Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200026 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200026.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: J.. J.. Y. T., nar. XX. K. XXXX, bytom I. Y. XXX, XXX XX M., zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom AK Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom, M. Chrásteka 123, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. ORPZ-ZH- VO-7-020/2015-PK zo dňa 18. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-ZH-VO-7-020/2015-PK zo dňa 18. novembra 2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - disciplinárny rozkaz riaditeľa OPP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom č.4 zo dňa 19. júna 2015 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, plk. Z.. H. T. predložil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru oznámenie - zistenie nedostatkov, vo vzťahu k žalobcom predloženej žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č.211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.211/2000 Z.z.“) a vo vzťahu k spracovaniu a predloženiu registratúrneho záznamu žalobcom. Prílohou oznámenia je vypracovaný registratúrny záznam (ORPZ-ZH-OPP-324-008/2018 z 28. mája 2015) a žiadosť o sprístupnenie informácií datovaná dňa 26. mája 2015, podaná žalobcom 27. mája 2015 v čase o 14:30hod. Predmetnou žiadosťou žalobca žiadal o poskytnutie informácie k dôvodom vypracovania sociálno-psychologickej analýzy pracovného kolektívu Odboru poriadkovej polície ORPZ v Žiari nad Hronom a analýzy pracovných vzťahov funkcionárov odboru poriadkovej polície s funkcionármi OKP, ODI a VO ORPZ v Žiari nad Hronom. Prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi začatie disciplinárneho konania pod č. ORPZ-ZH-OPP-334-001/2015 dňa 8. júna 2015 a požiadal ho, aby sa vo veci vyjadril podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca uvedené oznámenie o začatí disciplinárneho konania prevzal osobne 9. júna 2015. Pod č. ORPZ-ZH-OPP-334-002/2015 zo dňa 15. júna 2015 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi predĺžil lehotu na vyjadrenie sa do dňa 17. júna 2015 do 13:00hod. Podľa Úradného záznamu č.ORPZ-ZH-334-003/2015 zo dňa 17. júna 2015 bola u žalobcu vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, v rámci ktorej sa žalobca vyjadril, že k disciplinárnemu konaniu sa vyjadrovať nebude. Súčasťou administratívneho spisu je výpis z knihy príchodov a odchodov vrátane dňa 27. mája 2015. O uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. ORPZ-ZH-OPP-334-004/2015 dňa 19. júna 2015. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy rozhodol žalovaný pôvodne rozhodnutím č. ORPZ-ZH-VO-7/007/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015, ktorým odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie v oboch častiach výroku potvrdil. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozsudkom č.k. 24S/180/2015 zo dňa 24. marca 2016 rozhodnutie žalovaného (č.ORPZ-ZH-VO-7/007/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č.k. 10Sžo/69/2016-101 zo dňa 27. júla 2016 odmietol. V ďalšom konaní, po doručení rozhodnutia najvyššieho súdu, žalovaný určil senát poradnej komisie riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, zloženie senátu oznámil žalobcovi a použil ho o možnosti podať námietku pochybnosti o nezaujatosti. Písomným podaním doručeným žalovanému dňa 24. októbra 2016 žalobca namietol zaujatosť členov senátu, námietku zaujatosti písomne odôvodnil. Podanú námietku považoval pplk. Z.. J. R., predseda poradnej komisie za neopodstatnenú. Po rokovaní senátu poradnej komisie žalovaný rozhodol o podanom odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu rozhodnutím č.ORPZ-ZH- VO-7/020/2015-PK zo dňa 18. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že disciplinárny rozkaz zmenil v druhej časti výroku a ostatné časti výroku ostali nezmenené. 2. Riaditeľ Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „oprávnený orgán“) svojím disciplinárnym rozkazom č. 4 zo dňa 19. júna 2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „disciplinárny rozkaz“) uložil podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č.73/1998 Z.z.“) žalobcovi disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že: - dňa 27. mája 2015 v čase o 14:30 hodine predložil osobne ako fyzická osoba „J.. Y. T.“ na Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v čase podania žiadosti zároveň ako príslušník policajného zboru vykonával dňa 27. mája 2015 v čase od 06.00 hodiny do 15.30 hodiny štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, teda nakoľko v čase výkonu štátnej služby vybavoval súkromnú korešpondenciu, konal v rozpore s časťou I. písm. a) bodu 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny príslušníkov policajného zboru, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. - dňa 29. mája 2015 spracoval registratúrny záznam pod č. ORPZ-ZH-OPP-324-008/2015 zo dňa 28. mája 2015 „Úlohy z porady riaditeľa KRPZ v Banskej Bystrici riaditeľovi ORPZ konanej dňa 14. mája 2015 - zaslanie“, ktorý predložil na schválenie riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, ktorý predmetný registratúrny záznam neschválil z dôvodu nedostatočne a nekvalitne spracovaného vyhodnotenia plnenia úloh a vrátil ho spracovateľovi na prepracovanie. Doplnený registratúrny záznam menovaný opakovane predložil dňa 29. mája 2015 riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom na schválenie, no tento opäť nebol spracovaný v súlade s prílohou č. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov a obsahoval pravopisné chyby, na ktoré nedostatky bol opätovne upozornený riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, na čo reagoval nesúhlasne, čím konal v rozpore s prílohou č. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že dňa 27. mája 2015 žalobca v čase o 14:30 hodine predložil na OR PZ v Žiari nad Hronom žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a túto žiadosť predložil osobne ako fyzická osoba „J.. J.. Y. T.“. V čase podania žiadosti však zároveň ako príslušník PZ vykonával dňa 27. mája 2015 v čase od 06.00 hodiny do 15.30 hodiny štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Tým, že žalobca v čase výkonu štátnej služby vybavoval svoju súkromnú korešpondenciu porušil časť I. písm. a) bod 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, ako aj § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. Dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je disciplinárnym previnením zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení svojho disciplinárneho rozkazu uviedol, že žalobca dňa 29. mája 2015 spracoval registratúrny záznam pod č. ORPZ-ZH-OPP-324-008/2015 zo dňa 28. mája 2015, ktorý následne predložil na schválenie riaditeľovi okresného riaditeľstva. Ten registratúrny záznam neschválil z dôvodu nedostatočne a nekvalitne spracovanému vyhodnoteniu plnenia úloh a vrátil ho žalobcovi na prepracovanie. Žalobca doplnený registratúrny záznam opakovane predložil riaditeľovi okresného riaditeľstva na schválenie, opravený registratúrny záznam však nebol opäť v súlade s prílohou 5 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku. Na pokyn riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom na okamžité prepracovanie záznamu a opravu pravopisných chýb žalobca reagoval nesúhlasne a zároveň riaditeľovi okresného riaditeľstva oponoval, že tak, ako uviedol on, sa prílohy neoznačujú. Disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo začaté dňa 08. júna 2015 a bol vyzvaný na vyjadrenie k veci. Lehota na vyjadrenie bola 17. júna 2015, do 13:00 hodiny. Uvedený deň pri kontrole dodržiavania liečebného režimu u žalobcu v mieste jeho trvalého bydliska vo veci vedeného disciplinárneho konania voči jeho osobe žalobca uviedol, že sa vyjadrovať nebude, čo je zaznamenané v úradnom zázname. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadol na to, ako si žalobca doteraz plnil svoje služobné povinnosti na odbore Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom a uloženie disciplinárneho opatrenia považoval za primerané. O disciplinárnom previnení žalobcu sa pritom nadriadený dozvedel dňa 27. mája 2015. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný o podanom odvolaní pôvodne rozhodol rozhodnutím č. ORPZ-ZH-VO-7-007/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015 rozhodol tak, že odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy (disciplinárnemu rozkazu) podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol a rozhodnutie v oboch častiach výroku potvrdil v plnom rozsahu. Po zrušení prv vydaného rozhodnutia v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 53 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie a podľa § 243 ods.3 a 4 zákona č.73/1998 Z.z. disciplinárny rozkaz zmenil v druhej časti výroku vypustením textu a jeho nahradením v znení -„dňa 29.5.2015 spracoval registratúrny záznam pod číslom ORPZ-ZH-OPP-324-008/2015 zo dňa 28.5.2015 „Úlohy z porady riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici s riaditeľmi OR PZ konanej dňa 24.5.2015-zaslanie“, ktorý predložil na schválenie riaditeľovi okresného riaditeľstva, ktorý predmetný registratúrny záznam neschválil z dôvodu pravopisných a gramatických chýb a vrátil ho odvolateľovi na prepracovanie. Dňa 29.5.2015 odvolateľ opravený registratúrny záznam opakovane predložil riaditeľovi okresného riaditeľstva na schválenie, no tento opäť nebol v súlade s prílohou č.5 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov, nakoľko v záhlaví registratúrneho záznamu menovaný nesprávne uviedol adresové údaje odosielateľa a to „M.R.O. č.XXX, XXX XX M. Q. F.“, správne má byť uvedené „M.O. č.XXX, XXX XX M. Q. F.“. Ďalej v texte registratúrneho záznamu na druhej strane v treťom riadnu uviedol v nesprávnom tvare slovo „kontrolu“, správne malo byť „kontrolou“. Následne v tom istom riadku urobil pravopisnú chybu v slove „príslušními“, správne má byť „príslušnými“. Na druhej strane v štvrtom riadku uviedol menovaný v nesprávnom tvare slovo „priesťahy“, správne má byť „prieťahy“. V závere registratúrneho záznamu nesprávne uviedol „Prílohy 1/5“, správne má byť „Príloha“. Taktiež menovaný nesprávne uviedol v podpisovej doložke označenie útvaru „okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom“, pričom správne má byť „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom“. Týmto svojím konaním menovaný porušil § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov“. Ostatné časti výroku odvolaním napadnutého disciplinárneho rozkazu ostali nedotknuté. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že oprávnený orgán postupoval v súlade s ustanovením § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca sa svojím konaním dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v oboch skutkoch kladených mu za vinu, nakoľko svojím konaním porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z.. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal priebeh disciplinárneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a poukázal aj na závery správneho súdu vyslovené v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 24S/180/2015. Zdôraznil, že po vrátení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bola vec opätovne posúdená v poradnej komisii a poukázal na podanú námietku zaujatosti. Žalovaný sa v súlade s rozsudkom krajského súdu a na základe stanovísk poradnej komisie rozhodol zmeniť výrok disciplinárneho rozkazu v druhom skutku, aby poukázal v čom bol nesúlad registratúrneho záznamu s prílohou č.5 Nariadenia MV SR č.43/2010 o registratúrnom poriadku (ďalej len „Nariadenie č.43/2010“). Žalovaný mal za to, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo prihliadané na povahu protiprávneho konania žalobcu ako aj na okolnosti, za ktorých boli skutky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia spáchané. Právnu povinnosť odvolateľ porušil vedome, išlo pritom o závažné porušenie služobnej disciplíny. Došlo k uloženiu disciplinárneho opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z dvoch interných predpisov, keď pri prvom skutku odvolateľ konal v rozpore s časťou I.písm.a) bodu 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č.6/1997 a pri druhom skutku konal v rozpore s prílohou č.5 Nariadenia č.43/2010. Žalovaný tiež prihliadal na skutočnosť, že i keď bolo odvolateľovi v rokoch 2013 a 2014 priamym nadriadeným udelených niekoľko písomných pochvál a taktiež niekoľko odmien, na operatívnej porade riaditeľa okresného riaditeľstva konanej dňa 31.3.2015 bola odvolateľovi vyslovená „výčitka“ v zmysle § 54 zákona č.73/1998 Z.z. za nesplnenie úlohy uloženie zástupcom riaditeľa okresného riaditeľstva dňa 25.3.2015 a následne dňa 29.5.2015 bola odvolateľovi vyslovená ďalšia „výčitka“ v zmysle § 54 zákona č.73/1998 Z.z. z dôvodu porušenia ustrojovacej disciplíny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu žalovaný konštatoval, že aj keď oprávnený orgán v registratúrnom zázname uviedol, že sa žalobca dopustil disciplinárneho opatrenia, nemožno to považovať za zaujatosť z jeho strany, nakoľko oboznámenie sa žalobcu s registratúrnym záznamom sa považuje za začatie disciplinárneho konania. Možnosťou vyjadrenia sa k obsahu predmetného registratúrneho záznamu sa zabezpečila objektívnosť posúdenia veci pred uložením samotného disciplinárneho opatrenia. Ak odvolateľ tvrdil, že riaditeľ odboru poriadkovej polície konal účelovo, žalovaný mal zato, že odvolateľ disciplinárne konanie nechce vnímať tak, ako ho koncipoval zákonodarca, t.j. ako konanie autonómne a neverejné, ktoré má svojich účastníkov, kde je konanie posudzované v kontexte určitých skutkových okolností, o ktorých nemá a ani nemôže mať odvolateľ vedomosť. Porovnávanie prípadu žalobcu s prípadom R.. J.. J. J. nie je právne prípustné. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že kontrola vo vzťahu k odvolateľovi nebola vykonávaná v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.40/2015 o operatívnych kontrolách, ale bola vykonaná kontrola, ktorá vyplývala z § 49 písm.a) zákona č.73/1998 z.z., kedy nadriadený kontroluje podriadených. Riaditeľ odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva povinnosť oboznámenia odvolateľa so všetkými dôkazmi splnil registratúrnym záznamom vydaným podľa § 56 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., v ktorom boli popísané skutky, ktoré sa odvolateľovi kládli za vinu. Pokiaľ ide o prvý skutok uvedený v disciplinárnom rozkaze, z jeho obsahu je zrejmé, že bol riadne popísaný skutok kladený odvolateľovi za vinu. Z výroku je zrejmé, že riaditeľ odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva neskúmal, či odvolateľ písal žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č.211/2000 Z.z. v pracovnom čase, ale dáva mu za vinu, že si odvolateľ v čase výkonu štátnej služby vybavoval súkromnú korešpondenciu. Je irelevantné, v ako čase bola žiadosť podaná, ak bola podaná počas výkonu štátnej služby, nakoľko do základného času služby v týždni sa započítava prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní. Z vyjadrenia odbornej referentky okresného riaditeľstva X. X. vyplýva, že žalobcovu žiadosť prijala dňa 27. mája 2015 v dvoch vyhotoveniach, pričom jeden registratúrny záznam označila pečiatkou došlý registratúrny záznam, vyznačila dátum a odovzdala ho odvolateľovi. Na druhom registratúrnom zázname označila pečiatkou došlý registratúrny záznam, vyznačila naň dátum a zároveň sa odvolateľa spýtala, či má vyznačiť aj čas prijatia. Na základe súhlasu žalobcu vpísala na ním predložený registratúrny záznam aktuálny čas z telefónneho prístroja. Vo vzťahu k prvému skutku žalovaný konštatoval, že oprávnený orgán konal správne, keď v súvislosti so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácií začal voči žalobcovi disciplinárne konanie a uložil mu disciplinárne opatrenie, nakoľko bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil časť I. písm.a) bodu 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, ktorý predpokladá, resp. ktorý príslušníkovi policajného zboru ukladá povinnosť využívať čas služby výlučne na vykonávanie služobnej činnosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný odvolanie proti napadnutému disciplinárnemu rozkazu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v tejto časti vo výroku potvrdil. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. V žalobe poukázal na skutočnosť, že prv vydané rozhodnutie žalovaného správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Výrok napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje vyjadrenie odvolacieho orgánu, ako rozhoduje o podanom odvolaní, či odvolanie zamieta, mení, alebo odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdzuje. Aj keď z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v druhej časti výroku, žalovaný, ale neuvádza, či vyhovuje odvolaniu alebo tak odvolací orgán konal bez vplyvu podaného odvolania. Výrok napadnutého rozhodnutia nemožno považoval za zákonný, ak nie je zrejmé, či k zmene prvostupňového rozhodnutia došlo v priamej nadväznosti na podaný opravný prostriedok. Žalovaný tiež tvrdil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí neriadil právnym názorom súdu. Žalovaný v rámci vlastných úvah súdom vyslovený právny názor ignoruje a vnáša do rozhodnutia právne odlišný názor, ktorý sa ale neopiera o skutkové okolnosti, o ktoré sa opieral pri svojom rozhodovaní správny súd. Ak v prvostupňovom rozhodnutí chýbala argumentácia vo vzťahu k povahe protiprávneho konania, žalovaný nemohol konštatovať, že na tieto skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol. Už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia mali byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, akými úvahami bol oprávnený orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval v prvostupňovom konaní. Tento nedostatok nemožno nahradiť tým, že náležitosti chýbajúce v prvostupňovom rozhodnutí odvolací orgán doplní do druhostupňového rozhodnutia. Jediným zákonným postupom, ktorý mohol žalovaný realizovať, bolo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti administratívneho konania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania podal dve námietky zaujatosti, žalovaný sa s nimi zákonným spôsobom nezaoberal, druhú námietku vôbec nevybavil. Ak žalobca podal námietku zaujatosti, skutočnosť, že zákon č.73/1998 Z.z. tento inštitút nepozná, neznamená, že sa analogicky nepoužijú ustanovenia iného zákona v postavení lex generalis, v tomto prípade ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca v konaní tvrdil, že riaditeľ OR PZ Žiar nad Hronom nemohol súčasne vykonávať kontrolnú činnosť, zistiť podozrenie z disciplinárneho previnenia, dať podnet na začatie disciplinárneho konania a následne sa disciplinárneho konania zúčastniť v pozícii odvolacieho orgánu. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie sa opätovne odvoláva na prílohu č.5 Registratúrneho poriadku, z ktorého žalobcovi nevyplýva žiadna povinnosť. Ku konštatovaniu, že žalobca predložil registratúrny záznam dvakrát spracovaný s chybami nie sú preukázané žiadne skutkové a právne okolnosti. V tomto smere žalovaný nezistil objektívne skutkový stav veci a jeho výrok s odôvodnením je tak nepreskúmateľný. V napadnutom rozhodnutí žalovaný rozpisuje konkrétne pochybenia vo vzťahu k druhému predloženiu opraveného registratúrneho záznamy, avšak ide o skutočnosti, ktoré žalobcovi neboli známe na začiatku disciplinárneho konania a v tomto smere sa žalobca proti týmto skutočnostiam brániť. Žalovaný nahradil nedostatok činnosti prvostupňového orgánu verejnej správy, čím došlo k porušeniu dvojinštančnosti konania. Žalovaný tak rozhodoval o inom skutku, než o ktorom rozhodoval prvostupňový orgán verejnej správy. Skutková veta napadnutého rozhodnutia je založená na právne nepodloženom tvrdení, že skutok odporuje prílohe č.5 Registratúrneho poriadku. Ak žalovaný konštatoval, že žalobca porušil právnu povinnosť vedome, ďalej už nerozoberá, ako vedome túto povinnosť porušil, pričom v konkrétnom prípade išlo o pravopisné chyby. Z odôvodnenia nevyplýva, o aké ustanovenia oprel orgán verejnej správy pri uvádzaní závažného porušenia služobnej disciplíny. Tvrdenie žalovaného je tak výlučne subjektívneho charakteru. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. žalovaný sa právnym názorom správneho súdu neriadil, podrobne rozpísal negatíva žalobcu spočívajúce v dvoch vyslovených „výčitkách“, na druhej strane odmeny vôbec nerozobera, iba konštatuje niekoľko uložených odmien. Žalovaný mohol nedostatky, ktoré malo prvostupňové rozhodnutie odstrániť len tak, že by zrušil disciplinárny rozkaz a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca mal tiež zato, že disciplinárne konanie voči nemu bolo vykonštruované. Išlo o zaujatosť voči jeho osobe v snahe zdiskreditovať ho v rámci jeho pracovnej činnosti. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 233 ods.1 ods.2, § 235 ods.1-3 a § 238 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., nakoľko napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, žalovaný sa nezaoberal porušením ustanovení zákona č.73/1998 Z.z.. V konaní došlo k porušeniu dvanástej časti zákona č.73/1998 Z.z., boli porušené jeho práva ako účastníka konania a nebolo mu umožnené spravodlivé a zákonné prejednanie veci. V konkrétnostiach ďalej žalobca namietal zaujatosť konajúcich disciplinárnych orgánov, nakoľko skutočnosť, že riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom zistil vytýkané nedostatky, mala vplyv na to, že žalovaný nebol vo veci vecne príslušný rozhodovať. Žalobca tiež namietal, že už v čase začatia disciplinárneho konania oprávnený orgán vyslovil záver o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia a to písomnosťou číslo ORPZ-ZH-OPP-334-001/2015 zo dňa 8. júna 2015, ktorou deklaroval začatie disciplinárneho konania. Ak oprávnený orgán v tejto písomnosti vyslovil záver o spáchaní disciplinárneho previnenia (záver o vine), postupoval nezákonne, nakoľko tento záver vyslovil pred tým, ako zabezpečil a posúdil všetky dôkazy a skôr, ako žalobcovi ako účastníkovi konania umožnil uplatňovať práva zaručené zákonom. Za dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia považoval žalobca aj skutočnosť, že pokiaľ videl oprávnený orgán disciplinárne previnenie v tom, že podal počas výkonu služby žiadosť o sprístupnenie informácií, rovnakým spôsobom si žiadosť o sprístupnenie informácii podal aj iný policajt (R.. J.. J. J.), pričom v konaní iného policajta riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom disciplinárne previnenie nevidel a voči tejto osobe disciplinárny postih neuplatňoval. Mal zato, že práva ustanovené zákonom sa zaručujú všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby, ako aj policajtom pri vykonávaní služby, v súlade so zásadou rovného zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch a zásadou zákazu diskriminácie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktoré mu predchádzalo, videl žalobca aj v tom, že postup riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, ktorý podal podnet na začatie disciplinárneho konania, bol nezákonný z hľadiska formy. Poukázal na to, že riaditeľ OR PZ vykonal kontrolnú činnosť na postupy žalobcu ako podriadeného policajta, pričom v rámci tejto činnosti zistil nedostatky a o zistených nedostatkoch upovedomil písomne oprávnený orgán. V tomto smere žalobca poukázal na ustanovenia Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.40/2015 o operatívnych kontrolách, pričom riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom svoje povinnosti neuplatňoval formou realizácie postupu ustanoveného v citovanom internom predpise. Žalobca tiež namietal, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k veci, ktorá bola predmetom konania. Toto právo mu patrí aj po zhromaždení všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia a oprávnený orgán bol povinný ho s podkladmi a dôkazmi oboznámiť a až následne vo veci rozhodnúť. Pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho rozhodnutia nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi a podkladmi a teda mu oprávnený orgán neumožnil sa s nimi oboznámiť a