Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200397 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Y.. Y.. Y. L., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Revúcej, Priemyselná 305/9, 050 01 Revúca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. ORPZ-RA-VO-1-009/2018-PK zo dňa 17. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej č. ORPZ-RA-VO-1-009/2018- PK zo 17. apríla 2018 v spojení s Disciplinárnym rozkazom zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej č. 1 z 20. októbra 2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Listom zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) z 23.08.2017 bol Y.. Y.. Y. L. (ďalej len „žalobca“) v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) vyzvaný, aby sa vyjadril k nedostatkom zisteným kontrolou siedmich priestupkových spisov vedených pod sp. zn. ORZP-RA- OPDP 61-44, 50, 51, 54, 56, 58, 59/2017-P. Vyjadrenie malo smerovať konkrétne k otázkam, z akého dôvodu vznikli prieťahy a nedostatky zistené v rámci riadiacej, organizačnej a kontrolnej činnosti žalovaného, akým spôsobom boli vykonávané priebežné kontroly rozpracovaných spisov a ako boli kontrolované odôvodnenia žiadostí o predĺženie lehôt, nakoľko niektoré neboli schválené. Listom z 22.09.2017 prvostupňový orgán oznámil žalobcovi, že voči nemu začína disciplinárne konanie z dôvodu zistených hrubých nedostatkov pri kontrole priestupkových spisov. Pred oznámením o začatí disciplinárneho konania požiadal žalobca prvostupňový orgán o predĺženie lehoty nakoľko nestihol podať vyjadrenie v určenej lehote a listom z 22.09.2017 taktiež zopakoval, že mu pracovná vyťaženosť neumožnila sa vyjadriť, nakoľko má veľký nápor pracovných povinností, z ktorého dôvodu to nestihol. Po oznámení o predĺžení lehoty na vyjadrenie do 08.09.2017 bol následne dňa 20.10.2017 vydaný Disciplinárny rozkaz zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej č. 1 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“), ktorým podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, konkrétne písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dospustil tým, že v dobe od 02.06.2017 do 23.08.2017 ako zodpovedný funkcionár za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nevykonával riadne a včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov. Týmto svojim konaním žalobca podľa disciplinárneho rozkazu spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní a porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 na objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu prvostupňový orgán poukázal na § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý sa týka služobnej disciplíny policajtov spočívajúcej v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Poukázal tiež na to, že vyššia miera zodpovednosti žalobcu sa premietla v ustanovení § 40 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. so zakotvením základných povinností policajta. Ďalej dôvodil, že dňa 23.08.2017 vykonal u žalobcu kontrolu rozpracovaných priestupkových spisov nad 30 dní evidovaných v denníku priestupkových spisov. Ku kontrole boli vybrané priestupkové spisy sp. zn. ORZP-RA-OPDP 61-44, 50, 51, 54, 56, 58, 59/2017-P, v ktorých boli zistené nedostatky týkajúce sa neodôvodnených prieťahov v objasňovaní priestupkov, napr. nepodanie žiadosti o predĺženie lehoty na objasňovanie, chýbajúce úkony, napríklad výsluchy osôb, oneskorené požadovanie vyjadrení a iných úkonov, napríklad odborných vyjadrení týkajúcich sa práceneschopnosti, neurgovanie odpovedí na žiadosti, napríklad vo vzťahu k určeniu spôsobenej škody alebo odborných vyjadrení. Prvostupňový orgán skonštatoval, že v dobe od 02.06.2017 do 23.08.2017 žalobca ako zodpovedný funkcionár za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nevykonával riadne a včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov. Týmto konaním spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní a porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „policajt skončí objasňovanie priestupku spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel. Ak policajt nemôže skončiť objasňovanie priestupku v určenej lehote, o jej predĺžení na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti rozhoduje priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí primeranú lehotu na skončenie objasňovania a túto vyznačí do predloženej žiadosti, ktorá bude založená v druhom výtlačku priestupkového spisu. Predĺženie lehoty objasňovania priestupku nesmie presiahnuť obdobie dvoch rokov od spáchania priestupku.“ Prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca svojím konaním súčasne porušil základné povinnosti nadriadeného uvedené v § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je nadriadený povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov ako aj základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Záverom odôvodnenia disciplinárneho rozkazu prvostupňový orgán uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadol na závažnosť konania, okolnosti, možné následky, mieru zavinenia, argumentáciu príslušníka, ako aj doterajší postoj príslušníka k plneniu služobných povinností. 2. Proti prvostupňovému orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nebol dodržaný zákonný postup pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko mu nebola daná možnosť sa k disciplinárnemu konaniu a previneniu vyjadriť, pričom poukázal aj na to, že nadriadeného žiadal podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých podmienok na riadny výkon štátnej služby a teda aj vytvorenie času na spracovanie riadneho vyjadrenia. V texte odvolania poukázal na to, že od 09.08.2017 do 22.08.2017 mal dovolenku, ďalej na to, že policajti zaradení na úsek dopravných nehôd spracúvali priestupkové spisy počas výjazdových služieb zabezpečujúcich výjazd k dopravným nehodám a toto im neumožňuje v dostatočnej miere sa týmito spismi zaoberať. Vyjadril sa aj ku konkrétnym kontrolovaným priestupkovým veciam. Na prerokovanie odvolania žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu bola rozhodnutím zo 06.03.2018 určená poradná komisia v zložení trojčlenného senátu o čom bol žalobca upovedomený. Zo zápisnice z rokovania senátu poradnej komisie zo 04.04.2018 vyplýva, že senát poradnej komisie na základe preverenia všetkých priestupkových spisov dospel k záveru, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, na základe čoho odporučil odvolaciemu orgánu nevyhovieť odvolaniu žalobcu. 3. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „žalovaný“), ako príslušný odvolací orgán vydal dňa 17.04.2018 rozhodnutie č. ORPZ-RA-VO-1-009/2018-PK, ktorým odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len napadnuté „rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, po krátkej rekapitulácii prvostupňového konania a po doslovnom prepísaní obsahu odvolania žalobcu, žalovaný uviedol, že rozhodnutím predsedu poradnej komisie bol určený trojčlenný senát poradnej komisie, ktorý spracoval zápisnicu, ktorej závery citoval. Senát poradnej komisie sa venoval žiadosti žalobcu o predĺženie určenej lehoty na vyjadrenie k zisteným nedostatkom, ktorá mu bola predĺžená do 18.09.2017, čo mu bolo telefonicky oznámené a na toto predĺženie reagoval žalobca dňa 22.09.2017 žiadosťou o opätovné predĺženie lehoty z dôvodu pracovnej zaťaženosti. Senát poradnej komisie mal za to, že obdobie od 23.08.2017 do 22.09.2017, resp. až do vydania disciplinárneho opatrenia dňa 20.10.2017 predstavuje dostatočný časový priestor pre vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom v siedmich priestupkových spisoch. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ku konkrétnym priestupkovým veciam vyplýva, že poradná komisia zastáva názor, že zo strany žalobcu ako zodpovedného funkcionára na úseku odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nebola vykonávaná dostatočná kontrola, pretože v niektorých prípadoch prieťahy v spisovom materiáli boli zapríčinené postupom žalovaného ako nadriadeného zodpovedného za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov. Senát poradnej komisie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k právnemu názoru, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového orgánu a na základe predložených vyhodnotení a zistených skutočností odporúča žalovanému nevyhovieť odvolaniu žalobcu a disciplinárne opatrenie potvrdiť v plnom rozsahu. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie bolo vydané v súlade s Nariadením Ministra vnútra SR č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, ktoré dáva príslušnému nadriadenému právo ukladať disciplinárne opatrenia. Záverom žalovaný skonštatoval, že v postupe prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia neboli zistené právne vady a nedostatky, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal neúplnú identifikáciu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené len časové obdobie a všeobecné konštatovanie porušenia povinností žalobcu. Podľa jeho názoru chýba bližšia špecifikácia skutku uvedením porušení konkrétnych povinností v konkrétnych spisoch, ktoré prvostupňový orgán