Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200618 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200618.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobkyne: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, so sídlom Čajakova 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného č. Z 2070/2017 zo dňa 21. augusta 2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : 1. Správnemu súdu bola dňa 18.10.2017 doručená správna žaloba žalobkyne zo dňa 17.10.2017, označená ako všeobecná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy - žalovaného č. Z 2070/2017 zo dňa 21. augusta 2017. 2. V správnej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný jej listom s označením „Oznámenie“ zo dňa 21.08.2017 oznámil, že na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. K. bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam. Konkrétne, že bol vykonaný zápis vecného bremena záznamom, v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.), k jej pozemku parcela registra C č. XXX/XX, ostatné plochy, o výmere 610 m2. Žalobkyňa uviedla, že list, ktorým jej bol tento zápis oznámený, považuje za opatrenie orgánu verejnej správy a v prípade, ak by ho správny súd posúdil ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, žiadala, aby sa opatrenie v ďalších žalobných bodoch posudzovalo ako rozhodnutie. Žalobkyňa poukázala na to, že proti uvedenému opatreniu žalovaného nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok pre vylúčenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 3. Žalobkyňa uviedla, že Mesto Sliač požiadalo o zápis vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., spočívajúcom v práve údržby a užívania k pozemkom v kat. úz. K., medzi ktorými bol aj jej pozemok, a to v rozsahu dielu č. 10, podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX (miestna komunikácia a verejná zeleň). Žalobkyňa namietala, že zápis nebol vykonaný presne v intenciách návrhu, pretože v návrhu bolo uvedené „vecné bremeno spočívajúce v práve údržby a užívania“ a zapísané bolo ako vecné bremeno v práve držby a užívania. 4. Podľa názoru žalobkyne išlo o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, ktoré v danom prípade je nad rámec Ústavou SR akceptovateľného obmedzenia vlastníckeho práva, pretože nebol skúmaný ani verejný záujem, ani nevyhnutný rozsah obmedzenia a zákon č. 66/2009 Z. z. neurčuje ani podmienky odplaty za vecné bremeno. 5. Žalobkyňa spochybnila, že došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik vecného bremena. Namietala, že by delimitácia, ktorou obec mala získať stavbu, obsahovala aj cestu (podľa názoru žalobkyne išlo len o čiastočný presah účelovej komunikácie do jej pozemku). Namietala tiež označenie jej pozemku ako verejná zeleň a uviedla, že zistenie skutkového stavu žalovaným pred vykonaním záznamu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z čoho vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie veci. 6. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stanovuje zákonné podmienky a postupy pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Navrhla preto zvážiť, či by konaniu podľa tohto zákona nemali podliehať aj tzv. „zákonné vecné bremená“, a či nemôže len postup v tomto konaní viesť k dosiahnutiu vzniku vecných bremien vo verejnom práve, a či môžu vedľa seba existovať dva diametrálne odlišné postupy pre obmedzenie vlastníckeho práva. 7. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na výklad článku 20 ods. 4 Ústavy SR a ako ústavne nekonformné označila posúdenie otázky okamihu vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., nakoľko toto ustanovenie vzťahuje vznik takéhoto práva na okamih účinnosti zákona, čím úplne odpadla možnosť iného usporiadania veci. V tejto súvislosti žalobkyňa navrhla súdu zvážiť prerušenie konania, postup podľa zákona č. 38/1993 Z. z. a predloženie veci Ústavnému súdu SR na konanie o súlade právnych predpisov, ak považuje ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. za rozporné s Ústavou SR. 8. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že vecné bremeno podľa jej názoru platne nevzniklo tak z titulu, že samotné ustanovenie, na základe ktorého sa tak malo stať, je protiústavné, ale aj z toho dôvodu, že Mesto Sliač nepreukázalo ani prechod vlastníckych práv k stavbe a verejnej zelene na neho v zmysle úvodných ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z., a preto nemohlo byť ani zapísané do katastra nehnuteľností. 9. V petite správnej žaloby sa žalobkyňa domáhala toho, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e), c) a g) SSP zrušil zápis záznamov vykonaných dňa 21.08.2017 na LV XXXX v kat. úz. K. v časti C ťarchy v znení: vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z. spočívajúce v práve držby a užívania časti pozemku C KN parc. č.. v rozsahu podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, vypracovaný Geodet spol. s.r.o., Za Hronským mostom č. 3, Zvolen, na ktorom je postavená stavba (miestna komunikácia a verejná zeleň) v prospech Mesta Sliač, Letecká č. 1, Sliač, IČO: 00 320 277, Z-2070/2017-263/17. Zároveň tiež žalobkyňa žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania. 10. V prejednávanej veci bolo potrebné predovšetkým ustáliť, či v prípade správnej žaloby žalobkyne ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Žalobkyňa označila svoju žalobu ako „Všeobecná správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017, podľa § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP.“ Správny súd dospel k záveru, že zápis vecných práv k nehnuteľnostiam záznamom, realizovaný na základe zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 177 a nasl. SSP, preto je takáto správna žaloba neprípustná a správny súd ju podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 11. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na jedno z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/184/2015 zo dňa 13.09.2016, v ktorom bol vyjadrený záver vo vzťahu k otázke súdneho prieskumu záznamu. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd v obdobnej právnej veci prijal záver, že záznam nie je rozhodnutím, ale zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému došlo vykonaním záznamu zápisom v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že zápis do katastra nehnuteľností záznamom nemožno preskúmavať ako rozhodnutie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., a potvrdil preto uznesenie správneho súdu, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že záznam nemožno preskúmať ako rozhodnutie. Zároveň uviedol, že záznam môže byť preskúmavaný v rámci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 12. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR poukázal aj na viaceré rozhodnutia týkajúce sa súdneho prieskumu záznamu podľa Katastrálneho zákona, konkrétne na rozhodnutie R 96/1994, v ktorom bolo vyslovené, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa, ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra preto nie je rozhodnutím správneho orgánu, a preto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 3Sžo/9/2011 zo dňa 05.04.2011 o tom, že zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra záznamom nie je rozhodnutím správy katastra s konštitutívnymi účinkami, ale iba úkonom správy katastra s deklaratórnymi účinkami, preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu. Poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 9Sžr/35/2013, z ktorého taktiež vyplýval záver, že zápis práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, a preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci druhej hlavy piatej časti O.s.p. 13. Žalobkyňa označila správnu žalobu ako všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Správny súd preto pristupoval k podaniu žalobkyne ako ku všeobecnej správnej žalobe, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia - záznamu žalovaného, ktorým došlo k zápisu vecného práva v katastri nehnuteľností. Takýto postup správny súd zvolil z tohto dôvodu, že pre správne súdnictvo je charakteristická dispozičná zásada, správny súd je preto viazaný rozsahom a kvalifikáciou prostriedku súdnej ochrany, ktorý je uvedený v žalobe a nemôže vec preskúmať iným postupom, podľa prípadného prislúchajúceho ustanovenia, keď sa žalobca, v rámci uplatnenia dispozičnej zásady, domáha určitého súdneho prieskumu, ktorý v správnej žalobe výslovne uvedie. Takýto postup správnych súdov bol taktiež niekoľkokrát zdôrazňovaný v judikatúre Najvyššieho súdu SR, aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/184/2015 zo dňa 13.09.2016. 14. Podľa § 4 Katastrálneho zákona; (1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 15. Podľa § 34 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona; (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 16. Podľa § 35 Katastrálneho zákona; (1) Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. (2) Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. 17. Podľa § 36 Katastrálneho zákona; (1) Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 18. Z citovaných ustanovení Katastrálneho zákona vyplýva, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva k nehnuteľnostiam formou záznamu nevznikajú, nemenia sa a ani sa nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, nejde teda o rozhodnutie alebo o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým by mohla byť nejaká fyzická alebo právnická osoba dotknutá na jej subjektívnych právach. Uvedenému záveru nasvedčujú aj citované ustanovenia Katastrálneho zákona, z ktorých vyplýva, že pri zápise vecných práv záznamom sa okresný úrad zaoberá len formálnou stránkou predloženého návrhu na zápis, pretože vecné právo vzniká na základe inej právnej skutočnosti, nezávislej od úkonu okresného úradu - zápisu záznamom. Takémuto záveru nasvedčuje aj samotný obsah správnej žaloby, ktorým žalobkyňa rozporuje okamih vzniku vecného práva - vecného bremena, ku ktorému došlo zo zákona, za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, a nedošlo k nemu úkonom žalovaného, ktorý mal len deklaratórne a nie konštitutívne účinky. 19. Správny súd ešte poukazuje na to, že správna žaloba žalobkyne je v istom zmysle zmätočná, keď žalobkyňa uvádza, že podáva správnu žalobu proti rozhodnutiu, resp. opatreniu orgánu verejnej správy č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017. Zároveň v texte žaloby žalobkyňa uvádza, že oznámenie zo dňa 21.08.2017, ktorým jej bol oznámený zápis, považuje za opatrenie orgánu verejnej správy a oproti tomu sa v petite správnej žaloby domáha zrušenia zápisu záznamom č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017. 20. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že zápis vecných práv do katastra nehnuteľností záznamom nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, a preto správnu žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 21. Žalobkyňa doplnila správnu žalobu podaním zo dňa 20.10.2017, doručeným správnemu súdu dňa 24.10.2017, v ktorom oznámila ďalších účastníkov konania. Uviedla, že v konaní Z 2070/2017 boli zapisované aj vecné bremená iných vlastníkov nehnuteľností, a preto ich považuje za ďalších účastníkov, ktorí majú právo rozhodnúť sa, či ako ďalší účastníci budú v spore vystupovať. Žalobkyňa uviedla mená, priezviská a adresy pobytu šiestich fyzických osôb. Správny súd k uvedenému doplneniu správnej žaloby - oznámeniu ďalších účastníkov konania uvádza, že žalobkyňou uvedené fyzické osoby nepovažuje za účastníkov konania o zápise vecného bremena k pozemku žalobkyne formou záznamu. Uvedené osoby sú oprávnené sami si zvoliť a podať prípadné prostriedky právnej obrany vo vzťahu k záznamom, ktoré sa dotýkali ich nehnuteľnosti. 22. Keďže správny súd dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu, nebolo podľa jeho názoru potrebné rozhodnúť ani o žalobkyňou navrhovanom možnom prerušení konania z dôvodu vyvolania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. 23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.