zabránil mu tak sa k veci vyjadriť a uprel mu právo zákonným spôsobom vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ak ho oprávnený orgán písomne vyzval k vyjadreniu iba pred tým, ako mu bolo umožnené sa oboznámiť so všetkými dôkazmi, považoval to nezákonné. Vo vzťahu k druhému výroku rozhodnutia žalobca poukázal na skutočnosť, že oprávnený orgán konštatoval protiprávnosť konania žalobcu bez jeho subsumovania pod konkrétne pravidlo správania uvedené v právnom predpise. Výrok disciplinárneho rozkazu v tomto smere považoval za nepreskúmateľný z dôvodu všeobecných konštatovaní. Žalovaný sa tiež nezaoberal existenciou zavineného konania ako nevyhnutného predpokladu pre konštatovanie spáchania disciplinárneho previnenia. Ani vo výroku rozhodnutia a ani v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nezaoberal, či bol žalobca oboznámený s ustanoveniami interných predpisov, ktorých porušenie je mu kladené za vinu. Ak oboznámenie s internými predpismi v rozhodnutí žalovaný neuviedol, nemohol konštatovať spoľahlivý záver o tom, že sa disciplinárneho previnenia dopustil. Žalobca v žalobe tiež namietal, že ak žalovaný prihliadol iba na doterajšie plnenie služobných povinností, potom postupoval v rozpore s ustanovením § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., nakoľko neprihliadol na iné skutočnosti, ako je povaha protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia. Ak žalovaný konštatoval, že považuje uloženie disciplinárneho previnenia za primerané a toto tvrdenie neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti, ide o neodôvodnené formálne tvrdenie neopierajúce sa o konkrétne úvahy a skutočnosti. Žalobca uzavrel, že oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia objektívne nezistil skutočný stav veci, nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade s právnymi predpismi, rozhodnutie nevychádza zo skutočne zisteného stavu veci a už vôbec nie je primeraným a zákonným spôsobom odôvodnené. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol a trovy konania žalobcovi nepriznal. V písomnom vyjadrenie považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave a považoval za zákonný aj disciplinárny rozkaz. Poukázal na skutočnosť, že prv vydané rozhodnutie po jeho zrušení v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zmenil v druhej časti výroku vypustením pôvodného textu a jeho nahradením novým textom. Postupoval tak podľa § 243 ods.4 zákona č.73/1998 Z.z., v novom texte je konkretizovaný nesúlad medzi registratúrnym záznamom žalobcu a prílohou č.5 registratúrneho poriadku. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný sa neriadil právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia uloženej sankcie, žalovaný konštatoval, že prihliadal na povahu protiprávneho konania a na okolnosti, za ktorých boli skutky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia spáchané. Právnu povinnosť žalobca porušil vedome a išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, pričom porušil povinnosti vyplývajúce mu z dvoch interných predpisov. Bolo prihliadnuté na skutočnosť, že žalobcovi bolo udelených niekoľko pochvál a tiež niekoľko odmien, a tiež na skutočnosť, že mu boli uložené dvakrát „výčitky“. Ak žalobca namietal, že riaditeľ okresného riaditeľstva rozhodoval proti žalobcovi v postavení odvolacieho orgánu pre skutok, ktorý sám zistil v rámci svojej kontrolnej činnosti a z uvedeného dôvodu bol vo veci zaujatý, žalovaný poukázal na právny záver správneho súdu v zrušujúcom rozsudku, ktorý považoval námietky zaujatosti žalobcu za nedôvodné. Ak žalovaný zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia a napriek tomu potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (žalobná námietka), zdôraznil, že konal v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, výrok disciplinárneho rozkazu zmenil v druhom skutku tak, aby poukázal na to, v čom bol nesúlad registratúrneho záznamu č.ORPZ-ZH-OPP-324-008/2015 zo dňa 28.5.2015 s prílohou č.5 registratúrneho poriadku. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 56 zákona č.73/1998 Z.z. žalovaný mal naďalej zato, že prihliadal na povahu protiprávneho konania a na okolnosti, za ktorých boli skutky uvedené vo výrokovej vety spáchané. Prihliadol na prv udelené písomné pochvaly aj na udelené odmeny ale aj na vyslovené „výčitky“. Ak presný počet odmien nebol uvedený, príslušníkom PZ možno udeliť dva druhy odmien, pričom odmena podľa § 102a zákona č.73/1998 Z.z. sa neeviduje v záznamoch o disciplinárnych odmenách a trestoch. Ak žalobca namietol, že oprávnený orgán už pri začatí disciplinárneho konania vyslovil súd o tom, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie, žalovaný zdôraznil, že pokiaľ oprávnený orgán v registratúrnom zázname uviedol, že žalobca spáchal skutok v ňom uvedený, nemožno to považovať za zaujatosť voči žalobcovi, nakoľko daný úkon sa považuje za začatie disciplinárneho konania a jeho účelom je riadne oboznámiť policajta o skutku, ktorý spáchal a zároveň ho upovedomiť o tom, aké zákony porušil. Ak žalobca tvrdil, že riaditeľ okresného riaditeľstva vykonal kontrolnú činnosť na postupy podriadeného policajta, v z registratúrneho záznamu č.ORPZ-ZH- VO-335/2015 zo dňa 1.3.2015 vyplýva, že kontrola nebola vykonaná vo vzťahu k žalobcovi v zmysle nariadenia o operatívnych kontrolách ale bola vykonaná v zmysle § 49 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z., kedy nadriadený kontroluje podriadených. Pokiaľ žalobca tvrdil, že postupom žalovaného, keď nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi a podkladmi a žalovaný mu neumožnil oboznámiť sa s nimi a uplatňovať právo na obhajobu žalovaný považoval námietku za irelevantnú, nakoľko dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní disciplinárneho previnenia a tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia vytvoril sám žalobca. Pri posudzovaní oboch skutkov sa žalovaný zaoberal zložkou existencie zavineného konania, v čase spáchania skutkov bol žalobca oboznámený s ustanoveniami interných predpisov, ktorých porušenie mu bolo kladené za vinu. Na pracovnej porade riaditeľa OPP OR PZ v Žiari nad Hronom boli preškolené aj interné predpisy, ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, žalobca zabezpečoval odborné a metodické riadenie a kontrolnú činnosť aj na úseku registratúrneho poriadku. Žalobca mal tak znalosti z problematiky registratúrneho poriadku na vysokej úrovni. 6. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci samej podané neboli. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/180/2015 zo dňa 24. marca 2016 a tvrdil, že žalovaný sa s právnym názorom súdu nevysporiadal a nevysporiadal sa ani s odvolacími námietkami žalobcu. Postup žalovaného nebol správny, ak nezrušil disciplinárny rozkaz. Ak by to spravil, prvostupňový orgán by sa musel vecou znova zaoberať a vyhodnotiť dôvody tak ako sú uvedené v § 56 zákona č.73/1998 Z.z.. Voči tomuto by sa žalobca mohol brániť a žalovaný by sa musel jeho obranou zaoberať. Došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti disciplinárneho konania. Žalovaný len účelovo zmenil časť výrokovej vety, nezaoberal sa povahou, okolnosťami, následkami a doterajším plnením povinností zo strany žalobcu. Žalovaný nesprávne vyhodnotil osobu žalobcu, charakter konania, následky a mieru zavinenia. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nápravu urobil žalovaný len formálne. Z takéhoto postupu žalovaného vyplýva jeho zaujatosť, ktorú žalobca v konaní namietal. 