uviedol až v odôvodnení, čo nestačí, lebo len výrok rozhodnutia je spôsobilý zasiahnuť do práv účastníkov konania. Podľa jeho názoru je z tohto dôvodu skutok, ktorý sa mu kladie za vinu zameniteľný s inými skutkami, je neurčitý a nedostatočne konkretizovaný, čo je dôležité pre vylúčenie prípadnej prekážky litispendencie, opätovného postihu za ten istý skutok, resp. z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Podľa názoru žalobcu týmto postupom bola porušená povinnosť uložená v § 241 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Odkázal aj na judikatúru a analógiu s trestným konaním, resp. so základnými zásadami ukladania trestov, pretože miesto, čas a spôsob spáchania sú neopomenuteľnými skutočnosťami identifikácie skutku, ktorý je správnym deliktom, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré ho odlišujú, aby nebol zameniteľný s iným obdobným skutkom. Namietal tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre rozpor s čl. 6 ods. 1 Dohovoru týkajúci sa spravodlivého konania. Ďalším žalobným bodom žalobca namietal nedôslednú aplikáciu § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože prvostupňový orgán vôbec neuviedol ako prihliadal na predchádzajúce plnenie služobných povinností žalobcu, ktorý nebol doposiaľ nikdy disciplinárne obvinený ani stíhaný, naopak boli mu viackrát uložené disciplinárne odmeny. Žalovaný nebral do úvahy osobný spis žalobcu, resp. z rozhodnutia nevyplýva, ako vyhodnotil povahu, následky konania a okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Prvostupňový orgán len odcitoval § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého použitie nijako neodôvodnil, čo nezhojil ani žalovaný. Na základe toho považoval obe rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový, resp. odvolací orgán riadili, prečo na obnovenie služobnej disciplíny nepostačila výčitka, keďže nebol doteraz disciplinárne stíhaný. Žalobca namietal aj nedodržanie povinnosti rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote do 60 dní tak ako to odvolaciemu orgánu ukladá § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Odvolanie proti prvostupňovému orgánu podal dňa 27.10.2017, pričom rozhodnuté o jeho odvolaní bolo napadnutým rozhodnutím z 17.04.2018. Odvolanie bolo predložené prvostupňovým orgánom žalovanému až 05.03.2018, pričom žalovaný ho listom zo 07.03.2018 upovedomil, že predĺžil lehotu potom, čo uplynula. Žalobca videl porušenie ustanovenia § 233 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v tom, že rozhodnutia oboch stupňov sú nepreskúmateľné, pretože z nich nie je jasné, ktoré skutočnosti považovali konajúce orgány za rozhodujúce, akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadili. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, či sa žalovaný stotožnil s poradným stanoviskom komisie, resp. je tam len po citáciách skonštatované, že je potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a odvolanie zamietnuť bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo je v rozpore s § 241 ods. 3 zákona č. 731/1998 Z.z. a spôsobilo to spôsobilo jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa podľa žalobcu ďalej nijako nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uvádzal už vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konkrétne viackrát žiadal príslušného nadriadeného podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých pracovných podmienok z dôvodu neprimeranej záťaže žalobcu ako nadriadeného. Z tohto dôvodu považoval žalobca napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné a videl v tom aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s ďalšími námietkami ako s tou, že v období od 02.06.2017 do 23.08.2017 bol opakovane, celkom tri krát na dovolenke a aj napriek tomu bol za toto obdobie postihnutý. V tom čase ho zastupoval nadriadený Y.. R., práve ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, pričom kontrola bola vykonaná v deň jeho návratu z dovolenky dňa 23.08.2017. V čase dovolenky reálne nemohol ovplyvňovať priebeh priestupkového konania a súčasne ho v tomto období zastupoval nadriadený Y.. R., ktorý prebral povinnosti, ako aj zodpovednosť nad priestupkovými spismi. Nevysporiadaním sa s jeho námietkami namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie vydal neoprávnený orgán, keďže u jeho nadriadeného Y.. R. vznikol konflikt záujmov, ktorý vznikol zastupovaním počas jeho dovolenky, z ktorého dôvodu prichádzalo do úvahy vypočuť ho ako svedka v disciplinárnom konaní. V tomto videl žalobca dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Ďalej