto orgány verejnej správy oboch stupňov podľa žalobcu 2/ vec nesprávne právne posúdili. V rozhodnutiach oboch orgánov verejnej správy absentuje logické a dostatočné odôvodnenie o aplikácii ustanovenia § 58 ods. 4 Stavebného zákona. 48. Na základe uvedených argumentov žalobca 2/ žiadal, aby rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov boli zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 49. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu 2/ uviedol, že odôvodnenie jeho rozhodnutia poskytuje dostatočný základ na jeho preskúmanie. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií, pričom správny orgán nie je povinný sa zaoberať všetkými podanými námietkami účastníkov konania, ale len tými, ktoré považuje za dôvodné. Skutkový stav bol podľa neho dostatočne zistený. 50. K námietke o tom, že elektrická prípojka, a aj prístup k stavbe, sú vedené cez pozemok vo vlastníctve žalobcu 2/, žalovaný uviedol, že v ustanovení § 58 ods. 4 Stavebného zákona je presne vymedzené, kedy stavebník nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku či stavieb na ňom. Ak stavebník už raz vlastnícke právo k pozemku preukázal v územnom konaní, v stavebnom konaní preukazuje vlastnícky vzťah len v prípade zmeny. V posudzovanom prípade nie je predmetom nadzemná stavba na pozemku parc. č. B. XXXX/X (správne má byť XXXX/X), preto ide o prípad podľa uvedeného ustanovenia stavebného zákona. Na elektrickú prípojku bol napojený pôvodný rodinný dom. V ďalšom žalovaný uviedol rovnaké argumenty, ktoré boli obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia a v závere svojho vyjadrenia žiadal žalobu žalobcu 2/ v celom rozsahu zamietnuť. 51. Žalobca 2/ v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že dodatočným povolením stavby stavebníkov nedošlo k vytvoreniu nového dopravného napojenia na novú stavbu z dôvodu, že pôvodná stavba rodinného domu (postavená na mieste novej stavby) bola v minulosti takto dopravne sprístupnená už niekoľko rokov. Žalovaný, a rovnako ani stavebný úrad, nereflektovali na jeho námietku, ktorú vzniesol v priebehu konania, a to požiadavku na vysporiadanie takéhoto prístupu k stavbe s odkazom na znenie § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Skutočnosť, že stavba pôvodného rodinného domu bola dopravne napojená na ulicu R. B. vo S. už niekoľko rokov, nemôže znamenať, že žalovaný môže takýto neistý stav akceptovať aj pri posudzovaní novej stavby a účastníkov konania len odkáže na občianskoprávne konanie. 52. Žalovaný podľa žalobcu 2/ žiadnym spôsobom neodôvodnil, či je takéto napojenie kapacitne vyhovujúce aj pre „prevádzkovú budovu“. Žalobca 2/ ďalej zdôraznil, že stavebníci postavili novú stavbu na mieste stavby pôvodnej, a preto sa v konaní konalo o novej stavbe „prevádzkovej budovy“, a to so všetkými povinnosťami stavebníkov s tým spojenými, nevynímajúc povinnosti zabezpečenia prístupu k novej stavbe. 53. Žalobca 2/ vyjadril nesúhlas aj s vyjadrením žalovaného v časti týkajúcej sa podzemnej elektrickej prípojky. Zo strany konajúcich orgánov nedošlo k riadnemu zisteniu, či prípojka skutočne je na jeho pozemku umiestnená a umiestnenie na tomto pozemku odobrili bez právneho vzťahu k pozemku, avšak s poukazom na znenie § 58 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý podľa jeho názoru nebolo možné aplikovať v tomto prípade. 54. Ďalšia účastníčka konania 1/ k správnej žalobe žalobcu 2/ uviedla, že pozemok vo vlastníctve žalobcu 2/ je jedinou prístupovou cestou k stavbe a pozemkom, ktorých je vlastníkom od roku 2006. Poukázala na to, že bolo jej záujmom dotknutý pozemok odkúpiť ešte v dobe, keď jeho vlastníkom bola spoločnosť SEKIER, s.r.o., ktorá ale nesúhlasia s predajom väčšej časti pozemku a odpredala jej len časť s odôvodnením, že na pozemku sa nachádzajú hlavné vodovodné uzávery. V súčasnosti je vlastníkom pozemku žalobca 2/, pričom v prevažnej miere je tento pozemok oplotený a roky užívaný obyvateľmi susediacich domov. Opakovane uviedla, že sa snažila kúpiť dotknutý pozemok aj od súčasného vlastníka, ale nebola úspešná. Žalobca 2/ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku neskôr ako sa ona stala vlastníkom rodinného domu a priľahlých pozemkov. Predmetná stavba bola napojená už na existujúcu elektrickú prípojku. Elektrická prípojka bola na základe platnej projektovej dokumentácie rekonštruovaná na jeseň roku 2006. Projekt prípojky a jej rekonštrukcia bol vypracovaný pre všetky rodinné domy v danej lokalite. Elektrická prípojka je umiestnená na hranici pozemku, ktorého je vlastníkom, tak ako je to zaznamenané v projektovej dokumentácii. Zdôraznila, že elektrické prípojky susediacich rodinných domov sú umiestnené uprostred pozemku žalobcu 2/. 