Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200130 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200130.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: L. X., V. G. XXX, XXX XX M. O. U., C.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Branislavom Bellanom, advokátom so sídlom AK Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice 1, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6321, O-859/2016 zo dňa 13. januára 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „Inšpektorát práce“) pod č. 186/16-1.0/pok/ozn. zo dňa 06. septembra 2016 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte uvedenom v bode č. 1 Protokolu č. IBB-163-67-2.7/P-B24,28-16 zo dňa 16. mája 2016 (ďalej len „Protokol“), poukázal na to, že výkon inšpekcie práce, pri ktorom boli zistené sankčné delikty, bol vykonaný dňa 02. mája 2016 v kontrolovanom subjekte na pracovisku K. U. ul. C. a 09.mája a 16.mája 2016 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Inšpektorát práce tiež poukázal na doklady preukazujúce porušenie povinnosti, upozornil na zákonnú sankciu za správny delikt a vyzval žalobcu, aby sa k oznámeniu vyjadril a predložil Inšpektorátu práce dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti. Žalobca vo vyjadrení na výzvu Inšpektorátu práce uviedol, že zamestnanci X. U. a G. F., zamestnaní na základe dohody o vykonaní práce, boli prihlásení dňa 17. marca 2016, so spätnou účinnosťou k 08. februáru 2016. Títo zamestnanci mali byť využití na pomocné práce, ktoré mal predbežne vo februári prisľúbené, avšak robotu pre nich nemal. Realizácia jednotlivých prác bola posunutá o mesiac. Dňa 17. marca 2016 požiadal mzdovú účtovníčku, aby zamestnancov prihlásila od 18. marca 2016 s tým, že v priebehu týždňa sa práca rozbehne. Za to, že zamestnancov dlho naťahoval, musel sa s nimi dohodnúť a vyplatiť im odškodné. Zamestnanci však pre žalobcu začali vykonávať reálne prácu až po dátume 17. marca 2016. Oneskorené prihlásenie bolo spôsobené chybou v systéme, účtovníčka mala vygenerované dve dohody o vykonaní práce pre každého zamestnanca, a to z 08. februára 2016 a zo 17.marca 2016. Platná mala byť dohoda zo 17. marca 2016 s nástupom do zamestnania od 18.marca 2016. Pri generovaní registračných listov systém nedopatrením vydal prvý registračný list z februárových dohôd. Na túto chybu sa prišlo až následne pri generovaní výplat za mesiac február. Tvrdil, že nikdy nepracoval ani nepracuje s vedomím poškodzovania ostatných. Zamestnanci boli vždy riadne prihlásení. Vyjadril sa, že situácia bola pre neho veľmi nepríjemná, vedome nikoho nelegálne nezamestnával a o probléme nevedel. Došlo len k formálnemu omylu a nebol to vedomý zámer niekoho nelegálne zamestnávať. K písomnému vyjadreniu predložil vyjadrenie mzdovej účtovníčky, výplatné pásky zamestnanca U. a F., rozpis pracovnej doby U. a F., objednávku odberateľa na výkon prác, montážne listy z denníka zo dňa 21. marca a 04. apríla 2016 a prehlásenia od zamestnancov U. a F.. V doplnení vyjadrenia žalobca doložil výkaz zo Sociálnej poisťovne za mesiace február, marec 2016, výkaz zdravotnej poisťovne za február a marec 2016, výplatnú listinu za február a marec 2016 a bankový výpis. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril inšpektor práce, ktorý poukázal na vyjadrenie žalobcu pri prerokovaní Protokolu, ktorý uviedol, že: „Nedopatrením sa prišlo na to, že zamestnanci neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni, a preto sme ich prihlásili tak, ako je v predloženej prihláške do SP. Zmluva bola podpísaná ešte pred nástupom do práce - 03.februára 2016 a nedopatrením sa pozabudlo prihlásiť zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Za túto chybu sa ospravedlňujeme a v budúcnosti sa takýto nedostatok nebude opakovať.“ Inšpektor poukázal, že do prerokovania Protokolu bola predložená evidencia pracovného času podpísaná zamestnávateľom, kde bola uvedená pracovná činnosť zamestnancov U. a F., pričom evidencia pracovného času bola predložená zamestnávateľom a ním aj podpísaná. Z novopredložených dokladov vyplýva, že zamestnanci nevykonávali žiadnu pracovnú činnosť pre kontrolovaný subjekt tak ako je to uvedené v Protokole, napriek tomu, že pri prerokovaní Protokolu žalobca nespochybnil tvrdenia v ňom uvedené. Z uvedených dôvodov považoval inšpektor novopredložené doklady ako účelové, vyrobené dodatočne na zakrytie nelegálneho zamestnávania. Po stanovisku inšpektora práce prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“). Odvolanie žalobcu žalovaný zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica svojím rozhodnutím č.k.: 186/16-1.0/pok/r. zo dňa 03. novembra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.125/2006 Z.z.“ alebo „Zákon o inšpekcii práce“), za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ L. X., V. G. XXX, XXX XX M. O. U. - fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb X. