Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201082 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017201082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej,v právnej veci žalobcov v 1./ rade: S. J., W. XX, XXX XX J., v 2./ rade: N. J., W. XX, XXX XX J., v 3./ rade: EUROKOM s.r.o., Rastislavova 81, 040 01 Košice, IČO: 36 591 831, právne zastúpených: JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, Štúrova 20, Košice, a ďalších účastníkov konania v 1./ rade: AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice, v 2./ rade: X.. N. Z., U. O. X, J., právne zastúpený Advokátska kancelária - JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, v 3./ rade: S. J., N. XX, J., v 4./ rade: X.. S. N., R.K. X, J., a ATECH studio s.r.o., Popradská 64, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2017/037508 zo dňa 26.09.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia v 1. až v 3. rade, žiadali žalobou zo dňa 04.12.2017 podanou na Krajský súd v Košiciach 6.12. 2017, zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice č. OU-KE-OVBP2-2017/037508 zo dňa 26.09.2017, v spojení s rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh /správny orgán prvého stupňa/ č. MK/A/2017/11948-02/IV/TOM zo dňa 28.06.2017, ktoré žalovaný potvrdil. Žiadali vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcom právo na náhradu trov konania. 2. Správny orgán prvého stupňa, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), podľa § 39 a § 39a stavebného zákona vydal dňa 28.06.2017 rozhodnutie o umiestnení stavby „Dom smútku“ na W. B. v J. na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, nachádzajúcich sa v kat. území S. K. pre navrhovateľa AVE + s.r.o., Rastislavova 83, Košice, ktorým povolil umiestnenie stavby „dom smútku“ na hore uvedených nehnuteľnostiach. 3. Žalobcovia a ďalší účastníci konania o umiestnení stavby po doručení rozhodnutia proti tomuto podali odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 26.09.2017 potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 28.06.2017 a zamietol odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý podľa § 39 a 39a stavebného zákona povolil umiestnenie stavby „Domu smútku“ na W. B. v J. na hore označených pozemkoch v kat. území S. K. pre navrhovateľa AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice. 4. Všetci odvolatelia aj žalobcovia tvrdili v odvolaní a totožne aj žalobcovia neskôr v správnej žalobe, že prvostupňový správny orgán nesprávne určil odstupy stavby o susediacich pozemkoch, neriešil prístup k ich stavebným pozemkom a neakceptoval reálne podmienky a možnosť dopravy k stavbe. Tvrdili nedostatok komunikácie medzi žalobcami o otázke prevádzkovania stavby, otázky ochranného pásma verejného cintorína a podcenenie namietaného vstupu na stavbe z domu smútku na verejný cintorín a užívania svojich pozemkov žalobcami. Obmedzenie bude spôsobené existenciou prevádzky činnosti domu smútku, príchovom pohrebného vozidla i, pohrebného sprievodu v blízkosti ich nehnuteľnosti. Namietali zmenu pohľadu z nehnuteľností žalobcov do navrhnutého priestoru, v ktorom je umiestnená stavba podľa územného rozhodnutia a porušenie ich vlastníckych práv k stavebným nehnuteľnostiam, ktoré budú povolenou stavbou „Dom smútku“ na W. B. v J. na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, obmedzované, konštatujúc, že rozhodnutie o umiestnení stavby nezohľadňuje ich námietky a bolo vydané v rozpore s § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z. z./, stavba bola umiestnená v 50 m ochrannom pásme a žalobcovia spochybňovali i tvrdenie, že stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov ako účastníkov konania, preto rozhodnutia žiadali zrušiť ako nezákonné. 5. Základnou námietkou žalobcov bolo uplatnenie § 15 ods. 7 zákona, t.j. zákonná požiadavka ochranného pásma budúcej stavby od pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pohrebiska. Stavba podľa žalobcov nespĺňa tieto predpoklady a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu túto argumentáciu vo vzťahu k odvolacím námietkam proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa neakceptoval. Žalobcovia tak predovšetkým namietali nesprávne právne posúdenie žiadosti žiadateľa pri rozhodovaní o vydaní územného rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa, ktoré žalovaný potvrdil a ich odvolanie zamietol a nevzal na zreteľ ich odvolaciu námietku, ktorou namietali, že podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Tvrdili, že pôvodnú právnu úpravu ochranným pásiem pohrebísk nový zákon o pohrebníctve doplnil prechodným ustanovením § 36 ods. 3 zákona, podľa ktorého v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred týmto dátumom zostanú zachované. Podľa § 36 ods. 4 v ochrannom pásme krematória 100 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 100 m od krematória pred 01.11.2005 zostanú zachované. 