žalobca namietal nerešpektovanie prekluzívnej lehoty na prejednanie disciplinárneho previnenia podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorá podľa neho trvala 30 dní od kedy sa o disciplinárnom previnení dozvedel nadriadený, najviac však jeden rok od spáchania disciplinárneho previnenia, na základe čoho vzniesol námietku premlčania. V nerešpektovaní tejto lehoty videl dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a c/ SSP. Žalobca na základe skutočností uvedených v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový aj druhostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutí postupovali v súlade so zákonom, pričom je možné vytknúť dôslednosť dodržania lehoty podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorej je odvolací orgán povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Žalovaný sa o podanom odvolaní dozvedel až 05.03.2018 a žalobcu vyrozumel 06.03.2018. Ďalej uviedol, že žalobca žalobu oprel o neplatnú právnu úpravu § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je možné disciplinárne opatrenie uložiť do dvoch rokov odo dňa spáchania a nie je to 30 dní ako sa mylne domnieval žalobca. Žalobca v replike uznal námietku žalovaného týkajúcu sa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ale neuznal tvrdenie žalovaného, že sa malo jednať o nosný pilier podanej správnej žaloby. V podanej správnej žalobe vytkol žalovanému viacero iných závažných pochybení, a to najmä neúplnú identifikáciu skutku v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, nedôslednú aplikáciu § 56 ods. 2, resp. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj vydanie prvostupňového rozhodnutia neoprávneným orgánom. Poukázal na to, že na toto konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Zákon vo svojich ustanoveniach vyslovene nerieši vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu, napriek čomu ale v záujme objektívnosti a nestrannosti počas konania a pri rozhodovaní správnych orgánov vo veciach služobného pomeru policajtov sa podľa jeho názoru vyžaduje, aby sa na týchto procesoch nezúčastňovali zamestnanci alebo členovia správneho orgánu, u ktorých možno mať predpoklady zaujatosti. K vylúčeniu zamestnanca dochádza obligatórne aj v prípadoch, ak sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom toho istého stupňa, ak sa preukáže účasť zamestnanca v konaní na nižšom alebo vyššom stupni, mal by príslušný orgán rozhodnúť o jeho vylúčení. Rozhodujúci je fakt, že sa napriek tomu zamestnanec zúčastnil na pojednávaní alebo na rozhodovaní vo veci. I napriek tomu, že to zákon výslovne nerieši má správne trestanie najbližšie k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku a s použitím analógie s Trestným poriadkom poukázal na § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého môže byť vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, policajt atď. V danom prípade svedok porušenia povinností žalobcu, ktorý zastupoval žalobcu počas čerpania jeho dovolenky, konkrétne zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ Odboru poriadkovej a dopravnej polície ORPZ v Revúcej T.. Y.. C. R., z ktorého podnetu začalo aj disciplinárne konanie, nemôže byť zároveň aj subjektom, ktorý rozhoduje o disciplinárnom opatrení voči žalobcovi a vystupuje v tejto veci ako prvostupňový správny orgán, pretože pre jeho pomer k veci možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Rozhodnutia v správnych konaniach musia byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok. V tejto súvislosti odkázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/113/2015 a 23S/114/2015. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, kde žalobca zotrval na žalobných bodoch a žalovaný na svojom vyjadrení k žalobe, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 16. Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt má právo na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby. 17. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, 18. Podľa § 49 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený je povinný a/ riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b/ zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c/ vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d/ oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. 19. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. (Disciplinárna právomoc) nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 21. Podľa § 56 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 22. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. 23. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. 24. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 25. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 26. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. 27. Podľa § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 28. Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia. 29. Podľa čl. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien účelom tohto nariadenia je upraviť podrobnosti a jednotný postup útvarov Policajného zboru a príslušníkov Policajného zboru pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov. 30. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt. 31. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien postup policajtov pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov riadi, organizuje a kontroluje funkcionár, ktorý je zodpovedný za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov. 32. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien postup poverených policajtov v konaní o priestupkoch riadi, organizuje a kontroluje riaditeľ alebo vedúci správneho orgánu. 33. Podľa čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien policajt skončí objasňovanie priestupku spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel. Ak policajt nemôže skončiť objasňovanie priestupku v určenej lehote, o jej predĺžení na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti rozhoduje priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí primeranú lehotu na skončenie objasňovania a túto vyznačí do predloženej žiadosti, ktorá bude založená v druhom výtlačku priestupkového spisu. Predĺženie lehoty objasňovania priestupku nesmie presiahnuť obdobie dvoch rokov od spáchania priestupku. 34. Predmetom konania v danej právnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho - disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (disciplinárnym rozkazom), ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. 35. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie trpia nezákonnosťou primárne z toho dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutia síce obsahujú opis skutočností, ktoré boli ich podkladom, avšak úplne absentuje uvedenie úvah, ktorými boli prvostupňový orgán a žalovaný vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový orgán obmedzil na citáciu ust. § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. o služobnej disciplíne policajtov, na informácie o výsledku kontroly z 23.08.2017 s uvedením konkrétnych nedostatkov vo vzťahu ku každému z kontrolovaných priestupkových spisov osobitne a na konštatovanie, že žalobca v dobe od 02.06.2017 do 23.08.2017 ako zodpovedný funkcionár za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nevykonával riadne a včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov, čím spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní. Ďalej prvostupňový orgán dôvodil, že žalobca zistené nedostatky neodôvodnil, neuviedol žiadne objektívne dôvody, ktoré ich mohli spôsobiť, napriek tomu, že mu to bolo umožnené a konštatoval, že žalobca svojim konaním porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj základné povinnosti nadriadeného a základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré citoval. Bez ďalšieho napokon uzavrel, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na závažnosť konania, okolnosti, možné následky, mieru zavinenia, argumentáciu žalobcu ako aj na jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje len stručnú rekapituláciu obsahu prvostupňového rozhodnutia, úplný obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, informáciu, že rozhodnutím predsedu poradnej komisie z 06.03.2018 bol určený trojčlenný senát poradnej komisie, ktorý dňa 04.04.2018 spracoval zápisnicu, obsah ktorej bol v celom rozsahu do odôvodnenia prenesený, konštatovanie, že disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie (nie je jasné ktoré) bolo vydané v súlade s Nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených. Záverom žalovaný uviedol, že v postupe prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia neboli zistené vady a nedostatky a v dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je vedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 36. Z obsahu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia zreteľne plynie záver, že obe rozhodnutia neobsahujú odôvodnenie v rozsahu požadovanom zákonom. Úplne absentuje vyvodenie a zhodnotenie skutkových záverov, vyjadrenie právneho posúdenia veci a úvah konajúcich