KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica30. 5. 2017plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/178/2016 z 30. 5. 2017

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. mája 2017, sp. zn. 23S/178/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016201072.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/178/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201072
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201072.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej
veci žalobcu: MIRAJ, s.r.o., so sídlom Masarykova č. 30, 984 01 Lučenec, IČO: 43 850 804, právne
zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Janka Kráľa č. 7,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104021671/2016 zo dňa
03.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane rozhodnutím č. 103437537/2016 zo dňa 04.07.2016
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel
dane v sume 36.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011. Nepriznal
nadmerný odpočet v sume 35.034,48 Eur a vyrubil daň v sume 965,52 Eur.

2. Svoje rozhodnutie predovšetkým odôvodnil tým, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca porušil
ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry vystavenej prefakturáciou od spoločnosti GENNA, s. r. o., ktorá bola pôvodne vystavená pre
spoločnosť AGRO - RÁTKA - S, s. r. o.

3. Na základe skutočností preukázateľne zistených z dokladov, vyjadrenia a šetrení získaných pri výkone
daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 u daňového subjektu
žalobcu, (ktorý až do 06.09.2016 vystupoval pod obchodným menom DITURIA - S, s. r. o.), ako aj z
ďalších výsledkov preverovaných pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2011 u žalobcu, správca dane jednoznačne dospel k záveru, že v uvedenom prípade nebol
predložený relevantný dôkaz o skutočnosti, že fakturované služby boli vykonané spoločnosťou GENNA,
s. r. o. pre žalobcu. Formálne doloženie obchodného prípadu faktúrou je bez preukázania skutočného
vykonania služieb pre daňové účely nepostačujúce.

4. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že spoločnosť GENNA, s.
r. o. vykonala sprostredkovanie pre žalobcu v zmysle faktúry, a preto správca dane neuznal odpočítanie
dane z pridanej hodnoty vo výške 36.000,- Eur z predmetnej faktúry, nakoľko sprostredkovanie nebolo
reálne preukázané a daňový subjekt porušil príslušné ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty.



5. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a na základe
podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím
č. 104021671/2016 zo dňa 03.10.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový
orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu.

6. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že preukazovanie uskutočnenia dodania služby,
keďže ide v danom prípade o sprostredkovanie, musí nadväzovať na ustanovenie § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že je nutné, aby záujemca preukázal, že sprostredkovateľ
v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám konal. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu
vyplýva, že daňový subjekt - žalobca okrem predmetnej faktúry od spoločnosti AGRO RÁTKA - S, s.
r. o., faktúry od spoločnosti GENNA, s. r. o. pre spoločnosť AGRO RÁTKA - S, s. r. o. a slovného
zdôvodnenia sprostredkovania obchodu nepredložil žiaden iný dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy
o sprostredkovaní, čo bolo jej predmetom, o aké zmluvné strany v prípade zmluvy o sprostredkovaní
vlastne išlo (na objednávke č. XXXXXXXXX zo dňa 09.12.2010 je ako záujemca o sprostredkovanie
uvedená spoločnosť AGRO RÁTKA - S, s. r. o. a nie spoločnosť DITURIA - S, s. r. o.), dôkaz o záväzku
zaplatiť za sprostredkovanie odplatu, dôkazy o činnosti vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní,
dôkaz o plnení informačnej povinnosti sprostredkovateľa vyplývajúcej z ustanovenie § 643 Obchodného
zákonníka, dôkazy o zavŕšení činnosti sprostredkovateľa, prípadne ďalšie dôkazy, ktorými by daňový
subjekt preukázal, že k dodaniu služby zo strany dodávateľa došlo.

7. Žalovaný tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že už pri kontrole dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2011, teda už v roku 2012 a 2013, správca dane zistil, že nebolo možné
preveriť faktúry od spoločnosti GENNA, s. r. o. z dôvodu, že táto spoločnosť sa na adrese sídla
nenachádza a na budove nebolo ani označenie tejto spoločnosti. V prípade rokov 2015 a 2016 pri výkone
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 správca dane zopakoval
dokazovanie vo veci sídla spoločnosti, avšak nezistil v tejto veci nič nové.