6. Žalobcovia tvrdili, že stavebný orgán nezapracoval do svojho rozhodnutia vyjadrenie mesta označeného čísla z 02.03.2012, ani jeho opätovné stanovisko zo 14.08.2015. /Inému stavebníkovi REKVIEM s.r.o., Rastislavova 83/B, Košice dňa 02.03.2012 prípisom oznámilo, že jeho nehnuteľnosť sa nachádza na území s platným ÚOPN HSA Košice, že cintorín na W. B. má v rámci vybudovanej a v roku 2011 zrekonštruovanej vybavenosti potrebné administratívne zázemie a obradnú sieň, a preto uvedená stavba umiestnená napadnutým územným rozhodnutím je duplicitná/. Stanovisko zo 17.05.2015 mesto Košice nesúhlasilo s umiestneným administratívnej budovy a jej dopravným napojením cez parc. č. XXX/ X vo vlastníctve mesta Košice a k týmto argumentom žalobcovia uviedli, že pôvodne vydané územné rozhodnutie správnym orgánom prvého stupňa v inom konaní zo dňa 21.10.2016 bolo zastavené a tak žalobcovia mali zato, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zvážil skutkové podklady na vydanie nového rozhodnutia, nedostatočne zistil skutočný stav a nekonal s účastníkmi konania predovšetkým žalobcami, dopustil sa porušenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Žalobcovia tvrdili, že došlo k zmene stanoviska mesta Košice k otázke spoločenského záujmu na výstavbe resp. umiestnení stavby v tomto konaní aj za existencie takýchto predchádzajúcich stanovísk, v prospech staviteľa, majú pochybnosti o verejnom záujme na povolení tejto výstavby. Preto podľa nich, kladné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané mestom Košice v prípade umiestnenia stavby „Domu smútku“ pre navrhovateľ AVE+ s.r.o., so sídlom Rastislavova 83, Košice nie je v súlade s ust. § 39 stavebného zákona. Rozhodnutie správneho orgánu na túto námietku žalobcov vo svojom rozhodnutí nereflektovalo a nevychádzalo ani zo stanovísk dotknutých orgánov k oprávnenosti námietok účastníkov spolu s faktom, že v danom prípade neexistuje priame prepojenia nehnuteľností navrhovateľa AVE+ s.r.o. s existujúcim cintorínom, to vedie k záveru, že „realizácia pohrebu pochovaním do zeme“ sa z budúcej povoľovanej stavby domu smútku ani nedá vykonať, lebo nie sú dané technické a právne podmienky postupu smútočného sprievodu cez parkovisko do priestoru Verejného cintorína na W. ulici. 7. Podľa názoru žalobcov areál navrhovateľa, ktorého sa správne konanie týka nemá priamu väzbu na existujúci verejný cintorín ako pohrebisko zriadené pred rokom 2005 a nie je v súlade so spoločenským záujmom, aby bolo pozitívne rozhodnuté o návrhu staviteľa o umiestnení stavby z dôvodu už existujúceho stanovisko Mesta Košice k výstavbe „Domu smútku“ AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice. 8. S námietkami žalobcov sa správny orgán nevysporiadal v rozhodnutí o ich odvolaní, hoci mali byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia spolu so zmenou výhľadu, resp. pohľadu z dvoch samostatných obytných objektov (zrejme mali na mysli svoje objekty). Žalobcovia zavŕšili tvrdenia záverom, že takýmto rozhodnutím správne orgány konali v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so zásadou právnej istoty a dôvery občanov a právnických osôb v právny poriadok. 9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 26.09.2017 potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 28.06.2017, ktorý podľa § 39 a 39a stavebného zákona povolil umiestnenie stavby „Domu smútku“ na W. B. v J. na hore označených pozemkoch v kat. území S. K. pre navrhovateľa AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice. 10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že 11.04.2017 stavebný úrad obdržal návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu „Dom smútku“ od spoločnosti AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice. Po preskúmaní jeho žiadosti zo dňa 30.05.2017 oznámil začatie územného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, z ktorého bola vyhotovená zápisnica 15.06.2017. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby. 11. Žalovaný konštatoval, zhrnúc skutkový stav zistený z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa o začatí priebehu a výsledku, teda vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby správnym orgánom prvého stupňa konštatujúc, že toto návrhové konanie bolo v rámci stavebného poriadku prerokované. Predpoklady pre vydanie územného rozhodnutia i splnenie vlastníckych pomerov viedli k záveru, že námietky znehodnocovania susedných nehnuteľností, nie sú dôvodom pre uplatnenie postupu podľa § 137 stavebného zákona. K námietke odvolateľov, že postavením stavby domu smútku dôjde nad mieru primeranú k obťažovaniu zmenou výhľadu so stavbou nezaťažený pozemok na ich priestor a že táto