55. K vyjadreniu ďalšej účastníčky konania 1/ sa vyjadril žalobca 2/ a uviedol, že popiera akúkoľvek zaujatosť voči nej z jeho strany. Zopakoval časť svojich vyjadrení týkajúcich sa dopravného pripojenia a elektrickej prípojky, ktoré už boli prednesené v rámci jeho predchádzajúcich vyjadrení. 56. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 13.09.2017. 57. Právny zástupcovia žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní zotrvali na podaných správnych žalobách a v podrobnostiach odkázali na námietky a dôvody v nich uvedené. V rámci konečného návrhu žiadali rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnili aj náhradu trov konania. 58. Poverený zástupca žalovaného odkázal na vyjadrenia, ktoré boli zaslané v priebehu súdneho konania, pričom zdôraznil, že dopravný prístup k dodatočne povoľovanej stavbe bol vyriešený v minulosti a žalobca 2/ sa stal vlastníkom dotknutého pozemku až v roku 2008. V rámci konečného návrhu žiadal žaloby zamietnuť. 59. Ďalšia účastníčka konania 1/ J. B. sa vyjadrila obdobne ako vo svojich písomných podaniach a na otázky zo strany súdu uviedla, že bolo zachované podzemné podlažie pôvodnej stavby (pivnica a základy). V rámci konečného návrhu žiadala obe správne žaloby zamietnuť. 60. Pojednávania sa zúčastnili ešte ďalší účastník konania 5/ I.. T. W. - projektant stavby a ďalší účastník konania 6/ I.. T. L. - stavebný dozor, ktorí sa vyjadrili k projektu stavby a k jej realizácii, najmä k vymedzeniu zachovanej časti pôvodnej stavby. 61. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 62. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 63. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ako aj postup, ktorý rozhodnutiam predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách (§ 134 ods. 1 a ods. 2 a contrario SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcov 1/ a 2/ nie sú dôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol. 64. V rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia sa správny súd vysporiada najprv so žalobnými námietkami žalobcu 2/ a následne s námietkami žalobcu 1/, zohľadňujúc ich vecnú povahu. 65. V posudzovanom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie stavebného úradu - orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým bola dodatočne povolená stavba - konkrétne zmena dokončenej stavby a rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolania podané proti tomuto rozhodnutiu a potvrdil ho. 66. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby bola prestavba čiastočne podpivničeného rodinného domu, formou čiastočnej prístavby a nadstavby, na prevádzkovú budovu so sedlovou strechou, s vyžívaným podkrovím a s pripojením na technickú infraštruktúru územia, dopravným pripojením na miestnu komunikáciu ulice R. B., prípojkou el. energie káblom v zemi na miestny distribučný rozvod, prípojkou vody v existujúcej vodomernej šachte na stavebnom pozemku a kanalizačnou prípojkou do navrhovanej žumpy na stavebnom pozemku. Zároveň boli určené podmienky pre dokončenie stavby. 67. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona; ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 68. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona; ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 69. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona; v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 70. Podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona; ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 71. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona; na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 72. Z administratívneho spisu a aj z výpovedí účastníkov konania na pojednávaní konanom pred správnym súdom (žalovaný, ďalší účastníci konania 1/, 5/ a 6/), je zrejmé, že v predmetnom prípade došlo k prestavbe pôvodnej stavby rodinného domu prístavbou a nadstavbou, bola zachovaná časť základov pôvodného rodinného domu a aj podzemné podlažie - pivnica, vrátane pôvodnej železobetónovej dosky. V tomto smere sa zhodne vyjadrila stavebníčka - ďalšia účastníčka konania 1/, ako aj ďalší účastníci konania 5/ a 6/. Keďže pôvodný rodinný dom bol drevostavbou, zrejme nebolo možné prestavbu ani iným spôsobom realizovať. Správny súd mal preto jednoznačne preukázané, že nedošlo k úplnému zbúraniu a odstráneniu pôvodného rodinného domu a následne k postaveniu úplne novej stavby, ale išlo o prestavbu existujúcej dokončenej stavby rodinného domu formou nadstavby a prístavby, so zachovaním podzemného podlažia, železobetónovej dosky a časti obvodových základov. Stavebný úrad sa takýmto spôsobom vysporiadal s námietkami účastníkov administratívneho konania, ktorými namietali, že bola postavená nová stavba a nejednalo sa o prestavbu. S týmto záverom sa taktiež stotožnil žalovaný v odvolacom rozhodnutí a aj správny súd považuje tento záver za správny. 73. Keďže nešlo o stavbu nového rodinného domu ale o prestavbu, došlo k zachovaniu dopravného pripojenia na miestnu komunikáciu, ako aj k zachovaniu pripojenia na prípojku elektrickej energie káblom na miestny distribučný rozvod, a rovnako aj k zachovaniu napojenia na existujúcu vodomernú šachtu. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo samotného prvostupňového rozhodnutia, ale najmä z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkmi k žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Predmetom dodatočného povolenia nebola nová stavba, ale len prestavba pôvodného rodinného domu - zmena pôvodnej stavby realizovaná prístavbou a nadstavbou, pri zachovaní podzemného podlažia a základových obvodov (viac podzemného podlažia nebolo možné zachovať s ohľadom na to, že pôvodná stavba rodinného domu bola len čiastočne podpivničená). Z uvedeného vyplýva, že nebola nanovo riešená elektrická prípojka a ani dopravné pripojenie, pretože prestavaná stavba si prevzala dopravné pripojenie, ako aj napojenie na miestny distribučný rozvod elektriny, pôvodnej prestavovanej stavby - rodinného domu. Z administratívneho spisu ako aj z výpovedí účastníkov konania na pojednávaní pred súdom vyplýva, že elektrická prípojka bola rekonštruovaná v roku 2006 pre všetky rodinné domy na danej ulici (na ktorej sa nachádza dotknutá stavba), z čoho vyplýva, že bola predmetom riešenia v inom administratívnom konaní a v inom období, a nebola predmetom administratívneho konania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Námietka žalobcu 2/ je preto nedôvodná a orgány verejnej správy oboch stupňov sa s námietkou žalobcu 2/ vysporiadali správne. Navyše v období, kedy bola riešená elektrická prípojka a jej umiestnenej na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu 2/, žalobca 2/ nebol ešte vlastníkom toho pozemku. Pozemok nadobudol v roku 2008 už s umiestneným distribučným rozvodom elektrickej energie a prípojkami, preto osobou oprávnenou na vznášanie námietok proti umiestneniu elektrickej prípojky v rozhodujúcom období bol právny predchodca žalobcu 2/. S ohľadom na uvedené je preto irelevantné aj skúmať konkrétne umiestnenie elektrickej prípojky na pozemku žalobcu 2/. Ak je žalobca 2/ toho názoru, že elektrická prípojka nie je umiestnená na jeho pozemku oprávnene, je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv (porušenie ktorých má plynúť z tohto jeho tvrdenia) inými prostriedkami obrany, napríklad v rámci občianskoprávneho konania. Analýza tohto tvrdenia a výber relevantného prostriedku právnej ochrany však presahuje základný rámec správneho súdnictva v tomto konaní. 