Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/162/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201079 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: VERCAJCH CENTRUM, spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, zastúpený JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo SR č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „správca dane“) žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) pod č.9601401/5/121023/2015/Du zo dňa 19. januára 2015 oznámil výkon daňovej kontroly k dani z pridanej hodnoty za január - december 2012 s tým, že daňová kontrola začne dňa 24. februára 2015 v priestoroch žalobcu. V nadväznosti na žiadosť daňového subjektu daňová kontrola začala dňa 9. marca 2015. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj skutočnosti týkajúce sa iných obchodných prípadov žalobcu, ako sú predmetom súdneho prieskumu, nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná na celé zdaňovacie obdobie roka 2012. Správca dane svojim rozhodnutím č.20628706/2015 zo dňa 6. augusta 2015 daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18. augusta 2015 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Po pominutí dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila (12. januára 2016) správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu VERCAJCH CENTRUM, spol. s r.o. vedeného ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012, o zisteniach spísali dňa 22. januára 2016 úradný záznam. Vo vzťahu k predmetu preskúmavaných rozhodnutí správca dane v úradnom zázname konštatoval, že daňový subjekt zaradil do užívania v mesiaci apríl 2012 hmotný investičný majetok, inv.č. XXXXXX, diagnostický prístroj s obstarávacou ceonu 21.960,-Eur a pre rok 2012 si uplatnil daňový odpis vo výške 2.745,- Eur. Z listín obsiahnutých v spise daňového subjektu vedeného ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby správca dane konštatoval, že podľa vyjadrenia daňového subjektu rehabilitačné zariadenie malo byť umiestnené v rekreačnom zariadení v M. S., ktoré sa začalo stavať v roku 2013, pre využitie vlastnými zamestnancami daňového subjektu, pričom v roku 2012 bolo rekreačné zariadenie využívané zamestnancami daňového subjektu bezodplatne. Následne v odpovedi na výzvu správcu dane daňový subjekt uviedol, že použitie strojov zamestnancami nebolo evidované, stroje si nevyžadujú obsluhu a v súčasnej dobe je rehabilitačné zariadenie využívané v Dome seniorov M.. Daňový subjekt tak zmenil svoje predchádzajúce vyjadrenie, nakoľko pôvodne tvrdil, že stroje - rehabilitačné zariadenie, bolo zakúpené za účelom pokračovania prevádzky soľnej jaskyne. Takéto vyjadrenia daňového subjektu považoval správca dane za rozporuplné aj vzhľadom k tomu, že prevádzka soľnej jaskyne bola ukončená v roku 2009. Daňový subjekt si tiež uplatnil do daňových výdavkov položky súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., pričom pôvodne v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 23.6.2014 daňový subjekt uviedol, že zmluva o prenájme hmotného majetku a poskytovaní služieb s uvedenou obchodnou spoločnosťou uzavretá nebola, ani v kontrolovanom roku nebola vystavená faktúra na refakturáciu nákladov. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17. februára 2016 oboznámil daňový subjekt v priebehom daňovej kontroly a s kontrolnými zisteniami s tým, že podľa záverov správcu dane si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie z dodávateľských faktúr, kde nakúpený tovar nepoužil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a fakturovaný tovar využívala pre uskutočnenie svojich plnení spoločnosť OVEČKA, s.r.o (okrem iného na základe faktúry od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány). Vo vzťahu k diagnostickému prístroju správca dane konštatoval, že daňový subjekt si odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od dodávateľa BLT Slovakia, s.r.o., za nákup diagnostického prístroja, pričom tento nebol používaný zamestnancami daňového subjektu, nebol prenajímaný inej obchodnej spoločnosti, nenachádzal sa ani sa nevyužíval v Dome seniorov M. v A. B.. Diagnostický prístroj tak daňový subjekt nepoužíval na uskutočňovanie svojich plnení, a preto nebolo možné uznať nárok na odpočítanie DPH. Konateľ žalobcu si na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane vyhradil lehotu 15 dní. V rámci vyjadrenia ku kontrolným zisteniam správcu dane daňový subjekt uviedol, že vo vzťahu k spoločnosti OVEČKA, s.r.o,. bol fakturovaný tovar použitý na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu, tovar využívala spoločnosť OVEČKA, s.r.o.. Prostredníctvom svojho majetku a svojou činnosťou vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o., ktorých fakturácia bola vykonávaná nepretržite v rokoch 2011, 2012 a 2013. V roku 2012 na základe dohody refakturácia vykonaná nebola, za toto obdobie bola fakturovaná ako zvýšená v roku 2013. Z uvedeného dôvodu náklady na zakúpenie lúčnej brány považoval za náklady, ktoré slúžili na zabezpečenie