stavba je navrhovaná v lokalite definovanej platným územným plánom hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice, ako plocha mestského a nadmestského občianskeho vybavenia na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa. 12. Žalovaný konštatujúc, že vlastnícke právo umožňuje stavebníkovi disponovať s pozemkom i spôsobom jeho zastavania konštatoval, že umiestnenie stavby, ako požadoval staviteľ splnil predpoklady upravené v § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, ako aj § 15 ods. 7 zákona 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Žalovaný uviedol, že navrhovaná stavba domu smútku je stavbou, ktorá poskytuje služby súvisiace s pohrebníctvom a je možné ju umiestniť v ochrannom pásme verejného cintorína, čo nie je v rozpore so súčasným znením § 15 ods. 7, ktorý upravuje v zákone o pohrebníctve ochranné pásmo pohrebiska 50 m do hranice pozemku pohrebiska. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Pokiaľ ide o ust. 36 zákona o pohrebníctve a o jeho prechodný charakter upravujúci právne vzťahy nadobudnuté pred novelizáciou tohto zákona, a teda sa nevzťahuje na novo umiestňované stavby. 13. K námietke, že stavba nemá bezprostredný kontakt so vstupom na verejný cintorín, preto vzťah obslužných zastavaných nehnuteľností k parkovisku pred verejným cintorínom a k vstupu z tohto parkoviska na verejný cintorín bol stavebným úradom podcenený a že nie je zabezpečená dôstojnosť vstupu z obradnej miestnosti umiestňovanej stavby „Dom smútku“ na verejný cintorín, žalovaný uvádza, že každý účastník konania si v konaní môže chrániť iba svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich. Skutočnosť, či navrhovaná stavba má bezprostredný kontakt so vstupom na verejný cintorín, takisto dôstojnosť vstupu z obradnej miestnosti, nemá vplyv na subjektívne práva odvolateľky. 14. K námietke, že prvostupňový správny orgán vyvoláva dojem dočasnosti problému riešenia bezprostredného vstupu na verejný cintorín a snáď mesto ako vlastník verejného cintorína v miestach takýto zásah neumožní, nebude riešiť bezprostrednosť vstupu v prospech navrhovateľa z finančných prostriedkov daňových poplatníkov mesta Košice, žalovaný uvádza, že stavebný úrad územným rozhodnutím, určuje stavebný pozemok, umiestňuje stavbu na ňom a určuje podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby pre stavebné povolenie, stavebný úrad nie je kompetentný vstupovať do budúcich vzťahov navrhovateľa a vlastníka verejného cintorína, a teda či tento bude riešiť bezprostrednosť vstupu v prospech navrhovateľa a z akých finančných prostriedkov. K veci je opakovane nutné uviesť, že odvolateľ si v konaní môže chrániť iba jej subjektívne práva vyplývajúce jej z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich. 15. K námietke, že keďže sa navrhovateľ pred iniciovaním konania nepokúsil o dohodu s ňou ako spoluvlastníčkou susediacich pozemkov nemôže v tomto konaní riešiť namietanú skutočnosť hodnotového znehodnotenia predmetu jej spoluvlastníctva a domnieva sa, že stavebný úrad mal postupovať v súlade s ust. § 137 stavebného zákona a taktiež, že zamýšľanou stavbou dôjde k znehodnoteniu jej stavby, keďže ide o obytné objekty, resp. penzión s výhľadom na nie lukratívny objekt, ktorým nepochybne stavba „Dom smútku" je, žalovaný opakovane uvádza, že táto námietka nie je občianskoprávnou námietkou, pri ktorej by bolo dôvodné uplatniť postup podľa ust. § 137 stavebného zákona a odkázať účastníkov konania na súd. Navrhovaná stavba sa umiestňuje v ochrannom pásme verejného cintorína, ako stavba poskytujúca služby spojené s pohrebníctvom, jej umiestnenie je v súlade s územným plánom, stavebným zákonom a jeho vykonávacími vyhláškami. Stavebný úrad neposudzuje lukratívnosť, prípadne nelukratívnosť objektu. 16. V napadnutom vo svojom rozhodnutí na str. 2 svojho rozhodnutia reaguje na odvolacie námietky žalobcov, ktoré predtým zhŕňa a dopĺňa námietkami ostatných subjektov, okrem už v žalobe uvedených námietok, ktoré boli odvolacími námietkami a dopĺňa tieto o postrehy a reaguje na námietky uvedené aj v odvolaní uvedených osôb obdobne ako u žalobcov, stotožňujúc sa so skutkovými závermi a právnym hodnotením stavebného úradu, ako správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v reakcii na odvolacie námietky odvolateľov konštatoval síce k týmto jednotlivo, ale tieto boli v podstate zhodné, preto žalovaný uviedol, že odvolateľom bol i X.. S. N.