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom M. XX a G. F., nar. XX.O. XXXX, bytom P. Z. XXX, ktorí mali so zamestnávateľom uzatvorené Dohody o vykonaní práce zo dňa 03. februára 2016 a podľa evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávali pracovnú činnosť pre zamestnávateľa v dňoch od 15. februára 2016 do 19. februára 2016 a G. F. aj v dňoch od 07. marca 2016 do 11. marca 2016, ale pred začatím výkonu pracovnej činnosti zamestnancov si zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/20003 Z.z.“), pretože uvedené fyzické osoby (zamestnancov) neprihlásil do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce. Za uvedené porušenia zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000,- Eur, splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že u žalobcu (ďalej aj „účastník konania“ alebo „zamestnávateľ“) bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bolo inšpektormi práce zistené, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval prácu fyzických osôb (X. U., G. F.), ktorí mali so zamestnávateľom uzatvorené dohody o vykonaní práce zo dňa 03. februára 2016, vykonávali v konkrétnych dňoch práce pre zamestnávateľa, ale pred začatím výkonu pracovnej činnosti si zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že uvedené konanie je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Poukázal na to, že obsah Protokolu bol prerokovaný so zamestnávateľom, ktorý je v zmysle výpisu zo Živnostenského registra živnostníkom. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku zamestnávateľa dňa 02. mája 2016, na pracovisku vykonávali pre zamestnávateľa závislú prácu tri fyzické osoby, a to X. U., F. V. a G. F.. Z dokladov predložených zamestnávateľom vyplynulo, že zamestnanci vykonávali pracovnú činnosť pre zamestnávateľa predtým, ako boli prihlásení v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „Register“) ako zamestnanci zamestnávateľa. Inšpektorát práce tiež poukázal na žalobcom doručenú „Informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov“, v ktorom zamestnávateľ okrem iného uviedol, že zamestnanci nastúpili do zamestnania dňa 08. februára 2016, pričom nedopatrením nebol v účtovnom systéme vygenerovaný registračný list zamestnanca. Z dôvodu nepoškodenia zamestnanca boli dodatočne prihlásení do Sociálnej poisťovne so spätným dátumom. Poukázal tiež na vyjadrenie žalobcu po začatí administratívneho konania a ním predložené listiny. K uvedenému vyjadreniu prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že skutočnosť, že účastník konania dodatočne prihlásil zamestnancov do Registra Sociálnej poisťovne nie je dôvodom pre tvrdenie, že zamestnanci neboli zamestnaní nelegálne. Bolo povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bol zamestnanec prihlásený v Registri Sociálnej poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce. Inšpektor pri vypracúvaní Protokolu prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené, resp. predložené kontrolovaným zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania Protokolu, pričom bola predložená evidencia pracovného času podpísaná zamestnávateľom, z ktorej vyplývalo, že X. U. vykonával pracovnú činnosť od 15. februára 2016 do 19. februára 2016 po dve hodiny denne a G. F. vykonával vo februári 2016 v čase od 15. februára 2016 do 19. februára 2016 pracovnú činnosť po dve hodiny denne. V marci 2016 bola evidovaná pracovná činnosť tak, že X. U. pracoval v čase od 21. marca 2016 do 24. marca 2016 a 29. marca 2016 po dve hodiny denne a G. F. v čase od 07. marca 2016 do 11. marca 2016 po dve hodiny denne. Zo zamestnávateľom neskôr predložených dokladov (rozpisy pracovnej doby) vyplýva, že zamestnanci v období február 2016 nevykonávali žiadnu pracovnú činnosť pre účastníka konania, čo je v značnom nesúlade s evidenciou dochádzky, ktorá bola predložená a podpísaná zamestnávateľom v čase do prerokovania Protokolu. K vyjadreniu žalobcu Inšpektorát práce zdôraznil, že pri prerokovaní Protokolu zamestnávateľ nijakým spôsobom nerozporoval nedostatok týkajúci sa zisteného nelegálneho zamestnávania jeho zamestnancov a tak isto neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré majú spojitosť s jeho tvrdením, ktoré uviedol neskôr vo vyjadrení zo dňa 11. septembra 2016 ohľadom neskoršieho nástupu zamestnancov do práce z dôvodu posunutia realizácie jednotlivých prác. Zamestnávateľ ani v informácii o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov neuvádzal žiadne skutočnosti a tvrdenia, ktoré by sa približovali k tvrdeniu, ktoré vyjadril vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. Túto skutočnosť, že došlo k pochybeniu mzdovej účtovníčky, žalobca uviedol až po tom, ako sa vyjadril k Protokolu a ako oznámil orgánu verejnej správy prijaté opatrenia na odstránenie zistených porušení. Rovnako všetky doklady s tým súvisiace boli predložené po začatí správneho konania. Z uvedeného dôvodu považoval prvostupňový orgán verejnej správy tvrdenia zamestnávateľa ako účastníka administratívneho konania uvedené po začatí