8. Žalovaný napokon konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

9. V zákonnej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalobca žalobu odôvodnil predovšetkým tým, že správca dane dospel k nesprávnym skutkovým
záverom, a to na základe nedostatočne vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie oprel o
konštatovanie, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturované služby boli vykonané spoločnosťou
GENNA, s. r. o. pre spoločnosť DITURIA - S, s. r. o., pričom toto rozhodnutie správca dane nedostatočne
odôvodnil, v dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie nepreskúmateľné. Domnienky a pochybnosti
správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone, rovnako
odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

11. Žalobca tiež namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Rozhodnutie správcu dane je postavené na domnienkach a prenesení dôkazného bremena
na kontrolovaný daňový subjekt. Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za zmenu konateľa
obchodného partnera, jeho nekontaktnosť a s tým súvisiace nepredloženie dokladov. Žalovaný ako
odvolací orgán nevzal do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú žalobca nemá vplyv a teda nemôže z
tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu. Správca dane jednoznačne uprednostnil fiškálny záujem štátu
pred právom chránenými záujmami daňového subjektu.

13. Žalobca v podanej žalobe zároveň žiadal, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žaloba je do značnej miery totožná
s odvolaním proti rozhodnutiu žalovaného. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudky Európskeho
súdneho dvora týkajúce sa daňových podvodov, k tomu žalovaný uviedol, že správca dane pri svojom
rozhodovaní nepoukazoval na rozsudky Európskeho súdneho dvora a ani netvrdil, že ide o reťazec



z dodávok zaťažených podvodom. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu § 51 ods. l písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, a preto
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Zároveň konštatoval, že predložená faktúra neobsahuje
rozsah dodanej služby tak, ako to ako povinnú náležitosť ustanovuje § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH.

15. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 24S/27/2014-98 zo dňa 10.10.2014, ktorým bolo rozhodované o predmetnej faktúre z pohľadu jej
uznania, resp. neuznania do daňových výdavkov na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2011. Žalovaný uviedol, že súd v danom prípade dal za pravdu žalovanému, ktorý náklady
za sprostredkovanie neuznal do daňových výdavkov.

16. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zároveň uviedol, že považuje svoje rozhodnutie za správne,
zákonné a zrozumiteľné, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu a navrhol žalobu
zamietnuť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný vo vyjadrení
uviedol, že nedoporučuje priznanie odkladného účinku.

17. O návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd rozhodol uznesením č. k.
23S/178/2016-42 zo dňa 08.03.2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aplikujúc ustanovenia
Súdneho správneho poriadku (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Nakoľko žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada, aby súd
na prejednanie veci nariadil pojednávanie a nariadenie pojednávania nežiadal žalovaný v písomnom
vyjadrení, správny súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 03.05.2017, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2017.

19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).



27. Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným je v tom, že žalovaný a správca dane neuznal žalobcovi
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 0042011008 zo dňa 31.07.2011
od dodávateľa AGRO RÁTKA - S, s. r. o. za sprostredkovanie obchodu predaja hovädzieho dobytka -
prefakturácia GENNA, s. r. o.

28. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového a aj druhostupňového rozhodnutia žalobca si ako
daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na základe faktúry č. 0042011008
zo dňa 31.07.2011 od dodávateľa AGRO RÁTKA - S, s. r. o. za sprostredkovanie obchodu predaja
hovädzieho dobytka - prefakturácia GENNA, s. r. o. Ako dôkaz žalobca predložil len predmetnú faktúru.
Ako konštatoval prvostupňový orgán a aj druhostupňový orgán, nebola predložená faktúra s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb.

29. Súd podobne ako žalovaný a aj prvostupňový orgán konštatuje, že daňový subjekt okrem predmetnej
faktúry nepredložil žiaden iný dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, a čo bolo
jej predmetom.