9. Vo veci sa na pojednávaní vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutky kladené mu za vinu. Uviedol, že nie je preukázané, že prvé spracovanie registratúrneho záznamu bolo s chybami, napadnuté rozhodnutia taj nevychádza z preukázateľných skutočností. V prílohe č.5 k registratúrnemu poriadku sú len formálne náležitosti registratúrneho záznamu a nie je žiadna norma, podľa ktorej by bol podľa tejto prílohy povinný postupovať. Ak žalovaný zmenil časť výrokovej vety, spravil to tak, že žalobca nebol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie. Ak ide o podanú žiadosť o poskytnutie informácií, spravil to v pár sekundách, v ten deň robil hodinu navyše a o náhradu za prácu nadčas nežiadal. Poukázal na motiváciu žalovaného, ktorý mal voči nemu postupovať tak ako postupoval z dôvodu, že poukazoval na machinácie so štatistickými formulármi v rámci objasňovania trestnej činnosti, bol v dôsledku uznania za vinného pozbavený funkcie a ponížený platovo. Bol preložený a je diskriminovaný. Diskrimináciu videl v tom, že iný príslušník PZ za obdobné konanie (podanie žiadosti o poskytnutie informácií) postihnutý nebol. Poukázal na skutočnosť, že nadriadený nielen že rozhodoval v druhom stupni, ale aj dal podnet na disciplinárne konanie. Mal zato, že skutok sa nestal, žiadosť o poskytnutie informácií podal počas obedňajšej prestávky. O opravu registratúrneho záznamu požiadaný bol, ale len čo sa týka formy, časť registratúrneho záznamu mal vyňať a dať ho do príloh. On po vyňatí textu neopravil zostatok. Bolo to v čase jeho prenasledovania, bol pod tlakom, mal zhoršený zdravotný stav v dôsledku čoho bol hospitalizovaný. Registratúrny záznam spracoval podľa pokynu nadriadeného, došlo len k administratívno formálnym chybám, ktoré nie sú disciplinárnym previnením. 10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalovaný sa zaoberal povahou konania žalovaného, pričom v rozhodnutí poukázal na odmeny a aj na „výčitky“, ktoré boli žalobcovi uložené. Pri disciplinárnom opatrení žalovaný pristúpil k pokarhaniu ako najnižšej forme disciplinárneho opatrenia. Ak žalobca tvrdil, že žiadosť o poskytnutie informácií podával v čase obedňajšej prestávky, žiadosť bola podaná o 14:30hod. a v tom čase žalobca nemohol obedňajšiu prestávku vykonávať. Registratúrny záznam mal formu, ktorú žalobca robil veľakrát predtým, po predložení boli zistené nedostatky a vrátené žalobcovi na opravu. Aj po vykonanej oprave boli zistené nedostatky a žalobca neakceptoval upozornenie riaditeľa. Podstatou je skutočnosť, že žalobca upozornenia nadriadeného odignoroval. Skutkom je, že žalobca registratúrny záznam neopravil a ignoroval pokyn k oprave. Pokiaľ žalobca na pojednávaní preukázal na prenasledovanie jeho osoby, na OR PZ bolo vykonaných viacero kontrol a neboli zistené žiadne nedostatky. Žalobca to vníma tak, že všetci, čo s ním nesúhlasia, sú zaujatí. 11. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods.1 písm.b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 194 ods.1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 19. Podľa § 47 zákona č.73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 20. Podľa § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 21. Podľa § 49 zákona č.73/1998 Z.z., nadriadený je povinný a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. 22. Podľa § 50 zákona č.73/1998 Z.z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 23. Podľa § 52 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 24. Podľa § 53 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 25. Podľa § 55 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c). 26. Podľa § 56 ods.1, ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 27. Podľa § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28. Podľa § 57 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť; iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia. 29. Podľa § 64 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak. 30. Podľa § 67 ods.2 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z., do základného času služby v týždni sa započítava: prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní služby. 31. Podľa § 231 zákona č.73/1998 Z.z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 32. Podľa § 232 zákona č.73/1998 Z.z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 33. Podľa § 233 ods.1, ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 34. Podľa § 234 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu. 35. Podľa § 235 ods.1-3 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. (2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. (3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 36. Podľa § 237 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. (2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. (3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky. (4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo. 37. Podľa § 238 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 38. Podľa § 241 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. 39. Podľa § 243 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 40. Podľa § 247a zákona č.73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 41. Podľa § 248 zákona č.73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. 42. Podľa Čl. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.40/2015 (1) Toto nariadenie upravuje postup vykonávania operatívnych kontrol v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky1) (ďalej len „ministerstvo“), úlohy a oprávnenia subjektu a objektu kontroly, obsah spoločného písomného poverenia (ďalej len „splnomocnenie“), obsah písomného príkazu na vykonanie operatívnej kontroly (ďalej len „príkaz“) a obsah knihy kontrol. (2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na výkon kontrol podľa osobitných predpisov. 43. Podľa čl.I písm.a) bod 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č.6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, ukladá sa všetkým policajtom využívať čas služby výlučne na vykonávanie služobnej činnosti. 44. Podľa Prílohy č.5 k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.43/2010, ods.3, ods.15 (3) Formálna úprava úradných záznamov (listov) prezentuje úroveň inštitúcie odosielateľa, ako aj jej vzťah k príjemcovi. Spracovateľ preto zvolí primeraný odborný štýl a list napíše bez strojopisných, štylistických a gramatických chýb. V liste treba dodržať formálnu úpravu záznamy (listu), ktorú určuje platná STN 01 6910 - Pravidlá písania a úpravy písomnosti. Spracovateľ predkladá nadriadenému listy na podpis s touto normalizovanou úpravou. (15) Ak sa s listom posielajú prílohy uvádzajú sa vľavo od zvislice po vynechaní troch až štyroch prázdnych riadkov pod posledným textom. Prílohy sa uvádzajú slovom „Príloha“ (ak ide o jednu prílohu), počtom príloh, ak sú vymenované v texte alebo vymenovaním pod nadpisom „Prílohy“. Za predtlač „Príloha“ sa nepíše dvojbodka! 45. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v § 195 Správneho súdneho poriadku. 46. Bolo nesporné, že žalobca bol na základe rozhodnutí orgánov verejnej správy uznaný za vinného so spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že: - dňa 27. mája 2015 v čase o 14.30 hodinou predložil osobne ako fyzická osoba „J.. Y. T.“ na Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v čase podania žiadosti zároveň ako príslušník policajného zboru vykonával dňa 27. mája 2015 v čase od 06.00 hodiny do 15.30 hodiny štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, teda nakoľko v čase výkonu štátnej služby vybavoval súkromnú korešpondenciu, konal v rozpore s časťou I. písm. a) bodu 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny príslušníkov policajného zboru, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. - dňa 29.5.2015 spracoval registratúrny záznam pod číslom ORPZ-ZH-OPP-324-008/2015 zo dňa 28.5.2015 „Úlohy z porady riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici s riaditeľmi OR PZ konanej dňa 24.5.2015-zaslanie“, ktorý predložil na schválenie riaditeľovi okresného riaditeľstva, ktorý predmetný registratúrny záznam neschválil z dôvodu pravopisných a gramatických chýb a vrátil ho odvolateľovi na prepracovanie. Dňa 29.5.2015 odvolateľ opravený registratúrny záznam opakovane predložil riaditeľovi okresného riaditeľstva na schválenie, no tento opäť nebol v súlade s prílohou č.5 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.43/2XX0 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov, nakoľko v záhlaví registratúrneho záznamu menovaný nesprávne uviedol adresové údaje odosielateľa a to „M.R.O. č.XXX, XXX 01 M. Q. F.