orgánov, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). Chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil skutkový stav veci vo vzťahu k disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v rozsahu, v ktorom sa mu disciplinárne previnenie kladie za vinu. Tiež úplne absentuje presvedčivá a veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcu, práve na základe zabezpečených dôkazov a iných podkladov (§ 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), absencia ktorej zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Všeobecné konštatovanie, že žalobca nevykonával riadne a včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov, čím spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správnym súdom neumožňuje. Z obdobných dôvodov je nepreskúmateľné aj napadnuté rozhodnutie, ktoré obsahuje len všeobecné odkazy a závery žalovaného, k obsahu ktorého je potrebné navyše zdôrazniť, že orgánom oprávneným na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie je príslušný nadriadený orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie (§ 50, § 232, § 243 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), nie poradná komisia. S povinnosťou obligatórneho predchádzajúceho prorokovania odvolania v poradnej komisii zákon (§ 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) v žiadnom prípad nespája zánik rozhodovacej právomoci odvolacieho orgánu (žalovaného) ani ho nezbavuje povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Dôvody, na základe ktorých poradná komisia po prerokovaní zaujme svoje stanovisko k odvolaniu sa nemusia zhodovať s dôvodmi, z ktorých odvolací orgán o odvolaní rozhodne. Stanovisko poradnej komisie má len odporúčací charakter a nemožno si ho zamieňať s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré je v zákonom požadovanom rozsahu a v zrozumiteľnom obsahu povinný odvolací orgán samotný, a ktorého nedostatok v danom prípade možno napadnutému rozhodnutiu vyčítať. Obe preskúmavané rozhodnutia tak nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania. Žalobca opakovane poukázal na to, že žiadal svojho nadriadeného podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých pracovných podmienok z dôvodu neprimeranej záťaže žalobcu ako nadriadeného ako aj namietal, že v čase keď mal spáchať disciplinárne previnenie čerpal dovolenku, na čo prvostupňový orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nijako nereagovali. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania, resp. ich nejednoznačnosť. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobcova námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov bola opodstatnená. 37. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj z toho dôvodu, že v rámci skutkových zistení sa zameralo na konkrétne objektívne nedostatky v kontrolovaných priestupkových spisoch, ktorých objasňovanie vykonávali policajti podriadení žalobcovi, teda policajti od žalobcu odlišní, bez toho, aby sa súčasne zameralo na konkrétne nedostatky v riadiacej a kontrolnej činnosti žalobcu ako nadriadeného. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je objasnené čo znamená výsledok kontroly priestupkových spisov vo vzťahu k povinnostiam žalobcu, najmä to, z akých zistení prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie. Prvostupňové rozhodnutie s poukázaním na predchádzajúce časti tohto rozsudku len všeobecne konštatovalo disciplinárne previnenie žalobcu ako nadriadeného avšak nijako nezodpovedalo zásadnú otázku, akým konkrétnym postupom sa práve žalobca, ktorý nevykonával objasňovanie predmetných priestupkov, dopustil porušenia svojich zákonom alebo inak uložených povinností, ktorých porušenie sa mu prvostupňovým rozhodnutím vytýka a kedy. Inak povedané chýba vyjadrenie kauzálnej (príčinnej) spojitosti medzi zisteným závadným stavom v objasnenosti priestupkov (prieťahy) a bezprostredným konaním alebo opomenutím žalobcu, ako nadriadeného konajúcich policajtov. Práve títo podriadení policajti, ktorí, pod hrozbou zodpovednosti za disciplinárne previnenie boli povinní dodržiavať základné povinnosti policajta, zákon a interné predpisy (§ 48 zákona č. 73/1998 Z.z.), v danom prípade v súlade s čl. 3 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 niesli primárnu osobnú zodpovednosť za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov. Prípadná disciplinárna zodpovednosť týchto policajtov je samostatnou okolnosťou spadajúcou pod iné osobitne vedené disciplinárne konanie, avšak súčasne okolnosťou natoľko vecne súvisiacou s predmetným disciplinárnym konaním (minimálne v otázke