Č., ktorý bol iniciátorom petície za zachovanie pietneho miesta v okolí verejného cintorína v J. podporovanou podpismi 1272 osôb, ktorá bola prerokovaná na mestskom zastupiteľstve so žiadosťou, aby mesto nepodporilo výstavbu takejto stavby - domu smútku ako duplicitnej už v rámci Verejného cintorína na W. B. v J., čo mesto Košice odmietlo, pretože petičný výbor nezdokumentoval, jej písomné vyhotovenie a podpisy. Odvolateľ uviedol, že petičná akcia mala skončiť vydaním záporného stanoviska k výstavbe a k vydaniu územného rozhodnutia, lebo stavbu v ochrannom pásme považoval za nezákonnú a jej umiestnením rozhodnutím stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, porušením zákonnej požiadavky ochranného pásma pohrebiska 50 m od budovy schválenej v územných plánoch. Podľa tohto ustanovenia bolo možné povoliť a umiestniť len budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 rozhodnutím stavebného úradu. Namietal totožne ako žalobcovia, že stavba nemá priamy kontakt so samotným verejným cintorínom a presun smútočného sprievodu je nevyhnutný cez parkovisko, čo je na úkor dôstojnosti obradu a jeho pietnosti a tiež, že rozhodnutie nerieši otázku pohybu týchto osôb po časti parkoviska, ktorá nespája a neoprávňuje užívať tento priestor k výkonu účelu domu smútku a k vykonaniu pietneho pohrebného aktu. Odvolateľ namietal i v technickej správe uvedený počet návštevníkov 50, ktorý počet je poddimenzovaný a vyššia návštevnosť a kapacita je poddimenzovaná zámerne. Celkom obdobné odvolacie námietky uviedli aj žalobcovia. 17. K námietke X.. S. N. (ďalej len „odvolateľ“) uviedol, že neboli porušené ustanovenia § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, toto hovorí, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Dotknutá stavba „Dom smútku,“ v ochrannom pásme sa považuje za zákonnú, lebo je stavbou spojenou s výkonom práva pohrebníctva. Pokiaľ ide o ochranné pásmo 50 m, táto zákonná zásada bola dodržaná, pretože právna úprava zaviedla ochranný režim 50 m pre umiestnenie tých budov, ktoré boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. V súčasnosti podľa názoru žalovaného možno povoliť územným rozhodnutím umiestnenie stavby, ktorá súvisí s pohrebníctvom, čo v danom prípade navrhovaná stavba domu smútku spĺňa. 18. K námietke, že stavba nemá bezprostredný kontakt so vstupom na verejný cintorín, pričom vzťah obslužných zastavaných nehnuteľností k parkovisku pred verejným cintorínom a k vstupu z tohto parkoviska na verejný cintorín bol podcenený a stavebný úrad má dbať aj na dôstojnosť samotného pohrebiska ako aj pietneho aktu a súčasné riešenie predpokladá nedôstojné pohybovanie sa osôb v okolí verejného parkoviska, trhoviska, budov a predajných stánkov, žalovaný uvádza, že pohreb je pochovanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, obyčajne spojený s obradom. Zákon o pohrebníctve neurčuje, že obrad musí byt' vykonaný priamo na pohrebisku, preto požiadavka na bezprostredný kontakt so vstupom na verejný cintorín nemá oporu v zákone. Stavebný úrad nemôže svojvoľne obmedziť navrhovateľa určením podmienok nad rámec zákona. K veci je ešte nutné uviesť, že stavebný úrad umiestňuje stavbu „Domu smútku“ nie pohrebisko, preto dôstojnosť pohrebiska je v tomto prípade irelevantná. Taktiež požiadavka odvolateľa, že stavebný úrad má dbať na dôstojnosť pietneho aktu nemá oporu v zákone, nakoľko za dôstojnosť pietneho aktu je zodpovedný poskytovateľ pohrebnej služby. 19. K námietke, ktorou nesúhlasí s citáciou stavebného úradu, že navrhovaná stavba má s cintorínom spoločnú hranicu, pričom toho času bude prepojená s cintorínom cez existujúce parkovisko slúžiace pre verejný cintorín, pretože nikde v projekte a ani v stanoviskách mesta Košice nie je zmienka o spôsobe pietneho prepojenia navrhovaného objektu s verejným parkoviskom a verejným cintorínom, ktoré sa nachádza v majetku mesta J.X., žalovaný uvádza, že tak ako je uvedené vyššie, obrad nemusí byť vykonaný priamo na pohrebisku, preto stavba, v ktorej sa obrad vykonáva nemusí byt' priamo prepojená s pohrebiskom. 20. K námietke, že stanoviská mesta Košice sú rozporuplné a zmätočné a stavebný úrad nedisponuje aktualizovaným stanoviskom mesta Košice (referát ÚHA) k aktuálnej projektovej dokumentácii a zo stanovísk mesta Košice nie je možné jednoznačne zistiť, ku ktorej verzii projektovej dokumentácie sa vyjadrujú, žalovaný uvádza, že Útvar hlavného architekta mesta Košice nemá postavenie dotknutého orgánu, pretože mu to nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, nevydáva záväzné stanoviská, ktorými by bol stavebný úrad viazaný a preto ich rozporuplnosť, či zmätočnosť je v konaní stavebného úradu irelevantná, nakoľko je neprípustné, aby správny orgán rozhodoval na základe vyjadrenia, ktoré nemá právnu relevanciu. 