zdaniteľného plnenia žalobcu. Pokiaľ ide o diagnostický prístroj žalobvca v písomnom vyjadrení zdôraznil, že v zastúpení svojím štatutárnym zástupcom nikdy nekomunikoval so správcom dane ohľadne preukázania používania diagnostického prístroja, nezúčastnil sa miestneho zisťovania. Diagnostický prístroj mal byť pôvodne využitý v priestoroch soľnej jaskyne, kde mal daňový subjekt svoju prevádzku. V roku 2012 záujem o využívanie diagnostického prístroja prejavil nový nájomca a diagnostický prístroj bol následne po otvorení prevádzky objektu Dom seniorov M. premiestnený do tohto zariadenia, kde je v čase písomného vyjadrenia k dispozícii zamestnancom a obyvateľom domu seniorov. Daňovému subjektu plynie príjem z tejto investície, ktorý pravidelne fakturuje občianskemu združeniu, ktoré dom seniorov prevádzkuje. V rámci vyjadrenia žalobca predložil Dodatok č.1/2014 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27. decembra 2013, ktorým preukazoval využívanie diagnostického prístroja pre svoje zdaniteľné plnenia. Správca dane pod č.103129883/2016 zo dňa 12. mája 2016 vypracoval Protokol z daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi dňa 17. mája 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vyjadrenie k Protokolu správca dane s daňovým subjektom prejednal na ústnom pojednávaní dňa 22. augusta 2016. Následne správca dane vydal rozhodnutia o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2012, vo vzťahu k preskúmavanej veci vydal rozhodnutie č. 103791147/2016 zo dňa 25. augusta 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), týkajúce sa mesiaca apríl 2012. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu danej potvrdil. 2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103791147/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2012 v sume 4 632 EUR, bol odôvodnený tým, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 20120170 (interné číslo 50224) od dodávateľa BTL Slovakia, s.r.o., Žilina za nákup diagnostického prístroja so základom dane 21 960 EUR a DPH 4 392 EUR nakoľko daňový subjekt nevyužíval uvedený majetok na uskutočňovanie svojich plnení v kontrolovanom zdaňovacom období, ale ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení v budúcich zdaňovacích obdobiach. Uvedené správca dane konštatoval s poukazom na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použitie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane tiež neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1120003 (interné číslo 40062) od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány, základ dane 1 200 EUR a DPH 240 EUR, nakoľko nakúpený tovar súvisel s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., Zvolen, ktorá lúčnu bránu používala na uskutočnenie svojich plnení. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení a poukázal opätovne na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane konštatoval, že zistenia uvedené v protokole o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty vychádzajú zo zistení kontroly dane z príjmov právnickej osoby vykonanej za rok 2012. V nadväznosti na vyjadrenia daňového subjektu v protokole o daňovej kontrole v rámci vyrubovacieho konania vykonané miestne zisťovanie v prevádzke Domu seniorov M. A. B. za účelom preverenia predmetu nájomného vzťahu v zmysle dodatku č. 1/2014 zo dňa 2.1.2014, ktorým mal daňový subjekt prenechať do prenájmu investičný majetok č. XXXXX: diagnostický prístroj. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že tento majetok sa v Dome seniorov nenachádza, nikdy v tomto zariadení ani nebol umiestnený a využívaný. Správca dane tak považoval predložený Dodatok č. 1/2014 za účelovo vystavený, nezakladá sa na skutočnosti, nebol naplnený predmet nájmu a preto vyjadrenie daňového subjektu považoval za sporné. Ak žalobca namietal postup pri miestnom zisťovaní, a to skutočnosť, že správca dane mal pri miestnom zisťovaní jednať len so štatutárnym orgánom žalobcu, žalovaný zdôraznil, že miestne zisťovanie sa vykonáva za účasti daňového subjektu alebo jeho zamestnanca, inej osoby alebo zamestnanca inej osoby, ktorým sa odovzdá rovnopis alebo kópia zápisnice. Pri miestnom zisťovaní bola prítomná zamestnankyňa spoločnosti V.. P. M., zodpovedná vedúca, ktorá poskytla správcovi dane súčinnosť a zápisnicu podpísala bez pripomienok, z čoho vyplýva, že miestne zisťovanie bolo vykonané zákonným spôsobom a jeho výsledok nemožno spochybniť. Vo vzťahu k uvedenému obchodnému prípadu, týkajúceho sa diagnostického prístroja správca dane konštatoval, že zisťovaním v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania na dani z príjmov právnickej osoby bolo preukázané, že majetok inventárne číslo 30008 -diagnostický prístroj, nebol využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, daňový subjekt nepreukázal, že diagnostický prístroj bol nadobudnutý s jednoznačným zámerom plynutia príjmu v budúcnosti a miestnym zisťovaním u spoločnosti Dom seniorov M., A. B. bolo zistené, že nikdy nebol a nie je