“, správne má byť uvedené „J..O..XXX, XXX XX. M. Q. F.“. Ďalej v texte registratúrneho záznamu na druhej strane v treťom riadnu uviedol v nesprávnom tvare slovo „kontrolu“, správne malo byť „kontrolou“. Následne v tom istom riadku urobil pravopisnú chybu v slove „príslušními“, správne má byť „príslušnými“. Na druhej strane v štvrtom riadku uviedol menovaný v nesprávnom tvare slovo „priesťahy“, správne má byť „prieťahy“. V závere registratúrneho záznamu nesprávne uviedol „Prílohy 1/5“, správne má byť „Príloha“. Taktiež menovaný nesprávne uviedol v podpisovej doložke označenie útvaru „okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom“, pričom správne má byť „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom“. Týmto svojím konaním menovaný porušil § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za takto konštatované porušenie povinností bolo žalobcovi podľa § 53 ods.1 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. 47. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, žalovaný postupoval v rozpore s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. 24S/180/2015, došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti administratívneho konania a žalovaný nemal inú možnosť, ako disciplinárny rozkaz vydaný prvostupňovým orgánom verejnej správy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, či žalovaný podané odvolanie zamietol, alebo či napadnuté rozhodnutie zmenil alebo potvrdil. Ak v prvostupňovom rozhodnutí chýbal záver o povahe protiprávneho konania, žalovaný nemohol konštatovať, že prvostupňový orgán na tieto skutočnosti prihliadol. Namietal tiež, že žalovaný sa nezaoberal podanými námietkami zaujatosti. Naďalej zotrval na konštatovaní, že registratúrny poriadok mu neukladá žiadnu povinnosť, porušenie ktorej by mohlo byť sankcionované v disciplinárnom konaní. V disciplinárnom konaní boli porušené jeho viaceré práva účastníka konania, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný ho s podkladmi rozhodnutia neoboznámil, aj keď v napadnutom rozhodnutí došlo k zmene v druhej výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom nebol vo veci príslušný rozhodovať, nakoľko nebolo prípustné, aby v disciplinárnom konaní vedenom proti nemu rozhodovala zaujatá osoba. Oprávnený orgán už pri začatí konania vyslovil záver o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, pred tým, ako si zabezpečil a vykonal dôkazy. Správne orgány porušili zásadu rovného zaobchádzania a zásadu nediskriminácie, keď ho uznali vinným z disciplinárneho previnenia, keď obdobný skutok iného policajta za disciplinárne previnenie nepovažovali. Nezákonný bol aj postup riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, ktorý podal podnet na začatie disciplinárneho konania, nakoľko tento svoje povinnosti neuplatňoval formou realizácie postupu ustanoveného v nariadení Ministerstva vnútra SR č.40/2015 o operatívnych kontrolách. Žalobca namietal aj porušenie svojich procesných práv, nakoľko mu bolo upreté právo vyjadriť sa k veci, ktorá bola predmetom konania, žalovaný mu tak zabránil zákonným spôsobom vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca tiež namietal neurčitosť a nepreskúmateľnosť skutkov kladených mu za vinu, vo vzťahu k prvému skutku namietal neurčitosť pojmu „vybavovanie súkromnej korešpondencie“ a vo vzťahu k druhému skutku oprávnený orgán konštatoval protiprávnosť konania žalobcu bez jeho subsumovania pod konkrétne pravidlo správania uvedené v právnom predpise. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa nezaoberal existenciou zavineného konania ako nevyhnutného predpokladu pre konštatovanie spáchania disciplinárneho previnenia. Uvedenie času na prijatej žiadosti o poskytnutie informácií bolo realizované dodatočne a účelovo neskôr za účelom, aby bolo možné konštatovať, že žiadosť bola podaná v čase výkonu služby. Došlo k porušeniu ustanovenia § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., nakoľko oprávnený orgán mal prihliadnuť aj na iné skutočnosti a uviesť dôvody, pre ktoré považoval uloženie disciplinárneho opatrenia za primerané. 48. Žalovaný v žalobe vzniesol žalobné opakovane žalobné námietky, ktoré správny súd vyhodnotil už v rozsudku sp.zn. 24S/180/2015 a správny súd nenašiel dôvod, aby totožné žalobné námietky posúdil inak ako v prv vydanom rozsudku. 49. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom z dôvodu, že tento podal podnet na začatie disciplinárneho konania a zároveň rozhodoval vo veci ako odvolací orgán, táto námietka nie je dôvodná. Služba podľa zákona č.73/1998 Z.z. je ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom vymedzuje ustanovenie § 243 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní, zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) nepoužije. Poukaz žalobcu na ustanovenia O.s.p. (prípadne Civilného sporového poriadku) vo vzťahu k tvrdenej zaujatosti neobstojí s dôvodu, že zákon č.73/1998 Z.z. je predpisom verejného práva a O.s.p. (resp. CSP) nemá v žiadnom prípade vo vzťahu k zákonu č.73/1998 Z.z. postavenie lex generalis. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by o zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil spáchanie disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, § 50 zákona č.73/1998 Z.z., ako aj s ustanovením § 243 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. 50. Neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy nezákonné z dôvodu, že záver o disciplinárnom previnení vyslovil oprávnený orgán už pri začatí disciplinárneho konania. Predmetný záznam č.ORPZ-ZH- OPP-334-001/2015 zo dňa 8. júna 2015 bol žalobcovi doručený 9. júna 2015 a zároveň začalo disciplinárne konanie podľa § 235 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z.. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania nie je rozhodnutím, ktorým by bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, ani mu neukladá disciplinárne opatrenie. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania má sa následok vedomosť obvineného o disciplinárnom konaní, jeho prostredníctvom sa dozvie, čo mu je kladené za vinu a z akých dôvodov. Zároveň po doručení oznámenia o začatí disciplinárneho konania môže obvinený zo spáchania disciplinárneho previnenia uplatňovať práva vyplývajúce mu z ustanovenia § 56 ods.1, § 237, prípadne § 238 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z.. Po začatí disciplinárneho konania oprávnený orgán vykoná dokazovanie a rozhodne vo veci samej. Skutočnosť, že prvostupňový disciplinárny orgán už v oznámení o začatí disciplinárneho konania konštatoval, že „týmto svojim konaním ste porušil § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998...“, „....dopustil ste sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z....“ tak nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä ak v predmetnom oznámení je uvedené, z akých skutočností pri začatí disciplinárneho konania oprávnený orgán vychádzal. 51. Žalobca tiež namietal, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko iný policajt za obdobné konanie, podanie žiadosti o poskytnutie informácií, postihnutý nebol. K uvedenej námietke súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu vedenému proti žalobcovi. Aj keď v administratívnom spise sa nachádza ako príloha k odvolaniu žalobcu aj žiadosť pplk. J.. J. J., nie je možné z nej zistiť, či takáto žiadosť o sprístupnenie informácií bola podaná v čase výkonu štátnej služby. Ani skutočnosť, že iný policajt za obdobné konanie postihnutý nebol, nemusí znamenať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, najmä ak oprávnený orgán konajúci v disciplinárnom konaní musí v zmysle § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. prihliadnuť aj na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Skutkové okolnosti inej veci nemuseli byť obdobné a nemuseli zakladať disciplinárnu zodpovednosť. Pokiaľ teda žalovaný v písomnom vyjadrení konštatoval, že nemohol uplatňovať disciplinárnu právomoc za skutok, o ktorom sa nedozvedel, nebolo možné inak, len toto vyjadrenie akceptovať. Žalobca nepreukázal, že by sa iný policajt dopustil obdobného konania zakladajúceho disciplinárnu zodpovednosť, pričom o takomto konaní iného policajta by žalovaný nekonal. 52. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že správny súd návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom pplk. J.. J. J. nevyhovel, nakoľko žalovaný ani nepoprel, že by k podaniu žiadosti o poskytnutie informácie zo strany uvedenej osoby nedošlo. 53. Neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej neboli dodržané ustanovenia nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o operatívnych kontrolách č.40/2015. Podľa Čl.1 ods.2 citovaného nariadenia toto sa nevzťahuje na výkon kontrol podľa osobitných predpisov, pričom podľa poznámky pod čiarou k citovanému ustanoveniu zákona osobitným predpisom sa rozumie práve § 49 zákona č.73/1998 Z.z.. Plnenie povinností nadriadeného policajta podľa § 49 nie je operatívnou kontrolou podľa citovaného nariadenia. V konečnom dôsledku ide o podnet nadriadeného na začatie disciplinárneho konania, ktorého dodržanie prípadne nedodržanie formy nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 54. Pokiaľ žalobca namietal porušenie svojich procesných práv, nakoľko mu nebolo umožnené vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že začatie disciplinárneho konania mu bolo oznámené a oprávneným orgánom bol vyzvaný na písomné vyjadrenie sa k veci, pričom lehota na písomné vyjadrenie mu bola predĺžená a to do 17. júna 2015. Z úradného záznamu obsiahnutého v administratívnom spise vyplýva, že žalovaný sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu vyjadril, že k disciplinárnemu konaniu sa vyjadrovať nebude. Následne dňa 19. júna 2015 o disciplinárnom previnení rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy disciplinárnym rozkazom. Z obsahu disciplinárneho rozkazu tiež vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie boli listiny spísané, resp. vypracované žalobcom, ktorých obsah mu bol nepochybne známy. Žalobca od oznámenia o začatí disciplinárneho konania mal dosť času na to, aby sa vo veci písomne vyjadril. Skutočnosť, že svoje právo nevyužil, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä ak oprávnený orgán postupoval podľa § 56 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa nevzťahuje Správny poriadok, podľa ktorého by žalobcovi patrilo právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním. Zákon č.73/1998 Z.z. upravujúci konanie vo veciach služobného pomeru povinnosť oboznámiť účastníka konania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia neustanovuje, ukladá len povinnosť policajtovi pred uložením disciplinárneho opatrenia umožniť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Táto povinnosť správneho orgánu dodržaná bola. 55. Neobstojí v tomto smere ani námietka, že žalovaný po zrušení prv vydaného rozhodnutia o odvolaní, pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, vychádzal z dôkazov, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť v nadväznosti na výzvu na písomné vyjadrenie sa k veci. Pokiaľ žalovaný zmenil a precizoval výrokovú vetu týkajúceho sa druhého skutku, kladeného za vinu žalobcovi, nemožno konštatovať, že žalovaný rozhodoval o inom skutku ako prvostupňový orgán verejnej správy, resp. že by žalovaný rozhodoval na základe iných dôkazov ako tých, ktorými mal žalobca možnosť oboznámiť sa. 56. V rozpore s obsahom administratívneho spisu je tiež námietka, že sa žalovaný nezaoberal existenciou zavineného konania ako predpokladu pre konštatovanie spáchania disciplinárneho previnenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa touto skutočnosťou zaoberal. Vedomosť o úlohách uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených vyplýva zo služobného zaradenia žalobcu, ako aj z dôkazu, ktorý si pred rozhodnutím obstaral žalovaný a to zo zápisnice z porady riaditeľa OPP v Žiari nad Hronom zo dňa 12. februára. Predmetom porady (preškolenia) boli okrem iného „Rozkaz MV SR č.6/1997 na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ“ ako aj „Nariadenie MV SR č.43/2010 o vydaní registratúrneho poriadku“. Žalobca ani netvrdil, že s predmetnými internými predpismi nebol riadne oboznámený. Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí, resp. v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, že sa s internými predpismi riadne oboznámil, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 57. Žalobca však namietal, že konanie kladené mu za vinu, nie je disciplinárnym previnením, a teda nebol dôvod na uloženie disciplinárneho opatrenia - pokarhania. 58. Správny súd v tomto smere doplnil dokazovanie, vykonal výsluch žalobcu a oboznámil sa so stanoviskom žalovaného. Pokiaľ ide o prvý skutok, a teda, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č.211/2000 Z.z. v čase, keď vykonával štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z., správny súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol v predmetný deň (27. mája 2015) na služobnom výjazde, z ktorého sa vrátil v čase okolo 14:00hod. Potom je dôvodné predpokladať, že následne absolvoval prestávku na obed v čase od 13:55hod. do 14:35hod. (v knihe dochádzok nie je celkom čitateľné, či obedňajšia prestávka skončila o 14:25hod. alebo o 14:35hod.). Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácií bola podaná o 14:30hod., z čoho vyplýva, že celkom zrejme bola podaná v čase obedňajšej prestávky. Aj keď je zrejmé, že do výkonu služby sa započítava aj prestávka na jedenie a oddych (§ 67 ods.1 písm.a) zákona č.73/1988 Z.z.), nemožno bez ďalšieho konštatovať, že sa žalobca podaním žiadosti o poskytnutie informácií dopustil disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, povinnosti policajtovi vyplývajú z ustanovenia § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktorú sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazy, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Ak v danom prípade žalovaný konštatoval, že žalobca porušil čl.I písm.a) bod 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č.6/1997, ktorý ukladá policajtom využívať čas výlučne na vykonávanie služobnej činnosti, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že intenzita konania žalobcu (spočívajúceho v podaní žiadosti) bola taká, ktorá by mala za následok dôvodnosť konštatovania o zavinenom porušení povinností policajta. Na to, aby konanie policajta mohlo byť disciplinárnym previnením, musí mať takú intenzitu, aby bolo spôsobilé aspoň potenciálne ohroziť funkcie policajného zboru. A podanie žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č.211/2000 Z.z. v čase prestávky na jedenie a oddych, v trvaní krátkeho momentu počas fyzického odovzdania a prijatia takejto žiadosti, takúto intenzitu nemá. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný uznal žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia zo skutku spočívajúceho v porušení čl.I písm.a) bod 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č.6/1997, vec nesprávne právne posúdil. 