Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/189/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201095 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX W., právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. D., Z. XXX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, 2/ O. N., Z. XX, XXX XX W., 3/ O. N., Z. XX, XXX XX W., 4/ L.. V.. A. Y., Z. XX, XXX XX W., 5/ L.. S. Z., O. X, XXX XX N. S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/027555-4-SA zo dňa 19. októbra 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania 1/ - 5/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žiadosťou zo dňa 20.05.2016 požiadal stavebník A. D., Z. č. XXX, (ďalší účastník konania 1/) o stavebné povolenie pre stavbu: „Hospodárska budova + garáž“, Obec Stožok, k. ú. Z., parc. č. pozemkov CKN XXX/X a XXX/X. K žiadosti doložil aj stanoviská vlastníkov susedných nehnuteľností (žalobcu M. D., Z. č. XXX a ďalších účastníkov konania 2/ a 3/ O. a O. N., Z. č. XX) zo dňa 07.10.2015, v ktorých títo prehlásili, že dňa 07.10.2015 boli oboznámení s projektovou dokumentáciou stavby, stavebnými úpravami a udržiavacími prácami a súhlasia s jej realizáciou. 2. Oznámením č. S2016/00098-ozn zo dňa 23.05.2016 Obec Stožok ako stavebný úrad (orgán verejnej správy I. stupňa) oznámila začatie konania a zlúčenie územného a stavebného konania podľa § 36 ods. 1, § 61 ods. 1 a § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon) so zdôvodnením, že sa jedná o jednoduchú stavbu a podmienky jej umiestnenia sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Zároveň oznámila, že sa upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona a § 61 ods. 2 Stavebného zákona, pretože pre územie, ktorého sa návrh týka, bola spracovaná územo-plánovacia dokumentácia, na podklade ktorej možno návrh posúdiť, stavebnému úradu sú dobré známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V oznámení bola ďalej popísaná predmetná stavba, konkrétne zmena dokončenej stavby - Hospodárskej budovy a garáže. 3. Uvedeným oznámením boli zároveň účastníci konania a dotknuté orgány upovedomené o tom, že do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia môžu vzniesť svoje námietky a pripomienky a na neskôr podané námietky a pripomienky sa neprihliadne. Účastníci konania boli tiež upovedomení o tom, že do podkladov pre rozhodnutie môžu nahliadnuť na stavebnom úrade v pondelok až v piatok v úradných hodinách. Oznámenie bolo doručené všetkým účastníkom administratívneho konania a dotknutým orgánom verejnej správy. 4. Dňa 02.06.2016 bola orgánu verejnej správy 1. stupňa doručená námietka žalobcu „proti rozhodnutiu vo veci o začatí konania o zlúčení územného a stavebného konania a o upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.“ V námietke žalobca uviedol, že bol nedostatočne informovaný vo veci nadstavby strechy a jej projektu, preto žiadal o prerokovanie danej veci. Ďalším podaním, doručeným stavebnému úradu dňa 14.06.2016, sa žalobca domáhal odpovede na svoju námietku. 5. Rozhodnutím č. S2016/00098-sp zo dňa 01.08.2016 stavebný úrad Obec Stožok povolil stavebníkovi podľa § 39a a § 66 Stavebného zákona stavbu „Hospodárska budova + garáž, nadstavba strechy“, druh stavby: zmena dokončenej stavby, podľa projektovej dokumentácie L.. V.. A. Y., Z. XX, W.. Stavba bola definovaná nasledovne: ide o nadstavbu podkrovia nad garážou a hospodárskou budovou na cca 2/3-inách pôdorysu, na ploche 4,20 m x 13,80 m až 14,30 m. Výška hrebeňa od podlahy existujúcej budovy bola určená + 5 m. Prístup do podkrovia bude z existujúcej budovy. Podkrovný priestor bude bez inštalácii, t. j. stavba nerieši žiadne prípojky na verejné siete. Okenné otvory pôvodnej stavby sa nemenia, nové okenné otvory budú v štítových stenách, sedlová strecha bude symetrická, pokrytá škridplechom tehlovočervenej farby. Ďalej bolo riešené ukončenia strechy a žľabov, a podľa § 39a ods. 2 a § 66 ods. 2 Stavebného zákona boli určené pre stavebníka záväzné podmienky pre realizáciu stavby. O námietkach žalobcu rozhodol stavebný úrad tak, že ich zamieta. Platnosť stavebného povolenia bola určená na 2 roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti. 6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že stavebník preukázal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam a preukázal aj súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s realizáciou stavby. 7. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Ďalej poukázal na ustanovenie § 61 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého od miestneho zisťovania, prípadne od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V nadväznosti na uvedené uviedol, že oznámenie o začatí konania a o zlúčení územného a stavebného konania bolo doručené všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom a obsahovalo aj poučenie o tom, že do podkladov pre rozhodnutie je možné nahliadnuť na stavebnom úrade. 