miery zavinenia a okolností, za ktorých bolo disc. previnenie spáchané), aby ju prvostupňový orgán a neskôr aj žalovaný bez prihliadnutia nemohol opomenúť. V ponímaní posudzovania zodpovednosti nadriadených funkcionárov Policajného zboru za činnosť svojich podriadených, tak ako vyplýva z prvostupňového a z napadnutého rozhodnutia, sa v danej súvislosti natíska aj otázka riadiacej, organizačnej a kontrolnej činnosti príslušného žalobcovi nadriadeného orgánu s disciplinárnou právomocou, ktorý bol povinný kontrolovať žalobcu, a ak tak dostatočne účinne nerobil, či aj v jeho prípade by nebolo na mieste jeho nadriadeným vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť. Správny súd sa vzhľadom na uvedené môže len domnievať či kontrolou zistené nedostatky skutočne boli zapríčinené (len) nedostatočnou riadiacou alebo kontrolnou činnosťou žalobcu, a ak áno, ako k tomu došlo, za akej miery zavinenia žalobcu prípadne iných osôb a s akým zohľadnením všetkých okolností veci (§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Zo skutkových zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nie je v tomto zmysle vyjadrený žiadny skutkový záver, ktorý by podporoval výrok prvostupňového rozhodnutia vyvodzujúci práve disciplinárnu zodpovednosť žalobcu. 38. Dôvodná bola tak aj žalobcova námietka nedôslednej aplikácie § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z disciplinárneho rozkazu vyplýva len to, že prvostupňový orgán citoval uvedené zákonné ustanovenie a bez ďalšieho oznámil, že naň prihliadol. Ust. § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. obsahuje výpočet skutočností, na ktoré všetky je povinný oprávnený orgán z disciplinárnou právomocou pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať. Nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze len uvedie, že prihliadol na jednu alebo hoci aj na všetky tieto skutočnosti. Poukaz na zákonné ustanovenie, že tak oprávnený orgán urobil, a teda, že na tieto skutočnosti prihliadol, nehovorí nič o tom, ako prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, a aké malo takéto prihliadnutie vplyv na rozhodovanie o disciplinárnom previnení. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie ako na každú zo skutočností uvedených v § 56 ods. 2 cit. zákona disciplinárny orgán prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie zohľadnil uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 39. Z uvedených dôvodov nebolo možné správnym súdom preskúmať prvostupňové rozhodnutie z hľadiska žalobcovej námietky nedostatočného (nezameniteľného) vymedzenia jeho výrokovej časti (skutkovej vety). Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je ako celok nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov bráni mu táto skutočnosť pristúpiť ku konkrétnemu hodnoteniu určitosti jeho výroku. Pokiaľ nebol preukázaný opak (rozpor výroku a odôvodnenia rozhodnutia nebol v danej právnej veci namietaný) je potrebné vychádzať z prezumpcie, že rozhodnutie predstavuje jeden celok, ktorého obsahové náležitosti sú vo vzájomnom súlade. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľné, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia, pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti, resp. nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov) by bol nútený sa uchýliť k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery správneho orgánu nižšieho stupňa. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. 40. Zásadnou námietkou žalobcu bola námietka, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo uložené po 30-tich dňoch odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a teda došlo k porušeniu ustanovenia § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Novelou zákona č. 73/1998 Z.z. zákonom č. 406/2015 Z.z. sa pôvodné znenie ust. § 57 ods. 1 cit. zákona s účinnosťou od 01.01.2016 zmenilo tak, že za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán vykonal dňa 23.08.2017 kontrolu rozpracovaných priestupkových spisov pochádzajúcich z obdobia mesiacov jún a júl roku 2017, kde zistil nedostatky v jeho organizačnej, kontrolnej a riadiacej činnosti. O disciplinárnom previnení rozhodol prvostupňový disciplinárny orgán vydaním prvostupňového rozhodnutia - disciplinárneho rozkazu dňa 20.10.2017. O odvolaní proti nemu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 17.04.2018, ktoré bolo v tento deň aj doručené žalobcovi a nadobudlo právoplatnosť. Pre plynutie lehoty ustanovenej § 57 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. je rozhodujúce, kedy bolo