využívaný na účel, ako to prezentoval daňový subjekt zmluvou so spoločnosťou KIVI, s.r.o., Zvolen. Vo vzťahu k druhému obchodnému prípadu, zakúpeniu lúčnej brány, správca dane vychádzal zo spisu vedeného ku kontrole dane z príjmu právnickej osoby za rok 2012, pričom zistil, že podľa vyjadrenia daňového subjektu zmluva o prenájme hmotného majetku a poskytovaní služieb so spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., uzatvorená nebola ani v kontrolovanom roku nebola vystavená faktúra za refakturáciu nákladov súvisiacich so zakúpením lúčnej brány. Ak žalobca tvrdil, že stroje a budovy sú v užívaní spoločnosti OVEČKA, s.r.o. a dôkazom toho sú aj faktúry č. 700753/14 a 200754/14 zaúčtované v roku 2013, správca dane konštatoval, že práve daňový subjekt doloženými faktúrami poukázal na skutočnosť, že lúčna brána súvisí s činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., ktorá tento tovar používala na uskutočnenie svojich plnení. Správca dane sa vysporiadal aj s tvrdeniami daňového subjektu o fakturácii služieb v roku 2011 (faktúrami 200740/11 a 200741/11) a v roku 2013 (faktúrami č. 200753/13 a 200754/13) a konštatoval, že faktúry sa netýkajú roku 2012, ale sú fakturáciou služieb za obdobie január až december 2013. Z vyššie uvedených dôvodov správca dane tak neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 20120170 od dodávateľa BTL Slovakia, s.r.o., (nákup diagnostického prístroja) a ani z dodávateľskej faktúry č. 1120003 od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odcitoval text podaného odvolania a text prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac apríl 2012. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav a námietky odvolateľa a dospel k záveru, že správca dane sporné odpočítanie dane neuznáva na základe kontrolných zistení získaných v súlade s ustanoveniami zákona č.563/2009 Z.z. a vyhodnotených v súlade s ustanoveniami zákona č.222/2004 Z.z. K zisteniam a záverom správcu dane žalovaný uviedol, že platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení zákona č.222/2004 Z.z., ktoré určujú, kedy vzniká právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy a v akom zdaňovacom období je možné uplatniť právo na odpočítanie dane. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a vo vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktorým správca dane na základe zisteného skutkového stavu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4 632 EUR, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt nepreukázal, že nakúpené tovary od subdodávateľov BTL Slovakia, s.r.o. a AGROMAJER, s.r.o., použil na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb. K odvolacím námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že konanie W. M., či už za daňový subjekt alebo za občianske združenie Dom seniorov M. spochybnené nebolo, avšak ďalšie zistenia vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly ako dôkaz a na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Zisteniami správcu dane nedošlo k preukázaniu využívania diagnostického prístroja na zdaniteľné plnenie daňového subjektu tak ako deklaroval samotný daňový subjekt, nakoľko niekoľkokrát zmenil svoje výpovede ohľadom jeho využívania. Evidencia zamestnancov, ktorí ho mali využívať neexistuje a miestnym zisťovaním bolo zistené, že diagnostické prístroje sa nenachádzajú a ani nikdy nenachádzali v objekte Domu seniorov M. tak, ako to deklaroval daňový subjekt. Ak daňový subjekt v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa vykonaného dokazovania správcu dane a výkonu miestneho zisťovania v Dome seniorov M. žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č.563/2009 Z.z. a v súlade s ustanoveniami zákona č.222/2004 Z.z.. Správca dane ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo v tomto prípade predstavovali zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, o čom bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22. januára 2016. S týmito zisteniami bol daňový subjekt zároveň aj oboznámený na ústnom pojednávaní. Vo vzťahu k miestnemu zisťovaniu žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý správcovi dane umožňuje na základe vlastného pozorovania a porovnania svojich zistení na mieste so vtedajšími poznatkami vyvodiť potrebný záver pre rozhodnutie. Podľa Daňového poriadku môže správca dane vykonávať miestne zisťovanie tak v obvode svojej pôsobnosti, ako aj mimo tohto obvodu. Správca dane v tomto prípade vykonal miestne zisťovanie v objekte Domu seniorov M., v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly a počas miestneho zisťovania konal s oprávnenou osobou V.. P. M., zamestnankyňou Občianskeho združenia Domu seniorov M., ktorá bola oprávnená a povinná poskytnúť správcovi dane súčinnosť pri výkone miestneho zisťovania. Táto zamestnankyňa a zodpovedná vedúca Domu seniorov M. by mala disponovať informáciami o zariadeniach umiestnených a využívaných v tomto objekte, či už obyvateľmi tohto domova alebo inými osobami. Rovnako vo vzťahu k zakúpenému