8. Kladné stanovisko k stavbe bez pripomienok vydal Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie - orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny, ako aj orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Dokumentácia stavby bola vypracovaná v súlade so základnými požiadavkami na stavby a všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a na navrhovanie stavieb podľa Stavebného zákona. Stavebník predložil všetky predpísané doklady a podklady súvisiace s konaním, vrátane vyjadrení dotknutých orgánov k stavbe. Žiadosť bola preskúmaná z hľadísk uvedených v ustanoveniach § 37, § 39 a § 58 - § 66 Stavebného zákona a bolo zistené, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. Na základe týchto dôvodov stavbu povolil. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že stavebník uviedol stavebný úrad do omylu v názve stavby, pretože stavia autodielňu. Stavba podľa jeho názoru už niekoľko rokov neplní funkciu hospodárskej budovy a po odpredaji domu manželom N. plní funkciu dielne. Aj strechu potrebuje stavebník zdvihnúť kvôli umiestneniu autozdviháka. 10. Ďalej v odvolaní žalobca namietal, že v popise stavby v treťom a štvrtom riadku bolo uvedené, že podkrovná prístavba bude bez inštalácie, t. j. stavba nerieši žiadne prípojky na verejné siete. Tento argument uznal žalobca za pravdivý, ale poukázal na to, že to nezahŕňa jeho prípojku k domu č. XXX, konkrétne, či táto nová strecha bude v dostatočnej vzdialenosti od jeho prípojky. Ďalej zdôraznil, že ide o plechovú krytinu. 11. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že v stavebnom povolení bolo konštatované, že stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť o stavebné povolenie poskytovala dostatočný poklad na posúdenie navrhovanej stavby. Z predchádzajúcich bodov odvolania podľa žalobcu je zrejmé, že neboli dostatočne známe pomery staveniska, pretože stavebník uviedol stavebný úrad do omylu. Nie je to hospodárska budova, ale autodielňa. 12. Potrebu ústneho pojednávania žalobca zdôraznil tým, že na tomto pojednávaní mal stavebník vyjadriť súhlas so stavbou žalobcovej garáže, ktorá by mala mať jednu spoločnú stenu s garážou stavebníka. Ak nedôjde k stavbe žalobcovej garáže, bude nadstavovaná strecha tieniť na jeho záhradku, v zimnom období bude tienenie zasahovať prípadne až do okien domu. 13. Na základe uvedených argumentov žalobca žiadal, aby stavba nebola povolená. 14. V odvolaní žalobca ešte namietal, že v poučení o opravnom prostriedku je uvedený odkaz na Občiansky súdny poriadok, pričom od 01.07.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, preto žiadal o vyhotovenie a doručenie nového rozhodnutia so správnym poučením. 15. Stavebník A. D., bytom Z. č. XXX, vyjadril nesúhlas s odvolaním žalobcu s tým, že projektovú dokumentáciu vypracovala oprávnená osoba a postupuje sa podľa Stavebného zákona. 16. K odvolaniu sa vyjadrili aj O. N. a O. N., Z. č. XX, a uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca bol uvedený do omylu. Stavebník využíva časť „garáž“ na činnosti spojené s užívaním garáže, nie je tam žiadna dielňa. Ďalej vo vyjadreniach uviedli, že keď odkúpili dom a záhradu od pani D., pán D. mal už vyriešené verejné siete a neplánuje v tomto smere zmenu, čiže by to nemalo mať nijaký vplyv na prípojku žalobcu. Všetci zainteresovaní boli oboznámení s projektovou dokumentáciou. Pokiaľ odvolateľ namietal tienenie, táto námietka je bezpredmetná, pretože žalobca uviedol, že záhradku chce zrušiť a chce tam vybudovať tiež garáž. Pokiaľ ide o tienenie plánovanej nadstavby na záhradku, tak táto bola z väčšej časti v tieni už odvtedy, ako bola vybudovaná spomínaná garáž + hospodárska budova. 17. Prípisom č. S2016/00098-oprava zo dňa 23.09.2016 orgán verejnej správy 1. stupňa opravil chybu v poučení v stavebnom povolení. 18. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Banská Bystrica (žalovaný) a rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2016/027555-4-SA zo dňa 19.10.2016 odvolanie žalobcu zamietol a I. stupňové rozhodnutie potvrdil. 19. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zákona č. 71/1963 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj správny poriadok) a na ustanovenia § 39a, § 61 ods. 2, 3 a § 66 ods. 1 Stavebného zákona. 20. Pokiaľ odvolateľ namietal, že stavebník uviedol stavebný úrad do omylu v názve stavby „Hospodárska budova“, ktorá plní funkciu „dielne“, žalovaný uviedol, že v žiadosti o stavebné povolenie, ako aj v priloženej projektovej dokumentácii, je uvedený názov stavby „Hospodárska budova + garáž.“ Celé konanie bolo o povolení stavby hospodárskej budovy + garáže a nie len o povolení stavby hospodárskej budovy. Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. V danom prípade ide o stavbu, ktorá je povoľovaná ako hospodárska budova a garáž, preto ak by stavebník chcel v budúcnosti stavbu užívať ako dielňu, je potrebné požiadať stavebný úrad o zmenu stavby ešte pred jej dokončením v zmysle § 68 Stavebného zákona, resp. o zmenu v užívaní stavby v zmysle § 85 Stavebného zákona. 