21. K námietke, že stavba je poddimenzovaná z pohľadu návštevnosti, pretože navrhovateľ udáva v technickej správe kapacitu objektu 50 návštevníkov k čomu sú priradené a viazané mnohé požiadavky a STN ako je napr. parkovanie, žalovaný uvádza nasledovné: Každý účastník konania si v konaní môže chrániť iba svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich, takisto splnomocnená osoba môže v konaniach chrániť subjektívne práva účastníkov konania, ktorých zastupuje. Skutočnosť, či je stavba poddimenzovaná, nemá vplyv na subjektívne práva účastníkov konania. Pre úplnosť je však nutné uviesť, že nie je zákonom určené akú kapacitu má mať stavba „Dom smútku,“ preto či je poddimenzovaná z pohľadu návštevnosti je len subjektívnym názorom odvolateľa. 22. K námietke týkajúcej sa petície za zachovanie pietneho miesta v okolí verejného cintorína v Košiciach, žalovaný uvádza, že vybavovanie petícií je v kompetencii mesta Košice ako samosprávy. Petícia nemá vplyv na konania stavebného úradu, ktorý musí postupovať v súlade s platnou legislatívou a v prípade, ak navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky, je stavebný úrad povinný mu vyhovieť. 23. K správnej žalobe podal žalovaný vyjadrenie písomne 02.07.2018, v ktorom zotrval na obsahu svojho odôvodnenia, na všetkých námietkach, ktoré boli formulované v žalobe a ktoré možno zhrnúť: 1. Námietky týkajúcej sa ochranného pásma cintorína podľa § 36 ods. 3 zákona o cintorínoch. 2. Námietky týkajúcej sa stanoviska mesta Košice v predchádzajúcom konaní o vydanie územného rozhodnutia, ktoré pokiaľ došlo k zmene, nemajú právnu relevanciu, ak námietka sa týkala spoločnosti REKVIEM z roku 2012 a stanoviská vyústili do zastavenia územného konania. 4. Pokiaľ ide o námietky výhľadu o obmedzenia výkonu vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov susedných pozemkov k tomu žalovaný konštatoval, že ich názor k výkonu vlastníckeho práva bol stavebným úradom zvážený a prekonaný. Pokiaľ ide o ochranné pásmo 50 m, táto zákonná zásada bola dodržaná, pretože právna úprava zaviedla ochranný režim 50 m pre umiestnenie tých budov, ktoré boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. V súčasnosti podľa názoru žalovaného možno povoliť územným rozhodnutím umiestnenie stavby, ktorá súvisí s pohrebníctvom, čo v danom prípade navrhovaná stavba domu smútku spĺňa. 24. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný považovali za účastníkov tohto územného konania, z ktorého vzišlo rozhodnutie žalovaného aj ďalšie fyzické a právnické osoby ako sú žalobcovia. 25. V tejto súvislosti v súlade s ustanoveniami správneho súdneho poriadku ako ďalších účastníkov informoval o podaní správnej žaloby a o vyjadrení žalovaného. K otázke ďalšieho účastníctva v 1. rade sú ďalšími účastníkmi konania okrem žalobcov AVE+ s.r.o., t.j. žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia, v 2. rade X.. N. Z., zastupuje Advokátska kancelária - JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, v 3. rade S. J., v 4. rade X.. S. N., iniciátor petície za zachovanie pietneho miesta v okolí verejného cintorína v J. a v 5. rade ATECH studio s.r.o., Popradská 64, Košice. 26. Súd po doručení relevantných listín týmto, najmä vyjadrenia žalovaného konštatuje, že iba právna zástupkyňa žalobcu v 2. rade N. J.E. v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2019 konštatovala, že vychádzajúc z obsahu preskúmavaných rozhodnutí v územnom konaní vydanom dotýkajúcom sa záujmov žalobcu má zato, že ďalší účastník v 2. rade nesúhlasí s obsahom a s argumentmi žaloby a stotožňuje sa s argumentáciou žalovaného. Umiestnenie stavby považuje za právo vlastníka disponovať podľa vlastného uváženia budúcou stavbou na svojom pozemku. Pokladá za splnené všetky podmienky stavebného zákona a stotožňuje sa s obsahom argumentácie v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. Rovnako súhlasí s výkladom ustanovenia § 15 ods. 7 zákona o stavebníctve upravujúceho ochranné pásmo pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pozemku pohrebiska. V tomto ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, čo územným rozhodnutím dotknutá výstavby domu smútku spĺňa. Považuje tiež za nesprávnu aplikáciu, resp. výklad ustanovenia § 36 ods. 3 majúc zato, že právna úprava sa týka iba stavieb, ktoré boli povoľované v predchádzajúcom období, teda do konca roka 2015, a navyše povoľovaná a umiestňovaná stavba sa týka pohrebníctva, teda spĺňa prechodné ustanovenia citované v § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve. Presvedčenie ochrany vlastníckeho práva všetkých, čo v danom prípade v konaní správne orgány uvážili. Subjektívny názor žalobcov, podložených ich argumentmi o tom, ako formulovali svoje odvolacie námietky a žalobné námietky je ich individuálnym záujmom, ktorý pri strete dvoch záujmov je vyriešený vydaním územných rozhodnutí preskúmavaných správnym súdom. Odkazuje na stanovisko Útvaru hlavného architekta X.. O.. N. J. konštatovala, prevádzka súvisí s potrebami pohrebníctva a umiestnenie na jestvujúcich alebo navrhovaných plochách cintorínoch pokladá za lege artis. Uviedla, že dom smútku nie je viazaný na žiadny cintorín a v blízkosti zamýšľaného zámeru je súčasťou cintorína dom smútku, ktorý pokrýva potreby pohrebníctva v lokalite. Podľa názoru ÚHA Mesta Košice spomínaná stavba „Dom smútku“ umiestnená podľa napadnutého rozhodnutia nemusí byť viazaná na určitý cintorín, lebo to nevyplýva zo zákona, a ani povinnosť už existujúceho domu smútku nie je v rozpore s účelom o rozhodnutej stavbe. Stotožňuje sa s názorom žalovaného, že mesto Košice a Útvar hlavného architekta nemá v konaní postavenie dotknutého orgánu a z predpisov nevyplýva, že jeho stanovisko je záväzným pre stavebný úrad do tej miery, že je viazaný pri svojom rozhodovaní v konaniach stavebného úradu ho rešpektovať. 27. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zo dňa 30.01.2020 uviedol: „Trváme na podanej žalobe v celom rozsahu a súhlasím aj s obsahom vyjadrenia účastníka konania X.. S. N. na dnešnom pojednávaní. Chcem poukázať na potrebu interpretácie ustanovenia § 36 ods.2 zák.č. 131/2010 Zb.z. v platnom znení v obsahovom prepojení na dikciu § 15 ods.7 uvedeného zákona, pretože iná interpretácia daných zákonných ustanovení by podľa nášho názoru nemala zmysel. V tejto súvislosti je rozhodujúcim dátumom 1. november 2005 a dotknuté ustanovenia zákona o pohrebníctve si vykladáme tak, že nie je možné povoliť stavbu, ktorá bola povolená, teda územné rozhodnutie vo vzťahu, ku ktorej bolo vydané. Preto tvrdíme, že právny názor žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ako stavebného úradu nie sú správne. Ďalej chcem poukázať na to, že povolená stavba, resp. jej umiestnenie je aj v rozpore s potrebami rešpektovania verejnej dopravy, keď parkovisko, ktoré sa má nachádzať pred domom smútku, bude v priamom kontakte s verejnou dopravou, s čím môžu byť spojené mnohé problémy, súvisiace s prevádzkou tejto stavby. Zároveň chcem poukázať na obsah môjho písomného vyjadrenia z 9.4.2019, na ktorom trvám. Navrhujem, aby bolo zrušené rozhodnutie žalovaného a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu vo veci si uplatňujem právo na náhradu trov konania.“ 28. Poverená zástupkyňa žalovaného správneho orgánu na pojednávaní zo dňa 30.01.2020 uviedla: „Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a na svojich písomných stanoviskách z 02.07.2018 a 29.04.2019, obsahom ktorých sa žalovaný vyrovnal so všetkými žalobnými námietkami, ako aj s doplňujúcimi podaniami a dokladmi k žalobe, ktoré v konaní boli predložené správnemu súdu v priebehu konania. Ďalej chcem uviesť, že pre konanie nie sú podstatnými interné problémy, ktoré nastali v rámci Mesta Košice a to aj v súvislosti so zmenou vedenia Mesta Košice. Poukazujem na skutočnosť, že je potrebné zohľadniť skutkové a právne podmienky v územnom konaní, pričom uvádzam, že Útvar hlavného architekta Mesta Košice nie je dotknutým orgánom v územnom konaní. Pokiaľ ide o obsah ustanovenia § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, je potrebné ho vykladať tak, že nie je možné povoľovať stavby iného charakteru, než stavby, ktoré súvisia s výkonom pohrebníctva po 01.11.2005, pričom je potrebné rešpektovať územné rozhodnutia, ktoré boli vydané pred týmto dátumom. Navrhuje preto, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú“. 29. Právna zástupkyňa účastníka konania X.. N. Z. na pojednávaní zo dňa 30.01.2020 uviedla : „Môj mandant trvá na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu predložené - na podaní z 23.05.2019 a navrhujem žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uvádzam, že správne orgány sa v rámci konania dostatočne vysporiadali so všetkými vznesenými námietkami, ich právny názor je správny, pričom postupovali v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania a preto považujem žalobu za nedôvodnú. 30. X. S. N. na pojednávaní zo dňa 30.01.2020 uviedol: “Chcem uviesť, že do konania som vstúpil ako poslanec Mesta Košice, ktorý presadzoval záujem súvisiaci s danou stavbou, aby dom smútku nebol postavený za podmienok, ktoré boli podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Súhlasím preto s obsahom žaloby a navrhujem zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Podľa môjho názoru nie je daný projekt v súlade s verejným záujmom a preto súhlasím s právnou argumentáciou, ktorá poukazuje na ochranné pásmo cintorína. Prekáža mi, že vo veci bolo vydané viacero zmätočných rozhodnutí a že stavebný úrad následne korigoval svoje predchádzajúce rozhodnutia tým, že úmyselne sa menil projekt, pričom poukazujem na jednu zo zásadných námietok, týkajúcu sa kapacity parkoviska a v tejto súvislosti poukazujem na to, že menila sa textová časť projektovej dokumentácie v reakcii na kapacitu parkoviska tak, že sa úmyselne uvádzala menšia kapacita budovy. Z uvedených dôvodov považujeme žalobu za dôvodnú“. 