správneho konania za účelové, s cieľom vyhnúť sa uloženiu sankcie v správnom konaní. Bol toho názoru, že neskôr predložené doklady, najmä rozpisy pracovnej doby a výplatné pásky sa javia ako vyrobené dodatočne s cieľom zakryť zistené nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb. Poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pre ktorej vznik je nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Zákon č.461/2003 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť zamestnanca do Registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu závislej práce a zároveň dáva zamestnávateľovi na výber, ktorý zo spôsobov použije. Tým že účastník konania ako zamestnávateľ dovolil menovaným zamestnancom pracovať bez prihlásenia do Registra Sociálnej poisťovne, naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania v zmysle platných právnych predpisov. Na základe listinných dôkazov mal tak prvostupňový orgán verejnej správy za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Účastník konania nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie tejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, jednoznačne prikazuje Inšpektorátu práce ako orgánu verejnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postih v zmysle Zákona o inšpekcii práce. S poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce konštatoval, že uloženie pokuty za sankčný delikt uvedený vo výroku rozhodnutia je odôvodnené porušením príslušného ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Z údajov elektronického registra Sociálnej poisťovne „EZÚ“ zo dňa 04. mája 2016 vyplynulo, že fyzické osoby X. U. a G. F. boli zo strany účastníka konania prihlásené do Registra Sociálnej poisťovne dňa 17. marca 2016 o 13:52 hodine so vznikom poistenia od 08. februára 2016. Podľa účastníkom konania predloženej evidencie dochádzky uvedení zamestnanci vykonávali pre účastníka konania závislú prácu predtým, ako boli prihlásení do Registra Sociálnej poisťovne. Pri výške pokuty Inšpektorát práce prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ku dňu 02. mája 2016 zamestnával siedmich zamestnancov, prihliadol na počet nelegálnych zamestnancov, konštatoval, že nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti (od 15. februára 2016 do 17. marca 2016) a konštatoval, že zistené porušenie povinností zamestnávateľa je závažné, nakoľko nelegálna práca a nelegálne zamestnávania je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktoré je potrebné eliminovať. Mal za to, že uložená pokuta splní výchovný účel a v budúcnosti odradí účastníka konania od protiprávneho konania. Mal tiež za to, že pokuta uložená v rámci zákonnej sadzby splní aj represívnu funkciu vzhľadom na protiprávne konanie účastníka konania a na dobu tohto protiprávneho konania. Uložená pokuta splní nielen preventívnu funkciu, ale bude mať aj represívny účinok, nakoľko bude citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, čím ho odradí od nezákonného postupu. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/6321, O-859/2016 zo dňa 13. januára 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, priebeh konania pred prvostupňovým orgánom, obsah vyjadrení žalobcu a predložené listinné doklady. Poukázal tiež na vyjadrenia žalobcu uskutočnené pred začatím administratívneho konania. Vo vzťahu k obsahu odvolania zamestnávateľa (v ktorom uviedol, že menovaní zamestnanci nevykonávali žiadnu činnosť predtým ako boli prihlásení do Sociálnej poisťovne, túto skutočnosť si pri predkladaní evidencie dochádzky a prerokovaní Protokolu neuvedomoval, nakoľko to zistil až následne a uložená pokuta je preňho likvidačná) žalovaný konštatoval, že argumentácia účastníka konania je tendenčná a doklady predložené po začatí správneho konania sa javia ako účelovo vyhotovené, predložené s cieľom zakryť zistené porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch fyzických osôb. Rovnako poukázal na princíp objektívnej zodpovednosti. Účastník konania preto, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinností, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za zistené porušenia. Zamestnávateľ však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz, s jeho argumentáciou sa vysporiadal už prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí. Inšpekciou práce zistené skutočnosti účastník konania nevyvrátil pri prerokovaní Protokolu, ani vo svojom vyjadrení k začatiu konania a ani argumenty, ktoré uviedol vo svojom ďalšom vyjadrení alebo v odvolaní, či ktoré sú uvedené vo vyjadrení jeho zamestnankyne, nepovažoval žalovaný za relevantné. Vyjadrenia účastníka konania sú tak neupotrebiteľné a je zrejmé, že ide o snahu spochybniť záver Inšpekcie práce, resp. dosiahnuť zrušenie, resp. zníženie sankcie. Námietky účastníka konania ho nezbavujú zodpovednosti za spáchaný delikt, rovnako ani námietky jeho zamestnankyne, ktoré sú taktiež zjavne tendenčné, nakoľko je dôvod predpokladať, že zamestnankyňa účastníka konania (mzdová účtovníčka) v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za oneskorené prihlásenie zamestnancov, podporila nedôveryhodné stanovisko svojho zamestnávateľa. Žalovaný považoval predložené dôkazy za dostatočné pre objektívne rozhodnutie veci, stotožnil sa s právnym názorom Inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj námietkami účastníka konania a vysporiadal sa s dôkazmi, ktorými disponoval. Žalovaný mal taktiež za to, že Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Konštatoval, že pokuta bola uložená v sume 5 000,- Eur, čo je najnižšia výmera akú zákon pripúšťa v prípade nelegálneho zamestnávateľa, a preto je možné tento postup považovať za mierny. Zohľadňuje počet zamestnancov účastníka konania, ale aj skutočnosť, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo u toho účastníka zistené prvý krát, týkalo sa dvoch nelegálne zamestnávaných osôb a je predpoklad, že pokuta bude plniť výchovný účel. Žalovaný tak považoval závery Inšpektorátu práce za preukázané a relevantným spôsobom odôvodnené. Stotožnil sa aj s výškou uloženej pokuty, nakoľko ukladanie sankcie má tak význam represívny ako aj preventívny. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) Správneho súdneho poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V žalobe s poukazom na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) tvrdil, že nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v prípade jeho preskúmania. Napadnuté rozhodnutie dostatočné odôvodnenie neobsahuje a správny orgán riadne a dostatočne nezdôvodnil, z ktorých konkrétnych „relevantných listinných dôkazov“ vychádzal pri zdôvodnení rozhodnutia. V rozhodnutí žalovaného absentuje zdôvodnenie výšky pokuty, nepostačuje iba jednoduché a formálne konštatovanie a citovanie zákona. Došlo k závažnému porušeniu správneho konania, keď administratívny spis nie je žurnalizovaný, čo spôsobuje pochybnosti o tom, či správne konanie bolo v súlade s princípom práva na spravodlivé prejednanie veci. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k výrokovej časti rozhodnutia, keď žalovaný aj Inšpektorát práce Banská Bystrica označili miesto výkonu kontroly „na zatepľovaní na ulici U. v C.“. Miesto a čas majú byť presne vymedzené, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Formálne, všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, nakoľko určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je súdom preskúmateľné. Zároveň v žalobe namietal, že v správnom konaní o prejednaní správneho deliktu nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte, čím došlo k porušeniu práva obvineného zo správneho deliktu na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy vzhľadom k tomu, že v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V prípade nariadenia ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte by po vypočutí žalobcu bolo náležite zistené, kedy skutočne začali zamestnanci žalobcu X. U. a G. F. skutočne vykonávať prácu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/265/2015 zo dňa 28.septembra 2016. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, že by orgán verejnej správy so žalobcom prejednal priestupok kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie. Je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. bolo potrebné použiť Správny poriadok, ktorý v ustanovení § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania. Zdôraznil, že v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva záver, že na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“), nakoľko Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza: „akékoľvek trestné obvinenie“. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Mal za to, že žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti, argumenty, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie prejednávanej veci a so samotným skutkom, ale aj z dôvodmi uloženia pokuty sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že sankcionovaný skutok je dostatočne identifikovaný tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným, nakoľko označenie miesta a času výkonu inšpekcie práce v napadnutom rozhodnutí je súčasne konkretizované dátumom a časom výkonu inšpekcie práce a je absolútne nepravdepodobné, že by v čase začatia výkonu inšpekcie práce prebiehali zatepľovacie práce na všetkých bytových domoch na U. ul. v C.. Z uvedeného dôvodu považoval vymedzenie skutku vo výroku napadnutého rozhodnutia za dostatočne konkrétne. Námietka žalobcu vo vzťahu k tomu, že nebolo nariadené ústne pojednávanie bola prvý krát prezentovaná v správnej žalobe. