Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201609 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111201609.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu Prvá arbitrážna, k.s., Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze" so sídlom Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, zastúpeného JUDr. Tomáš Hláčik, AK so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno proti žalovanému Mgr. Richard Koiš, so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, správca úpadcu MEANDER THERMAL, s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, o návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Cbi/4/2011-473 zo dňa 19.apríla 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Cbi/4/2011-473 zo dňa 19.apríla 2017 potvrdzuje. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 1. 2011 domáhal, aby súd určil, že zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31. 8. 2008 uzavretá medzi MEANDER PARK, s. r. o., Banská Bystrica a MEANDER THERMAL, s. r. o., Banská Bystrica je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť úpadcovi k rukám správcu 507.494,47 eur. 2. Uviedol, že rozsudkom č. k. 16Cbi/4/2011-316 zo dňa 12.novembra 22014 súd žalobu zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoKR/11/2015-330 zo dňa 30.9.2015 rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne okresný súd zisťovať, či predmetný právny úkon - zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008 spôsobila úpadok dlžníka, prípadne či v čase, kedy bola táto zmluva uzavretá bol dlžník v úpadku. 3. Súd ďalej uviedol, že sa zaoberal otázkou naplnenia zákonom určených predpokladov pre uplatnenie odporovacieho práva voči zmluve o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva voči úkonu bez primeraného protiplnenia vyžaduje okrem iného, aby odporovaný právny úkon bol vykonaný počas úpadku, resp. tento úkon úpadok spôsobil (§ 58 ods. 2 ZoKR). Súd v zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ukrátenie veriteľov úpadcu MEANDER PARK, s r. .o. „v konkurze“ uzatvorením Zmluvy o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008. Za účelom zistenia a posúdenia existencie hroziaceho úpadku alebo jeho reálnej existencie bol vykonaný test úpadku posudzovaného subjektu k 31.12.2008 a k 30.10.2009, v ktorom bolo konštatované, že posudzovaný subjekt k 31.12.2008 bol platobne schopný (imanie vo výške 1.008.265,--eur) a teda nebol v predĺžení. Predmetný test úpadku v konaní predložil žalobca. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu z doterajšieho dokazovania a žalobcom predložených dôkazov nevyplýva skutočnosť, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy dňa 31.8.2008 v úpadku a táto zmluva spôsobila úpadok žalovaného. Žalobca mal v konaní preukázať, o koľko mali byť odporovaným právnym úkonom veritelia žalobcu ukrátení, nakoľko pre úspešné uplatňovanie práva zo strany žalobcu nepostačuje len tvrdenie, že zmluvou zo dňa 31.8.2008 došlo k úniku tržieb. Ďalej súd uviedol, že žalobca v konaní predložil ako dôkaz účtovnú závierku k 31.8.2008, ktorá ako sám žalobca uviedol, nemohla byť vypracovaná s úplnou presnosťou a súdu bola predložená v nepodpísanej podobe. Súd k tomu poznamenal, že pri takomto dôkaze nemôže vylúčiť existenciu iných právnych skutočností potrebných pre účtovanie a preukázanie, či dlžník v rozhodnom čase bol v úpadku. Z takejto účtovnej závierky vyplýva, že ukrátenie veriteľov ku dňu 31.8.2008 malo predstavovať sumu 507.494,47 eur. Z testu úpadku predloženého žalobcom a predloženého ku dňu 31.12.2008 je súdu zrejmé, že hodnota obchodného imania dlžníka k predmetnému dátumu predstavuje sumu 1.008.265,-- eur. Test úpadku sa vyhotovoval pre splatné záväzky. Súd poukázal aj na závery odvolacieho súdu sp. zn. 43CoKR/3/2015 a mal za to, že pristúpenie k záväzku nemohlo mať v čase vykonania odporovaného úkonu dňa 31.8.2008 vplyv na úpadok, navyše ak pohľadávka banky v danom čase nebola splatná a bola zabezpečená záložným právom na hnuteľný a nehnuteľný majetok MEANDER THERMAL, s. r. o. „v konkurze“, čo znamená, že v prípade splatnosti pohľadávky by sa bral do úvahy majetok danej spoločnosti. Súd ďalej uviedol, že pri posudzovaní predlženia posudzovaného subjektu sa vychádzalo z hodnôt majetku evidovaného v jeho účtovnej evidencii a zo sumy splatných záväzkov, ktoré je posudzovaný subjekt povinný plniť všetkým svojim veriteľom v danom čase, teda aj záväzky žalobcu. Poukázal na názor odvolacieho súdu, že