31. Súd umožnil vyjadrenie účastníkovi konania S. J., totožnosť overená z OP č. H. XXX XXX, ktorý uviedol, že k veci nemá nič čo by chcel uviesť na dnešnom pojednávaní. 32. Súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. viazaný rozsahom žalobných námietok žalobcov, po podrobnom oboznámení administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú zákonné a žalobné námietky nie sú dôvodne. Správny súd po vykonaní pojednávania, ktoré žalobcovia požadovali dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné, preto správnu žalobu podľa § 190 zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, pričom sa návrh doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k stavebnému zákonu, spracovanou oprávnenou osobou a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmava návrh a jeho súlad s územným plánom obce, príp. zóny a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, sa v podmienkach na umiestnenie stavby určia o.i. požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, požiadavky na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie a pod.. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m do hranice pozemku pohrebiska, v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, toto hovorí, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. 33. Úlohou správneho súdu je vyhodnotiť v intenciách správnej žaloby jednotlivé žalobné námietky žalobcov v kontexte obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, správnou žalobou, v intenciách jej žalobných námietok, s napadnutými rozhodnutiami a vyjadreniami správnych orgánov a vyjadreniami ďalších účastníkov konania. 34. Správny orgán prvého stupňa rozhodol o umiestnení stavby „Domu smútku“ na W. B. v J. pre navrhovateľa AVE+ s.r.o., Rastislavova 83, Košice. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcov v postavení odvolateľov zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Podľa právneho názoru správneho súdu námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého stupňa aj žalovaným je nedôvodná. 35. V preskúmavanej veci zásadnou žalobnou námietkou bola námietka právnej povahy týkajúca sa výkladu ustanovenia § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, v znení neskorších predpisov vo vzťahu k územnému rozhodnutiu a rozhodnutiu žalovaného vydaného v územnom konaní, a v rámci tohto konania bola umiestnená stavba na parcele vo vlastníctve stavebníka. Zásadná žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia územného rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého stupňa a aj rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil nie je dôvodná, rozhodnutia sú v súlade s ust. § 36 ods. 3 a § 15 ods. 7 zákona o pohrebníctve a zák. č. 50/1976 Z. z. o stavebnom poriadku. 36. Podľa názoru správneho súdu s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, podľa ktorého ochranné pásmo pohrebiska je 50 m do hranice pozemku pohrebiska, v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom v spojení s § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, podľa ktorého v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005, napadnuté rozhodnutia rešpektovali. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi nie je dôvodná. 37. Správny súd konštatuje zhodne s obsahom právneho názoru a právnej argumentácie žalovaného správneho orgánu pri výklade dotknutých ustanovení § 36 ods. 3 a § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, v znení neskorších predpisov, že zámerom zákonodarcu v rámci danej právnej úpravy v súvislosti s ustanovením § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve, treba vykladať tak, že nie je možné po 1. 11. 2005 povoliť umiestnenie stavieb, ktoré nesúvisia s výkonom pohrebníctva, nie však stavby toho charakteru, ktorá bola umiestnená na základe rozhodnutí napadnutých správnou žalobou v preskúmavanej právnej veci. Iný výklad týchto ustanovení aj v nadväznosti na obsah § 15 ods. 7 zákona o pohrebníctve by bol podľa názoru správneho súdu nelogický a neprípustný, preto nie je potrebné skúmať žiadnu z námietok súvisiace s umiestnením stavby ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu. 38. Právny výklad ust. § 15 ods. 7 a § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve správnym súdom je taký, že obmedzenia - t.j. ochranné pásmo pohrebiska sa vzťahuje na stavby, ktoré majú iný charakter ako stavby súvisiace s pohrebníctvom. Povoľovaná stavba je stavbou, ktorá má nielen charakter súvisiaci s pohrebníctvom, ale je súčasne i stavbou, na ktorú sa ust. § 36 ods. 3 a 4 nevzťahuje, pre samotný charakter územného rozhodnutia povoľovanej stavby a čas vydania rozhodnutí, preto táto námietka uvedená v správnej žalobe žalobcov nie je dôvodnou. 