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k začatiu správneho konania a predložiť správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti. Správne konanie charakterizuje spravidla aj zásada písomnosti a neverejnosti, v správnom konaní platí zásada, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť, ak to ustanovuje osobitný zákon, inak len v prípade, ak správny orgán ústne pojednávanie nariadi. Žalobca žiadny konkrétny dôvod, ktorý by vyžadoval vec ústne prejednať neoznačil a aj v správnej žalobe uviedol len neurčito, že v prípade nariadenia ústneho pojednávania by bolo pri vypočutí žalobcu náležite zistené, kedy skutočne začali zamestnanci žalobcu skutočne vykonávať prácu. Z § 21 ods. 1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávania a na základe žalobcovej námietky nemožno dospieť k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom z dôvodu, že malo byť a nebolo nariadené a vykonané ústne pojednávanie. Orgán verejnej správy mal za to, že povaha danej veci nevyžadovala nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko skutkový stav bol dostačujúco zistený. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27. februára 2016 a 4Sžo/25/2016 zo dňa 07. marca 2017. Konštatoval tiež, že s námietkami žalobcu sa Inšpektorát práce a žalovaný vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali stanovisko v obidvoch napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný s argumentáciou uvedenou v žalobe nesúhlasil a mal zato, že žalobca vytvára neopodstatnené domnienky, ktoré nie sú ničím podložené. Opakovane namietal skutočnosti, ktoré boli preskúmané už v odvolacom konaní, a ktoré žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný zato, že žalobné námietky nie sú spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu prvostupňového rozhodnutia. Na okraj uviedol, že za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania totožných fyzických osôb bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. marca 2017 uložená pokuta aj Inšpektorátom práce Žilina, v ktorej veci však zatiaľ nebolo rozhodnuté. Uzavrel, že orgány verejnej správy konali bez dôvodných pochybností, v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania a všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 6. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného aplikujúc ustanovenia správneho súdneho poriadku a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Nakoľko žalobca v žalobe a žalovaný v písomnom vyjadrení písomne neuviedli, že žiadajú o nariadenia pojednávania, správny súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 17. augusta 2017, rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 21. septembra 2017. 8. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 11. Podľa § 194 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 198 ods.1 ods.2 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 16. Podľa § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 231 ods.2 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 18. Podľa § 6 zákona č.82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 20. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 21. Podľa § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 22. Podľa 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 23. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 24. Podľa čl.46 ods.1 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 25. Podľa čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. 26. Podľa § 1 ods.2 zákona č.311/2001 Z.z. závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.1186/16-1.0/pok/r. zo dňa 3. novembra 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z. uložil pokutu vo výške 5.000,-Eur. 28. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď orgán verejnej správy riadne a dostatočne neodôvodnil, z ktorých dôkazov vychádzal pri odôvodnení rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť namietal aj vo vzťahu k uloženej pokute a jej výške, tvrdil, že absentuje odôvodnenie výšky pokuty. Vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia zdôraznil, že bolo nedostatočne označené miesto výkonu inšpekcie práce. Tvrdil, že administratívny spis nie je žurnalizovaný, čo u neho vzbudilo pochybnosti o súlade administratívneho konania s právom na spravodlivé prejednanie veci. Napokon namietol vadu konania, keď v administratívnom konaní nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania o správnom delikte, čím došlo k porušeniu práva obvineného zo správneho deliktu na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy s poukazom na ustanovenie § 74 ods.1 zákona č.372/1990 Zb.. Tvrdil, že v prípade nariadenia ústneho pojednávania by pri vypočutí žalobcu bolo náležite zistený, kedy skutočne začali zamestnanci žalobcu vykonávať prácu. 29. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. V správnom konaní bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,-Eur za správny delikt, nakoľko orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.82/2005 Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať (zákaz nelegálneho zamestnávania). Pod nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou osobou - využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie pracovnoprávneho (alebo štátnozamestnaneckého) pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.b/). Povinnosťou podľa osobitného predpisu je registračná povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Na to, aby subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods.2 zákona č.82/2005 Z.z. za použitia ustanovenia § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z., musí zamestnanca zamestnávať bez toho, aby vopred splnil svoju registračnú povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Nelegálnym zamestnávaním je ale aj využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou bez toho, aby s ňou mala založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.a/ zákona č.82/2005 Z.z.). Z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vypláva, že Inšpektorát práce mal zato, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré pre žalobcu vykonávali práce na pracovisku zamestnávateľa a žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Žalobcovi je tak daná zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z.. 30. Žalobca namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tomto smere žalobca s poukazom na ustanovenie § 74 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. tvrdil, že v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. V prípade nariadenia pojednávania by pri vypočutí žalobcu bolo náležite zistené, kedy skutočne začali vytýkaní zamestnanci skutočne vykonávať prácu. V tomto smere poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 10Sžo/265/2015 zo dňa 28. septembra 2016. Táto žalobná námietka neobstojí. Priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu (§ 7 ods.1 zákona č.82/2005 Z.z.), na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis (§ 7 ods.4 zákona č.82/2005 Z.z.). Osobitným predpisom vo veciach priestupkov je zákon č.372/1990 Zb.. Žalobca sa ale podľa napadnutého rozhodnutia dopustil správneho deliktu - porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Na konanie o správnych deliktoch sa zákon č.372/1990 Zb. nepoužije. V zmysle ustanovenia § 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z. sa na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 vzťahuje všeobecný predpisy o správnom konaní (ak tento zákon neustanovuje inak). Všeobecným predpisom v predmetnej veci je tak Správny poriadok. Žalobca sa teda mýli ak tvrdí, že žalovaný mal aplikovať ustanovenie § 74 ods.1 zákona č.372/1990 Zb.. V tomto smere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v Rozsudku č.k. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27. februára 2017, podľa ktorého: „V predmetnej veci ide o postih žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č.125/2006 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z., ktorý explicitne ustanovuje, že na konania podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže právnu úpravu zákona o priestupkoch konanie podľa § 19 nepripúšťa, tak postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorí na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona č.125/2006 Z.z. použili všeobecné predpisy o správnom konaní, teda správny poriadok, bol správny“. 31. Správny poriadok v ustanovení § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania inak ako zákon č.372/1990 Zb., ponecháva výlučne na úvahe orgánu verejnej správy, či pojednávanie nariadi alebo nie. Orgán verejnej správy nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Osobitný zákon (tu zákon č.125/2006 Z.z.) nariadenie ústneho pojednávania orgánu verejnej správy neukladá. Pokiaľ ide o povahu veci, správny súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu k výzve na predloženie dokladov a k zaujatiu stanoviska k zamestnávaniu, v ktorom okrem iného uviedol, že „...prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, nakoľko u zamestnancov došlo k oneskorenému prihláseniu zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Uvedení zamestnanci nastúpili do zamestnania dňa 8.2.2016 na dohodu o vykonaní práce, pričom nedopatrením nebol v účtovnom systéme vygenerovaný registračný list zamestnanca. Na toto sme prišli až pri generovaní výplat za február 2016. Z dôvodu nepoškodenia zamestnanca boli dodatočne prihlásení do Sociálnej poisťovne so spätným dátumom. Prijatým opatrením bude dochádzať k dvojitej kontrole prihlásených zamestnancov a to mzdovou účtovníčkou ako aj zamestnávateľom. Z uvedeného dôvodu už nepríde k pochybeniu pri prihlasovaní nových zamestnancov“. V predmetnom stanovisku nariadenie ústneho pojednávania nežiadal. V nadväznosti na začatie správneho konania žalobca v písomnom podaní uviedol, že: „uvedených zamestnancov chcel využiť na pomocné stavebné práce, ktoré mal predbežne vo februári prisľúbené, ale potom, ako nahlásil mzdovej účtovníčke údaje k prihláseniu zamestnancov, požiadal ju, aby zmluvy nachystala ale zatiaľ ich neprihlasovala. Zmluvy dal obom zamestnancom, podpísali ich ale robotu pre nich nemal. Čakal na podpis zmluvy prípadne objednávku od odberateľa. Realizácia jednotlivých prác bola posunutá...