ak by žalobca aj preukázal, že dňa 31.8.2008 došlo právnym úkonom dlžníka k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešnej odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávky. Z testu úpadku je zjavné, že dňa 31.12.2008 bol dlžník považovaný za platobne schopného s hodnotou imania 1.008.265,-- eur a zistený rozdiel medzi jeho záväzkami a hodnotou vlastných finančných prostriedkov predstavuje kladnú čiastku 9.698,--eur, čo znamená, že nie je možné domáhať sa úspešnej odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačí na uspokojenie pohľadávky. Z výňatku reštrukturalizačného posudku úpadcu vyplýva, že disponoval dostatočným majetok na krytie svojich splatných záväzkov. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu a zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva zo dňa 31.8.2008 spôsobila úpadok dlžníka a že v čase podpisu zmluvy bol dlžník v úpadku. Nárok žalobcu súd nepovažoval za dôvodný a žalobu zamietol. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že žalobca ako úpadca a žalovaný majú spoločného navrhovateľa P.. X. A. (podpisoval zmluvu za obe zmluvné strany) a spoločného spoločníka P. C., ktorý má v prípade žalobcu (úpadcu) 20 % podiel na základnom imaní a v prípade žalovaného 100% na základnom imaní - žalovaný je teda v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/, c/, e/ ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR spriaznenou osobou žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že priamo ust. § 58 ods. 2 ZKR predpokladá v prípade spriaznených osôb, že odporovaný úkon bol urobený v úpadku. Vzhľadom na ust. § 58 ods. 2 ZKR pravdivosť predpokladu ohľadne vykonania úkonu úpadku trvá až do momentu jeho vyvrátenie, preukázania opaku. Podľa názoru žalobcu je nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci právny názor prvostupňového súdu, že je povinnosťou žalobcu preukazovať úpadok v čase vykonania odporovaného úkonu. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku je na strane žalovaného, ktorý má povinnosť v súdnom konaní predložiť také dôkazy, ktoré bez pochybnosti vyvrátia zákonnú domnienku o tom, že odporovaný úkon bol vykonaný počas úpadku žalobcu. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 41CoKR/65/2011, 41CoKR/11/2011 ( správne 41CoKR/11/2015) kde odvolací súd konštatuje, že sa okresný súd neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom má zistiť, či zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008 spôsobila úpadok dlžníka, prípadne, či v čase, keď bola táto zmluva uzavretá bol dlžník v úpadku. Žalobca predložil konajúcemu súdu účtovnú závierku zostavenú k 31.8.2008 nepodpísanú a údaje v nej uvedené nemožno v celom rozsahu považovať za spoľahlivé a porovnateľné, ale napriek tejto skutočnosti, možno z údajov v nej obsiahnutých oprávnene vysloviť záver o predlžení žalobcu v období, ku ktorému bola vystavená, t. j. v období uzatvorenia napadnutého právneho úkonu. Proti tomuto žalovaný nepredložil žiadny dôkaz za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o úpadku žalobcu. Vychádzajúc zo znenia ust. § 58 ods. 2 ZKR a nakoľko v súdnom konaní žalovaný (rovnako ako žalobca) nedokázal predložiť žiadny dôkaz za účelom vyvrátenia domnienky o úpadku, domnienka trvá, nebola vyvrátená, a preto žalobca bol v čase vykonania právneho úkonu (uzatvorenia Zmluvy o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008) v úpadku. Je potrebné skúmať existenciu úpadku práve v deň vykonania odporovaného právneho úkonu a nie v čase pred, či po jeho vykonaní ku dňu 31.12.2008, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku, ktorá nesprávnosť bola súdu vytknutá aj v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu. 6. K ukráteniu veriteľov žalobca uviedol, že na základe predmetnej zmluvy došlo k úhrade sumy v celkovej výške 507.494,7 eur v prospech žalovaného, čo bolo počas súdneho konania preukázané a vykonanie úhrad nenamietal ani žalovaný. Žalobca tak spoľahlivo preukázal, že skutočne došlo k zmenšeniu jeho majetku a zároveň aj presne určil rozsah zmenšenia. V čase, kedy dochádzalo k úhrade pohľadávok, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úhrade tržieb bola žalobcom preukázaná aj existencia iných splatných pohľadávok nespriaznených veriteľov, ktorí si zároveň prihlásili pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ktoré však žaloba neuhradil, čím skutočne došlo k ich ukráteniu. Ďalej uviedol, že predložená listina - test úpadku podľa