tovaru lúčna brána, ktorý mala využívať obchodná spoločnosť OVEČKA, s.r.o., sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, z ktorých vyplýva, že za rok 2012 daňový subjekt nedodal a teda ani nefakturoval žiadne služby ani tovar pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o.. Zmluvy resp. iné doklady, na základe ktorých by bolo možné identifikovať použitie lúčnej brány na dodávky tovarov a služieb pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o., v roku 2012 neboli predložené resp. zmluvy neboli uzatvorené. Predložené dôkazy sa týkajú dodaných služieb - prenájom a správa majetku v roku 2013, nie je z nich však možné určiť používanie predmetnej lúčnej brány. Ani vyjadrenie daňového subjektu o upustení od fakturácie v roku 2012 z dôvodu vysokej fakturácie v roku 2011 je nepreukazné a neopodstatnené. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal použitie lúčnej brány na dodávky tovaru a služieb, čím nesplnil zákonnú podmienku pre odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.. Žalovaný uzavrel, že správca dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods.1 zákona č.563/2009 Z.z., keď daňovou kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Zároveň dôkazy boli získané v zmysle § 24 ods.4 zákona č.563/2009 Z.z.. Správca dane bol v prípade pochybností zistených u uskutočnených zdaniteľných obchodoch oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do svojho rozhodnutia. Posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane žalovaný považoval za vecne správny, zásady daňového konania boli v predmetnej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Vzhľadom k uvedenému sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia zákona č.222/2004 Z.z.. Žalovaný nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. V žalobe popísal obsah napadnutého rozhodnutia, tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, vznikla mu majetková ujma a bolo porušené jeho právo vlastniť majetok. Popísal obsah napadnutého rozhodnutia. S názormi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí sa žalobca nestotožnil. Napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v rozpore so zákonom a namietal žalobné na dôvody v zmysle ustanovenia § 191 ods.1 písm.c), e), f), g) SSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenie, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vo vzťahu k obchodnému prípadu týkajúce sa diagnostického prístroja žalobca tvrdil, že žalovaný sa právne relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v jeho vyjadreniach, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný spochybnil vierohodnosť a preukaznosť dodatku č. 1/2014 k zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.12.2013 uzatvoreného medzi žalobcom ako prenajímateľom a Občianskym združením Dom seniorov M. A. B. ako nájomcom. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, z akého dôvodu bola táto vierohodnosť spochybnená, keď žalovaný na rozdiel od správcu dane nespochybňuje hodnovernosť dodatku z dôvodu jeho podpísania za obe zmluvné strany tou istou osobou, W. M. ako konateľom žalobcu a štatutárnym zástupcom občianskeho združenia. Žalovaný len poukazuje v tomto smere na zmenu vo vyjadrení žalobcu, za akým účelom bol diagnostický prístroj v roku 2012 zakúpený. Diagnostický prístroj pritom jednoznačne už v čase jeho nadobudnutia bol zakúpený za účelom ďalších dodávok služieb, ktoré žalobca uskutoční ako platiteľ, diagnostický prístroj bol zakúpený za účelom podnikateľských aktivít žalobcu. Ak vývojom rôznych okolností nemohol byť použitý na realizáciu pôvodného podnikateľského zámeru, žalobca preň našiel využitie a od roku 2014 do súčasnosti slúži toto zariadenie pre dosahovanie zisku žalobcu, keď je využívané v rámci poskytovania služieb žalobcom za účelom ich skvalitnenia. Žalobca taktiež počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania poukazoval na skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie. Rozhodnutie správcu dane boli použité ako dôkaz len informácie získané v rámci kontroly dane z príjmu právnickej osoby za rok 2012, ktoré správca dane získal nazretím do spisu vedeného k tejto kontrole. V rámci tejto kontroly bolo ale uskutočnené len jediné miestne zistenie, a to dňa 29. mája 2015 v objekte Domu seniorov M., správca dane získal informácie len od zamestnankyne Občianskeho združenia Dom seniorov M. pani V.. P. M.. Žalobca pritom tvrdil, že táto osoba s titulu svojho pracovnoprávneho zaradenia nemá a nemôže mať prehľad o všetkých dohodách, zmluvných vzťahoch a aktivitách svojho zamestnávateľa či spoločnosti KIVI, s.r.o., ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorú má uvedené občianske združenie v užívaní a už vôbec nemôže mať prehľad o aktivitách samotného žalobcu. Postup žalovaného bol v rozpore so zákonom, keď si informácie získané od pani V.. P. M. neoveril u žalobcu alebo u samotného nájomcu, ktorý diagnostický prístroj na základe dodatku č. 1/2014 využíval v prevádzke svojho zariadenia. Správca