74. Rovnaký záver platí aj pre dopravné pripojenie pre prestavovanú budovu, pretože toto dopravné pripojenie bolo riešené v územnom a stavebnom konaní, ktoré bolo vedené vo vzťahu k pôvodnej - prestavovanej stavbe rodinného domu, taktiež v období, kedy žalobca 2/ nebol vlastníkom pozemku, ktorý slúži ako dopravné pripojenie pre dotknutú stavbu. Správny súd je preto toho názoru, že dopravné pripojenie nebolo predmetom tohto stavebného konania a ochranu svojich práv, narušovaných žalobcom 2/ tvrdeným neoprávneným užívaním jeho pozemku ako dopravnej komunikácie, si žalobca 2/ musí prípadne uplatňovať inými prostriedkami. 75. Z uvedených dôvodov považuje správny súd námietky žalobcu 2/ za nedôvodné a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, v časti, v ktorej sa vysporiadávali s jeho námietkami (uplatnenými v rámci prvostupňového konania postupom podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona a s odvolacími námietkami) za dostatočné a preskúmateľné. 76. Žalobca 1/ vo svojich žalobných námietkach namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov, najmä vo vzťahu k ním namietanému zastieranému účelu dodatočne povoľovanej prestavby a s tým súvisiacim možným namietaním imisií (ktoré sú produkované výrobou žalobcu 1/) stavebníkmi v budúcnosti s tým, že dôkazné bremeno o súlade stavby s verejným záujmom zaťažovalo stavebníkov a títo ho neuniesli. 77. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že je nepochybné, že stavbu, prípadne jej zmenu, možno dodatočne povoliť len vtedy, ak je v súlade s verejnými záujmami, chránenými Stavebným zákonom ako aj inými predpismi, pričom Stavebný zákon zdôrazňuje najmä ciele a zámery územného plánovania. Ak stavebníci postavia stavbu alebo uskutočnia zmenu stavby (aj na zmenu stavby je potrebné stavebné povolenie podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona) bez stavebného povolenia, odstráneniu takto postavenej stavby alebo jej zmeny možno predísť práve jej dodatočným povolením, jej dodatočnou legalizáciou. Je nepochybné, a aj Najvyšším súdom SR judikované vo viacerých rozhodnutiach, že dôkazné bremeno vo vzťahu k súladu stavby s verejným záujmom, zaťažuje stavebníkov. Čo je verejným záujmom v konkrétnej veci a aké právne predpisy bude potrebné v súvislosti s jeho ochranou zohľadniť, bude v každom konkrétnom prípade závisieť od individuálnych okolností toho prípadu, najmä od charakteru stavby, územia, v ktorom bola realizovaná a podobne. 78. Podľa aktuálneho územného plánu Mesta Zvolen je zrejmé, že dotknutá časť územia, ktorá sa nachádza vedľa výrobného areálu žalobcu 1/ a v ktorej sa nachádza dodatočne povoľovaná stavba, má ako účel využitia určené : Zmiešané územie nezávadnej výroby, skladov a služieb. Ako to vyplýva z administratívneho spisu, z podaní účastníkov konania predložených v rámci súdneho konania a aj z vyjadrení na pojednávaní pred správnym súdom, v tomto území bola pôvodne bytová zástavba pre zamestnancov prevádzky podniku nachádzajúceho sa v blízkosti - v súčasnosti výrobný areál žalobcu 1/, ktorá bola realizovaná za úplne odlišných územných, ale aj celospoločenských pomerov oproti súčasnosti. V súčasnosti je výrobný areál vo vlastníctve žalobcu 1/ a je ním prevádzkovaný, prebieha v ňom výroba. Smerodajným pre posúdenie, či dodatočne povoľovaná prestavba je v súlade s verejným záujmom, je najmä územný plán, z ktorého vyplýva, že táto časť územia má byť využívaná na priemyselné účely. Ako správne uviedol žalovaný vo vyjadrení, keďže pôvodne tu boli rodinné domy slúžiace na bývanie, a aj v súčasnosti ešte sú, účelové určenie využitia tohto územia rešpektuje existujúci stav, nakoľko existujúce stavby rodinných domov neboli odstránené (nebola nariadená asanácia) a nebolo rozhodnuté ani o stavebnej uzávere. Z uvedeného potom vyplýva, že vzhľadom na účel a charakter dotknutého územia určený v územnom pláne, nie je vylúčené, aby v tejto lokalite boli povoľované stavby alebo prestavby budov, určené na nebytové účely, ktoré budú slúžiť na nezávadnú výrobu, alebo ako sklady, alebo ako priestory, v ktorých sa budú poskytovať služby zlučiteľné s určeným charakterom daného územia podľa územného plánu. Keďže predmetom dodatočného povolenia bola prestavba, výsledkom ktorej má byť nebytová prevádzková budova, v ktorej má byť realizovaná podnikateľská činnosť, záver o tom, že tu nie je rozpor povoľovanej prestavby s verejným záujmom je potom správny. Charakter a účel stavby, ktorá má byť výsledkom prestavby, bol jednoznačne určený ako nebytová - prevádzková budova, neslúžiaca na bývanie. Ak by stavebníci chceli zmenu v určení účelu alebo užívaní stavby, túto môžu dosiahnuť len spôsobom predpísaným v Stavebnom zákone tak, ako na to správne poukázal žalovaný - zmena stavby pred jej dokončením (§ 68 Stavebného zákona) alebo zmena v užívaní stavby (§ 85 Stavebného zákona). 