21. K námietke týkajúcej sa elektrickej prípojky k domu č. XXX, žalovaný uviedol, že v konaní o povolení stavby žalobca/odvolateľ v tomto smere nič nenamietal. Projekt stavby rieši len časť stavby, ktorá sa povoľuje a ktorá nezasahuje do elektrickej prípojky odvolateľa. 22. K námietke o upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že Stavebný zákon v § 61 ods. 2 umožňuje stavebnému úradu upustiť od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania. Na to potom nadväzuje právna úprava odseku 3. Účastníci konania majú právo vyjadriť svoje pripomienky a námietky k povoľovanej stavbe, ale nevyžaduje sa ich súhlas. 23. K požiadavke žalobcu/odvolateľa, že na ústnom pojednávaní mu mal stavebník podpísať povolenie na výstavbu jeho garáže a povolenie na výstavbu jeho plota, žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania je stavba „Hospodárska budova + garáž, nadstavba strechy.“ Konanie o povolení garáže a plota žalobcu bude povoľované v samostatnom konaní na základe jeho žiadosti. 24. K námietke o výške stavby, ktorá by mala tieniť žalobcovi na jeho pôdu, žalovaný uviedol, že poukazuje na § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. Uvedená vyhláška upravuje požiadavky na odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Vzdialenosť medzi stavbou a pozemkom vyhláška nerieši. V súčasnej legislatíve neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by posudzoval tienenie pozemkov, záhrad a podobne, posudzuje sa len vplyv stavby na okolitú zástavbu v zmysle STN XXXXXX v znení neskorších zmien - budovy na bývanie. 25. K namietanej chybe v poučení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto bola v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku orgánom verejnej správy 1. stupňa odstránená. 26. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi, neboli zistené také porušenia zákona, pre ktoré by muselo byť vydané rozhodnutie zrušené alebo zmenené, preto ho potvrdil. 27. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 27.12.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 28. V správnej žalobe žalobca namietal, že v stavebnom konaní boli porušené základné zásady správneho konania a ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 1, 2. Napriek námietke žalobcu I. stupňový orgán verejnej správy nevykonal miestne zisťovanie ani ústne pojednávanie a rozhodol len na základe podkladov stavebníka, čím odoprel právo žalobcu stanovené v § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Rozhodnutie o upustení od miestneho zisťovania aj od ústneho pojednávania zdôvodnil odkazom na § 61 ods. 2 Stavebného zákona, teda tým, že sú mu dobre známe pomery staveniska. Tento záver je nesprávny, pretože stavebník využíval stavbu iným spôsobom, akým zdokladoval žiadosť o vydanie povolenia. Stavebný úrad mohol toto zistiť pomocou miestneho zisťovania. Pre absenciu miestneho zisťovania žalobca považuje rozhodnutie za nesprávne ako celok, keď nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 29. V odvolaní voči I. stupňovému rozhodnutiu poukazoval na nesprávne zistený skutkový stav ohľadom účelu stavby, stavebného riešenia a miestneho zisťovania. Odvolací orgán sa nevysporiadal s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní v súvislosti s nesprávne zisteným skutkovým stavom. V tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe poukázal na § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru mal žalovaný v rámci odvolacieho konania dôkladne preveriť namietané okolnosti, a to vyžiadaním si ďalšieho stanoviska, vykonaním dôkazu ohliadkou na mieste alebo výsluchom svedkov, najmä pokiaľ takéto dôkazy počas celého stavebného konania neboli zabezpečené. 30. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 31. Ďalej žalobca zdôraznil, že mieru pochybenia správneho orgánu, vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti prejednávanej veci, možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení. Ďalej zdôraznil, že štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje a v oblasti správneho práva sú preto povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie - in dubio mitius. 32. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí námietok, ako aj odvolania žalobcu, v dôsledku čoho má žalobca za to, že rozhodnutie je nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 269/05-34 zo dňa 20.12.2016. 33. Postup žalovaného podľa žalobcu pri hodnotení dôkazov nebol objektívny, prijaté právne a skutkové závery žalovaný ozrejmil tendenčne, v snahe obhájiť správnosť svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie je nepresvedčivé a skĺzava do roviny nepreskúmateľnosti. 34. Žalobca žiadal o zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu : - nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, - nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, - nesprávneho právneho posúdenia veci, - podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 35. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ustanovenie § 61 Stavebného zákona zakotvuje povinnosť stavebnému úradu vždy oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania. Priamo v odseku 2 tohto ustanovenia je uvedené, že ak sú stavebnému úradu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie stavby, je možné upustiť od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania. Ak však stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, je potrebné, aby určil lehotu, dokedy si účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k povoľovanej stavbe uplatniť. Účastníci konania majú právo vyjadriť svoje pripomienky a námietky k povoľovanej stavbe, ale nevyžaduje sa ich súhlas. 36. V prejednávanej veci stavebný úrad listom zo dňa 23.05.2016 oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania v zlúčenom územnom a stavebnom konaní. V tomto oznámení boli obsiahnuté potrebné poučenia, ako aj výzva na uplatnenie námietok a pripomienok. V rámci konania si uplatnil svoje námietky žalobca. V námietke uviedol, že nebol dostatočne informovaný vo veci nadstavby strechy a nevidel projekt, preto žiadal o prerokovanie veci. 37. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že v oznámení o začatí konania boli účastníci konania poučení o možnosti nahliadnuť do pokladov pre rozhodnutie na stavebnom úrade. Z toho vyplýva, že žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom konania bolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu, čo žalobca v stanovenej lehote neurobil. Z týchto dôvodov potom stavebný úrad námietku žalobcu zamietol a stavbu povolil. Pokiaľ žalobca žiadal ústne pojednávanie aj z dôvodu potreby riešenia jeho vlastných stavieb, aj s touto požiadavkou sa v rozhodnutí vysporiadal a to tak, že tieto stavby budú predmetom samostatného konania. 38. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že tak ako on, aj stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach neuviedli, akými úvahami sa riadili pri vydávaní rozhodnutí. Postupovali v súlade so Správnym poriadkom, a to ako vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a žalovaný reagoval aj na relevantné odvolacie dôvody. Nepreskúmateľnosťou netrpí ani prvostupňové a ani druhostupňové rozhodnutie. V oboch rozhodnutiach je podrobne uvedený celý priebeh konania, citované námietky účastníkov, sú vymenované dôkazy, ktoré správny orgán vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. 39. S podanou žalobou vyjadril nesúhlas, pretože podľa jeho názoru žalobca dôvodnosť podanej žaloby nepreukázal, a preto žiadal, aby správny súd žalobu zamietol. 40. Uznesením č. k. 23S/189/2016-34 zo dňa 08.02.2017 správny súd pribral ďalších účastníkov konania: stavebníka A. D., Z. č. XXX, vlastníkov susedných nehnuteľností O. a O. N., bytom Z. č. XX, projektanta L.. V.. A. Y., Z. č. XX, W. a odborný stavebný dozor L.. S. Z., O. č. 3, N. S.. Správny súd po predložení administratívneho spisu zistil, že žalobca v správnej žalobe neoznačil všetkých účastníkov administratívneho konania, ktorí sú v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) účastníkmi súdneho konania, preto ich pribral do konania postupom podľa § 33 SSP. 41. Ďalší účastníci konania 2/ a 3/ O. N. a O. N., bytom Z. č. XX, vo svojich vyjadreniach odkázali na § 123 Občianskeho zákonníka a zotrvali na svojich vyjadreniach v stavebnom konaní. Zdôraznili, že výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a že medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností musí byť určitá miera tolerancie, ktorá nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor ostatných susedov, ale je potrebná vždy určitá vzájomná rovnováha. Stavebník podľa ich názoru nijakým spôsobom neobmedzil svojím konaním žalobcu v jeho plánoch na stavbu garáže a plota, ktoré plánuje do budúcnosti, ako aj v prípade ďalších prác na jeho vlastnom pozemku. 42. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podal námietky, pretože podľa jeho názoru stavebník uviedol stavebný úrad do omylu v súvislosti s účelom stavby. Už v čase podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebník využíval hospodársku budovu ako autodielňu a práve stavebným povolením s nadstavbou strechy si túto autodielňu plánoval rozšíriť tak, aby do nej bolo možné umiestniť autozdvihák. V dôsledku vydania stavebného povolenia sú poškodené oprávnené záujmy žalobcu, keď stavebník v súvislosti s hlučným opravovaním motorových vozidiel obťažuje žalobcu. Poukázal ďalej na § 62 ods. 4 Stavebného zákona a zdôraznil, že ak by žalovaný vykonal miestne zisťovanie, stavbu by práve z dôvodov podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona nepovolil. Rozhodnutie I. stupňové, ako aj II. stupňové, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nerozporuje skutočnosť, že skutkový stav nebol zistený dostatočne, ani sa nijakým spôsobom neohradzoval voči tomu, že účel stavby a stavebné riešenie stavby nezodpovedá skutočnosti. Na základe uvedeného žiadal, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 43. K žalobe sa vyjadril aj stavebník A. D., bytom Z. č. XXX v procesnej pozícii ďalšieho účastníka konania 1/ a uviedol, že I. stupňové ako aj II. stupňové rozhodnutie považuje v celom rozsahu za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci s tým, že vec bola aj správne právne posúdená a žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 44. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ žalobca uviedol, že ďalší účastník konania 1/ nevyvrátil jeho tvrdenie o tom, že v stavebnom konaní uviedol stavebný úrad do omylu ohľadom účelu stavby a stavebného riešenia stavby. K vyjadreniu ďalších účastníkov 2/ a 3/ uviedol, že títo poukazovali na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, pričom v predmetnej veci sa nejedná o susedský spor v zmysle civilného práva, ale o správne konanie spravujúce sa ustanoveniami Správneho poriadku a Stavebného zákona. Ďalší účastníci neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by rozporovali tvrdenia žalobcu a nijakým spôsobom sa nevyjadrili k správnosti a zákonnosti postupu žalovaného. Ďalej uviedol, že ďalší účastníci odkazujú na prílohu „Vyjadrenie k odvolaniu proti vydanému rozhodnutiu zo dňa 25.08.2016“, ale táto príloha žalobcovi nebola zaslaná súdom, preto sa nemohol k vyjadreniu ďalších účastníkov vyjadriť v celom rozsahu. 45. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 26.04.2017. 46. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na replikách, ktoré boli podané vo veci. Namietal, že rozhodnutie stavebného úradu Obce Stožok nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ak stavebný úrad nevykonal miestne zisťovanie, nepoznal miesto staveniska. Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu hospodárskej budovy a garáže, pričom hospodárska budova v podstate ani neexistovala a na dôkaz toho predložil súdu k nahliadnutiu fotografiu, z ktorej vyplýva, že hospodárska budova je pevne pripojená ku garáži a v podstate vchádza sa do nej cez garážové dvere. Postupom orgánu verejnej správy bolo upreté právo žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Aj keď nie je právny nárok na miestne zisťovanie, má za to, že nebola správna úvaha správneho orgánu, pokiaľ upustil od miestneho zisťovania a pokiaľ uzavrel, že pozná pomery staveniska. 47. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s konaním stavebného úradu, ak nevykonal miestne zisťovanie a v podstate s takým postupom, že došlo k zlúčeniu územného konania so stavebným, čím mu bolo znemožnené sa vo veci vyjadrovať. Nie je jasné, v akom rozsahu bola stavba povolená a na čo bude slúžiť, lebo tam boli vykonávané rozsiahle búracie práce. Na otázku zo strany súdu, prečo sa neoboznámil s projektovou dokumentáciou, uviedol, že projektovú dokumentáciu mu ukázala matka stavebníka pani D.. Na ďalšiu otázku, prečo sa žalobca neoboznámil s projektovou dokumentáciou na obecnom úrade, keď v posledný deň lehoty priniesol námietky, uviedol, že celá projektová dokumentácia sa nedá prečítať za 15 minút. Žalobca uviedol, že v podstate namieta, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou a to bola aj podstatná námietka, ktorú zaniesol v posledný deň lehoty. Z pôvodnej hospodárskej budovy tam nezostalo nič. 48. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na miestne zisťovanie nie je právny nárok. To, či k nemu dôjde, závisí od úvahy stavebného úradu, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 575/2013. Účastníci administratívneho konania boli oboznámení s možnosťou oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou a vznášať námietky. Rozhodnutie tak stavebného úradu, ako aj žalovaného, je riadne odôvodnené, preskúmateľné. 49. Splnomocnená substitučná zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 1/ A. D., bytom Z. č XXX, uviedla, že sa pripája k stanovisku žalovaného. Stavebný úrad aj žalovaný postupovali v konaní v zmysle platných právnych predpisov. 50. Ďalší účastník konania 2/ O. N., bytom Z. č. XX, uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku. Objasnil ešte, že stavebník zamuroval dvere do hospodárskej budovy, pretože v podstate sa do nej vchádzalo cez ich pozemok, okná zostali zachované. 51. Ďalšia účastníčka konania 3/ O. N., bytom Z. č. XX, sa pripojila k vyjadreniu manžela - ďalšieho účastníka 2/ a zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach vo veci. Na doplnenie uviedla, že oni s manželom kúpili dom s pozemkom a záhradou, pričom hospodársku budovu spolu s garážou nekupovali a práve z dôvodu, aby mohol hospodársku budovu využívať stavebník tak, aby nemusel chodiť po ich pozemku, bola nevyhnutná prestavba garáže vrátane hospodárskej budovy. 