disciplinárne previnenie spáchané, od ktorého okamihu sa odvíja začatie plynutia tejto dvojročnej lehoty. V prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené konkrétne dátumy kedy ani ako mal žalobca porušiť svoju povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, práve z ktorých dôvodov sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Možno však odôvodnene konštatovať, že pokiaľ kontrolované priestupkové spisy boli založené k priestupkom z obdobia jún a júl roku 2017, nedostatky v činnosti žalobcu nemohli nastať skôr a to znamená, že predmetná prejednacia lehota uplynie najskôr v mesiaci jún 2019. Zákonná lehota na prejednanie disciplinárneho previnenia podľa § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. tak bola dodržaná a žalobná námietka žalobcu v tomto zmysle preto nebola dôvodná. 41. Nedôvodná bola tiež žalobcova námietka spočívajúca v skutočnosti, že žalovaný nedodržal povinnosť rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote do 60 dní tak ako to odvolaciemu orgánu ukladá § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca pri vyjadrení tohto názoru nešpecifikoval aký konkrétny vzťah má táto námietka na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné uplynutie poriadkovej lehoty na možnú nezákonnosť rozhodnutia nestačí. V opačnom prípade by to znamenalo absolútny zákaz a nemožnosť vydania akéhokoľvek rozhodnutia v odvolacom konaní, aj takého, ktoré by bolo v prospech účastníka konania, po uplynutí lehoty podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ustanovenie takýto následok s uplynutím lehoty nespája. Proti nečinnosti orgánov verejnej správy má účastník správneho konania možnosť brániť sa osobitnou žalobou proti nečinnosti (§ 242 SSP a nasl.), resp. prostredníctvom zákona o sťažnostiach. 42. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť prvostupňového orgánu pre konflikt záujmov z dôvodu, že tento zastupoval žalobcu v čase keď malo dôjsť k disciplinárneho previneniu a mohol tak v konaní vystupovať ako svedok a zároveň rozhodoval vo veci ako prvostupňový orgán, táto námietka taktiež nebola opodstatnená. Štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc prvostupňového orgánu vymedzuje ustanovenie § 232 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní, zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) nepoužije. Odkaz na analogické uplatnenie § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého môže byť vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, policajt atď. neobstojí z dôvodu, že zákon č. 73/1998 Z.z. je právnym predpisom upravujúcim štátnu službu príslušníkov Policajného zboru a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, teda nejde o právny predpis výlučne alebo najmä sankčného charakteru. Trestný poriadok tak v žiadnom prípade nemá vo vzťahu k zákonu č.73/1998 Z.z. postavenie lex generalis. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by o zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil spáchanie disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov a ukladať disciplinárne opatrenia podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 a § 233 zákona č.73/1998 Z.z. Ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní alebo sudcov v trestnom konaní nemožno ani analogicky uplatňovať v disciplinárnom konaní kde o disciplinárnom previnení nerozhoduje nezávislí tribunál, ale príslušný nadriadený, ktorý sa z povahy vzájomných vzťahov služobnej subordinácie medzi nadriadenými a podriadenými policajtami často ocitá v názorovo protichodnom postavení. Práve pre špecifickú povahu subjektov disciplinárneho konania podľa zákona č.73/1998 Z.z., v takomto osobitnom prípade správneho deliktu nemožno uplatňovať všetky pravidlá bežné pre iné sankčné konania postihujúce fyzické alebo právnické osoby, resp. analógiu s trestným právom a to ani podľa § 195 písm. c/ a d/ SSP. Žalobca napokon ani nenamietal zaujatosť prvostupňového orgánu bezprostredne keď sa o nej dozvedel a nenamietal ani konkrétny rozpor postupu žalovaného s Nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, čo zaňho správny súd urobiť nemohol. 43. V ďalšom konaní prvostupňový orgán opätovne rozhodne o podozrení zo spáchania disciplinárneho previnenia žalobcom v súlade s názorom vysloveným v odsekoch 35 až 42 tohto rozsudku, s tým, že prejednacia lehota podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade s § 71 ods. 1 SSP počas konania podľa tohto zákona neplynie. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. 45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.