59. Pokiaľ ide o druhý skutok, kladený žalobcovi za vinu, žalobca sa mal podľa výroku napadnutého rozhodnutia dopustiť disciplinárneho previnenia konaním, spočívajúcim v tom, že spracoval registratúrny záznam s chybami, takto spracovaný registratúrny záznam predložil na podpis nadriadenému a po opätovnom predložení mal registratúrny záznam chyby, resp. nebol v súlade s prílohou č.5 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.43/2010 o registratúrnom poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí do výroku doplnil (resp. výrok zmenil) vytýkané chyby, resp. rozpor s registratúrnym poriadkom. Týmto konaním mal žalobca porušiť ustanovenie § 48 ods.3 písm.a) zákona č.73/1998 Z.z.. Na pojednávaní žalobca vysvetlil, na základe akých skutočností mohlo dôjsť k predloženiu registratúrneho záznamu vypracovaného s chybami, čo však nemení nič na tom, že tento registratúrny záznam tak ako je obsiahnutý v administratívnom spise, pravopisné, resp. formálne chyby obsahoval. Z tvrdení žalovaného na pojednávaní ale vyplynulo, že po zistení nedostatkov v registratúrnom zázname nastala medzi žalobcom a žalovaným polemika o tom, ako má byť registratúrny záznam vypracovaný v súlade s prílohou č.5 registratúrneho poriadku, pričom podstatou mala byť skutočnosť, že žalobca upozornenie neakceptoval a upozornenia nadriadeného odignoroval. Skutkom malo byť, že žalobca vytýkané chyby neopravil. Takéto tvrdenie žalobcu je ale v rozpore s výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia, žalobca nebol uznaný za vinného, že upozornenie nadriadeného neakceptoval a upozornenia odignoroval ale len a výlučne z dôvodu, že registratúrny záznam vypracoval s chybami. Tento nesúlad skutku tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí a konaním žalobcu, spočívajúcom v neakceptovaní upozornenia nadriadeného, je samostatným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 60. Aj vo vzťahu k druhému skutku tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí správny súd konštatuje, že na to, aby konanie policajta malo charakter disciplinárneho previnenia, musí mať určitú intenzitu, aby bolo spôsobilé aspoň potenciálne ohroziť funkcie policajného zboru. Vypracovanie registratúrneho záznamu s niekoľkými pravopisnými chybami (tak ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia) takúto intenzitu nemá. Oprava chyby v písomnej listine je bežným postupom pri akejkoľvek pracovnej resp. služobnej činnosti, či už pri vlastnej kontrole, alebo v danom prípade po kontrole nadriadeným. Odmietnutie pokynu nadriadeného na vykonanie takejto opravy by zrejme bolo disciplinárnym previnením, avšak odmietnutie pokynu nadriadeného nebolo žalobcovi za vinu kladené a pre takýto skutok ani z disciplinárneho previnenia uznaný za vinného nebol. Ak žalobca bez ďalšieho prijal záver o vine žalobcu, takýto záver je v zmysle vyššie uvedeného následkom nesprávneho právneho posúdenia. 61. Žalobca namietal, že žalovaný sa ním podanými námietkami zaujatosti nezaoberal. Z administratívneho spisu vyplýva, že predseda poradnej komisie oznámil žalobcovi senát poradnej komisie riadeteľa OR PZ v Žiari nad Hronom a oznámil mu aj jeho zloženie. Následne žalobca namietal zaujatosť členov senátu (námietka doručená predsedovi senátu dňa 23. 10.2016). Predseda senátu poradnej komisie podanú námietku zaslal predsedovi poradnej komisie, ktorý následne zaslal žalobcovi vyjadrenie k podanej námietke. Vyjadrenie žalobca prevzal dňa 31.10.2016. Preto je v rozpore s administratívnym spisom tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s ním podanou námietkou zaujatosti nevysporiadal. Podanie inej (ďalšej) námietky zaujatosti z administratívneho spisu nevyplýva. 62. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko napadnuté rozhodnutie vo výroku neobsahuje, ako rozhodol po podanom odvolaní. Odvolací orgán podľa ustanovenia § 243 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z. preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 243 ods.4 zákona č.73/1998 Z.z.). S poukazom na citované ustanovenia zákona č.73/1998 Z.z. námietka nepreskúmateľnosti neobstojí. Ak žalovaný dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť, rozhodol o podanom odvolaní v súlade s § 243 ods.4 zákona č.73/1998 Z.z.. Nebolo potrebné, aby žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, či vyhovel odvolaniu žalobcu najmä v prípade, ak sám zistil chyby napadnutého rozhodnutia, resp. bol v tomto smere viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v predchádzajúcom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (24S/180/2015). 63. Žalobca namietal, že žalovaný tým, že po zrušení prv vydaného rozhodnutia správnym súdom nezrušil disciplinárny rozkaz, odňal mu právo na dvojinštančné konania pred orgánom verejnej správy. Táto námietka neobstojí, nakoľko žalovaný sám, v súlade s ustanovením § 243 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z. preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Nie je tak v rámci svojho rozhodovania viazaný odvolacími dôvodmi a ustanovenie § 243 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z. mu umožňujú zistené nedostatky odstrániť, prípadne doterajšie konanie doplniť. Nebolo teda povinnosťou žalovaného po zrušení prv vydaného rozhodnutia správnym súdom rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, pokiaľ zmenu vo výroku prvostupňového rozhodnutia považoval za dostatočnú. 64. Dôvodná však bola námietka žalobcu, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalobcu v rozpore s § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z.. Podľa citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z disciplinárneho rozkazu vyplýva, že „pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov prihliadnuté na to, ako si menovaný doteraz plnil svoje služobné povinnosti na odbore poriadkovej polície okresného riaditeľstva a uloženie disciplinárneho opatrenia sa považuje za primerané“. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný má zato, že: „pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania a na okolnosti, za ktorých boli skutky uvedené vo výrokovej vete rozhodnutia spáchané...., právnu povinnosť odvolateľ porušil vedome, pričom išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny..., v konaní bolo odvolateľovi uložené disciplinárne opatrenie za porušenie dvoch interných predpisov...., zároveň bolo prihliadnuté na skutočnosť, že odvolateľovi bolo uložených niekoľko písomných pochvál a odmien..., a tiež mu boli uložené dve výčitky“. Pokiaľ v ustanovení § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. je uvedených niekoľko skutočností, na ktoré sa má pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať, nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze uvedie, že prihliadol len na jednu z týchto skutočností (doterajšie plnenie služobných povinností). Zákonné ustanovenie okrem plnenia služobných povinností ukladá pri disciplinárnom previnení prihliadať aj na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie, ako na každú zo skutočností uvedených v § 56 ods.2 disciplinárny orgán prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Prvostupňový orgán verejnej správy tak prihliadal len na doterajšie plnenie služobných povinností. Žalovaný napriek tomu, že správny súd upriamil jeho pozornosť na to, že je potrebné prihliadnuť na všetky kritériá uvedené v § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil, z napadnutého rozhodnutia naďalej nie je zrejmé, aké boli okolnosti, za ktorých malo byť disciplinárne previnenie spáchané a nie je z neho zrejmé, aké boli následky konštatovaného protiprávneho konania žalobcu. Pokiaľ žalovaný túto vadu prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia napriek tomu, že mu takáto vada bola správnym súdom vytknutá. . V konečnom dôsledku z napadnutého rozhodnutia opätovne nevyplýva, ako žalovaný vyhodnotil doterajšie plnenie služobných povinností. Poukaz na skutočnosť, že bolo žalobcovi udelených niekoľko písomných pochvál, niekoľko odmien a dve „výčitky“, nehovorí však nič o tom, aké malo plnenie služobných povinností vplyv na rozhodovanie o disciplinárnom previnení. 65. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou podľa § 191 ods.1 písm.c) a d) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné tak aj pre nedostatok dôvodov. 66. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné opätovne posúdiť disciplinárnu zodpovednosť žalobcu za disciplinárne previnenie kladené mu za vinu, pričom právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku budú viazané. Ak dôjdú k záveru, že žalobca sa disciplinárneho previnenia dopustil, budú povinné prihliadnuť na všetky kritériá uvedené v § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. a na tieto kritériá nie len prihliadnuť, ale tieto kritériá aj vyhodnotiť tak, aby bolo zrejmé, aký vplyv mali tieto skutočnosti na rozhodovanie o disciplinárnom opatrení. 67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, správny súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania a ich vyčíslení rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník. 68. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.