dane bol od počiatku upozorňovaný žalobcom, že mu neboli poskytnuté úplné a správne informácie o tom, kde sa diagnostický prístroj nachádza, nakoľko na získanie týchto informácii bola vypočutá nekompetentná osoba. Nie je potom zrejmé, prečo správca dane nevykonal ďalšie jednoduché a časovo nenáročné šetrenie vypočutím konateľa žalobcu alebo kontaktovaním štatutára nájomcu, ktorý bez problémov mohol a môže využívanie diagnostického prístroja preukázať. Správca dane sa uspokojil s informáciou, na základe ktorej mohol odpočítanie dane žalobcovi neuznať a napriek tomu, že mal dostatočnú súčinnosť žalobcu a vedel ako získať potrebné informácie o zistení objektívnej pravdy, nepostupoval tak, čím poškodil práva žalobcu. Správca dane mohol a mal vykonať v rámci kontroly na dani z pridanej hodnoty jednoduché šetrenie, ktorým by sa presvedčil, že diagnostický prístroj sa skutočne nachádza v objekte označenom žalobcom a skutočne slúži obyvateľom tohto objektu. Pokiaľ ide o zakúpenie lúčnej brány, vo vzťahu ku ktorej žalovaný konštatoval, že nakúpený tovar súvisel s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., žalobca tvrdil, že preukázal kontinuitu obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., pričom z tohto obchodnoprávneho vzťahu vyplýva uskutočňovanie dodávok tovarov a služieb žalobcom uvedenej spoločnosti, z ktorých následne plynú pre žalobcu trvalé príjmy podliehajúce dani. Na súvzťažnosť fungovania predmetných podnikateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., je potrebné nahliadať komplexne. Žalovaný sa však striktne obmedzil na chápanie týchto vzťahov na konkrétne kontrolované zdaňovacie obdobie bez toho, aby sa pokúsil z hľadiska podnikateľa zamyslieť nad úsilím smerujúcim k trvalo udržateľným príjmom, ktoré presahuje jednotlivé zdaniteľné plnenia a vyžaduje investície, ktoré sa podnikateľovi vrátia v podobe príjmov v budúcich období. Žalobca v záujme zachovania týchto zdaniteľných príjmov bol správcom dane znevýhodnený v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, keď odpočítanie dane z výdavkov uskutočnených v súvislosti týmito príjmami v kontrolovanom zdaňovacom období nebolo zohľadnené. Žalobca je tak znevýhodnený, keď v nasledujúcom zdaňovacom období príjmy, zabezpečené aj prostredníctvom neuznaných výdavkov predchádzajúcich období, pri ktorých mu nebolo uznané odpočítanie dane, je nútený podriadiť dani. Žalobca zdôraznil, že daňový výdavok na nákup lúčnej brány použil na dosiahnutie svojho zdaniteľného príjmu v budúcnosti prostredníctvom dodávok služieb spoločnosti OVEČKA, s.r.o. a dosiahnutie tohto zdaniteľného príjmu správcovi aj preukázal. Skutočnosť, že žalobca preukázal dodávku služieb spoločnosti OVEČKA, s.r.o., pred kontrolovaným obdobím a po tomto období, žalovaný neoprávnene nezobral do úvahy. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný porušil základné zásady daňového konania, uprednostnil fiškálnu politiku a štátom požadované zlepšenie výberu daní pred zistením objektívnej pravdy a zohľadnením zistených skutočností pre spravodlivé rozhodnutie tak, aby boli zachované práva žalobcu ako daňového subjektu a týmto postupom ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalovaný záverom zdôraznil, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania a žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania so svojho. Poukázal na obsah podanej žaloby a v plnom rozsahu zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s odpočítaním dane za nákup diagnostického prístroja poukázal na skutočnosť, že aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S193/2015-34 zo dňa 8. júna 2016 bolo žalobcovi zamietnuté právo na uplatnenie výdavkov na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 z nákupu predmetného diagnostického prístroja, nakoľko žalobca nepreukázal jeho využívanie na dosahovanie príjmov. Žalovaný mal za to, že v rámci kontroly dane z príjmov za rok 2012 vykonanej u žalobcu správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. V rovnakom rozsudku krajský súd žalobcovi zamietol právo na uplatnenie výdavkov na dani z príjmov právnickej osoby za roku 2012 za nákup lúčnej brány, nakoľko žalobca nepreukázal jej využívanie na dosahovanie príjmov. Súd v rozsudku konštatoval, že zo zistení správcu dane a dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca vykonával pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o., služby každoročne v porovnateľnej výške a tvrdenia, že náklady za poskytnuté služby v roku 2012 nefakturoval z dôvodu, že ich zvýšená fakturácia bola vykonaná v roku 2011 resp. 2013 neobstojí, nakoľko v týchto rokoch boli fakturované spoločnosti OVEČKA, s.r.o., porovnateľné náklady ako boli fakturované náklady v roku 2012. V písomnom vyjadrení nesúhlasil ani so vznesenou námietkou porušenia základných zásad daňového konania. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádzal len skutočnosti, ktoré už uvádzal v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a ktoré opätovne uvádzal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. S týmito skutočnosťami sa správca dane vysporiadal v rámci výkonu daňovej kontroly ako aj v rámci vyrubovacieho konania a aj žalovaný žalobou napadnutom v rozhodnutí. Žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak ako bolo zistené v daňovej kontrole následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. 6. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Namietala, že správca dane pri kontrole dane z pridanej hodnoty vychádzal zo záverov kontroly dane z príjmu právnických osôb. Nevykonal a nedoplnil žiadne dokazovanie a spochybnil dodatok č. 1/2014. Zásadnou námietkou je námietka, že správca dane použil závery z inej daňovej kontroly, tieto zistené skutočnosti nedošetril aj keď už vedel o námietkach žalobcu, ktoré vznášal v daňovom konaní týkajúceho sa kontroly dane z príjmu právnickej osoby. Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu, na ktoré poukázal v písomnom vyjadrení žalovaný, právna zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že vo veci bola podaná kasačná sťažnosť. Namietla nedostatočné zistenie skutkového stavu, žalovaný návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania nevyhovel a ani v napadnutom rozhodnutí neuviedol prečo tak neurobil. Vo vzťahu k zakúpeniu lúčnej brány pre OVEČKA, s.r.o., konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom vyhodnotení vnímania podnikateľského zámeru žalobcu. 9. Konateľ žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že on svoju výpoveď (v daňovom konaní) nemenil. Prvé vyjadrenie pri daňovej kontrole bolo pripravené zamestnankyňami on to len podpísal a druhé a tretie vyjadrenie nebolo podané s úmyslom si niečo vymýšľať. Ak by sa chcel vyhnúť dani, tovar dá na sklad, na ktorom má asi 44-tisíc položiek. Vo vzťahu k diagnostickému prístroju uviedol, že v roku 2009 prevádzkoval v Bratislave tri soľné jaskyne, ktoré bol nútený zavrieť. Novým podnikateľským zámerom bolo využívanie týchto priestorov ako rehabilitačných prístrojov, došlo k spusteniu podnikateľského zámeru, fungovalo to asi tri mesiace ale nebolo to nerentabilné. Rehabilitačné činnosti v týchto priestoroch boli vykonávané práve s diagnostickým prístrojom, o ktorý v konaní ide. Po ukončení rehabilitačných činností bol vypracovaný nový podnikateľský zámer, bol založený Dom seniorov v A. B., kde sa tieto veci využívajú. On je tam riaditeľom a je jediným oprávneným podpisovať. Pani M. bola zodpovedná za chod prevádzky, on je zodpovedný za riadenie ako také. Má takú vedomosť, že pani M. existenciu diagnostického prístroja zatajila s obavy, že na takéto zariadenie je potrebné mať školenú obsluhu v oblasti rehabilitácie. V súčasnosti je na tieto činnosti zamestnaná oprávnená osoba, ktorá je odborníkom. Pokiaľ dával v minulosti informáciu, že diagnostický prístroj používali bezplatne zamestnanci, na tomto stanovisku trval, ale považoval za urážlivé zo strany zamestnancov správcu dane, ktorí v nadväznosti na túto informáciu chceli zdaniť zamestnancov žalobcu za nadštandardné benefity. Konateľ žalobcu si nespomenul, či správcovi dane uviedol, že rehabilitačný prístroj bol použitý na soľnú jaskyňu resp. na rehabilitácie. Pokiaľ ide o lúčnu bránu uviedol, že v minulosti diverzifikovali podnikateľskú činnosť, OVEČKA, s.r.o., spravuje majetok žalobcu a podniká na jeho majetku. Vzájomné vzťahy neboli vyúčtované v roku 2012 ale v roku 2013, kedy boli vystavené faktúry. V roku 2012 neprišli včas dotácie a preto to nebolo fakturované. OVEČKA, s.r.o., nevlastní žiaden majetok, tento vlastní žalobca ako materská spoločnosť a OVEČKA, s.r.o., na tomto majetku hospodári. 10. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na napadnutom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených, zdôraznil, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 49 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.. Vo vzťahu k OVEČKA, s.r.o., boli predložené faktúry z roku 2011, ktoré sa týkajú účtovníctva a dve faktúry v roku 2013 týkajúce sa prenájmu hospodárskych budov a správy majetku. Pokiaľ ide o diagnostický prístroj žalobca nepreukázal, kde bolo toto zariadenie umiestnené aj keď bolo vykonané miestne zisťovanie. Miestne zisťovanie je možné vykonať aj so zamestnancom podnikateľského subjektu, a preto má žalobca na to, že neprítomnosť pri miestnom zisťovaní nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 19 ods.1 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z. (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 15. Podľa § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 16. Podľa § 51 ods.1 písm. d) zákona č.222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 17. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016, ktorým bol potvrdené rozhodnutie správcu dane č.103791147/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. 18. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, tvrdil, že postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania a mal zato, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti. 19. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na zistení, že daňový subjekt nevyužíval majetok (diagnostický prístroj a lúčnu bránu) na uskutočňovanie svojich plnení v kontrolovanom zdaňovacom období a ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení v budúcich zdaňovacích obdobiach. 20. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane založil svoje rozhodnutie aj na zisteniach týkajúcich sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2012 a vychádzal pritom aj z dôkazov, na ktorých správca dane vykonávajúci kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 založil svoje skutkové zistenia. Jedným z dôkazov bolo aj miestne zisťovanie, vykonané v Dome seniorov M. v A. B., ktorým malo byť zistené, že diagnostický prístroj v tomto zariadení nebol umiestnený. Miestne zisťovanie sa pritom v rámci daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012 uskutočnilo 29. mája 2015, pričom daňový subjekt už 12. septembra 2015 (v rámci rovnakej daňovej kontroly) v písomnom vyjadrení kontrolné zistenia namietal a zdôraznil, že správca dane mal v prvom rade osloviť ako oprávnenú osobu konateľa žalobcu, čo neurobil. Zároveň uviedol, že tovar, ktorý bol v rámci miestneho zisťovania správcom dane zisťovaný (formulácia daňového subjektu: „veci, ktoré ste hľadali“) daňový subjekt preukáže pri opakovanej miestnej ohliadke (formulácia daňového subjektu: „kedykoľvek vás opakovane uvítame v Dome seniorov M. a ukážeme Vám všetko, čo ste hľadali“). Po oboznámení s výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až december 2012 daňový subjekt v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 29. februára 2016 podal vysvetlenie k použitiu diagnostického prístroja od jeho zakúpenia a tvrdil, že v čase písomného vyjadrenia je diagnostický prístroj umiestnený v Dome seniorov M., kde je k dispozícii zamestnancom a obyvateľom domu seniorov, pričom daňovému subjektu plynie príjem z tejto investície prostredníctvom nájomného. Daňový subjekt zároveň predložil Dodatok č.1/2014 k zmluve o podnájme nebytových priestorov, ktorým preukazoval využívanie diagnostického prístroja pre svoje zdaniteľné plnenia. V tomto smere daňový subjekt namietal, že nikdy so správcom dane ohľadne využitia diagnostického prístroja nekomunikoval a nezúčastnil sa miestneho zisťovania. Na takýchto skutkových tvrdeniach daňový subjekt zotrval aj vo vyjadrení k Protokolu o daňovej kontrole. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje stanovisko daňový subjekt zopakoval a tvrdil, že správca dane mohol a mal v rámci kontroly na dani z pridanej hodnoty vykonať jednoduché šetrenie, ktorým by sa presvedčil, že diagnostický prístroj sa nachádza v objekte označenom daňovým subjektov a slúži obyvateľom tohto objektu. 21. Podľa § 24 ods.2 zákona č.563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane svoje rozhodnutie vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane za nákup diagnostického prístroja založil na zistení, že kontrolovaný daňový subjekt nevyužíval majetok (diagnostický prístroj) na uskutočňovanie svojich plnení v kontrolovanom zdaňovacom období a ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení v budúcich zdaňovacích obdobiach. Podkladom pre takýto záver správcu dane musí byť riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Z administratívneho spisu, rozhodnutia správcu dane ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane si osvojil skutkové zistenia z daňovej kontroly na daň z príjmu právnických osôb za rok 2012, v daňovej kontrole na daň z pridanej hodnoty za rok 2012 ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonal a napriek tomu konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal využitie tovaru na uskutočnenie svojich plnení ani v budúcich zdaňovacích obdobiach. Tvrdenia daňového subjektu v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rok 2012 pritom považoval za účelové. 22. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle žalobnej námietky dospel k záveru, že tým, že správca dane nevykonal dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o súčasnom využití diagnostického prístroja, a to napriek tvrdeniam daňového subjektu o takomto využití a napriek návrhu na vykonanie dôkazu, zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci. Skutočnosť, či sa tovar, v danom prípade diagnostické zariadenie, využíva alebo nevyužíva na dosiahnutie príjmov daňového subjektu, je podstatou skutočnosťou pokiaľ správca dane mienil aplikovať ustanovenie § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z.. V tomto smere neobstojí ani poukaz žalovaného na predchádzajúce rozporné vyjadrenia samotného daňového subjektu a skutočnosti zistené z miestneho zisťovania (29. mája 2015), najmä keď daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa 17. mája 2016. Nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z., ak platiteľ dane nevyužije zakúpený tovar na dosiahnutie príjmov v zdaňovacom období, v ktorom tovar