52. Ďalší účastník 4/ L.. V.. A. Y., bytom Z. č. XX, W. - projektant, uviedol, že podľa neho žalobcovi bola známa projektová dokumentácia, pretože on ako projektant poznal pripomienky a námietky žalobcu a na základe nich aj projektovú dokumentáciu prerábal. Zohľadnil jeho požiadavku na to, aby strecha nezachádzala na jeho pozemok, nezachádza v súčasnosti vôbec, končí žľabom. Taktiež na základe námietky, ale v inom stavebnom konaní, konkrétne v rámci stavebného dohľadu v súvislosti s touto stavbou, bolo odstránené zateplenie zo steny súvisiacej s pozemkom žalobcu. Objasnil, že pôvodne bola stavba zostavená z troch častí, z hospodárskej budovy, z garáže a v strede bola nefunkčná časť. V záujme nových vlastníkov domu a priľahlého pozemku bolo potrebné vykonať túto prestavbu tak, aby mohol stavebník užívať celú stavbu a nechodil pritom cez pozemok nových vlastníkov, teda manželov N.. Uviedol, že zmeny v projekte boli z jeho strany vykonávané na požiadanie stavebného úradu, a to vždy na základe nejakých požiadaviek zo strany žalobcu, preto žalobca musel vedieť o tom, ako stavba prebieha. 53. V rámci konečných návrhov právny zástupca žalobcu navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie, poverený zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť v zmysle § 190 SSP, právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ navrhol, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania, ďalší účastníci 2/ až 4/ navrhli žalobu zamietnuť. 54. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 55. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 56. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu a postup orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 57. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2016/027555-4-SA zo dňa 19.10.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Obce Stožok č. S2016/00098-sp zo dňa 01.08.2016, ktorým stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby - nadstavbu strechy hospodárskej budovy a garáže na pozemku parc. č. CKN XXX/X a XXX/X, v kat. úz. Z., obec Z., pre stavebníka A. D., bytom Z. č. XXX. 58. S poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP správny súd v odôvodnení rozsudku uvádza len posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, avšak súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. 59. V správnej žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Všetky tieto vytýkané nedostatky majú podklad v dvoch podstatných žalobných námietkach. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal, že stavebný úrad (orgán verejnej správy 1. stupňa) porušil základné zásady správneho konania, keď rozhodol len na základe podkladov stavebníka a nevykonal miestne zisťovanie a ústne pojednávanie. Druhou žalobnou námietkou žalobca poukazoval na to, že žalovaný sa v odvolacom konaní nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami o nedostatočne zistenom skutkovom stave a porušil ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku. 60. V územnom a stavebnom konaní sa podporne na základe ustanovenia § 140 Stavebného zákona aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ako lex genrealis), ak Stavebný zákon nemá vlastnú právnu úpravu niektorých procesných inštitútov (ako lex specialis), reflektujúc osobitné požiadavky územného a stavebného konania. 61. Podľa § 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona; jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. 62. Podľa § 139b ods. 5 písm. a) Stavebného zákona; zmeny dokončených stavieb sú nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú. 63. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona; stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 64. Podľa 36 ods. 1 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 65. Podľa 36 ods. 2 Stavebného zákona; od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 66. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 67. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona; od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 68. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 69. V predmetnom prípade nebolo žalobcom spochybnené, že sa jedná o zmenu dokončenej jednoduchej stavby, konkrétne o jej nadstavbu. Pri takomto druhu stavby, resp. jej zmeny Stavebný zákon v ustanovení § 39a ods. 4 umožňuje zlúčiť územné a stavebné konanie, v zmysle ktorého stavebný úrad aj svoj postup odôvodnil. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že by neboli splnené podmienky na zlúčenie územného a staveného konania, v tomto duchu sa vyjadril až na pojednávaní, kde uviedol, že stavebný úrad nepostupoval správne, keď nevykonal miestne zisťovanie a postupom, pri ktorom bolo zlúčené územné a stavebné konanie, mu bolo znemožnené vo veci sa vyjadriť. Prečo konkrétne neboli splnené podmienky na zlúčenie územného a stavebné konania žalobca nešpecifikoval. 