39. Správny súd vychádza aj z dôvodovej správy k zákonnému ust. a § 15 ods. 7 a § 36 ods. 3 a 4 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve a dodáva, že možno konštatovať, že stavby, ktoré sú povoľované v intenciách obmedzení v § 36 ods. 3 zákona sú stavby iné, ako stavby súvisiace s pohrebníctvom. Stavba podľa územného rozhodnutia je stavbou „domu smútku“, ktorá s pohrebníctvom súvisí. Pokiaľ ide o obmedzenie časové, toto obmedzenie sa vzťahuje na všetky iné stavby, nie na stavby týkajúce sa pohrebníctva. Navyše ust. § 15 ods. 7 zákona je výnimkou z ochranného pásma pohrebiska, pretože toto ochranné pásmo sa vzťahuje na všetky ostatné povoľované stavby, okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Stavba „dom smútku“ bezpochyby spĺňa v kontexte územného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou uvedené ustanovenia zákona o pohrebníctve. Umiestnená stavba je stavbou súvisiacou s pohrebníctvom, na ktorú sa ochranné pásmo nevzťahuje. Dom smútku u žiadateľa o vydanie územného rozhodnutia je stavbou súvisiacou s pohrebníctvom. Ustanovenie § 36 ods. 3 zákona je úpravou vzťahujúcou sa na budovy, ktoré boli schválené do 01.11.2005 a nie na stavby, ktoré sú schválené po tomto období. 40. Správny súd vychádzal z faktu, že povoľovaná stavba je stavbou svojím charakterom súvisiacou s pohrebníctvom. Keďže ustanovenia § 36 ods. 3 zákona upravuje ochranné pásmo existujúceho pohrebiska, ktoré je 50 m, v rámci tejto tolerancie je možné umiestniť iba budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005. Text zákona sa týka stavieb, ktoré boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Toto zákonné ustanovenie konštatuje, že budovy postavené v ochrannom pásme 50 m od pohrebiska pred 01.11.2005 zostanú zachované. V korelácií s týmto zákonným ustanovením platí tiež zákonné ustanovenie § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska, v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy, okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. 41. Pokiaľ ide o námietky, ktoré sa týkajú výhľadu a poškodzovania záujmov vlastníctva a výkonu vlastníckeho práva žalobcov, vychádzajúc nielen zo stanoviska ostatných dotknutých účastníkov konania, ktorých súd ako ďalších do tohto konania zainteresoval, vychádza z tohto, že ich vyjadrenie bolo totožné so záverom správnych orgánov. Patrí do správnej úvahy orgánov verejnej správy pri vydávaní rozhodnutí v rámci svojej pôsobnosti a právomoci, aby vykladali právnu úpravu, konkrétne zákona o územnom plánovaní a stavebného poriadku a súvisiace právne predpisy vykladali tak, že zohľadňujú názory vlastníkov nehnuteľností dotknutých výkonom vlastníckeho práva výstavbou i budúcich vlastníkov stavieb. Podľa správneho súdu vydané rozhodnutie je zákonným, pokiaľ zohľadňuje výkon vlastníckeho práva stavebníka a je súčasne i vyhodnotením prienikov záujmov aj žalobcov. 42. Pokiaľ ide o námietku stanoviska mesta Košice, ktoré podľa správnych orgánov nie je predpokladom pre vydanie územného rozhodnutia, Stanovisko sa opiera o zmienené stanovisko ÚHA z 13.03.2019, ktoré architektka v stanovisku z 13.03.2019 považuje za zámer výstavby, ktorý nie je možné z územno- plánovacieho hľadiska akceptovať. Správny súd sa s týmto záverom nestotožňuje a má zato, že rozhodnutie o umiestnení stavby nepredpokladá v ustanoveniach zákona č. 50/1976 Z. z. o stavebnom poriadku stanovisko mesta Košice ako záväzné. 43.V zásade ide o právny stav, ktorý nemôže byť ovplyvnený postojmi mesta Košice k preskúmavanej problematike, ani inými skutočnosťami, vyslovenými žalobcami ako problémami možnými v súvislosti s užívaním budúcej stavby ani s výstavbou. Pri hodnotení námietok žalobcu prednesených opakovane aj na súdnom pojednávaní právnym zástupcom žalobcu, správny súd poznamenáva, že každé administratívne konanie týkajúce sa stavebných vecí je prísne individuálne a je treba rozlišovať medzi podmienkami a obsahovými znakmi územného konania a ku vzťahu ku stavebnému a kolaudačnému konaniu. Pokiaľ ide o podmienky územného konania boli podľa právneho názoru správneho súdu splnené. 44. Správny súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov postavili do role neudržateľných správnych rozhodnutí, preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 správneho súdneho poriadku. 45. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. 46. Pokiaľ ide o zastúpeného účastníka konania správny súd poukazuje na dikciu § 169 prvá veta SSP, z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade náhrady trov konania iného účastníka konania ako žalobcu a žalovaného je prípustná iba v súvislosti s ním vykonanými úkonmi, ktoré boli vyžiadané správnym súdom vyžiadaním povinností. Tomuto účastníkovi bola daná súdom len procesná možnosť vyjadriť sa, takže takýto účastník si trovy konania pred správnym súdom musí znášať sám aj v prípade, že sa nechá právne zastúpiť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).