nadobudol. Postačuje jeho využitie v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňový subjekt využitie takéhoto majetku v budúcom zdaňovacom období preukazoval, bolo povinnosťou správcu dane za účelom riadneho zistenia skutkového stavu jeho tvrdenia preveriť. Ak tak správca dane (a žalovaný) nepostupoval, nemožno konštatovať, že skutkový stav bol zistený v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci. 23. Žalobca zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď vo vzťahu k obchodnému vzťahu žalobcu a obchodnej spoločnosti OVEČKA, s.r.o., mal zato, že preukázal kontinuitu obchodnoprávneho vzťahu s touto spoločnosťou, z ktorého žalobcovi plynú sústavné príjmy. Aj vo vzťahu k tomuto obchodnému prípadu žalobca s poukazom na ustanovenie § 49 ods.2 zákona č.222/2004 konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení. 24. Z administratívneho spisu a zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť OVEČKA, s.r.o., je dcérskou spoločnosťou žalobcu okrem iného s predmetom činnosti „poľnohospodárstvo včítane predaja výrobkov na ďalšie spracovanie“ a „chov hospodárskych zvierat“, žalobca má ako predmet podnikania uvedený okrem iného aj „prenájom hnuteľných vecí“. Zakúpenie lúčnej brány, ktorá mala byť daná žalobcom do užívania spoločnosti OVEČKA, s.r.o., zo strany správcu dane spochybnené nebolo. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva kontinuálny obchodný vzťah medzi materskou (žalobca) a dcérskou spoločnosťou (OVEČKA, s.r.o.). Správca dane nespochybnil ani existenciu fakturačných a finančných tokov medzi žalobcom a spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., pričom zo zistení správcu dane vyplýva aj skutočnosť, že faktúra č.200754/13 vystavená žalobcom je za správu majetku a práce po 1.000,-Eur/ mesiac, celkom 14.400,-Eur s DPH a faktúra č.200753/13 je za prenájom hospodárskych budov po 500 Eur/mesiac, celkom 7.200,-Eur s DPH. Fakturácie zo strany žalobcu správca dane zistil aj za rok 2011. Správca dane nespochybnil prenechanie majetku žalobcu do užívania spoločnosti OVEČKA s.r.o., na ktorom predmetná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť. 25. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku má súd zato, že právne závery správcu dane sú v rozpore s jeho skutkovými zisteniami, keď pri nespochybnenej existencii tovaru, kontinuálnemu obchodnému vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou OVEČKA, s.r.o. a preukázanými fakturačnými a finančnými tokmi v rámci predmetov činností týchto obchodných partnerov mal zato, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení. 26. Z ustanovenia § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. nevyplýva, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použil, ale ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. S prihliadnutím na definíciu podnikania, ktorým sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods.1 Obchodného zákonníka) a definíciu ekonomickej činnosti, za ktorú sa považuje každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem možno konštatovať, že podnikaním je aj využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Pre účely dane z pridanej hodnoty sa nevyžaduje, aby platiteľ dane využil zakúpený tovar na dosiahnutie príjmov v zdaňovacom období, v ktorom tovar nadobudol. Postačuje, aby takýto tovar mal potenciál byť predmetom obchodného vzťahu, a teda byť použitý na uskutočňovanie plnení žalobcu. 27. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd konštatuje, že záver žalovaného a správcu dane ohľadne nepreukázania použitia nakúpeného tovaru na uskutočňovanie plnení žalobcu je následkom nesprávneho právneho posúdenia skutkových zistení tak ako vyplývajú z administratívneho spisu a v konečnom dôsledku aj z napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia správcu dane). 28. Žalobca napokon namietal porušenie zásadných zásad správneho (daňového konania) a tvrdil, že žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, v prípade obchodného prípadu týkajúceho sa diagnostického prístroja neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom (Dodatok č.1/2014), v obchodnom prípade týkajúcom na lúčnej brány dokazovanie riadne nevyhodnotil a jeho úvaha nie je podložená a odporuje zistenému skutkovému stavu. K uvedenému správny súd uvádza, že predmetom tejto námietky sú skutočnosti, ktoré žalobca namietal aj v rámci tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenie, k čomu sa správny súd vyjadril v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. 30. V ďalšom konaní žalovaný preverí tvrdenie žalobcu o použití majetku - diagnostického prístroja v Dome seniorov M. vo vzťahu k jeho použitiu na dosahovanie príjmov žalobcu. Taktiež opätovne právne posúdi svoje skutkové zistenia vo vzťahu o dodaniu lúčnej brány spoločnosti OVEČKA, s.r.o., pričom právnym názorom správneho súdu je žalovaný viazaný (§ 191 ods.6 SSP). 31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. 32. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.