70. Uvedenú námietku žalobcu, prednesenú na pojednávaní a neuplatnenú v správnej žalobe, ktorá nebola konkrétna a skôr zrejme smerovala k zdôrazneniu žalobcom tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorá platí v konaní pred správnym súdom o všeobecnej správnej žalobe, nemohol prihliadnuť. 71. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňovým orgánom verejnej správy nebolo vykonané miestne zisťovanie a rozhodol len na základe podkladov predložených stavebníkom, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 1 Správneho poriadku, správny súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 72. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že územné a stavebné konanie sú ovládané prísnou koncentračnou zásadou (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20.07.2011, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012 pod č. 105/2012, s. 89). Z citovaných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad je povinný oznámiť dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania začatie územného alebo stavebného konania, prípadne ich zlúčenie, a nariadiť ústne pojednávanie (spojené v stavebnom konaní s miestnym zisťovaním), na ktorom môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky, pričom na neskôr podané námietky už nie je možné prihliadnuť (koncentračná zásada). V prípade územného, a aj v prípade stavebného konania, Stavebný zákon umožňuje upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to ak bola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno vyhodnotiť umiestnenie stavby, stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a podklady predložené stavebníkom poskytujú dostatočný podklad pre posúdenie stavby. Ak stavebný úrad postupuje týmto spôsobom a ústne pojednávanie nenariadi, účastníci konania sú oprávnení vzniesť voči povoľovanej stavbe (v predmetnom prípade proti zmene dokončenej stavby) námietky v lehote určenej stavebným úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Uvedená lehota plynie od okamihu, keď sú účastníci o tomto svojom práve upovedomení. 73. V posudzovanom prípade stavebný úrad oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania a zlúčenie územného a stavebného konania, zdôvodnil aj upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, poučil účastníkov konania o práve vzniesť námietky ako aj o tom, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať, všetko s odkazom na príslušné ustanovenia Stavebného zákona. V tomto oznámení zároveň aj popísal, čo bude predmetom nadstavby, vrátane označenia stavby, pozemkov, na ktorých sa nachádza, s uvedením plochy, na ktorej bude nadstavba realizovaná a s uvedením výšky strechy po nadstavbe. Ďalej ešte stavebný úrad v oznámení účastníkov konania poučil, že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť na stavebnom úrade (Obec Stožok) v pondelok až v piatok v úradných hodinách. Z administratívneho spisu je zrejmé, že oznámenie bolo doručené všetkým účastníkom administratívneho konania, žalobcovi konkrétne dňa 25.05.2016. 74. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok v postupe prvostupňového orgánu, keď nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou zdôrazňuje koncentračnú zásadu, ktorá platí v stavebnom konaní. Aj keď žalobca v konaní pred stavebným úradom v zákonnej lehote uplatnil námietky, ich obsahom bolo len to, že nebol oboznámený so stavbou a ani s jej projektom. Nič konkrétne vo vzťahu k nesplneniu podmienok pre upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania nenamietal, preto na neskôr uplatnené námietky v tomto smere nie je možné prihliadať. V oznámení č. S2016/00098-ozn zo dňa 23.05.2016 bol žalobca poučený o možnosti nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie na stavebnom úrade a na spisovom obale administratívneho spisu prvostupňového orgánu je spísaný úradný záznam zamestnankyňou stavebného úradu, že žalobca osobne na stavebný úrad priniesol námietky a do spisu nenahliadol, napriek tomu, že mu príslušná pracovníčka bola ochotná spis k nahliadnutiu poskytnúť napriek koncu pracovnej doby. Navyše aj skutočnosti, ktoré boli obsahom námietok, sa na pojednávaní pred správnym súdom ukázali ako nepravdivé, pretože žalobca priznal, že s projektom stavby bol oboznámený matkou stavebníka (ďalšieho účastníka 1/) pani D., a rovnako to potvrdzuje aj výpoveď projektanta (ďalšieho účastníka 4/), ktorý na pojednávaní uviedol, že viackrát reagoval pri úprave projektu na námietky žalobcu, vznesené neoficiálne ešte pred začatím administratívneho konania. Navyše žalobca svoj súhlas so stavbou vyjadril aj v stanovisku z 07.10.2015, čo na pojednávaní pred správnym súdom potvrdil. 75. Postup stavebného úradu pri upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania bol v súlade so Stavebným zákonom a stavebný úrad dodržal všetky súvisiace oznamovacie a poučovacie povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, ako aj ďalším účastníkom administratívneho konania. 76. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani tú žalobnú námietku, ktorou žalobca poukazoval na nesprávny postup žalovaného pri vybavení jeho odvolania, pretože sa nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní, kde poukazoval na nesprávne zistený skutkový stav ohľadom účelu stavby, stavebného riešenia stavby a miestneho zisťovania. Aj v súvislosti s touto žalobnou námietku správny súd zdôrazňuje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej bolo oprávnenie žalobcu na vyjadrenie nesúhlasu s povoľovanou nadstavbou koncentrované do námietok, ktoré bol oprávnený podať v lehote 7 dní od doručenia oznámenia staveného úradu. Žalobca v námietkach nič konkrétne okrem toho, že nebol dostatočne oboznámený so stavbou, nenamietal a svoj nesúhlas s povoľovanou stavbou v konkrétnostiach rozviedol až v podanom odvolaní. Aj napriek prísnemu uplatňovaniu koncentračnej zásady sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal a postup prvostupňového orgánu vyhodnotil ako zákonný a správny. 77. Žalovaný vo svojom rozhodnutí popísal priebeh konania, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia má vnútornú logickú štruktúru, reflektujúcu na odvolacie námietky žalobcu, s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Rozhodnutie žalovaného preto nemožno vyhodnotiť ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 78. Orgány verejnej správy oboch stupňov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pri svojom rozhodnutí vychádzali z listinných podkladov (územnoplánovacia dokumentácia a podklady predložené stavebníkom - žiadosť, projekt stavby, listy vlastníctva), a orgán verejnej správy 1. stupňa aj z vlastných poznatkov, na základe ktorých mu boli známe pomery staveniska. Najmä v prípade stavebných úradov, ktorých územná pôsobnosť nie je veľmi rozsiahla, je dôvodné predpokladať, že stavebný úrad má dostatočný prehľad o potenciálnych staveniskách. 79. Žalobca v administratívnom konaní a ani v súdnom konaní nespochybnil, že ide o nadstavbu jednoduchej stavby. Postup v územnom a stavebnom konaní pri upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zodpovedal právnej úprave Stavebného zákona, čo bolo vyhodnotené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. Preto neobstojí ani tá žalobná námietka, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. 80. V postupe orgánov verejnej správy oboch stupňov neboli správnym súdom zistené ani žiadne vady, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 81. Z pojednávania uskutočneného pred správnym súdom vyplynulo, že nadstavbu stavby hospodárskej budovy a garáže si vynútila potreba sprístupnenia jej užívania. Po odpredaji rodinného domu s priľahlým pozemkom ďalším účastníkom konania 2/ a 3/ matkou stavebníka (ďalší účastník konania 1/) by stavebník ako vlastník prestavovanej nehnuteľnosti, mal prístup do hospodárskej budovy, ktorá je spojená s garážou, len z pozemku patriaceho ďalším účastníkom konania 2/ a 3/. Po ich dohode boli preto vstupné dvere do hospodárskej budovy zamurované a prístup do hospodárskej budovy stavebník začal riešiť z prednej časti, teda z garáže. Ako to vyplýva z projektu stavby a aj z výpovede projektanta (ďalší účastník konania 4/), medzi prednou a zadnou časťou stavby, medzi ktorými bola ešte neužívaná časť, bol výškový odstup, a pre sprístupnenie hospodárskej budovy prostredníctvom garáže, bola nevyhnutná právne nadstavba strechy. Z vyjadrení všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, na pojednávaní vyplynulo, že všetci boli ako účastníci administratívneho konania so stavbou a jej projektom, ako aj so skutočnosťami týkajúcimi sa nutnosti jej realizácie, oboznámení. 82. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, že hlavným dôvodom pre podanie správnej žaloby pre neho bolo, že nemá vedomosť o tom, čo skutočne mieni stavebník (ďalší účastník konania 1/) v stavbe realizovať a ako ju mieni užívať. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že pre realizáciu zmeny stavby/nadstavby boli stavebným úradom určené pre stavebníka záväzné podmienky a povolenie samotného užívania stavby bude predmetom kolaudačného konania podľa § 76 a nasl. Stavebného zákona. Predmetom územného a stavebného konania bola zmena stavby, označenej ako Hospodárska budova a garáž (takto je stavba zapísaná aj na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Z., obec Z., okres W.), a jej nadstavbou nedošlo k zmene účelu, na ktorý je určená. V prípade, ak by vlastník nehnuteľnosti chcel túto užívať iným spôsobom, než na aký je určená, bude to predmetom samostatného administratívneho konania. 83. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods.1 a contrario SSP. 84. Ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania voči žalobcovi, ako účastníkovi konania, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP a contrario, nakoľko im zo strany súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. 85. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.