“, „...dňa 17.3.2016 požiadal účtovníčku, aby zamestnancov prihlásila od 18.3.2016, nakoľko v priebehu týždňa sa práca rozbehne. Účtovníčke povedal, aby vzhľadom k tomu, že zamestnancov dlho naťahoval, musel sa s nimi dohodnúť a vyplatiť im odškodné za február 25 Eur obom a za marec 25 Eur G. F.. Účtovníčka mu oznámila, že tento príjem musí byť riadne priznaný a musia byť zrealizované aj odvodové povinnosti, s čím súhlasil. Nevedel a ani to nepovažoval za nelegálnu prácu, keď títo zamestnanci začali pre neho reálne vykonávať prácu až oveľa neskôr, po dátume 17.3.2016...“. „...oneskorené prihlásenie bolo spôsobené chybou v systéme, nakoľko účtovníčka mala vygenerované dve dohody o vykonaní práce pre každého zamestnanca, pôvodnú z februára, keď sa predpokladalo, že nastúpia od 8.2.2016 a zo 17.3.2016, ktorá mala byť platná a následne podpísaná zamestnancami s nástupom do zamestnania od 18.3.2016. Systém nedopatrením vydal prvý registračný list z februárových dohôd...“. „...došlo len k formálnemu omylu a nebol vedomý zámer niekoho nelegálne zamestnať...“. Žalobca vo vyjadrení tvrdil, že „pri prekladaní potrebných dokladov ku kontrole nebol dostatočne informovaný o všetkých skutočnostiach v dokladoch, ktoré predložil. Po vysvetlení mzdovej účtovníčky predložil rozpis pracovnej doby za obdobie 2,3/2016, kde tú predmetní dvaja zamestnanci uvedení. Títo zamestnanci ale v období 2/2016 nepracovali vôbec a v 3/2016 vôbec nepracoval G. F.. X. U. nastúpil do zamestnania 21. marca 2016. G. F. reálne nastúpil do práce až 4.4.2016“. Uvedené skutočnosti žalobca dokladoval rozpisom pracovnej doby a kópiou montážneho denníka. Priložil vyjadrenia dotknutých zamestnancov. Nariadenie ústneho pojednávania žalobca ako účastník konania vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte nežiadal. Nariadenie pojednávania nežiadal ani v podanom odvolaní, v ktorom len namietal, že „menovaní zamestnanci nevykonávali žiadnu činnosť predtým, ako boli prihlásení do Sociálnej poisťovne. Túto skutočnosti som si pri predkladaní evidencie dochádzky a prerokovaní protokolu neuvedomoval, nakoľko to zistil až následne. Uložená pokuta je pre mňa likvidačná“. Skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy nenariadil pojednávanie, tak nevytýkal ani v podanom odvolaní. Absentovalo tiež tvrdenie, aké dokazovanie by bolo potrebné na ústnom pojednávaní vykonať, výsluchy svedkov nenavrhol a z odvolacej námietky nevyplýva ani žiadne tvrdenie, ako by nariadenie ústneho pojednávania prispelo k objasneniu veci. Za takýchto okolnosti vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v administratívnom konaní nespôsobuje ujmu požiadavkám uvedeným v č.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania, skutkové okolnosti vyplývajúce z Protokolu pre žalovaného (a prvostupňový orgán verejnej správy) neboli sporné. Osobitnou zložitosťou sa nevyznačovali ani právne otázky. V konečnom dôsledku rozhodnutia orgánov verejnej správy bolo možné preskúmať súdom a žalobca ani v podanej žalobe výslovne neuviedol, že v predmetnej veci žiada o nariadenie pojednávania, čo je náležitosťou správnej žaloby podľa § 182 ods.1 písm.g) SSP. 32. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia keď tvrdil, že žalovaný (a Inšpektorát práce) riadne a dostatočne neodôvodnili, z ktorých dôkazov vychádzali pri odôvodnení rozhodnutia. Táto námietka je v rozpore s obsahom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, z ktorých dokladov Inšpektorát práce pri vydaní rozhodnutia vychádzal, poukázal najmä na Protokol, vyjadrenie žalovaného k Protokolu, evidenciu pracovného času predloženú žalobcom ako zamestnávateľom a registračné listy. Na základe uvedeného konštatoval, že z dokladov predložených zamestnávateľom vyplynulo, že zamestnanci vykonávali pracovnú činnosť pre zamestnávateľa pred tým, ako boli prihlásení v Registri Sociálnej poisťovne. Vyhodnotil aj zamestnávateľom neskôr uvádzané skutočnosti (vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania) a ním predložené dôkazy, ktoré tvrdenia a doklady považoval za účelové, a ktoré sa javia vyrobené dodatočne s cieľom zakryť zistené nelegálne zamestnávanie. Takéto hodnotenie skutkových zistení žalobca v žalobe nenapadol. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa zaoberal skutočnosťami, ktoré preukazovali spáchanie správneho deliktu žalovaným, najmä pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v Protokole, pričom žalovaný konštatoval, že žalobca ako účastník konania pôvodne tieto závery nespochybnil a nepredložil žiadne iné doklady, ktorými by preukázal, že zistený stav je nepreukázaný. Žalovaný sa rovnako vyrovnal s odvolacími námietkami a tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol a predložil vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že ich nepovažoval za relevantné a aj z akých dôvodov. Ak teda žalovaný vychádzal z relevantných dôkazov (a uviedol, ktoré dôkazy a tvrdenia za relevantné nepovažuje), nemožno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie (a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné. 33. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalobca namietal, že táto je nedostatočne odôvodnená, nakoľko nepostačuje iba jednoduché a formálne konštatovanie a citovanie zákona. Ani s týmto žalobným tvrdením sa správny súd nestotožnil. Podľa § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm.a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a na opakované zistenie toho istého nedostatku. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že Inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty prihliadol na kritériá uvedené v § 16 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z., konštatoval, že žalobca ako účastník konania zamestnával 7 zamestnancov, z toho dvoch nelegálne. Zistil, že u žalobcu nešlo o opakované zistenie nedostatku, prihliadol na dobu protiprávnosti a skutočnosť, že išlo o ojedinelý výskyt nedostatku. Poukázal tiež na preventívny účel uloženej pokuty a jej represívnu funkciu. Ak sa s takto odôvodnenou výškou pokuty žalovaný stotožnil a zdôraznil, že pokuta bola uložená na spodnej hranici, akú zákon v prípade nelegálneho zamestnávania pripúšťa, nie je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty nepreskúmateľné. 34. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl aj v tom, že administratívny spis nie je riadne žurnalizovaný, čo spôsobuje pochybnosti o tom, či správne konanie bolo v súlade s princípom práva na spravodlivé prejednanie veci. Táto žalobná námietka nie je dostatočne konkrétna a zároveň je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu. Žalobca v žalobe len tvrdil, že správny spis nebol riadne žurnalizovaný bez toho, aby uviedol, v čom takáto vada spočíva a bez toho, aby uviedol rozpor s konkrétnym ustanovením právneho predpisu. Správnemu súdu ostáva len domnievať sa, aký je obsah tejto žalobnej námietky a v správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu za žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, rovnako ako nie je povinnosťou správneho súdu za žalobcu nekonkrétne uplatnené dôvody nezákonnosti dopĺňať, resp. špecifikovať. Naopak, súdu predložený administratívny spis je riadne žurnalizovaný, listiny tvoriace obsah administratívneho spisu sú zviazané, očíslované. Aj keď na zozname príloh je uvedený názov iného subjektu ako žalobcu (čo však žalobca ani nenamietal), vyplýva z neho, ktoré listiny boli súdu ako administratívny spis predložené. Ani táto žalobná námietka tak neobstojí. 35. Žalobca napokon namietal vadu výroku rozhodnutia, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí a Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí označili miesto výkonu kontroly ako „K. na ul. U. v C.“, pričom miesto a čas majú byť presne vymedzené, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva požiadavka, aby výrok rozhodnutia o správnom delikte obsahoval popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený za iný, nakoľko tak vyžaduje právna úprava trestania za trestné činy i za priestupky. Žalobcovi bola uložená pokuta sa spáchanie správneho deliktu, porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré podľa výrokovej časti rozhodnutia malo spočívať v tom, že: „účastník konania ako zamestnávateľ L. X., V. G. XXX, XXX XX M. O. U. - fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb: - X. U., bytom M., - G. F., bytom P. Z. XXX, ktorí mali so zamestnávateľom uzatvorené Dohody o vykonaní práce zo dňa 3.2.2016 a podľa evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávali pracovnú činnosť pre zamestnávateľa v dňoch od 15.2.2016 do 19.2.2016 a G. F. aj v dňoch od 7.3.2016 do 11.3.2016, ale pred začatím výkonu pracovnej činnosti zamestnancov si zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods.1 písm.b) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože uvedené fyzické osoby (zamestnancov) neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce“. Podľa názoru správneho súdu takto vymedzený skutok je dostatočne konkrétne vymedzený tak aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Je z neho zrejmé, kedy došlo k uzavretiu dohôd o vykonaní práce medzi zamestnávateľom a zamestnancami a zároveň skutočnosť, že zamestnanci vykonávali pre zamestnávateľa závislú prácu bez toho, aby si zamestnávateľ splnil povinnosť podľa osobitného predpisu najneskôr pred začatím výkonu práce. Z vymedzenia skutku vyplýva, ktorý zamestnanec a v ktorých dňoch závislú prácu vykonával. Namietaná formulácia „K. na ul. U. v C.“ sa netýka popisu skutku, ale skutočnosti, kedy bolo nelegálne zamestnávanie zistené a je bez významu pre konštatovanie, že skutok je dostatočne popísaný na to, aby s iným skutkom nemohol byť zamenený. 36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd nezistil, že by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 195 SSP. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a)označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.