žalobcu nereflektuje jeho skutočnú ekonomickú situáciu v danom období, ale len jeden konkrétny okamih, a preto v predmetnom súdnom konaní nemôže byť zo strany okresného súdu posudzovaná ako najdôležitejší dôkaz preukazujúci jednak neexistenciu úpadku a zároveň aj nepreukázanie ukrátenia zistených pohľadávok veriteľov úpadcu, ku ktorému reálne došlo. Žalobca má za to, že predmetná listina nijakým spôsobom nie je spôsobilá vyvrátiť tvrdenia o dôvodnosti podanej žaloby a na jej základe nemožno dôjsť k záveru prezentovaného zo strany žalovaného, ktorý si následne osvojil aj prvostupňový súd, že Zmluvu o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008 nemožno považovať za ukracujúci právny úkon bez primeraného protiplnenia. Počas celého súdneho konania za obdobie viac ako šesť rokov nedošlo zo strany žalovaného k predloženiu žiadneho dôkazu, ktorým by vyvrátil domnienku uvedenú v § 58 ods. 2 ZKR, a preto je logicky možné dôjsť k záveru, že žalobca bol v čase vykonania odporovaného právneho úkonu v úpadku, pričom zákon v tomto prípade nepripúšťa možnosť posúdenia danej situácie iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a určil, že Zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31.8.2008 je voči veriteľom úpadcu MEANDER PARK, s. r. o. „v konkurze“ neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť úpadcovi k rukám správcu sumu vo výške 507.494,47 eur. 7. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 11. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že priamo ust. § 58 ods. 2 ZoKR predpokladá v prípade spriaznených osôb, že odporovaný úkon bol urobený v úpadku, pokiaľ sa nepreukáže opak. 13. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným dňa 25. 1. 2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o úhrade tržieb zo dňa 31. 8. 2008 uzavretej medzi MEANDER PARK, s. r. o., Banská Bystrica a MEANDER THERMAL, s. r. o. Banská Bystrica a zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť úpadcovi k rukám správcu sumu 507.494,47 eur. 15. Dňa 31. 8. 2008 uzavrel MEANDER THERMAL, s. r. o. Dolný Kubín s MEANDER PARK, s. r. o. so sídlom Dolný Kubín zmluvu o úhrade tržieb. V čl. I sa MEANDER PARK zaviazal uhradiť spoločnosti MEANDER THERMAL skutočne dosiahnuté tržby pozostávajúce z tržieb zo vstupného do letných šatní, tržieb kaviarne K. vrátane predaja zmrzliny, ktoré dosiahol MEANDER PARK v Oraviciach. 16. Podľa čl. II bod 1 MEANDER PARK vystaví a predloží MEANDER THERMALU vždy do piateho dňa v mesiaci podklad skutočných dosiahnutých tržieb za predchádzajúci mesiac podľa bodu 2 MEANDER THERMAL na základe podkladu pre fakturáciu vystaví faktúru - daňový doklad na úhradu tržieb. 17. Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) sa spriaznenou osobou právnickej osoby rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť. c/ štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b/ e/ iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a/ až d/ kvalifikovanú účasť. 18. Podľa ust. § 9 ods. 3 ZoKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. 19. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. 20. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 21. Právny úkon bez primeraného protiplnenia je možné odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa teda vyžaduje právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. 22. V prípade súdneho konania musí súd pri právnom úkone dlžníka zisťovať, či v dôsledku urobenia právneho úkonu nastal úpadok dlžníka alebo bol právny úkon vykonaný počas úpadku dlžníka. Dôkazné bremeno o existencii všetkých predpokladov je na žalobcovi, ktorým bude vo väčšine prípadov správca. Samotným urobením právneho úkonu nedôjde k úpadku, ale najskôr až plnením dlžníka. Zákon otáča dôkazné bremeno, ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (§ 9). V takom prípade zákon predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku nebude preukazovať dlžník, pretože nie je účastníkom konania, ale nadobúdateľ prospechu. Existenciu ostatných predpokladov musí preukázať žalobca. 23. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal na žalobcom predložený materiál nazvaný „Zistenie a posúdenie existencie, či hroziaceho úpadku posudzovaného subjektu/ dlžníka“. Za účelom zistenia existencie, či hroziaceho úpadku bol realizovaný test úpadku posudzovaného subjektu k 31.12.2008 a k 30.10.2009. Testom úpadku posudzovaného subjektu k 31.12.2008 bolo konštatované, že posudzovaný subjekt, keďže v zmysle ust. § 3 ods. 1 ZoKR má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a celková hodnota jeho peňažných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti k termínu 31.12.2008 neprevyšovala celkovú hodnotu jeho finančného majetku je k termínu 31.12.2008 platobne schopný, nakoľko zistený rozdiel predstavuje kladnú čiastku 9.698,- eur. Pri posudzovaní predlženia posudzovaného subjektu podľa ZKR a súvisiaceho vykonávacieho predpisu sa vychádza z hodnôt majetku evidovaného v jeho účtovnej evidencii a zo sumy splatných záväzkov, ktoré je posudzovaný subjekt povinný plniť veriteľom. Podľa vykazovaných hodnôt k 31.12.2008 nie je posudzovaný subjekt v predlžení. V texte sa ďalej uvádza, že na porovnanie bol vyhotovený pomocný test predlženia k 31.12.2008, v ktorom sú započítané všetky záväzky posudzovaného subjektu s výsledkom, že dlžník nie je v predlžení. Na základe vyššie uvedených výsledkov testu úpadku ku dňu 31.12.2008 bolo zistené, že posudzovaný subjekt nie je v úpadku, nakoľko k tomuto termínu nevykazuje známky platobnej neschopnosti a ani nie je v predlžení. V závere testu sa uvádza, že podľa vykazovaných hodnôt k 31.12.2008 a uvedenej tabuľky pre splatné záväzky nie je posudzovaný subjekt v predlžení (hodnota obchodného imania predstavuje čiastku 1.008.265,- eur). 24. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení 41CoKR/65/2011-240 zo dňa 31.07.2012 nariadil okresnému súdu v ďalšom konaní zisťovať, či predmetný právny úkon - zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31.08.2008 spôsobila úpadok dlžníka, prípadne či v čase, keď bola táto zmluva uzavretá bol dlžník už v úpadku, keďže z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise táto skutočnosť nevyplýva. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykonaná. Úspešná odporovateľnosť bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Keďže zákon uvádza, že musí sa jednať o právny úkon, ktorý spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, nepostačuje podľa názoru odvolacieho súdu zistenie okresného súdu, že 31.12.2008 dlžník v úpadku nebol, keď odvolací súd v zrušujúcom uznesení nariadil okresnému súdu skúmať práve tú skutočnosť, či k dátumu uzavretia zmluvy - 31.08.2008 bol dlžník v úpadku, prípadne či táto zmluva spôsobila úpadok dlžníka. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoKR/11/2015-330 zo dňa 30.9.2015 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/4/2011-316 zo dňa 12.11.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne bude okresný súd zisťovať, či predmetný právny úkon - Zmluva o úhrade tržieb zo dňa 31.08.2008 spôsobila úpadok dlžníka, prípadne či v čase, keď bola táto zmluva uzavretá, bol dlžník v úpadku. 26. Keďže súdu bola predložená len neúplná účtovná závierka k 31.8.2008, stotožnil sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v napadnutom rozsudku ohľadne jeho zistenia, že pri neúplne predloženej účtovnej závierke nemožno vylúčiť existenciu iných právnych skutočností potrebných pre účtovanie a preukázanie, či dlžník v rozhodnom čase bol v úpadku. K námietke žalobcu, že v hodnote obchodného imania 1.008.265,--eur, kde ak by bol započítaný záväzok z pristúpenia k zmluve so Q. Q., tak by hodnota obchodného imania bola záporná, a to o viac ako 1.000.000,--eur, poukazuje odvolací súd na názor odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/3/2015, na závery ktorého poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a s týmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd v tomto konaní. 27. Opätovne odvolací súd poukazuje na zistenie a posúdenie existencie, či hroziaceho úpadku posudzovaného subjektu/dlžníka kde sa pri posudzovaní predlženia posudzovaného objektu vychádzalo z hodnôt pre splatné záväzky, ako aj pre všetky záväzky, z ktorého vyplýva, že k 31.12.2008 neprevyšovala celková hodnota jeho peňažných záväzkov celkovú hodnotu jeho finančného majetku, preto k 31.12.2008 nebol žalobca platobne neschopný a nebol ani predlžený. 28. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľov. Jedným z predpokladov právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku podľa § 58 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že v danom prípade bolo predloženými dôkazmi v konaní preukázané, že dlžník v čase uzavretia zmluvy v úpadku nebol, ani že touto zmluvou nastal úpadok dlžníka. 29. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 30. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).