79. Pokiaľ žalobca 1/ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov oboch stupňov (vo vzťahu k jeho námietkam vzneseným podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona a vo vzťahu k odvolacím námietkam) podľa názoru správneho súdu bolo dostačujúce odôvodnenie, zdôrazňujúce určenie dotknutého územia územným plánom mesta vo vzťahu ku charakteru povoľovanej stavby - prestavba stavby z rodinného domu na prevádzkovú budovu. 80. K námietkam ohľadne trvalého pobytu v prestavovanej stavbe, ktorá nie je určená na bývanie, správny súd uvádza, že bude úlohou stavebníkov si túto skutočnosť vyriešiť, prípadne bude túto otázku riešiť v inom administratívnom konaní orgán verejnej správy, do kompetencie ktorého patrí riešenie problematiky hlásenia pobytu občanov. Z oznámenia ďalšieho účastníka konania 2/ (ktorý bol taktiež stavebníkom), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pred správnym súdom vyplýva, že trvalý pobyt na adrese dodatočne povoľovanej prestavanej stavby už nemá. 81. Podľa § 43c ods. 1 Stavebného zákona; nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport, j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne. 82. Ustanovenie § 43c Stavebného zákona vymedzuje nebytové budovy, ale ich výpočet obsiahnutý v tomto ustanovení nie je úplný. Ustanovenie § 43c ods. 1 Stavebného zákona pod písm. a) až l) uvádza čo je nebytovou budovou s uvedením jej označenia, z ktorého je zrejmá využiteľnosť nebytovej budovy v určitej oblasti. V písm. m) Stavebný zákon uvádza „ ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne“. Už aj z formulácie uvedeného ustanovenia vyplýva, že výpočet nebytových budov nie je úplne vyčerpaný a že prichádzajú do úvahy aj iné nebytové budovy, ktoré nie sú priamo vymenované v tomto ustanovení. Navyše označenie budov v tomto ustanovení je len všeobecné, určujúce využitie nebytovej budovy v určitej životnej oblasti - šport, kultúra, školy, priemysel a podobne. Preto označenie stavieb pre účely stavebného konania nemusí vo všetkých prípadoch úplne korešpondovať s označením, ktoré je v citovanom ustanovení Stavebného zákona. Podstatný je účel, na ktorý má byť stavba používaná a podradenie tohto účelu pod niektorú z charakteristík uvedených v §43c ods. 1 Stavebného zákona. 83. Z uvedených dôvodov považoval správny súd žalobné námietky žalobcu 1/ za nedôvodné. 84. Je na mieste zdôrazniť, že aj stavebníci musia znášať následky svojho rozhodnutia umiestniť stavbu v blízkosti výrobného areálu, v blízkosti železničnej vlečky a v ochrannom pásme železničnej dráhy, a dôsledne rešpektovať podmienky, ktoré boli určené na dokončenie stavby. Preskúmanie dodržania týchto podmienok bude v budúcnosti predmetom kolaudačného konania - konania o povolení užívania stavby. 85. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ neboli v konaní úspešní, správny súd im nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 86. Ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ správny súd náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 169 SSP majú ďalší účastníci konania právo voči neúspešnému účastníkovi konania na náhradu tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú im uložil správny súd. V tomto súdnom konaní správny súd neuložil žiadnemu z ďalších účastníkov konania žiadnu povinnosť. Písomné vyjadrenie k správnej žalobe a účasť na pojednávaní je právom ďalšieho účastníka konania a nie povinnosťou uloženou správnym súdom. 87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.