30. Už pri daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 správca dane
zistil, že nebolo možné preveriť faktúru od spoločnosti GENNA, s. r. o. z dôvodu, že táto spoločnosť sa
na adrese sídla nenachádza a na budove nebolo ani označenie tejto spoločnosti. Ani v priebehu rokov
2015 - 2016 pri vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011
správca dane napriek zopakovanému dokazovaniu vo veci sídla spoločnosti nezistil v tejto veci nič nové.

31. Správny súd v súvislosti s predmetnou faktúrou uvádza, že podrobné preverovanie predmetnej
faktúry už bolo vykonané v súvislosti s jej uplatnením si žalobcom ako daňového výdavku odpočítaného
od základu dane z príjmov právnických osôb za rok 2011. Súd v tomto smere uvádza, že Krajský súd
v Banskej Bystrici svojim rozsudkom č. k. 24S/27/2014-98 zo dňa 10.10.2014 zamietol žalobu žalobcu,
kde žaloba tiež namietal neuznanie predmetnej faktúry na účely dani z príjmov právnických osôb.

32. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 6/2015 zo dňa
23.02.2017. Súdy oboch stupňov v tomto prípade uzavreli, že nie je zrejmé, na základe čoho by mala
vzniknúť žalobcovi povinnosť zaplatiť čiastku 216.000,- Eur spoločnosti AGRO RÁTKA - S, s. r. o., resp.
na základe čoho mala tejto spoločnosti vzniknúť povinnosť zaplatiť túto čiastku spoločnosti GENNA, s.
r. o. a následne oprávnene túto čiastku prefakturovať žalobcovi. Záver žalovaného o tom, že nebolo
preukázané, že zaplatením čiastky 216.000,- Eur spoločnosti AGRO RÁTKA - S, s. r. o. žalobcovi vznikol
daňový výdavok zodpovedá výsledkom zisťovania počas daňovej kontroly v daňovom konaní.

33. K obdobnému záveru dospel správca dane aj žalovaný v súvislosti s touto faktúrou, keď žalobca si
na základe tejto faktúry uplatňoval nárok na odpočítanie DPH.

34. Záver žalovaného ako aj správcu dane, že daňový subjekt - žalobca nepreukázal, že k dodaniu
služby zo strany dodávateľa došlo je preto správny. Preukazovanie uskutočnenia dodania služby, musí
nadväzovať na ustanovenie § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda je nutné, aby záujemca
(žalobca) preukázal, že sprostredkovateľ v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám konal.

35. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane nedostatočne vykonal dokazovanie, táto žalobná
námietka nie je dôvodná. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav. Konal v súlade s Daňovým
poriadkom. Žalobca okrem predmetnej faktúry nepredložil žiaden iný dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu
zmluvy o sprostredkovaní, a čo bolo jej predmetom.

36. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora týkajúce sa daňových
podvodov, k uvedenému súd uvádza, že ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí tak
správca dane ako ani žalovaný netvrdili, že ide o reťazec dodávok zaťažených podvodom, resp. že by
žalobca mal a mohol vedieť o podvodnom konaní, či už spoločnosti GENNA, s. r. o., resp. AGRO RÁTKA
- S, s. r. o., teda ani žalobné námietky v tomto smere nie sú dôvodné.

37. Napokon je tiež nedôvodná žalobná námietka žalobcu týkajúca sa prenesenia dôkazného bremena
na žalobcu. Na splnenie podmienok na odpočítanie dane nestačí preukázať zdaniteľné obchody len
po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.



Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne a
vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal službu
od vystaviteľa faktúry. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/112/2003, v ktorom sa uvádza: „Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii,
predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd SR poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,
51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a zo zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“

38. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť preukazovať
platiteľovi dane od koho nadobudol službu, na ktorú si uplatňuje odpočet DPH. Správca dane
dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo správca
dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v
odôvodnení svojho rozhodnutia.

39. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu
a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil,
preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

40. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie
§ 167 ods. 1 SSP a contrario.
41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu ako súdu správneho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6016201072)

  1. 7. 3. 2017Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/178/2016 z 7. 3. 2017
  2. 30. 5. 2017Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/178/2016 z 30. 5. 2017 (toto rozhodnutie)
  3. 20. 11. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/59/2017 z 20. 11. 2018

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)